Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu GEMER-ORR, s.r.o., so sídlom Valaškovce č. 6210/21, 066 01 Humenné, IČO: 45 720 509, právne zastúpeného JUDr. Milošom Hnatom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Prešov, Tkáčska 2, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Banská Bystrica , Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. mája 2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, zo dňa 12.01.2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalovaný napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní („Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2018, ktorým Daňový úrad Prešov (rozhodnutie správcu dane) podľa Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5 625,00 eur, t. j. znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2016 zo sumy 12 034,95 eur na sumu 6 409,95 eur daňovému subjektu GEMER - ORR s.r.o., Valaškovská 6210/21 (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt, daňový subjekt, žalobca“), potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, v ktorom namietal porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože ho správca dane neoboznámil so svojimi pochybnosťami pri ich vzniku. Ďalej poukázal, že správca dane úmyselne, nejednoznačne vo výzve zo dňa 16.05.2017 determinoval, čoho konkrétne sa týka jeho výzva na predloženie dôkazov. Namietal, že mu správca dane vopred nepredložil záznamovú povinnosť v zmysle § 51 Daňového poriadku, resp. že ho správca dane nevyzval podľa § 24 Daňového poriadku na predloženie dôkazov ku konkrétnym skutočnostiam. V druhej časti odvolania daňový subjekt namietal voči zákonnosti protokolu, že správca dane sa nevysporiadal s navrhovanými dôkazmi, ktoré boli navrhnuté vo vyjadrení zo dňa 18.07.2017, pričom to spôsobilo porušenie zásady úzkej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, ako aj porušenie zásady objektívneho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Namietal, že správca dane vyhotovil dôkazy v protokole účelovo, formálne, nevyhodnotil všetky dôkazy samostatne, ale vo vzájomných súvislostiach. Podľa názoru daňového subjektu rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonného protokolu, ktorý bol vyhotovený v rozpore so zákonom, a preto akékoľvek rozhodnutie opierajúce sa o nezákonný protokol je zaťažené neodstrániteľnou vadou v zákonnosti. Rozhodnutiu chýba riadne a zrozumiteľné odôvodnenie,

ktoré je iba kopírovaním zápisníc, vyjadrení a časti protokolu. Správca dane nesprávne právne vyhodnotil zistený skutkový stav a predložené dôkazy vyhodnotil účelovo a v rozpore so zásadami logického myslenia. Z dokladov, ktoré boli predložené ku kontrole vyplýva, že daňový subjekt prijal od svojho dodávateľa službu spočívajúcu v zabezpečení záujemcov o investovanie do rozvoja spoločnosti, a to obnovenia ťažby v bani Mária. Výsledkom dodanej služby bol zoznam troch potenciálnych investorov

- záujemcov, ako dôkaz je prijatá faktúra za predmetnú službu, zmluva o koordinácii, dodatky tejto zmluvy, výkaz zmluvy a akceptačný protokol. Na základe dodanej služby prebiehala ďalšia komunikácia s potenciálnymi investormi, o čom svedčia e-mailové komunikácie, cestovné lístky a pod. predložené v rámci vyrubovacieho konania. Podľa daňového subjektu tieto predložené dôkazy dostatočne preukazujú reálne využitie prijatej služby v súvislosti s budúcimi zdaniteľnými plneniami, ktoré možno oprávnene očakávať pri naplnení podnikateľského zámeru. Ním predložené dôkazy vo vyrubovacom konaní dostatočne preukázali, že prijatú službu využil a žiaden odborník nebude spochybňovať skutočnosť, že hľadanie investora priamo súvisí s budúcimi zdaniteľnými plneniami daňového subjektu. V zmysle platného výkladu práva a ustálenej judikatúry správca dane nie je oprávnený hodnotiť zmluvný vzťah inak ako v súlade s prejavenou vôľou zmluvných strán. Okrem toho, iba jeden z účastníkov zmluvného vzťahu by sa mohol domáhať neplatnosti právneho úkonu zmluvy, resp. dodatku k nej. Daňový subjekt tiež namietal, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol úplne novú skutočnosť, ktorou sa počas výkonu daňovej kontroly vôbec nezaoberal, išlo o nové zistenie ohľadom spoločnosti TRATEC s.r.o., s ktorým daňový subjekt nebol oboznámený zákonným spôsobom a nemohol sa k nemu kvalifikovane vyjadriť, čím zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Na základe uvedených skutočností daňový subjekt navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil alebo zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Finančné riaditeľstvo SR v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a zo spisového materiálu zistilo tento skutkový stav:

Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu GEMER-ORR, s.r.o., Valaškovská 6210/21, 066 01 Humenné, IČO: 45 720 509, DIČ 2023145586, IČ DPH SK2023145586 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 na základe oznámenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2017.V kontrolovanom zdaňovacom období daňový subjekt GEMER-ORR, s.r.o. daňovými dokladmi deklaroval nákup tovaru a služieb. Dodanie tovaru ani poskytovanie služieb daňový subjekt nedeklaroval a nebolo to zistené ani správcom dane.

