Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: Mgr. I. T., nar. X.XX.XXXX, bytom D. Y. XXX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpená spoločnosťou Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad o určenie, že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -111 zo dňa 20. februára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku I. o zamietnutí návrhu žalobkyne na spojenie veci a vo výroku III. o čiastočnom zamietnutí žaloby.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti (výroky II., III. a V.).

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) primárne zamietol návrh žalobkyne doručený súdu dňa 22.8.2018 na spojenie vecí vedených na tamojšom súde pod sp. zn. a . Následne určil (výrok II.), že úver poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 6796, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 6.6.2008, je bezúročný a bez poplatkov. Súčasne (výrok III.) žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok IV.).

2.Súd prvej inštancie s poukazom na , , , a , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení ďalších predpisov (všetky citované v napadnutom rozsudku) konštatoval, že žalobkyňa sa domáha určenia bezúročnosti/ bezpoplatkovosti poskytnutého úveru ako aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1611,41 eur na tom skutkovom základe, že túto sumu uhradila nad rámec úveru poskytnutého vo výške 2655,51 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 6.6.2008 uzatvorili (pôvodne právny predchodca žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá čiastka 2655,51 eur, ani to, že žalobkyňa od 22.9.2008 do 22.8.2012 uhradila žalovanému sumu 3516,92 eur. Žalobkyňa tiež v písomnom vyjadrení uviedla, že okrem splátok úveru žalovanému poukázala vkladom v hotovosti na účet spoločnosti INTRUM spolu sumu vo výške 450 eur, a to dňa 15.10.2013 sumu 150 eur, 25.7.2013 sumu 100 eur, 30.7.2013 sumu 100 eur, 20.1.2014 sumu 100 eur a dňa 26.8.2015 na účet súdneho exekútora sumu 300 eur.

3.Okresný súd po preskúmaní označenej zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahovala obligatórnu náležitosť, a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení ďalších predpisov. Tento obligatórny údaj nevyplýva ani z Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mal byť žalobkyni podľa zmluvy doručený a ktorý mala prevziať, resp. ani z tabuľky formuláru pod bodom 3 „priemerná hodnota RPMN pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru“. Kolónka totiž nie je vyplnená. 4.Nejasným/protichodným spôsobom je ďalej formulovaná konečná splatnosť úveru, keď v zmluve je uvedených 48 mesiacov, no počet mesačných splátok bol uvedený ako číslo 46, pričom ale z Formuláru vyplýva, že počet splátok mal byť 48. Z uvedeného žalobkyni ako spotrebiteľovi nemusí byť zrejmé, kedy nastala konečná splatnosť tohto úveru, navyše nie je uvedený ani dátum, ku ktorému by to malo byť splácanie ukončené. 5.Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov. Nadväzne, pokiaľ žalobkyňa zaplatila na zmluvu o pôžičke o 1611,41 eur viac, než bol poskytnutý úver, má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v tomto rozsahu bolo poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu, keďže žalovaný mal nárok len na vrátenie ním reálne poskytnutých finančných prostriedkov v sume 2655,51 eur.

6.Následne však okresný súd musel prihliadnuť na dôvodne vznesenú/uplatnenú námietku premlčania. Žalobkyňa si uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 1611,41 eur za všetky platby realizované v období od 22.9.2008 do 22.8.2012, ako aj za platby ktoré zaplatila v roku 2013 a 2014 vkladom v hotovosti a za platbu dňa 26.8.2015 vo výške 300 eur na účet súdneho exekútora. Žaloba bola podaná dňa 12.5.2017, v rámci 2-ročnej premlčacej doby bolo teda uplatnené len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za platbu, ktorá bola uhradená dňa 26.8.2015 súdnemu exekútorovi, ako to vyplýva z pripojeného exekučného spisu. 7.Pokiaľ žalobkyňa v danej spojitosti tvrdila, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa 28.12.2016, kedy sa dozvedela o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR, súd prvej inštancie jej názor nepovažoval za správny, nakoľko tento je založený len na subjektívnej vedomosti žalobkyne o právnej kvalifikácii nároku ako bezdôvodného obohatenia a nemá právne relevantný význam pre začiatok plynutia premlčacej doby. 2 ročná subjektívna premlčacia lehota totiž začína plynúť od okamihu, kedy sa oprávnený (žalobca) skutočne dozvedel o tom, kto je zodpovedný za bezdôvodné obohatenia a jeho výšku, čo znamená objektívnu možnosť subjektu dozvedieť sa tieto skutočnosti. Rozhodujúci je teda moment, kedy sa žalobca o svojom práve skutočne mohol a musel dozvedieť. Žaloba bola podaná 12.5.2017. Podľa prehľadu splátok žalobkyňa uhradila žalovanému poslednú splátku dňa 4.7.2012, subjektívna premlčacia doba tak pri poslednej splátke uplynula dňa 4.7.2014. Navyše, ak žalobkyňa plnila na účet nebankovej spoločnosti, ktorá bola rozdielna od osoby žalovaného, v tejto časti žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný.

