Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/133/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., I. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO 35 792 752, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO 47 233 516, o zaplatenie 778,59 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. mája 2019 č.k. -152 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom výrokom I. súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 778,59 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala určenia, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré boli ich súčasťou, č. 8400055722, 8400056304, 8500030387, uzavreté v dňoch 9.7.2013, 9.7.2013 a 26.8.2013, sú neplatné. V priebehu konania žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že sa domáhala zaplatenia sumy 778,59 eur, keď mala za to, že všetky zmluvy neobsahujú náležitosti, vyžadované v a dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho sú uvedené zmluvy bezúročné a bez poplatkov. Súd sa v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zaoberal výškou úrokov v predmetných úverových zmluvách a zistil, že úroková sadzba v zmluve 8400055772 bola vo výške 70,01 %, v zmluve 8400056304 vo výške 70,06 % a v zmluve 8500030387 vo výške 70,02 %. Z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska, na ktorej sa nachádza aj dokument - Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2013 súd zistil, že priemerná úroková miera pre domácnosti (spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1 do 5 rokov v júli 2013 činila 12,99 % a v auguste 2013 13 %. Na základe uvedeného konštatoval, že úrok 70,01 % ročne, ako aj úroky vo výške 70,06 % ročne a 70,02 %, dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy v danom veci, boli viac ako päťnásobne vyššie. Citoval ust. , v súvislosti s čím uviedol, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2009). Poukázal na to, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať aj vyššie úrokové sadzby, rozhodne však nie viac ako

100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. V konkrétnom prípade však dohodnutý úrok, ktorý viac ako päťnásobne prekračuje úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytovali banky, nie je akceptovateľný. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že sa jedná o odplatu na finančnom trhu a nie na bankovom trhu, keď ust. , ktoré citoval, nemožno vykladať tak, aby sa do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitútov poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ust. . Konštatoval, že pri dojednaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi nie je preto také konanie veriteľa, ktoré pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí veriteľa bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodu svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii platil veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v podobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Preto vzhľadom na dohodnutú úrokovú sadzbu v danej veci, sa jedná o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovanej bolo na základe troch uzavretých zmlúv o úvere poskytnuté plnenie celkom v sume 2.520 eur. Keďže žalovanému nevznikol nárok na odplatu (tak vo forme úrokov, ako ani vo forme poplatkov) za poskytnuté úvery a ak žalobkyňa doposiaľ zaplatila žalovanému vyššiu sumu, došlo na strane žalovaného k plneniu bez právneho dôvodu a teda k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je žalovaný povinný vydať. Žalobkyňa zaplatila žalovanému o 778,59 eur viac ako bolo jej povinnosťou, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu. O trovách konania rozhodol podľa . 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Ako odvolací dôvod uviedol ust. a . V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ust. ako špeciálnym ustanovením upravujúcim maximálnu výšku odplaty, preto nie je jasné, prečo má byť neplatný postup, pri ktorom žalovaný preukázateľne postupoval podľa uvedeného ustanovenia a stanovenia výšky odplaty spôsobom a na základe údajov daných štátom. Súd prvej inštancie tvrdí, že zmluva o dojednaní úrokov je neplatná pre rozpor výšky odplaty s dobrými mravmi, ale to, že výška odplát bola v čase uzavretia zmluvy stanovená v súlade s ust. vôbec neberie do úvahy a ani nereflektuje na vyjadrenie žalovaného, čím rozsudok nedáva žiadnu odpoveď ani nim uvádzaného rozporu s dobrými mravmi. Súd uvedený pojem, ktorý je sám o sebe právne neurčitý, vôbec nevysvetlil v skutkových a právnych súvislostiach, ktoré by s prejednávanou vecou mali nejakú spojitosť, jeho použitie je formalistické, bez podkladu v dokazovaní, či v nejakých záveroch konajúceho súdu. Zmluva o revolvingovom úvere je úverovou zmluvou, ktorá sa riadi ako zmluvný tip ustanoveniami . Vzhľadom na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Otázka výšky úrokov, súladu úrokov so zákonom a právnych dôsledkov dohodnutia úrokov odporujúcich zákonu sa preto musí posudzovať tiež v intenciách vyššie uvedených právnych predpisov. Základná regulácia úrokov vyplýva z ust. , ktoré obsahuje reguláciu záväzku platiť úroky, úpravu situácie ak si strany výslovne nedohodli výšku úrokov v zmluve a úpravu situácie, ak si strany dohodli v zmluve úroky vyššie, než je prípustné na základe alebo podľa zákona. Podľa normatívneho znenia uvedeného ustanovenia od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Uvedená právna úprava vyplývajúca z poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia má prednosť pred , nakoľko ide o osobitný druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššie než je prípustné na základe alebo podľa zákona,