Správca dane pri preverovaní deklarovaných prijatých zdaniteľných obchodov zistil, že jedným z dodávateľov služieb bol aj daňový subjekt REALITNÍ DŮM s.r.o., Husitská 502/36, Praha 3 - Žižkov, DIČ CZ27173917 ( len REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha), ktorý vyhotovil faktúru č. XXXXXX zo dňa 02.11.2016 vo výške 28 125,00 eur, DPH vo výške 5 625,00 eur na základe dodatku č. 2 zmluvy o koordinácii zo dňa 25.05.2016. Daňový subjekt GEMER-ORR, s.r.o. uplatnil odpočítanie uvedenej dane podľa v znení neskorších predpisov (zákona o DPH), podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až l2 zákona o DPH. V súvislosti s preverením oprávnenosti odpočítania dane správca dane zaslal daňovému subjektu podľa Daňového poriadku výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2017, aby predložil dôkazy o oprávnenosti odpočítania dane z faktúry č. XXXXXX zo dňa 02.11.2016. Daňový subjekt ako odpoveď zaslal zmluvu o koordinácii zo dňa 26.05.2016 uzatvorenú medzi REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha a Gemer - Can, s.r.o. (od 28.03.2017 GEMER-ORR, s.r.o.), dodatok č. 1 a dodatok č. 2, výkaz plnenia podľa zmluvy so stavom ku dňu 02.11.2016 a dňa 20.07.2017 predložil stanovisko k zisteným skutočnostiam spolu s akceptačným protokolom zo dňa 02.11.2016. Podľa výkazu plnenia zmluvy so stavom ku dňu 02.11.2016 spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha vyhľadávala záujemcov o financovanie spoločnosti Gemer - Can, s.r.o. formou úveru, pôžičky, dlhopisov, vstupu nového investora formou navýšenia základného imania, prípadne kúpou aktív tejto spoločnosti alebo projektu (formou predaja časti podniku alebo podniku). Týmto výkazom spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha oznámila, že bol doplnený zoznam identifikovaných záujemcov o financovanie kontrolovaného daňového subjektu formou úveru, kde pribudla spoločnosť KGHM Polska Miedž SA, Lubin, pričom na základe ústnej dohody požiadali o uzavretie dodatku č. 2 na sumu 28 125,00 eur.

Kontrolou sa však podľa správcu dane nezistilo, aby sa spoločnosť KGHM Polska Miedž SA, Lubin, prípadne aj ďalšie dve na zozname uvedené spoločnosti takýmto spôsobom podieľali na financovaní daňového subjektu GEMER-ORR, s.r.o., t. j., aby došlo k naplneniu dodatku č. 2 zmluvy o koordinácii. Okrem tohto faktu daňovým subjektom GEMER-ORR, s.r.o. nebol predložený žiadny iný relevantný dôkaz o reálnom využití predmetnej služby v súlade s § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane zdôraznil skutočnosť, že podľa článku II. zmluvy o koordinácii táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do dňa 30.10.2016, kedy mal byť zaistený predmet zmluvy. Podľa dodatku č. 2, ktorý bol predmetom uplatnenia odpočítania dane v zdaňovacom období november 2016, bol tento dodatok uzatvorený dňa 02.11.2016, t. j. po uplynutí platnosti predmetnej zmluvy, preto je sporné, či takéto plnenie mohlo byť použité platiteľom pre jeho potreby.

Napriek tomu, že daňový subjekt na základe výzvy správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2017 predložil doklady, ktoré podľa neho sú dôkazom o oprávneností odpočítania dane z ním uplatnenej dane, pri ktorej bol povinný platiť daň, podľa správcu dane kontrolovaný daňový subjekt nedostatočne preukázal oprávnenosť odpočítania dane vo výške 5 625,00 eur v zdaňovacom období november 2016 v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, pretože podľa tohto ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená zo služby, pri ktorej bol povinný platiť daň (v tomto prípade § 69 ods. 3 zákona o DPH), ale zároveň musí podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH použiť služby na dodávky tovarov alebo služieb ako platiteľ.

