Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-63-2017.pdf
PDF · 102.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcu: C.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y. XXX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, v konaní o určenie, že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne doručený súdu dňa 22.08.2018 na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 1Csp/63/2017 a 10Er/78/2014, z a m i e t a .
II. Súd u r č u j e, že úver zo ,,Zmluvy o poskytnutie pôžičky“ číslo 6796, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 06.06.2008 je bezúročný a bez poplatkov.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300 Eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
V. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd vydal rozsudok, ktorým bude určené, že úver zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 06.06.2008 uzavretý medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, ako aj že žalovaný je povinný vydať žalobcovi zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 06.06.2008 bezdôvodné obohatenie vo výške 1 611,41 Eur ako aj zaplatiť žalobcovi návrhu trov konania.
2. Žalobkyňa v danej žalobe poukazovala na svoje postavenie spotrebiteľa, pričom tvrdila, že ako spotrebiteľ uzavrela s pôvodne žalovanou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver - bezúčelová hotovostná pôžička č. XXXXXXX zo dňa 06.06.2008. Tvrdila, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, a to z viacerých dôvodov. Jednak bola použitá formulárová štandardizovaná zmluva, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez možnosti žalobkyne ako spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia v dôsledku čoho bola nútená podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom tak ako aj ostatné dodatky. Ďalej poukazovala na to, že neprijateľnými zmluvnými podmienkami je aj skutočnosť, že text uvedený v zmluve o úvere a úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je voľným okom nečitateľný, a to z dôvodu minimálnej veľkosti písma. Rovnako tvrdila, že v zmluve bola
uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) ako aj na to, že v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, pričom konkrétne v tomto prípade v danej zmluve RPMN absentuje úplne alebo je zavádzajúca, kde už len táto skutočnosť má za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko tak zmluva o úvere, ktorým jej bol poskytnutý úver bola pre porušenie zákona bezúročná a bez poplatkov, vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 611,41 Eur, keďže úver jej bol poskytnutý vo výške 2 655,51 Eur. Na splátkach zaplatila sumu 4 266,92 Eur a preto z dôvodu bezúročnosti a skutočnosti, že zmluva je bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 1 611,41 Eur. Žalobkyňa tiež upresnila, že na účet spol. Intrum vložila spolu sumu 450 eur a na účet exekútora sumu 300 eur (čl. 13 spisu). K námietke premlčania vznesenou žalovaným uviedla, že skutočnosť, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a je bezúročná a bezpoplatkov sa dozvedela až dňa 28.12.2016, a teda odpoveďou z Ministerstva spravodlivosti SR (čl. 43 až 47).
3. V priebehu konania bolo zistené, že pôvodne označený ako žalovaný v 1/ rade spol. Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 bola vymazaná z Obchodného registra SR a to z dôvodu, že bola zrušená bez likvidácie a zlúčená so spoločnosťami Všeobecná úverová banka a. s. a VÚB leasing a. s. ako nástupnickými spoločnosťami, a to k 01.01.2018, kde z Delimitačného protokolu zo dňa 24.01.2018 (čl. 62) okrem iného vyplýva, že ostatný obchodný majetok a záväzky spoločnosti prechádzajú do právneho nástupníctva VÚB, a. s. (čl. 54 až 62 spisu). Z uvedeného dôvodu súd v ďalšom pokračoval v konaní už len so žalovaným v 2/ rade ako právnym nástupcom po pôvodne žalovanom v 1/ rade, s tým, že žalobkyňa v podanej žalobe ako žalovaného v 2/ rade označila spol. VÚB, a.s..
4. Podaním doručeným súdu dňa 22.08.2018 žalobkyňa žiadala o zlúčenie konaní prebiehajúcich na tunajšom súde, a to pod spisovou značkou EX 10089/2014, 1Csp/63/2017 (toto konanie), 10Er/78/2014, čo odôvodňovala tým, že všetky tieto konania sa týkajú tej istej právnej veci, pričom súd nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu na základe ktorej bol vydaný platobný rozkaz a bola vykonaná následná exekúcia (čl. 70,71 spisu).
