Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-71-2019.pdf
PDF · 134.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu Y. R., bytom O., S. XXX, zastúpeného JUDr. H. M., advokátkou so sídlom X. H. nad Y., J. XXXX/XX, proti žalovaným 1/ Ing. A. Y., bytom O., S. XXX, 2/ Z. Y., bytom O., S. XXX, zastúpených JUDr. G. R., advokátkou so sídlom J., X.. R. č. 4, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.novembra 2017, č.k. 5C/138/2008-962 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti I. p o t v r d z u j e.
II. Vo výrokovej časti II. o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z m e ň u j e tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
III. Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vo výroku priznal žalovanému 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2006, pred pripustením zmeny petitu žalobného návrhu a jeho postupným späťvzatím domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaných 1/ a 2/: 1) odstrániť z pozemku parcela č. XXXX k.ú. O. betónové žľaby, betónové obrubníky, zámkovú dlažbu, oceľový stĺp kovovej brány vrátane betónového základu, v ktorom je tento osadený a uviesť pozemok do pôvodného stavu (ďalej len „petit 1“); 2) umožniť žalobcovi vstup na ich pozemok parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X za účelom vykonania na obvodovej stene z vonkajšej strany jeho rodinného domu súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX k. ú. O. statického zaistenia trhlín na múre sa nachádzajúcich, opráv omietky a doplnenie strešného žľabu na streche tohto rodinného domu tak, že žalobca vstup na pozemok oznámi najmenej 7 dní vopred a práce bude vykonávať plynule podľa technologických a poveternostných podmienok (ďalej len „petit 2“) a 3) prijať také opatrenia, aby hlukom, pachom, úletmi pilín, dopravnou činnosťou neobťažovali nad mieru primeranú pomerom žalobcu a aby neohrozovali rodinný dom žalobcu súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX k. ú. O. (ďalej len „petit 3“). Žalobca postupne zobral žalobný návrh späť a po pripustení zmeny petitu zostalo predmetom sporu uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa obťažovania žalobcu hlukom a dopravnou činnosťou. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 127 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka. Pri záveroch o výsledku dokazovania súd vychádzal zo svedeckých výpovedí, ako aj písomných dokladov, pričom zistil nasledovné skutočnosti. Z výpovede svedka K. E. zistil, že žalovaní vykonávajú normálnu strojársku výrobu, z ktorej vníma hluk z rezania, obrusovania a podobných prác. Pohyb vozidiel u žalovaných nevnímal vôbec. Intenzita hluku mu nevadí, pričom sa dá pri nej bez problémov rozprávať.
Z výpovede svedka D. Y. (suseda) zistil, že vníma hluk, a to tak, že niečo sem tam počuť, ako brúsenie alebo leštenie, pretože občas to zahvízda. Svedkovi uvedené však vôbec nevadí a neprekáža, pretože pokiaľ by mu malo vadiť toto, museli by mu vadiť aj po ulici prechádzajúce autá. Z výpovede svedka Y. H. (sused) zistil, že svedok vie o prevádzke, a že sa v nej pracuje so železom, niekedy počuť údery kovu o kov (pravdepodobne ide o nakladanie materiálu), občas počuť rozbrusovačku. Daný hluk svedkovi výslovne nevadí, večer hluk nepočul. Svedok nezaznamenal žiadne zápachy alebo prach. Z výpovede svedkyne Y. F. (suseda) zistil, že hluk zo strojov z prevádzky k nim nepočuť, nepočuje žiadne stroje a pokiaľ ide o autá prichádzajúce k prevádzke, je to rovnaké ako ktorékoľvek iné prechádzajúce po ulici. Z výsluchu svedkyne X. H. zistil, že o prevádzke vie, no žiadnym spôsobom jej nevadí. Nezaznamenáva odtiaľ žiadny hluk, ani prach alebo zápach. Svedkyňa G. C. (družka žalobcu) uviedla, že nezabudne nikdy aký zažívala des a strach z áut cúvajúcich do dvora žalovaných. Keď cúvalo auto 16 minút, celý čas sa iba bála, že zhodia dom a že ich zabije. Toto a výroba v prevádzke bol dôvod, prečo sa odsťahovala. V súčasnosti, keď navštevuje žalobcu cez víkendy, aj v túto dobu tam nákladné autá jazdia a naďalej sa vyrába aj pod balkónom. Pracuje sa každú sobotu a nedeľu s výnimkou dňa 15.6.2013. Koľko áut do prevádzky cez víkend príde, nevedela uviesť, ale na to, aby ich zabilo stačí jedno. Už len keď začne hučať nákladné