Počas daňovej kontroly správca dane vykonal v spoločnosti TRATEC s.r.o., Bratislavská 6465/10, Prešov, ktorá bola jedným z dodávateľov daňového subjektu GEMER- ORR, s.r.o., miestne zisťovanie (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017), ďalej bola daňovému subjektu zaslaná v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku výzva na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2017, v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku výzva na predloženie dokladov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.06.2017 a podľa § 26 ods. 1 Daňového poriadku zaslal na Okresný úrad Rožňava, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy výzvu č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 08.06.2017.

Následne v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku zaslal daňovému subjektu oboznámenie so zistenými skutočnosťami pri daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2017, ku ktorému sa daňový subjekt vyjadril podaním zo dňa 18.07.2017. Daňový subjekt vo vyjadrení namietal, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane. Pre porozumenie uviedol opis hospodárskej činnosti daňového subjektu v nadväznosti na predmet podnikania. Potreboval posúdiť stav spoločnosti a možnosť získania investora a v tomto zmysle bola uzatvorená aj zmluva so spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha. Podľa daňového subjektu všetky vyššie uvedené dôkazy a tvrdenia preukazujú oprávnenosť odpočítania dane a svoje dôkazné bremeno uniesol. Pokiaľ správca dane uvedenú množinu dôkazov nepovažuje za dostatočnú, nech vypočuje svedkov a požiada o medzinárodné dožiadanie do Českej republiky. Kontrolovaný daňový subjekt zastáva názor, že splnil aj podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, lebo nakúpená služba je nepochybne hospodársky potrebná pre ďalšiu činnosť a existenciu daňového subjektu. Daňový subjekt ďalej namietal nezrozumiteľnosť ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o DPH.

Správca dane konštatoval, že všetky dôkazy okrem akceptačného protokolu zo dňa 02.11.2016 boli správcovi dane známe už z priebehu výkonu daňovej kontroly a uvedené tvrdenia daňového subjektu spolu s doloženým akceptačným protokolom sú dôkazmi, ktorými daňový subjekt preukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu (služby) od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha. Týmito dôkazmi kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal to, čo bolo predmetom spochybnenia zo strany správcu dane, a to, že predmetný zdaniteľný obchod kontrolovaný platiteľ použil pre svoje zdaniteľné obchody ako platiteľ, pričom sa toto konštatovanie týka všetkých daňovým subjektom navrhnutých dôkazov vrátane vypočutia svedka, ako aj prípadného medzinárodného dožiadania. Vypočutie svedkov navrhované daňovým subjektom bolo správcom dane vyhodnotené ako úkon, ktorý nie je potrebné realizovať, pretože sa týkal obchodného vzťahu medzi daňovými subjektmi REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha. a Gemer - Can, s.r.o., čo správca dane nespochybňoval. Podľa vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 18.07.2017 bola takáto služba hospodársky potrebná pre ďalšiu činnosť a existenciu daňového subjektu. Takéto tvrdenie je však podľa správcu dane ťažko obhájiteľné, pretože daňový subjekt GEMER-ORR, s.r.o. podľa predložených účtovných záznamov nedokáže plniť včas a riadne svoje záväzky voči dodávateľom, a napriek tomu uzatvoril zmluvu na vyhľadanie záujemcu, ktorý by vyriešil

finančné problémy spoločnosti, za požadovanú odplatu vo výške 168 974,00 eur, ktorá bola ešte dvakrát navýšená, a to dodatkom č. 1 zmluvy o sumu 50 000,00 eur a dodatkom č. 2 o sumu 28 125,00 eur, ktorá bola predmetom kontroly v zdaňovacom období november 2016.

O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.07.2017 (ďalej len Protokol), ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 28.07.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole doručený daňovému subjektu dňa 16.08.2017. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v Protokole vyjadril podaním zo dňa 05.09.2017. Prerokovanie pripomienok a návrhov daňového subjektu ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.07.2017 sa uskutočnilo dňa 12.10.2017 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) a dňa 09.01.2018 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX).

Následne správca dane vo vyrubovacom konaní vydal podľa ustanovenia § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozhodnutie č. 100112749/2018 zo dňa 12.01.2018, ktorým daňovému subjektu GEMER-ORR, s.r.o., Humenné určil za zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5 625,00 eur.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa správca dane vysporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu. K námietke daňového subjektu, že Protokol z daňovej kontroly neobsahuje predpísané náležitosti (§ 47 písm. i) Daňového poriadku), pretože správca dane v protokole uviedol nesprávny údaj o tom, že kontrolovaným daňovým subjektom nebolo navrhnuté, aby v Protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam, odvolací orgán argumentoval, že súčasťou Protokolu sú aj zápisnice z prerokovania výsledkov daňovej kontroly zaznamenaných v Protokole zo dňa 12.10.2017 a zo dňa 09.01.2018, v ktorých správca dane zaznamenal všetky námietky, pripomienky a návrhy daňového subjektu.