5. Žalovaný tak vo svojom vyjadrení ako aj na pojednávaní vo veci s podanou žalobou nesúhlasil, tento tvrdil, že zmluva o pôžičke na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 80 000 Sk (2 655,51 Eur) je dostatočne určitá a neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by ju bolo možné vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov a vydať bezdôvodné obohatenie. Tvrdil, že pokiaľ ide o veľkosť písma samotného textu, táto nie je neprimeraná a pre priemerného spotrebiteľa nie je nečitateľná, tiež, že výška RPMN je uvedená správne v súlade so zákonom ako aj, že v samotnej zmluve sú rozčlenené počet splátok, výška splátky, výška úveru. Tvrdil, že zákon určený v čase podpisu zmluvy nepožadoval samostatne rozpisovanie sumy na istinu, úrok a iné poplatky, ako aj že zmluva obsahuje tak výšku splátky, termín splatnosti ako aj počet splátok, čo je špecifikované v splátkovom kalendári ako súhrnný prehľad. V neposlednom rade vzniesol námietku premlčania a poukazoval na to, že nárok žalobkyne považuje za premlčaný z dôvodu, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v objektívnej trojročnej premlčacej lehote dňa 20.01.2017 z dôvodu, že žaloba bola podaná žalobkyňou na súd až dňa 12.05.2017, pričom posledná splátka zo strany žalobkyne bola zuhradená dňa 20.01.2014. Žalovaný tiež poukazoval na to, že žalobkyňa mala na posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia všetky informácie už od dňa uzavretia zmluvy, respektíve už odo dňa zaplatenia jednotlivých splátok úveru a teda začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty bol objektivizovaný vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o úhrady vo výške 450 eur a 300 eur tieto neboli zo strany žalobkyne uhradené žalovanému, ale iným subjektom. V neposlednom rade poukazoval na to, že žalobkyňa nemá na vyhlásení bezúročnosti a bez poplatkovosti naliehavý právny záujem a to z dôvodu, že prednosť má žaloba na plnenie, v rámci ktorej by sa ako predbežná otázka riešila prípadná bezúročnosť a bez poplatkovosť.
6. V danej veci súd na deň 20.02.2020 nariadil pojednávanie, na ktoré pojednávanie predvolal strany sporu. Žalobkyňa mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, a to dňa 29.01.2020 (čl. 88 spisu), žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, táto svoju neprítomnosť súdu žiadny spôsobom
neospravedlnila, preto súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie bude vykonané v neprítomnosti žalobkyne.
7. V danom prípade súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobkyňou ako aj s vyjadreniami žalovaného, s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 6ro/93/2013 a sp. zn. 10Er/78/2014, pričom rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 166 ods. 1 CSP (1) V záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
9. V prvom rade sa súd zaoberal návrhom žalobkyne na spojenie vecí doručený súdu dňa 22.8.2018 (čl. 70,71 spisu), kde žalobkyňa žiadala o zlúčenie konaní prebiehajúcich na tunajšom súde, a to pod spisovou značkou EX 10089/2014, 1Csp/63/2017 (toto konanie), 10Er/78/2014, čo odôvodňovala tým, že všetky tieto konania sa týkajú tej istej právnej veci, pričom súd nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu na základe ktorej bol vydaný platobný rozkaz a bola vykonaná následná exekúcia. Tento návrh žalobkyne súd zamietol, nakoľko mu v tomto konaní nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že sa jedná o konania, ktoré sa k sebe nehodia, keďže žalobkyňa žiadala spojiť vykonávacie konanie prebiehajúce v rámci exekučného konania (Er, resp. EX) so základným civilným konaním (CSP) .
10. V ďalšom sa súd zaoberal návrhom žalobkyne, ktorým žiadala určiť, že úver, ktorý jej bol poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S týmto jeho názorom sa súd nestotožnil a to z dôvodu, že žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p., ale ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018; právna veta: najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované).
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 12. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
13. Podľa § 4 ods. 2 , 3 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy (do 31.7.2008) (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2001-258/znenie-20080402> musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 14. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha jednak určenia bezúročnosti ako aj bez poplatkovosti poskytnutého úveru ako aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1611,41 eur na tom skutkovom základe, že túto sumu žalovanému zaplatila navyše na splatenie úveru poskytnutého vo výške 2655,51 eur na základe zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 6.6.2008, pričom tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 6.6.2008 strany (pôvodne právny predchodca žalovaného spol. Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvorili zmluvu o poskytnutie pôžičky, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 2655,51 eur (80.000Sk) , ani že žalobkyňa od 22.9.2008 do 22.8.2012 uhradila žalovanému sumu 3516,92 eur. Žalobkyňa tiež v písomnom vyjadrení (čl. 13) tvrdila, že okrem splátok úveru žalovanému poukázala vkladom v hotovosti na účet spol. INTRUM spolu sumu vo výške 450 eur, a to dňa 15.10.2013 sumu 150 eur, 25.7.2013 sumu 100 eur, 30.7.2013 sumu 100 eur, 20.1.2014 sumu 100 eur (čl. 15-18) a dňa 26.8.2015 na účet súdneho exekútora sumu 300 eur. 15. Z obsahu zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 6.6.2008 vyplýva, že ako náležitosti zmluvy boli uvedené: výška pôžičky 80000 Sk (2655,51 eur), výška mesačnej splátky 2586 Sk (85,84 eur), ročná úroková sadzba 21,89 %, RPMN 21,89 %, konečná splatnosť 48 mesiacov, celková suma pôžičky 118960 Sk (3948,64 eur) a počet mesačných splátok 46. 