8.O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa tak, že tento nárok nepriznal žiadnej zo strán, nakoľko obe strany mali v konaní čiastočný úspech.

9.Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu ( ) čo do výrokov II. a III., podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne zamietnutia žaloby. 10.Nesprávnosť napádaného rozhodnutia žalovaný vyvodzoval zo skutočnosti, že je nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Konajúci súd totiž vôbec neuviedol rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 300 eur. V bode 20. napadnutého rozhodnutia len stroho uviedol, že ,,Nakoľko súd vyhodnotil námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný za čiastočne dôvodnú, žalobu v tejto časti zamietol a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni priznal len v sume 300 eur, ktorú zaplatila súdnemu exekútorovi dňa 26.8.2015 v súvislosti s pohľadávkou vyplývajúcou zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 6.6.2008 v ktorej časti nárok nebol premlčaný. 11. Odvolateľovi ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd mohol dospieť k názoru, že počet splátok sa rôzni, resp. je protichodný. Spotrebiteľovi totiž boli preukázateľne odpustené dve splátky z pôvodného počtu 48 splátok, čo je jednoznačne v prospech spotrebiteľa. Táto skutočnosť je uvedená aj v samotnej zmluve o pôžičke na prvej strane v pravom hornom rohu priamo pod číslom zmluvy „1. 2. Odpustená“. Zároveň to vyplýva aj zo splátkového kalendára. Pri výpočte RPMN bolo nevyhnutné túto skutočnosť zohľadniť, a z uvedeného dôvodu vo vzorci výpočtu RPMN boli uvedené prvé dve splátky ako nulové.

12.Následne žalovaný rozsiahlo a všeobecne poukazoval na postuláty o požadovanej kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia 13.Napokon odvolateľ/žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu , exekúcia bola vedená v prospech Secapital S. á.r.L., teda subjektu odlišného od žalovaného. Rovnako z ,,Prehľadu splátok a úhrad“ vyplýva, že v čase poukázania sumy 300 eur zo strany žalobkyne súdnemu exekútorovi (dňa 26.08.2015) bola pohľadávka žalovaného odpredaná spoločnosti Intrum Justicia, s.r.o. V zmysle uvedeného žalovaný nemal akýkoľvek právny titul na prijatie plnenia poskytnutého žalobkyňou súdnemu exekútorovi. Aj samotný súd uviedol, že ak by časť sumy vo výške 450 eur, ktorú žalobkyňa plnila spoločnosti Intrum Justicia, s.r.o. nebola premlčaná, v tejto časti sumy by žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný.

14.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa uviedla, že na pojednávaní sa nezúčastnila preto, lebo oznámenie o pojednávaní jej bolo doručené do elektronickej schránky, ktorú absolútne nevyužíva. Tým boli porušené jej práva. 15.Taktiež žalobkyňa trvá na výške bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu. Ako dôkaz opätovne prikladá vyhodnotenie zmluvy Ministerstvom spravodlivosti - odborom na ochranu spotrebiteľa - zo dňa 04.01.2017, ktorý vo všetkých bodoch dáva za pravdu jej ako spotrebiteľovi. Na základe posúdenia tejto zmluvy tiež trvá na tom, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný, pretože sa o tomto práve dozvedela v dobe doručenia tohto vyjadrenia. 16.Okrem toho, to, že si rôzne firmy navzájom „predávali“ túto právnu záležitosť je taktiež nezákonné, pretože žalobkyňa nikdy žiadnej zo zúčastnených spoločností nedala súhlas na poskytovanie osobných údajov tretím osobám a rôznym spoločnostiam. Taktiež exekučné konanie je protizákonné, pretože z neprijateľných podmienok, ktoré boli zakomponované v zmluve o pôžičke nemohlo vzniknúť právo.