Daňový subjekt vo vyjadrení zo dňa 18.07.2017 navrhol vypočuť ako svedka bývalú konateľku kontrolovaného daňového subjektu, ktorá sa aktívne zúčastňovala rokovaní s dodávateľom služieb, resp. prostredníctvom medzinárodného dožiadania navrhla vypočuť pracovníka dodávateľa služby. Správca dane tieto návrhy daňového subjektu na doplnenie dokazovania neakceptoval. Ako dôvod uviedol, že dodanie služieb dodávateľom REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha nespochybnil, preto doplnenie dokazovania v tomto smere by spôsobilo zbytočné náklady a prieťahy v daňovom konaní.

Námietky daňového subjektu, že správca dane nedoplnil dokazovanie bez zdôvodnenia, odvolací orgán považoval za neopodstatnené. Poukázal na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého dokazovanie vedie správca dane, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Odvolací orgán považoval za neopodstatnené i námietky daňového subjektu, že správca dane dôkazy vyhodnotil iba účelovo a formálne, nevyhodnotil všetky dôkazy samostatne a vo vzájomných súvislostiach, pretože v rámci daňovej kontroly nevyslovil jednoznačnú pochybnosť o použití predmetnej služby. Správca dane vo výzve zo dňa 16.05.2017 i v oboznámení so zistenými skutočnosťami pri daňovej kontrole zo dňa 28.06.2017 konštatoval, že daňový subjekt nedostatočne preukázal oprávnenosť odpočítania dane vo výške 5 625 eur v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Podľa odvolacieho orgánu daňový subjekt bol o pochybnostiach oboznámený dostatočne a včas. Daňový subjekt je oprávnený predkladať akékoľvek dôkazy nielen počas daňovej kontroly, ale aj počas vyrubovacieho i odvolacieho konania. Avšak žiadne dôkazy o použití prijatej služby na účely svojich zdaniteľných obchodov ako platiteľ dane z pridanej hodnoty nepredložil.

K námietkam daňového subjektu o porušení § 63 ods. 5 Daňového poriadku odvolací orgán uviedol, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce kopíroval zápisnice a vyjadrenia, avšak nesúhlasil s názorom daňového subjektu, že odôvodnenie je nezrozumiteľné a nelogické, resp. že správca dane nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Správca dane zohľadnil charakter činnosti kontrolovaného daňového subjektu v súvislosti s prípravou na budúce zdaniteľné obchody tým, že uznal uplatnené odpočítanie dane za dodanú elektrickú energiu, za čerpanie banských vôd, za vykonané práce priamo v bani, pričom vo všetkých prípadoch chýbalo priame a bezprostredné plnenie na výstupe. Tieto prijaté plnenia podľa správcu dane však budú mať na budúce plnenia dopad. V prípade prijatého zdaniteľného obchodu od dodávateľa REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha nebol daňovým subjektom predložený žiadny dôkaz o nevyhnutnosti tohto obchodu s ohľadom na budúce zdaniteľné obchody. Akceptačný protokol, kópie cestovných lístkov a e- mailové komunikácie preukazujú dodanie služby, nie je použitie. Po zhodnotení všetkých dôkazov zhromaždených správcom

dane, vyjadrení a námietok daňového subjektu odvolací orgán konštatoval, že pri vykonávaní daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a na základe objektívne zisteného skutkového stavu oprávnene neuznal právo na odpočítanie dane vo výške 5 625,00 eur z faktúry č. XXXXXX zo dňa 02.11.2016 vyhotovenej spoločnosťou REALITNÍ DŮM, s.r.o., Husitská 502/36, Praha 3 - Žižkov z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, že prijatý deklarovaný obchod použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, na ktoré sa odpočítanie dane viaže, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH.

Tvrdenie daňového subjektu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal novou skutočnosťou, ktorou sa počas výkonu daňovej kontroly nezaoberal, je nedôvodné. Správca dane sa k zisteným skutočnostiam v spoločnosti TRATEC s.r.o. Prešov vyjadroval už v Protokole zo dňa 27.07.2017 na strane 5.

V závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odvolací orgán konštatoval, že správca dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Argumentoval, že rozhodnutia správnych orgánom sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

V žalobe opätovne poukázal na odvolacie námietky uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa s námietkami žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane vysporiadal tak, že ich považoval za neopodstatnené, nesúhlasil s argumentáciou daňového subjektu o neštandardnosti svojho postupu v rámci daňovej kontroly ohľadne splnenia dôkazného bremena a za neopodstatnené považoval aj námietky ohľadne nezákonnosti Protokolu a vyhodnocovania dôkazov. Podľa žalobcu rovnako ako správca dane pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia aj odvolací orgán rozhodoval o odvolaní iba formálne. Pri rozhodovaní vo veci vôbec nebral do úvahy skutočnosti a tvrdenia uvedené daňovým subjektom v rámci daňového konania. Konštatoval, že základnou zásadou správy daní je ustanovenie uvedené v § 3 ods. 6 Daňového poriadku, ktoré výslovne ustanovuje, že pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre jej zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Pri rozhodovaní správcu dane, resp. odvolacieho orgánu absentuje premietnutie tejto základnej zásady daňového konania do ich rozhodnutí a s tým spojenú zrejmú nezákonnosť ich rozhodnutí, keďže žalobca bol rozhodnutiami tak prvostupňovom a v odvolacom konaní ukrátený na svojich právach. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví zákon, pričom je zjavné, že zo strany správcu dane došlo k absencii tejto povinnosti vo vzťahu k daňovému subjektu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca má za to, že v predmetnom daňovom konaní došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a následne nezákonným konaním zo strany správcu dane k porušeniu zákona majúce za následok porušenie základných práv daňového subjektu, ktoré malo za následok nezákonné rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu pochybil žalovaný, keďže potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, a preto je na mieste jeho zrušenie rozhodnutia súdom a súčasne aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má tie isté vady.

V bode IV. žaloby žalobca podal návrh v zmysle , ktorým by správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2018 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že s poukázaním na § 24 ods. 1 Daňového poriadku žalobca musí bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky, a to vznik daňovej povinnosti pri deklarovanom zdaniteľnom obchode (§ 49 ods. 1 Daňového poriadku), použitie prijatého zdaniteľného obchodu na uskutočnenie zdaniteľných

obchodov (§ 49 ods. 2 Daňového poriadku) ako aj formálne podmienky (§ 51 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku), t. j. mať faktúru vyhotovenú platiteľom dane.

Uznesením sp. zn. -86 zo dňa 21.01.2019 zamietol správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené v .

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ).

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V súlade s a verejne vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5 625,00 eur, t.j. znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2016 zo sumy 12 034,95 eur na sumu 6 409,95 eur z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, že prijatý deklarovaný obchod použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, na ktoré sa odpočítanie dane viaže, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH.

Podľa v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 47 písm. i) Daňového poriadku, protokol musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) ,právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

Námietky žalobcu vznesené v procesnoprávnej rovine sú podľa názoru správneho súdu nedôvodné.

Správny súd poukazuje na § 46 ods. 8 Daňového poriadku, podľa ktorého zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Správca dane tak uviedol na strane 2 - 7 predmetného Protokolu, kde vyhodnotil dôkazy. Správca dane síce nesprávne uviedol, že kontrolovaným daňovým subjektom nebolo navrhnuté, aby v Protokole boli uvedené aj jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. Avšak správca dane na strane 4. tohto Protokolu uviedol, že na základe oboznámenia kontrolovaného daňového subjektu so zistenými skutočnosťami bolo dňa 20.07.2017 predložené stanovisko daňového subjektu k zisteným skutočnostiam, ktoré bolo pri vyhodnocovaní zistených správcom dane brané v úvahu. Protokol ako celok nemožno chápať ako jediný dôkaz, nakoľko protokol z daňovej kontroly je zhrnutie všeobecne známych faktov v súvislosti s uskutočnenou daňovou kontrolou, zhrnutie skutočností zistených pri daňovej kontrole, ich vyhodnotenie a súbor formálnych náležitostí tohto protokolu. Predmetné zistenia z daňovej kontroly boli uvedené v Protokole v časti II.2.2 na strane 2 až 7 a kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) právo vyjadriť sa k uvedeným zisteniam aj využil. Z uvedených skutočností vyplýva, že konaním správcu dane nedošlo k žiadnemu porušeniu subjektívnych práv a povinností kontrolovaného daňového subjektu.