auto, vie, že je zle a začnú sa jej triasť ruky. To ako chodia autá, ako sa vyrába zaznamenala a predložila na DVD. Z dôvodu výrobnej činnosti má zdravotné problémy - zastavený metabolizmus, nemôže jesť a spať. Súd prvej inštancie ďalej zistil zo znaleckého posudku č. 36/2008 vypracovaného dňa 06.04.2008, že výstavba prístupovej cesty nemá priamu súvislosť s poškodením obvodového múra rodinného domu súp. číslo XXX, ako ani prejazd nákladných áut priamo nemal vplyv na poškodenie obvodovej steny, pričom trhliny na vonkajšom povrchu boli zistené len v omietke. Zo znaleckého posudku bolo ďalej zistené, že poškodenie prednej časti obvodovej steny je hlavne z dôvodov zmrašťovania a vysušovania muriva z nepálenej tehly, ako aj z dôvodov tepelnej rozťažnosti muriva z nepálenej tehly. Z kolaudačného rozhodnutia sp. zn. H-H/XXXX/XXXXX/SFXX/HSX zo dňa 16.07.2002 vydaného Okresným úradom v Novom Meste nad Váhom, odborom životného prostredia boli skolaudované priestory montážnej dielne, skladov, prípojky a sociálne zariadenie. Z kolaudačného rozhodnutia sp. zn. SU-XXX/XXXX-X vydaného dňa 28.07.2009 Obcou O. bola skolaudovaná stavbu skladu materiálu - plynofikácia pôvodného skladu a garáž pre byt v dome súp. č. XXX. Zo záznamov z prešetrenia Obvodného úradu životného prostredia v Novom Meste nad Váhom č.j. S./XXXX/XXXXX zo dňa 20.03.2007 bolo zistené pri miestnej ohliadke, že prevádzka je čistá, bez stôp znečisťovania životného prostredia, pôvodca odpadov má zaradené všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú pri ich činnosti - výroba kovových konštrukcií a ich častí a výroba detektorov na únik plynov. Prevádzka má zmluvne zabezpečené zhodnocovanie a zneškodňovanie predmetných odpadov. Súd prvej inštancie vykonal aj ohliadku miesta samého dňa 09.06.2011, kedy vykonal aj pokus zistenia hlučnosti, a to pri zapnutej pásovej brúske, otvorených oknách a dverách na dielni priľahlej k žalobcovi, pričom brúsku bez záťaže u žalobcu počuť nebolo. Z protokolu o meraní hluku regionálnym úradom verejného zdravotníctva č. 4664/2011 súd prvej inštancie zistil, že ako zdroj hluku bola meraná prevádzka firmy Ing. A. Y. - Z., a to zariadenie montážnej dielne nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží, kovoobrábacej dielne nachádzajúcej sa v suteréne prevádzky a skladu materiálu, umiestneného v samostatnom objekte, susediacim so záhradou k domu súp. č. XXX. Kontinuálne s meraniami hluku v životnom prostredí bolo v prevádzke firmy vykonávané meranie hluku v pracovnom prostredí. Merania boli vykonané pred oknami rodinného domu - práca v montážnej dielni - okná na dielni zatvorené 44,8 dB, pred oknami rodinného domu - práca v montážnej a kovoobrábacej dielni - okná na dielni otvorené 48,3 dB, pred oknami rodinného domu - prejazd osobného auta s vozíkom 50 dB, záhrada rodinného domu - práca v sklade a kovoobrábacej dielni, okná a dvere zatvorené 39,9 db a dvor firmy - práca v kovoobrábacej dielni, dvere otvorené 58 dB, pričom prípustné hodnoty pre hluk z vonkajšieho prostredia sú pre deň 50 dB, večer 50 dB a noc 45 dB. Súd prvej inštancie z protokolu o skúškach č. XXXX až XXXX/XXXX zistil, že meranie bolo vykonané v montážnej dielni, v dielni kovoobrábania a v sklade materiálu na pracovných miestach pracovníkov obsluhujúcich jednotlivé kovoobrábacie zariadenia. Merací mikrofón bol umiestnený vo výške hlavy pracovníka smerom k zdroju hluku. Počas merania pracovali v montážnej dielni 3 pracovníci, v dielni kovoobrábania 2 pracovníci, v sklade pracoval 1 pracovník. Súd prvej inštancie zistil z odborného stanoviska Ing. A. Y. týkajúceho sa posúdenia vplyvu dopravy na susedné objekty súp. č. XXX a súp. č. XXX na ulici S. v O., že vplyv spevnenej plochy medzi objektmi slúžiaca pre prístup vozidlami majiteľa na plochy pozemku a ku skladu a dopravy, ktorá na nej prebieha na susedné objekty súp. č. XXX a súp. č. XXX hodnotí ako málo významný a neohrozujúci tieto objekty. Súd prvej inštancie uviedol, že pojmy „miera primeraná pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“ sa v súdnej praxi vykladajú objektívne, pričom subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce, a preto v konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú pomerom a vážne ohrozenie výkonu
