Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/132/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: MIKROVRT, spol. s r.o., so sídlom Sládkovičova 67, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 227 731, zastúpený Witt & Kleim Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dolná 6/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102784592/2019 zo dňa 03.12.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.12.2019, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 17.12.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102784592/2019 zo dňa 3.12.2019, ktorým tento postupom podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102257875/2019 zo dňa 30.9.2019. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa ust. Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania v sume 850, Eur za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2013.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že výkonom rozhodnutia by došlo k nenapraviteľnému následku v podobe obmedzenia dispozície s majetkom žalobcu, ktorý môže mať závažný a nenapraviteľný následok v podobe konkurzu žalobcu. Žalobca prešiel procesom reštrukturalizácie, pričom predpokladom povolenia reštrukturalizácie a následného procesu reštrukturalizácie, je úpadok alebo hroziaci úpadok. Vzhľadom na skutočnosť, že reštrukturalizácia bola povolená, je zrejmé, že súd dospel k záveru, že žalobca je v tak nepriaznivej ekonomickej situácií, že je potrebný ozdravný proces tak širokého rozsahu, akým je reštrukturalizácia. Jedným z najsilnejších opatrení, ktoré majú právny význam pre možné ďalšie podnikanie žalobcu je nemožnosť individuálneho vymáhania pohľadávok, ktoré sa majú prihlásiť ako pohľadávky do reštrukturalizácie, v čoho dôsledku dochádza taktiež k prerušeniu a následnému zastaveniu exekúcií. Praktickým dopadom je umožnenie žalobcovi nakladať s majetkom, predovšetkým s finančnou hotovosťou na bankových účtoch, ktoré je dôležité z hľadiska riadneho a včasného plnenia záväzkov žalobcu, ktoré vznikli po reštrukturalizácií, teda tzv. nových dlhov žalobcu. Umožniť žalobcovi opätovne bez zablokovania financií rozbehnúť finančný tok je predpokladom úspešnej reštrukturalizácie a úspešného podnikania žalobcu. Na žalobcu sú kladené vysoké ekonomické nároky, kedy okrem riadneho fungovania spoločnosti musí byť schopný splácať svoje staré dlhy. V takejto situácií akékoľvek individuálne vymáhanie pohľadávky veriteľa žalobcu môže spôsobiť obmedzenie s nakladaním majetku žalobcu, konkrétne v podobe zablokovania

bankových účtov žalobcu, čo v zásade musí nutne vyústiť v opätovnú platobnú neschopnosť žalobcu a jeho následný úpadok. V prípade, ak by nedošlo k odkladnému účinku správnej žaloby, žalobca tvrdí, že vymáhaním pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia a pôvodného rozhodnutia, by mohlo dôjsť k následku v podobe neschopnosti žalobcu plniť reštrukturalizačný plán a následné vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu. Konkurz žalobcu je mimoriadne vážny a absolútne nenapraviteľný následok vzhľadom na skutočnosť, že konverzia konkurzu na reštrukturalizáciu následne nie je zo zákona možná, a túto nemožno predpokladať. Zároveň by konkurz končil úplným speňažením majetku žalobcu a jeho konečným zánikom, nakoľko konkurz nemožno zrušiť spôsobom, ktorý by umožňoval ďalšie podnikanie žalobcu. K verejnému záujmu žalobca predovšetkým upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že úrok z omeškania je sankčným nárokom, nejde o nárok, daň, ktorú je žalobca povinný uhrádzať ako plnenie povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov, kde spočíva prevažná čas verejného záujmu. Zároveň má žalobca za to, že rozsah nároku žalovaného daného pôvodným rozhodnutím a rozhodnutím nie je v rozpore s verejným záujmom do takej miery, aby odôvodňovalo hrozbu zániku žalobcu v konkurze. Ďalej žalobca uviedol, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca má za to, že rozhodnutie ako aj pôvodné rozhodnutie, sú vydané v rozpore so zákonom a nárok, ktorý je ich obsahom, nemožno v žiadnom prípade vymáhať. Žalobca sa teda správnou žalobou domáha ochrany svojich subjektívnych práv predovšetkým reprezentovaných právom na dispozíciu s majetkom žalobcu bez neoprávnených obmedzení. Žalobca za to, že návrh na priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, ktorá by spočívala v nemožnosti vymáhať nárok obsiahnutý v rozhodnutí a pôvodnom rozhodnutí, je zhodný s účinkom prípadného rozhodnutia, ktorým by súd tejto správnej žalobe vyhovel.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril, pričom návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje zamietnuť, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.

4. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach až predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním

boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. ()

10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.

11. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe riadne nepreukázal, keď existenciu hrozby následkov predpokladaných dôvodil len všeobecnými tvrdeniami a hypotetickými predpokladmi vzniku „nenapraviteľného následku“ z dôvodu hrozby neplnenia reštrukturalizačného plánu a možnosti vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti, avšak neuvádza podrobnosti o plnení súdom schváleného reštrukturalizačného plánu, pričom zároveň nepreukázal ani okolnosti svedčiace o možnom reálnom okamžitom výkone žalobou napadnutých rozhodnutí orgánmi daňovej správy, napr. doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania alebo daňovej exekučnej výzvy a pod. Absencia vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia neumožňuje súdu priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto správny súd tento procesný návrh žalobcu zamietol.

12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).