K námietke žalobcu, že navrhované vypočutie svedkov, ktorých on navrhol vypočuť, nebolo zo strany správcu dane akceptované, správny súd zdôrazňuje, že správca dane konal v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Vysvetlil, že vypočutie svedkov navrhované žalobcom, bolo správcom dane vyhodnotené ako úkon, ktorý nie je potrebné realizovať, nakoľko sa týkal obchodného vzťahu medzi spoločnosťami REALITNÍ DŮM s.r.o. Praha a Gemer - Can s.r.o., čo správca dane ani nespochybňoval.

Námietky žalobcu vznesené žalobcom v hmotnoprávnej rovine sú tiež nedôvodné.

K tvrdeniu žalobcu, že správca dane nedostatočne vyhodnotil dôkazy, správny súd argumentuje, že dôkazy, na základe ktorých správca dane dospel k svojim záverom sú v Protokole pomenované a vyhodnotené. Výzvy správcu dane adresované počas výkonu daňovej kontroly boli vždy pre žalobcu konkrétne, logické aj splniteľné. V konečnom dôsledku žalobca odpovedal na každú výzvu, ktorú mu adresoval správca dane, čím len potvrdil, že tieto výzvy boli zaslané presne v zmysle jeho tvrdení. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami daňovej kontroly a zrozumiteľne uviedol, že žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane v zdaňovacom období november 2016 v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Žalobca však žiadne dôkazy o tom, že prijaté plnenie bolo reálne použité spoločnosťou GEMER - ORR s.r.o. pre svoje zdaniteľné plnenia nepredložil. Správca dane nepreniesol žiadne nedostatky na žalobcu, resp. vôbec neuviedol, že existuje nejaké podvodné konanie medzi dodávateľom REALITNÍ DŮM s.r.o. Praha a žalobcom., a preto z uvedeného dôvodu závery správcu dane sa neopierajú o porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH. Samotný dôkaz existencie faktúry nie je dôkazom o opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane v súvislosti s požadovaným dôkazmi o využití prijatého plnenia pre svoje zdaniteľné plnenia (splnenie § 49 ods. 2 Zákona o DPH). Samotné zaúčtovanie faktúry nie je jednoznačným materiálnym dôkazom žalobcu o existencii plnenia, čo však touto daňovou kontrolou vôbec nebolo spochybnené. Samotný dôkaz zaúčtovania však nie je dôkazom o opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane v súvislosti s požadovanými dôkazmi o využití prijatého plnenia pre zdaniteľné plnenia žalobcu. Ani samotný dôkaz platby nie je dôkazom o opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane v súvislosti s požadovanými dôkazmi o využití prijatého plnenia pre zdaniteľné plnenia žalobcu. Správca dane nepožadoval dôkazné bremeno, žiadal iba dôkaz o tom, že žalobca ako platiteľ má nárok na odpočítanie v nadväznosti na ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, t. j. že prijateľné plnenie bolo použité na zdaniteľné plnenia žalobcu.

Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov v súvislosti s oprávnenosťou uplatneného odpočítania dane od dodávateľa REALITNÍ DŮM, s.r.o. Praha výzvou zo dňa 16.05.2017 a uvedenú možnosť mal aj na základe zaslaného oboznámenia kontrolovaného daňového subjektu so zistenými skutočnosťami (oboznámenie zo dňa 28.06.2017, ale dôkazy o opodstatnenosti odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH žalobca nepredložil. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že dôkazy predkladá daňový subjekt, a nie správca dane. Správca dane iba vedie dokazovanie, preto iba daňový subjekt musí mať dôkaz (ak existuje), o využití prijateľného plnenia pre svoje zdaniteľné plnenia. Správca dane zohľadnil charakter činnosti žalobcu v súvislosti s prípravou na budúce plnenia, keďže žalobcom boli uplatňované aj iné odpočítania dane, ktoré boli správcom dane uznané. Išlo predovšetkým o prijaté plnenia za dodanú elektrickú energiu, za čerpanie banských vôd, za vykonané práce priamo v

bani, pričom vo všetkých prípadoch napriek absencii priameho a bezprostredného plnenia na výstupe bolo uznané, že tieto prijaté plnenia v prípade existencie budúcich plnení budú mať na tieto budúce plnenia dopad. V prípade predmetného plnenia od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha však žalobcom nebol predložený žiadny dôkaz o nevyhnutnosti tohto plnenia s ohľadom na budúce plnenia.