práv) posúdiť z odborných hľadísk, napríklad aj pomocou znalca. Návrhom na začatie smerujúcim proti vlastníkovi, sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať (napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva) (stanovisko NS ČR z 29. decembra 1984, sp. zn. Cpj 51/84, R 45/1986). Obťažovanie iného nesmie presiahnuť mieru primeranú pomerom. Musí ísť o taký zásah, ktorý nie je spojený s bežným užívaním veci. Zásahy spojené s bežným užívaním nehnuteľných, resp. hnuteľných vecí sú susedia povinní strpieť. Pojem ďalej vyložil tak, že „nad mieru primeranú pomerom“ určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a podobne. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Vzhľadom na to je potrebné zvážiť, aká je miera primeraná pomerom v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít, napríklad či ide o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a podobne (pozri uznesenie NS SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 141/2012). Určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, je vecou sudcovskej úvahy. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k preukázaniu, že výkon vlastníckeho práva žalovaných prekročuje zákonom stanovené medze a z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalovaní výkonom svojho vlastníckeho práva zasahujú nad mieru primeranú pomerom do práv žalobcu, nesie žalobca. Súd vo veci na základe súhlasu oboch strán sporu pripravoval možnosti vykonania znaleckého dokazovania za účelom zistenia miery hluku a dopravnej činnosti. Žalovaní zložili preddavok na znalecké dokazovania, no žalobca nezložil a odmietol znalecké dokazovanie. Súdu predložil CD a DVD záznamy, pričom žalovaní namietli vykonanie dokazovania formou oboznámenia predložených CD a DVD, pretože nepovažovali predmetné dôkazy za legálne obstarané a tieto preto, že sú tiež manipulované tak, že záznam nezodpovedá realite. Súd odmietol vykonať dokazovanie formou prehratia CD a DVD, pretože monitorovanie priestorov prístupných verejnosti upravuje zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Podľa § 10 ods. 7 tohto zákona priestor prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu, a to len vtedy, ak priestor je zreteľne označený ako monitorovaný. Vlastník záznamu nemôže poskytnúť tento záznam nikomu inému, len orgánom činným v trestnom konaní alebo v prípade, že to výslovne ustanovuje osobitný zákon. Z dôvodu nevykonania znaleckého dokazovania nastala situácia, že súd musel vychádzať z listinných dôkazov a svedeckých výpovedí (svedecké výpovede boli vo forme, že susedom prevádzka vôbec nevadí a zas na druhej strane, že priateľke spôsobila zdravotné problémy. Svedkovia sa rozišli aj v tvrdeniach, kedy počuť hluk a v akej intenzite je hluk a dopravná činnosť. Odborné vyjadrenia nepreukázali tvrdenia žalobcu a ani neodrážajú aktuálny stav na mieste samom) pričom súd mal za to, že žalobca nepreukázal objektívne splnenie predpokladov, že dochádza nad mieru primeranú pomerom k zásahu zo strany žalovaných a ani nenavrhol potrebné dôkazy na to, aby boli preukázané ním tvrdené skutočnosti, a preto zostali žalobcom tvrdené skutočnosti nepreukázané, musí niesť nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia založeného len na skutkovom stave zistenom na základe ostatných vykonaných dôkazov. V procesnej teórii sa hovorí o tzv. dôkaznom bremene. Dôkazné bremeno je spojené s dôkaznou povinnosťou. Ak procesná strana splní svoju dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu jej tvrdení, uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej v danom spore prináleží. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01.07.2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Po preskúmaní podaného žalobného návrhu a poznatkov získaných vykonaným dokazovaním, pretože nedošlo preukázaniu, že výkon vlastníckeho práva žalovaných prekročuje zákonom stanovené medze, nemohol súd uložiť žalovaným povinnosť v súlade so žalobným návrhom, a preto v celom rozsahu zamietol žalobný návrh pre neunesenie dôkazného bremena. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že dôvodom späťvzatia žaloby, čo do prvého výroku bola skutočnosť, že žalovaní vyhoveli žalobe a odstránili z jeho pozemku betónové žaloby, betónové obrubníky, zámkovú dlažbu a oceľový stĺp. Žalobca dôvodil odvolanie tým, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a súčasne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na to, že zásobovacie vozidlá pre potraviny, záhradkárske potreby, priemyselný tovar, lekáreň, krčmu, predajňu mäsa vchádzajú 50 m pred domom žalovaných do zásobovacieho dvora a nepotrebujú jazdiť opačným smerom. Namietal, že navrhoval zabezpečenie Merania hlukových emisií odborne spôsobilou organizáciu k prevedeniu merania, ako aj navrhoval zabezpečenie vozidiel na toto meranie, pričom súd mu nevyhovel. Žalobca uviedol, že znalecké dokazovanie by bolo 20 násobnú drahšie oproti odbornému meraniu. Ďalej namietal, nepoužitie technických preukazov vozidiel, ktoré sa pohybujú medzi domami p.č. XXX a p.č.XXX, 1m od meracieho bodu pri múre domu p.č. XXX, čo aj korešponduje s prevádzaním merania vo výrobnom závode výrobcu vozidla. Žalobca poukázal na to, že žalovaní vlastnia J. K. F., ktoré podľa technického preukazu majú hodnoty hlukových emisií 83 až 87 dB. Žalobca uviedol, že nechápe, ako mohol RÚVZ namerať 50 dB, to je 0 33 až 37 dB pod záväznou hranicou udávanou výrobcom. Žalobca ďalej v odvolaní spochybňoval výpovede svedkov, a to svedka K. E., kde uviedol, že tento býva na druhej strane žalovaných, teda vchádzajúce autá do dvora medzi domami p.č. XXX a p.č. XXX nepočuje, aj tak je na dome len 2-3 hodiny, on totiž býva v tichšej lokalite. Žalobca tiež uviedol, že vyjadrenie uvedeného svedka sa týka len prevádzky na verejnej komunikácii a nie dopravnej činnosti medzi domami p.č.XXX a p.č. XXX. Svedeckú výpoveď Y. F. namietal, že býva cca 15 m od prevádzky, dopravu medzi domami p.č. XXX a p.č. XXX určite nemusí vnímať, aj prípadné nákladné vozidlá všetky nezachytí, pretože tieto stoja 3 m od domu p.č. XXX a materiál sa skladá medzi domy do dvora žalovaných. Ďalej namietal, že jej dve deti sú priamo zamestnané u žalovaných z čoho sa dá odvodiť jej výpoveď, ako aj zabezpečujú chod prevádzky večer, cez víkendy a sviatky. Žalobca označil jej výpoveď ako výpoveď zaujatého svedka. Žalobca sa ďalej vyjadroval k pocitom svedkyne G. C., a jej prežívaniu spoločnej situácie a jej vnímaniu okolností. Ďalej poukazoval na to, že pri meraní emisií hluku vo výrobnej kovoobrábacej dielni v suteréne domu situovanej k domu p.č. XXX boli namerané hodnoty 44,8 dB pri zatvorených oknách a dverách a pri pootvorených dverách a voľne pustenom stroji bez výroby bolo nameraných už 58 dB. Žalobca tvrdil, že dvere a okná sú otvorené permanentne, nakoľko miestnosť v suteréne nemá odsávanie a strop má len 2,20 m, v lete by sa tam pracovníci roztopili horkom a zadusili prachom. Aj preto tých 71 prekročení nad 55 dB od 6 00 do 16 00. Namietal meranie RÚVZ pri prejazde Picupu (len 50 dB), keď jeho minimálna hluková emisia podľa technického preukazu je 83 dB. Ďalej namietal, že žalovaní porušujú stavebný zákon, užívajú nehnuteľnosť v rozpore s kolaudačným rozhodnutím - garáž je užívaná spoločnosťou nie nájomcom bytu, pričom autá vychádzajú a vracajú sa do garáže a obťažujú žalobcu hlukom a splodinami počas nakladania náradia, výrobkov sú naštartované, pretože potrebujú zohriať motory. Toto obťažovanie sa deje od skladu až po bránu, tj. 30 m v tesnej blízkosti domu p.č. XXX. Tieto hlukové emisie nikto nikdy nemeral, napriek tomu, že RÚVZ o takéto meranie požiadal. Poukázal na to, že predniesol návrh na zabezpečenie merania hlukových emisií dopravnej činnosti v prevádzke žalovaných so zabezpečením vozidiel, odborne spôsobilej organizácie podľa cenníkov UVZ Bratislava. Tento návrh nebol prijatý, naopak žalovaní dali taký istý návrh, ale s 20 - násobným predražením. Ďalej uviedol, že žalovaní k podnikateľskej činnosti používali odborne spôsobilé organizácie s cenníkmi ÚVZ Bratislava, ale v tomto prípade sa na meranie použila iná organizácia. Žalobca tiež namietal, že ako dôkazový materiál k dopravnej činnosti žalovaných predložil audio video záznam s najhoršou možnou kvalitou záznamu, tváre rozmazané, ŠPZ nečitateľné, zoom na - 3 x, snímaný objekt opticky 3 x oddialený, skutočná vzdialenosť 5 m, vizuálna na zázname 15 m, no napriek týmto obmedzeniam tento záznam nebol súdom prijatý na úradné účely ako dôkazný materiál í keď audio stopa jasne dokazovala hluk vozidiel v inkriminovanom priestore. Na základe uvedeného sa žalobca dostal do dôkaznej núdze, z ktorej osoh majú žalovaní í keď sústavne porušujú zákon, ale súd by mal mať záujem o zistenie skutkového stavu nad ochranou osobnosti druhej strany konania. Prehratie DVD záznamov, dokazujúcich hluk spôsobený dopravnou činnosťou žalovaných pri rodinnom dome p.