17.Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení (z tohto titulu nedotknutým ponechal nenapadnuté výroky o zamietnutí návrhu na spojenie veci a o čiastočnom zamietnutí žaloby) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario za použitia v spojení s 378 ods. 1 ) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa ako vecne správny.

18.Primárne odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa na jeho principiálnu zodpovednosť za formulovanie dôvodov odvolania a z toho vyplývajúcu viazanosť odvolacieho súdu vymedzenými odvolacími dôvodmi. 19.Z uvedeného aspektu je určujúce, že okresný súd pomenoval dva dôvody, ktoré ho viedli k záveru bezúročnosti a bezpoplatkovosti posudzovaného úverového vzťahu a to absenciu priemernej RPMN a konečnej splatnosti úveru. Každý z týchto dôvodov je pritom samostatným dôvodom pre uvedené konštatovanie (bezúročnosti/bezpoplatkovosti), odvolateľ však opomenul predostrieť akúkoľvek protiargumentáciu voči prvému z nich. Uvedené z hľadiska procesnej ekonómie bez ďalšieho znamená procesný neúspech odvolateľa v tejto čiastkovej otázke - ohľadne výroku II. napadnutého rozsudku. Inými slovami, je nadbytočné posudzovať opodstatnenosť tej časti argumentácie odvolateľa (bod 11 tohto odôvodnenia), ktorá je založená na tvrdení o náležite stanovenom počte splátok, za procesnej situácie, kedy nespochybnený záver o absencii údaja o RPMN sám osebe postačuje pre konštatovanie vecnej správnosti o zákonnom dôsledku v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

20.Pokiaľ ide o (napadnutý) výrok III., v evidentnom rozpore s obsahom spisu je odvolacia námietka o nedostatočnom odôvodnení priznanej čiastky bezdôvodného obohatenia, v zmysle ktorej (námietky) okresný súd v odseku 20 svojho odôvodnenia len stroho uviedol, že po vyhodnotení námietky premlčania priznal čiastku 300 eur. Odvolateľ totiž v celom rozsahu prehliada predchádzajúce body 17 až 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 20 akcentovaný odvolateľom je len záverečným zhrnutím), v rámci ktorých sa súd prvej inštancie venoval rozboru/hodnoteniu relevantných skutkových a právnych aspektov posudzovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia - t.j. predovšetkým chronológii skutočností rozhodujúcich z pohľadu plynutia premlčacej doby, okamihu vzniku subjektívnej vedomosti žalobkyne o nich - na spochybnenie ktorých úvah (okresného súdu) odvolateľ úplne rezignoval. Na druhej strane nemožno prehliadnuť, že značnú časť textu odvolania tvoria všeobecné citácie záverov

aplikačnej praxe vo vzťahu k požiadavkám na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, bez konkrétnej väzby na okolnosti súdenej veci.

23. Čo sa týka argumentácie žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, ide o v odvolacom konaní neprípustnú novotu ( ), nakoľko tento prostriedok procesnej obrany žalovaný uplatnil až v rámci opravného prostriedku.

24.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec je zo strany krajského súdu vhodné/potrebné - s ohľadom na obsah vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalobcu - poznamenať/dodať, že žalobkyňa nevyužila možnosť uplatniť voči rozsudku okresného súdu riadny opravný prostriedok. Ak teda v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu protistrany žalobkyňa svoju argumentáciu nesmeruje k námietkam odvolateľa, ale formuluje fakticky vlastné odvolacie tvrdenia, tieto nemôžu byť predmetom odvolacieho prieskumu, nakoľko neboli uplatnené v rámci odvolenia podaného v zákonnej lehote.

25.Zhrnúc opísané, nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným neboli dôvodné, v preskúmavanej meritórnej časti krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 26.Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že žalovaný výrok o trovách konania vôbec nerozporoval; zároveň okresný súd zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore podľa .

27. Výrok o trovách odvolacieho konania vychádza z v spojení s a . Žalovaný - odvolateľ bol v štádiu tohto odvolacieho konania neúspešný, preto mu vznikal povinnosť nahradiť protistrane trovy odvolacieho konania. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov rozhodne postupom podľa súd prvej inštancie.

28.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v .