Správny súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , resp. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, ... „že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálne, ako aj formálne podmienky, teda žalobca musí preukázať, že faktúry, príp. iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje žalobca, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané“. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí poukázal na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.2010, a na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že... „ dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( vtedy účinného v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktorú použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že žalobca v zdaňovacom období november 2016, ale ani v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nevykonával žiadne zdaniteľné obchody, t. j. nevykonával žiadne dodávky tovarov, alebo služieb. Z uvedeného dôvodu nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane v zmysle nenaplnenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. V tomto prípade neexistovala žiadna priama súvislosť, resp. vzťah medzi prijatou službou a uskutočneným zdaniteľným plnením. Žalobcom však nebol predložený ani iný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že platiteľom prijaté plnenie bolo použité, resp. bude použité na dodávky tovarov alebo služieb. Tieto dôkazy v zmysle ústneho pojednávania zo dňa 12.10.2017 mal žalobca predložiť do 30 dní, čo vykonal, a tie sú predmetom tohto ústneho pojednávania. Uvedené dôkazy správca dane vyhodnotil v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane skonštatoval, že predložené dôkazy nie sú dôkazom o použití prijatého plnenia (služby) na dodávky tovarov alebo služieb, resp. ich budúcich dodaní. V prípade takýchto plnení musí ísť o jednoznačne preukázanú vecnú súvislosť s budúcim dodaním tovarov alebo služieb, resp. o platiteľom preukázanú opodstatnenosť takéhoto plnenia. O opodstatnenosti deklarovanej prijatej služby sa správca dane vyjadril v časti II. Protokolu na str. 5. V súvislosti s dôkazmi daňového subjektu o preukázaní súvislostí medzi prijatou službou od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha a plneniami spoločnosti GEMER - ORR s.r.o. správca dane argumentoval, že súvislosť s budúcimi plneniami nebola vôbec preukázaná. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že spoločnosť GEMER - ORR s.r.o. na základe doposiaľ vykonaných prác ako aj v súvislosti s udržiavaním banských priestorov a zariadení, môže pokračovať v súčasných rokovaniach s obchodnými partnermi, ktorí majú záujem o odber produktov vyrobených z vyťaženej rudy, a že náklad (vo forme predmetnej faktúry na základe dodatku č. 2 zmluvy o koordinácii) bol opodstatnený aj napriek tomu, že s uvedenými obchodnými subjektmi nedošlo k uzavretiu spolupráce. K tomuto tvrdeniu žalobcu správny súd zdôrazňuje, že predmetom faktúry od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha bolo zaistenie záujemcu o financovanie, resp. vstup do projektu tohto banského diela, a nejednalo sa teda o zabezpečenie partnera, ktorý má záujem o odber produktov vyrobených z vyťaženej rudy. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že fakturácia v zmysle f.č. 201606 od REALITNÍ DŮM,