č. XXX žiadal žalobca s poukazom na výrok Európskeho Súdneho dvora (použitie záznamu pri ochrane zdravia a majetku nie je nezákonné). Žalobca mal za to, že pred civilným súdom môže použiť všetky dôkazy, ktoré dokážu prispieť k objasneniu sporu. Súd by mohol odmietnuť dôkazy, ktorí vedú k očierneniu druhej strany. Žalobca tiež namietal, že prevádzka žalovaných je nelegálna, a preto žiadal o predloženie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia žalovanými na výrobné priestory, pretože bolo predložené iba kolaudačné rozhodnutie na
užívanie rodinného domu s montážnymi dielňami, nie kolaudačné rozhodnutie na výrobné priestory - kovoobrábaciu dielňu v pivničných priestoroch, zvarovňu, zámočnícku dielňu na prízemí vedľa domu p.č. XXX, v ktorých sa vyrábajú zábradlia, schodiská a typické konštrukcie z nerezového materiálu. Taktiež žiadal predložiť povolenie na umiestnenie prevádzky v rodinnom dome p.č. XXX. Žalobca vyjadril presvedčenie, že prevádzka žalovaných a jej činnosť je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka a zasahuje do jeho oprávnených záujmov a práv.
3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili tak, že rozsudok žiadali ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že námietky žalobcu smerujú voči rozhodnutiam v správnom konaní, ktoré súd prvej inštancie nebol oprávnený preskúmavať. Ďalej uviedli, že žalobca bol opakovane upozornený na povinnosť zloženia preddavku, a že ak tento nezloží, súd dôkaz nevykoná. Ďalej podľa žalovaných odmietol vziať na vedomie, že dôkazy, ktoré obstaral nezákonným spôsobom bez vedomia a súhlasu žalovaných a tretích osôb, sú protizákonne získané dôkazy, a preto nemohli byť akceptované súdom a vykonané v konaní. Tiež poukázali na to, že uvedené dôkazy mohli byť zhotoviteľom prispôsobené jeho potrebám, pričom napriek poučeniu zo strany súdu o potrebe znaleckého dokazovania, toto žalobca odmietol.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/ pri výkone vlastníckeho práva obťažujú žalobcu hlukom a dopravnou činnosťou nad mieru primeranú pomerom, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Konštatoval, že listinné dôkazy a svedecké výpovede nepreukázali, že výkon vlastníckeho práva žalovaných prekračuje zákonom stanovené medze, keď prevádzkovanie podnikateľskej činnosti žalovaných neobťažuje ostatných susedov a odborné vyjadrenia predložené v konaní nepreukázali tvrdenia žalobcu. Žalobca nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania a odmietol vykonať znalecké dokazovanie pribratím znalca z príslušného odboru za účelom zistenia miery hluku a dopravnej činnosti. Za tejto procesnej situácie súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo svedeckých výpovedí a odborných posudkov predložených stranami sporu v konaní, z ktorých nebolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/ obťažujú žalobcu hlukom a dopravnou činnosťou nad mieru primeranú pomerom. Preto súd podanej žalobe žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena nevyhovel.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
7. Podstatou odvolania žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sú námietky, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie vo vzťahu k svedeckým výpovediam, predloženým listinným dôkazom (meranie hluku Regionálnym úradom verejného zdravotníctva), respektíve k predloženým technickým preukazom obdobných vozidiel navštevujúcich prevádzku žalovaných 1/, 2/. Odvolacie námietky žalobcu ďalej smerovali k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dôkazov, a to nevykonanie dôkazu zabezpečením merania hluku organizáciou, ktorú by zabezpečil žalobca, ako aj vozidiel, ktoré by zabezpečil žalobca, ktoré navrhoval ako alternatívu k znaleckému posudku, ďalej namietal nezabezpečenie ním navrhnutých dôkazov v podobe kolaudačných rozhodnutí, ako aj skutočnosť, že žalovaní porušujú vykonávaním podnikateľskej činnosti stavebné predpisy.