16. Súd preskúmal vyššie uvedenú Zmluvu o pôžičke zo dňa 6.6.2008 a dospel k záveru, že táto je pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí bezúročná a bez poplatkov, a to z dôvodu, že predmetná zmluva neobsahovala obligatórnu náležitosť, ktorú zmluva o úvere musí obsahovať, a to náležitosť obligatórne vyžadovanú zákonom č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.7.2008 uvedenú v ust. § 4 ods. 2 písm. k/ zákona, a teda priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2. Tento obligatórny údaj nevyplýva ani z Formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mal byť žalobkyni podľa zmluvy doručený a ktorý mala prevziať (čl. 9,10), kde táto nevyplýva ani z tabuľky formuláru pod bodom 3 „priemerná hodnota RPMN pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru“ kolónka nie je vyplnená- je prázdna, sú tam len úvodzovky s čiarkou. Rovnako je možné skonštatovať, že tu je aj ďalšia skutočnosť, ktorá môže spôsobiť, že zmluva je nejasná, nakoľko ako konečná splatnosť bolo v zmluve uvedených 48 mesiacov, no počet mesačných splátok bol uvedený ako číslo 46, ale z Formuláru už vyplýva, že počet splátok mal byť 48 a nie 46. Z uvedeného tak žalobkyni ako spotrebiteľovi nemusí byť nejakým spôsobom zrejmé, že kedy nastala konečná splatnosť tohto úveru - nie je tu ani dátum, ku ktorému by to malo byť splácanie ukončené a počet splátok sa rôzni, resp. je protichodný. Z uvedených dôvodov súd výrokom II/ v spojení
s odôvodnením 10. rozhodnutia konštatoval, že poskytnutý úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
17. V ďalšom v nadväznosti na vyššie uvedené konštatovanie o bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru bolo potom možné prijať záver, že pokiaľ žalobkyňa zaplatila na zmluvu o pôžičke o 1611,41 eur viac, než bol poskytnutý úver, má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v tomto rozsahu bolo poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu, keďže žalovaný mal nárok len na vrátenie ním reálne poskytnutých finančných prostriedkov v sume 2655,51 eur (80000 Sk). Súd však musel prihliadnuť na uplatnenú námietku premlčania a žalobu sčasti zamietnuť.
18. Žalobkyňa si uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 1611,41 eur, a teda za všetky platby, ktoré realizovala v období od 22.9.2008 do 22.8.2012, ako aj za platby ktoré zaplatila v roku 2013 a a 2014 vkladom v hotovosti a za platbu dňa 26.8.2015 vo výške 300 eur na účet súdneho exekútora. Žaloba bola podaná dňa 12.5.2017, v rámci 2-ročnej premlčacej doby bolo teda uplatnené len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za platbu, ktorá bola uhradená dňa 26.8.2015 súdnemu exekútorovi, ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu 10 Er/78/2014.
19. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa 28.12.2016, kedy sa dozvedela o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR, súd jej názor nepovažoval za správny, nakoľko tento je založený len na subjektívnej vedomosti žalobkyne o právnej kvalifikácii nároku ako o bezdôvodnom obohatení a nemá právne relevantný význam pre začiatok plynutia premlčacej doby, nakoľko 2 ročná subjektívna premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, kedy sa oprávnený (žalobca) skutočne dozvedel o tom, kto je zodpovedný za bezdôvodné obohatenia a jeho výšku, čo znamená objektívnu možnosť subjektu tieto skutočnosti sa dozvedieť. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa žalobca o svojom práve skutočne mohol a musel dozvedieť. Žaloba bola podaná 12.5.2017. Podľa prehľadu splátok žalobkyňa uhradila žalovanému poslednú splátku dňa 4.7.2012, subjektívna premlčacia doba tak pri poslednej splátke uplynula dňa 4.7.2014. Z písomného vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že ďalšie splátky v celkovej sume 450 eur uhrádzala v hotovosti vkladom na účet spol. Intrum (čl. 13) a to dňa 15.10.2013, subjektívna premlčacia lehota tak uplynula 15.10.2015, pri vklade dňa 25.7.2013 lehota uplynula 25.7.2015, pri vklade dňa 30.7.2013 lehota uplynula 30.7.2015 a pri vklade dňa 20.1.2014 lehota uplynula dňa 20.1.2016. Ak aj žalobkyňa plnila na účet nebankovej spoločnosti, ktorá bola rozdielna od osoby žalovaného, nárok žalobkyne je možné považovať za premlčaný aj keď žalovaný nebol v tejto časti sumy 450 eur pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
20. Nakoľko súd vyhodnotil námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný za čiastočne dôvodnú, žalobu v tejto časti zamietol a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni priznal len v sume 300 eur, ktorú zaplatila súdnemu exekútorovi dňa 26.8.2015 v súvislosti s pohľadávkou vyplývajúcou zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 6.6.2008 v ktorej časti nárok nebol premlčaný. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán, pretože obe strany mali v konaní čiastočný úspech (čistý úspech žalovaného bol 63%, ale čistý úspech žalobkyne bol vo výroku I/ 100 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania - § 364 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.