s.r.o., Praha vychádzala z jednania so spoločnosťou KGHM Polska Miedž SA Lubin, pričom podľa predloženej e-mailovej dokumentácie jednania s touto spoločnosťou neprebiehajú, a ani prebiehať nebudú ( viď e-mailová komunikácia zo dňa 18.10.2017 predložená dňa 05.11.2017). V zdaňovacom období november 2016 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane za prijaté služby ako napr. služby čerpania banskej vody, odber elektrickej energie s tým spojený a pod. Správca dane vzhľadom na to, že ide o banský priestor, ešte nesprevádzkovaný, aj s poukazom na banské špecifiká, a s ohľadom k budúcej prevádzkyschopnosti bane, a následnej budúcej možnosti dodávok tovaru, tieto prijaté plnenia uznal, keďže tu existuje zjavná a opodstatnená súvislosť s budúcimi plneniami. V prípade prijatej služby od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha však takáto súvislosť a opodstatnenosť neexistuje, pretože na základe prijatej služby podľa faktúry č. XXXXXX od REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha a dodatku č. 2 zmluvy o koordinácii zo dňa 02.11.2016, predmetom plnenia malo byť zaistenie klienta so záujmom o kúpu majetku spoločnosti, a že spoločnosť REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha pre záujemcu, t. j. pre spoločnosť GEMER - ORR s.r.o. (vtedy GEMER - Can, s.r.o.) pre záujemcu klienta aj našla. V zmysle výkazu plnenia zmluvy so stavom ku dňu 02.11.2016 tým záujemcom mala byť spoločnosť KGHM Polska Miedž SA Lubin. K uvedenej skutočnosti žalobca zaslal dňa 02.06.2017 predmetný výkaz plnenia zmluvy zo dňa 25.02.2016 so stavom ku dňu 02.11.2016 a dňa 20.07.2017 na základe oboznámenia daňového subjektu č. XXXXXXXXX/XXXX zaslal aj akceptačný protokol. V dôkazoch doručených dňa 05.11.2017 sa nachádza aj kópia e-mailovej komunikácie bývalej konateľky spoločnosti GEMER - ORR s.r.o. D. O. zo dňa 08.11.2016 a zo dňa 09.11.2016, z ktorej vyplýva, že v zdaňovacom období november 2016, kedy mali prebiehať už prípadné rokovania o prípadnej finančnej participácii spoločnosti KGHM Polska Miedž SA Lubin (akceptačným protokolom dňa 02.11.2016 bol spoločnosťou GEMER - ORR s.r.o. vyjadrený súhlas, že bola poskytnutá služba zaistenia takéhoto klienta spoločnosťou REALITNÍ DŮM , s.r.o., Praha),tak takéto rokovania ešte ani len neprebiehali, a teda efekt prípadného financovania spoločnosti GEMER - ORR s.r.o. nebol vôbec známy. Podľa predloženej e-mailovej komunikácie dňa 08.11.2016 bolo konateľke spoločnosti Nataši O. oznámené, že predmetný projekt ešte len môže byť ponúknutý prezidentovi spoločnosti KGHM Polska Miedž SA Lubin, pričom boli od konateľky vyžiadané základné dokumenty týkajúce sa predaja projektu, resp. celej obchodnej transakcie. Dňa 09.11.2016 boli od konateľky spoločnosti požadované ďalšie dokumenty s vyjadrením záveru, že ak je projekt dobre pripravený, tak príslušná osoba (pán A.) ho určite dokáže predložiť tak, aby zaujal spoločnosť KGHM Polska Miedž SA Lubin. Žiadne ďalšie dôkazy, žeby došlo ku skutočnej realizácii akéhokoľvek reálneho finančného vstupu spoločnosti KGHM Polska Miedž SA Lubin do projektu predloženého spoločnosťou GEMER - ORR s.r.o. neboli predložené ako vyplýva z e-mailovej komunikácie zo dňa 18.10.2017, a ani predložené nebudú môcť byť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane z predmetnej faktúry č. XXXXXX od REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha ku dňu podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie vedel, že deklarovaný záujemca nevstúpil do akéhokoľvek financovania projektu bane O. deklarovaného spoločnosťou GEMER - ORR s.r.o., a preto predmetné odpočítanie dane nebolo opodstatnené. Žalobcom nebolo ani vo vyrubovacom konaní preukázané, že prijaté zdaniteľné plnenie od spoločnosti REALITNÍ DŮM, s.r.o., Praha má súvis a opodstatnenie v zmysle právnej podstaty ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora W.Becker C-104/12, v ktorom súdny dvor rozhodol, že... „Existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi osobitným plnením na vstupe alebo viacerými plneniami na vstupe, čo zakladá právo na odpočet dane, je v zásade potrebná, aby právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe bolo priznané zdaniteľnej osobe, ako aj na určenie rozsahu takéhoto práva. Právo na odpočet DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovarov alebo služieb na vstupe tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným elementom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, ktoré zakladajú právo na odpočet. právo na odpočet sa však rovnako priznáva zdaniteľnej osobe, dokonca aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi osobitným plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými elementmi tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytne“.

Námietka žalobcu, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je neopodstatnená. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť žalobou napádaných rozhodnutí, správny súd uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu ako aj ústavného súdu vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka, resp.

zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní (viď rozhodnutie ústavného súdu napr. IV.ÚS203/9, , , , a ).

Správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018 sp. zn.

- 53, z ktorého vyplýva, že ... „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“.

Ústavný súd SR v rozhodnutí č. k. zo dňa 15. novembra 2017,vyslovil právny názor, že ... „Východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností uskutočnených zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt možno považovať za ústavne konformné. Taký zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na určení, vymeraní a výbere dane. Pri definovaní úlohy súd v oblasti zisťovania skutkového stavu v správnom súdnictve je potrebné mať na pamäti princíp deľby moci medzi výkonnou mocou (v tomto prípade stelesnenou správnymi orgánmi) a súdnou mocou. Súd v správnom súdnictve vykonáva dokazovanie iba veľmi výnimočne, a to najmä s cieľom verifikovať dôkazy vykonané v správnom konaní. Všeobecný súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zásade neobmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, či umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému dospel správny orgán. Taký postup nie je v rozpore so zásadou primeranosti a ústavnosti konania".

Správny súd poukazuje, že vyrubovacie konanie je súčasťou daňového konania a z ustanovenia § 63 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade so zákonom postupoval žalovaný, ak napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane ako správne potvrdil. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného tvoria jeden celok (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27.03.2019).

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Správny súd zdôrazňuje, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v , preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).