ide o špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) pred všeobecnou úpravou občianskeho práva. Uvedený právny názor potvrdila aj Národná banka Slovenska prostredníctvom stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom vo svojom oznámení č. 1/2015 k použitiu v spotrebiteľských obchodných vzťahoch. Súd prvej inštancie preto postupoval nesprávne a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti uzavretej úverovej zmluvy; v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. Vyslovil názor, že posúdenie úverovej zmluvy ako neplatnej, resp. ustanovenia o úroku ako nie platného neobstojí ani podľa predpisov občianskeho práva, pretože všeobecným a ustáleným pravidlom výkladu právnych predpisov a ich aplikácie je pri posudzovaní platnosti právneho úkonu zásada, že má prednosť taký prístup, ktorý ponecháva právny úkon platný aspoň v časti, než by mal byť právny úkon posúdený za neplatný. Súd prvej inštancie preto v danej veci dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a o vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozsudku súdu prvej inštancie vytýkal tiež to, že súd neposudzoval výšku úrokov podľa príslušného zákonného ustanovenia, ale namiesto toho odkazuje na priemerné úrokové sadzby bánk, k čomu zákon súd neoprávňuje, pretože výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola upravená v zmysle , podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Finančným trhom sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektami. Pritom ide o nepriame sprostredkované financovania, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov resp. je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru, čo logicky vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úveru - bankových a nebankových subjektoch síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napr. pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. 3. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v zmysle ust. odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: 4. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 5. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom 6. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 7. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd nerozumel argumentácii žalovaného, uvedenej v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie takéto právne závery nevyplývajú. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie úverové zmluvy, resp. niektorú z nich vyhlásil v celom rozsahu za neplatnú, naopak z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že súd vyhlásil za neplatné iba dojednania v úverových zmluvách týkajúce sa dohodnutej výšky úrokovej sadzby, a to pre rozpor s dobrými mravmi, podľa . 8. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďaľšej námietky žalovaného, uvedenej v odvolaní, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ust. ako špeciálnym ustanovením upravujúcim maximálnu výšku odplaty, vôbec nebral do úvahy a ani nereflektoval na jeho vyjadrenie k požitiu tohto zákonného ustanovenia, čím rozsudok nedáva žiadnu odpoveď ani nim uvádzaného rozporu s dobrými mravmi. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž naopak vyplýva, že súd prvej inštancie sa uvedenými argumentami žalovaného dôsledne zoberal a zaujal k nim právne stanovisko, s ktorým sa odvolací súd stotožnil.

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zmluvne dojednaný úrok správne posúdil v dôsledku jeho neprimeranosti ako neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa v spojení s . 10. Pokiaľ ide o namietanú úrokovú sadzbu, táto v danom prípade dosahuje výšku 70,01 % pri zmluve č. 8400055772, 70,06 % pri zmluve 8400056304 a 70,02 % pri zmluve 8500030387. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov ( ). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, tak ako však správne konštatoval súd prvej inštancie, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. 11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ust. , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Uvedené rozhodnutie, podľa názoru odvolacieho súdu, dáva tiež odpoveď na otázku, či sa jedná o odplatu na finančnom alebo bankovom trhu. 12. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pre domácnosť (spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1 do 5 rokov v júli 2013 vo výške 12,99 a v auguste 2013 13 %, z čoho je zrejmé, že úrok vo výške 70,01 %, vo výške 70,06 % a vo výške 70,02 % je tak viac ako 5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období, čo spôsobuje rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že v tejto časti (v časti dojednaných úrokov), sú zmluvy o úvere absolútne neplatné. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu v časti úrokov je vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto pokiaľ súd prvej inštancie z uvedeného právneho dôvodu zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 778,59 eur, postupoval správne. 13. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, pričom v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ust. odkazuje. 14. V odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s . V konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).