8. Podľa článku 16 ods. 1 a 2 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona (1). Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 (1)
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 127 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keď tento použil správny právny predpis a aj ho na danú vec správne aplikoval. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania jeho obťažovania žalovanými hlukom a dopravnou činnosťou, keď žalobca žiadnym reálnym a hodnoverným spôsobom uvedené nepreukázal v konaní a odmietol také dokazovanie (napriek snahe súdu prvej inštancie také dôkazy vykonať), ktoré by uvedené preukazovalo. Žalobca vychádzal v žalobe z jeho subjektívneho vnímania hlučnosti a premávky na pozemkoch žalovaných, ktoré považoval za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, pričom žalovaní uvedené popierali. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že na uloženie zákazov alebo príkazov v takomto susedskom spore musí byť objektívne zistené obťažovanie dožadujúceho suseda hlukom alebo dopravou nad mieru primeranú pomerom, pričom nemôže byť založené na subjektívnom hodnotení niektorej zo sporových strán. Súd prvej inštancie správne poukázal na svedecké výpovede K. E., D. Y., H.. Y. H., Y. F., X. H., z ktorých vyplýva, že im prevádzka žalovaných 1/, 2/ nevadí, výrobná činnosť žalovaných ich neruší a ani neobťažuje. Námietka žalobcu k svedeckým výpovediam, že títo bývajú vo väčšej vzdialenosti ako on a k vierohodnosti svedeckých výpovedí bola uplatnená až v odvolacom konaní, pričom pred súdom prvej inštancie žalobca vierohodnosť svedkov nespochybňoval. Výpoveď svedkyne G. C., družky žalobcu nebola štandardnou svedeckou výpoveďou, ale hodnotiacim úsudkom, ktorý vychádzal z jej vlastného postavenia ako osoby žijúcej so žalobcom, čo sama vo výpovedi opísala, pričom sa podieľala na tvorbe dôkazov, čo reálne znižuje objektívnosť jej svedeckej výpovede. Bez ohľadu na uvedené námietky žalobcu vo vzťahu k svedeckým výpovediam, tieto samy o sebe aj keby boli použité pred súdom prvej inštancie by neboli spôsobilé zmeniť skutkový stav, nakoľko nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti. Rovnako súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom tvrdené skutočnosti nepreukazujú ani odborné posudky predložené v konaní - záznam z prešetrenia Obvodného úradu životného prostredia v Novom Meste nad Váhom č.j. S./XXXX/ XXXXX zo dňa 20.03.2007, protokol o meraní hluku regionálnym úradom verejného zdravotníctva č. XXXX/XXXX, protokol o skúškach č. XXXX až XXXX/XXXX a odborné stanovisko Ing. A. Y.. Uvedené dôkazy reálne spochybňujú tvrdenia žalobcu a dostali žalobcu do dôkaznej núdze, ktorú žalobca v konaní neuniesol. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že od 01.07.2016 sa výrazne zmenil spôsob dokazovania v civilnom sporovom konaní, kedy súd môže v zásade len na návrh vykonať dokazovanie v civilnom sporovom konaní. Mimo návrh sporovej strany, takýto dôkaz môže súd vykonať len výnimočne, čo však nebol tento prípad. Uvedené procesné princípy boli do sporového konania zavedené s cieľom zvýraznenia procesnej aktivity strán, ako aj zvýšenia ich zodpovednosti za výsledok konania a zvýraznenia zásady rovnosti sporových strán pred súdom, aby konanie zo strany súdu sa nejavilo ako zvýhodňujúce jednu stranu v konaní. Preto v súčasnosti už súd len výnimočne môže vykonať dôkaz v sporovom konaní, ktorý strana sporu nenavrhla, alebo nepredložila. Súd prvej inštancie navrhol stranám sporu možnosť vykonania znaleckého dokazovania za účelom zistenia miery hluku a dopravnej činnosti (znalecké dokazovanie, vrátane spôsobu - náhodne bez ohlásenia, opakovane). Žalobca však takéto dokazovanie znemožnil, keď odmietol zložiť preddavok na znalecké dokazovanie a následne aj výslovne odmietol túto formu dokazovania a navrhol vlastnú v podobe merania hluku odborne spôsobilou osobou. Súd prvej inštancie uvedený návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že súd nemôže vychádzať zo subjektívnych predstáv a názorov jednej strany, ale musí vychádzať z objektívne zisteného stavu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca sám obdobné merania hlučnosti namietal (vykonané Regionálnym úradom verejného zdravotníctva), pričom mu prekážal spôsob, miesto merania. Pre účely preukázania tvrdení žalobcu nie je spôsobilý každý dôkaz, hoc si to niektorá zo strán sporu môže myslieť. V tomto spore bol žalobca presvedčený, že žalovaní ho jednoznačne obťažujú nad mieru primeranú pomerom hlukom a dopravnou činnosťou, a preto sa domáhal, aby ju súd žalovaným zakázal. Žalovaní uvedené popreli, a preto len objektívne dôkazy mohli viesť k takému súdnemu rozhodnutiu, ktoré žalovaným niečo zakáže. Objektívnym dôkazom v tomto prípade, nemôže byť subjektívne vnímanie hluku, nakoľko každý z ľudí subjektívne vníma hlučnosť a uvedené vnímanie nie je a nemôže byť objektívnou veličinou, hoc strana o tom môže byť akokoľvek presvedčená. Žalobca ani žalovaní a ani iná fyzická osoba nemôže v zásade len sluchom a
pozorovaním určiť, že niečo je neprimerané z hľadiska hlučnosti. Odpoveď na takúto odbornú otázku ako je existujúca hlučnosť, môže dať len odborne spôsobilá osoba príslušnými meraniami, pričom za stavu zisteného v konaní, takúto otázku najlepšie mohol zodpovedať znalec (znalecká organizácia). Znalec ako odborne spôsobilá a nestranná osoba podáva o svojich zisteniach a skúmaniach posudok, ktorý je reálnym dôkazom o danom stave, zvlášť ak merania sú vykonané náhodne, bez možnosti ovplyvnenia zo strany strán sporu. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca odmietol vykonanie znaleckého dokazovania a keďže odborné vyjadrenia a svedecké výpovede nepreukázali tvrdenia žalobcu, že výkon vlastníckeho práva žalovaných presahuje zákonom stanovené medze, nebolo možné žalobe žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena vyhovieť. Odvolací súd tiež konštatuje, že je všeobecne známou skutočnosťou, že intenzita zvuku s rastom vzdialenosti od zdroja klesá, a preto ani dôkaz v podobe technického preukazu motorových vozidiel vchádzajúcich do dvora žalovaných nie je takým dôkazom, ktorý spoľahlivo dokáže preukázať obťažovanie hlukom, zvlášť pri zrejmej vzdialenosti verejnej a účelovej komunikácie od domu žalobcu a pri vzatí v úvahu, že vozidlá boli schválené na premávku po pozemných komunikáciách a v pevne určených intervaloch sa podrobujú technickej kontrole v na kontrolu určených oprávnených organizáciách.
10. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď odmietol vykonať dokazovanie formou prehratia DVD a CD nosičov, pretože zobral do úvahy námietku žalovaných, že tieto nahrávky mohli byť pozmenené a tiež preto, že týmito nahrávkami by boli porušené práva dotknutých osôb, ktoré chráni zákon č. 428/2002 Z.z.. V súdnom konaní (sporovom, nesporovom) je vylúčené vykonávanie dôkazov, ktoré boli získané nezákonným spôsobom, alebo ktoré zasahujú do práv a oprávnených záujmov iných osôb, ako v tomto prípade, keďže boli vyhotovené bez súhlasu dotknutých osôb. Takýto (nezákonný) dôkaz by bol použiteľný v konaní, ak by žalobca bol v objektívne takej situácii, kedy by iný dôkaz nemohol použiť a zabezpečiť, čo však v tomto spore nenastalo. Žalobca mal reálnu možnosť preukázať svoje tvrdenia znaleckým posudkom (súd mu uvedené výslovne umožnil svojim procesným postupom), avšak dobrovoľne a vedome uvedené odmietol. V takom prípade však nemá právo na použitie nezákonného dôkazu, keď účel ním sledovaný sa dá dosiahnuť zákonne obstaraným dôkazom. Odhliadnuc od uvedeného právneho záveru, má odvolací súd súčasne za to, že uvedené dôkazy vzhľadom na spochybnenie vernosti ich vyhotovenia(autenticity obsahu), by neboli použiteľné v konaní. Odvolací súd rovnako konštatuje, že pri uvedených dôkazoch by opätovne šlo len o subjektívne hodnotenie hlučnosti prevádzky a prejazdov motorových vozidiel, a to fyzickými osobami, bez potrebných odborných znalostí v oblasti merania intenzity hluku, a teda nepreukázanými pre účely opodstatnenosti uplatnenej žaloby. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, kedy tento zamietol navrhovaný dôkaz žalobcu - odborné merania za účasti motorových vozidiel ním zabezpečených, nakoľko tento by nepreukazoval reálny stav, ale by iba simuloval obdobné okolnosti ako je fungovanie prevádzky, ktoré by však mohli byť ovplyvnené tretími osobami a okolnosťami (stav motorových vozidiel). 11. Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov predložením kolaudačných rozhodnutí, odvolací súd konštatuje, že uvedené nemalo právny význam pre účely tohto konania, nakoľko súd prvej inštancie správne dokazovanie zameral na zistenie hlučnosti a premávku vozidiel, pričom samotné vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovanými, prípadne tretími osobami (s.r.o.), nemôže byť predmetom tohto súdneho prieskumu (mimo rozsah skúmania v rámci predmetu konania), ale patrí do právomoci príslušných štátnych orgánov, prípadne v prípade správnej žaloby do právomoci správneho súdnictva (pri povoľovaní prevádzky a prípadnom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu) a teda pre účely súdneho konania by uvedené dôkazy boli bezpredmetné. Odvolací súd súčasne poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto spore je súd prípadným právoplatným správnym rozhodnutím, čo do jeho výrokovej časti viazaný a nie je oprávnený ho preskúmavať z vlastnej iniciatívy, nakoľko by tým prekročil svoju právomoc, a preto aj v tejto časti súd prvej inštancie postupoval správne, keď z právoplatných rozhodnutí správnych orgánov vychádzal. V takomto spore musí byť preukázaný pre účely vyhovenia žaloby reálny stav hluku a intenzity dopravy nad mieru primeranú pomerom prostredníctvom nespochybniteľného dôkazu (v tomto prípade znaleckého dokazovania), čo však žalobca výslovne odmietol, a teda neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti, čo viedlo k zamietnutiu žaloby.
12. Odvolací súd má za to, že žalobca mal priestor 11 rokov na preukázanie dôvodnosti žaloby, a to predložením takých dôkazov, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Od 01.07.2016 žalobcovi nič nebránilo, aby vykonal merania prostredníctvom odborne spôsobilej osoby (alebo vlastného znalca, ktorého by si našiel a vyhotovil by mu znalecký posudok), ktoré by predložil súdu, a ktoré by aspoň v časti boli spôsobilé preukazovať ním tvrdené skutočnosti. V uvedenom období mal žalobca možnosť
zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, respektíve aspoň toto navrhnúť tak, aby ho súd mohol vykonať. Ak však žalobca takto nepostupoval, mohol súd prvej inštancie vychádzať len z takého skutkového stavu, ktorý vychádzal z vykonaného dokazovania, a ktorý neumožňoval vyhovieť žalobe žalobcu, pretože nedošlo k preukázaniu, že výkon vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/ prekračuje zákonom stanovené medze.
13. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil preto odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Odvolanie žalobcu bolo podané aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou čiastočného zastavenia konania, ktoré bolo podľa žalobcu, čo do pôvodného petitu 1) zapríčinené žalovanými, nakoľko dobrovoľne počas konania odstránili to, čoho sa domáhal.
16. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v časti žalobného petitu 1) o uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ odstrániť z pozemku parcela č. XXXX k.ú. O. betónové žľaby, betónové obrubníky, zámkovú dlažbu, oceľový stĺp kovovej brány vrátane betónového základu, v ktorom je tento osadený a uviesť pozemok do pôvodného stavu a v časti žalobného petitu 2) o uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ umožniť žalobcovi vstup na ich pozemok parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X za účelom vykonania na obvodovej stene z vonkajšej strany jeho rodinného domu súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX k. ú. Čachtice statického zaistenia trhlín na múre sa nachádzajúcich, opráv omietky a doplnenie strešného žľabu na streche tohto rodinného domu zobral žalobu späť a súd prvej inštancie konanie v tejto časti uznesením zo dňa 06.10.2008, č.k. 5C/138/2008-375 zastavil, o náhrade trov konania v zastavenej časti súd prvej inštancie nerozhodol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2008. Skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ splnili to, čoho sa žalobca žalobným petitom 1) domáhal bola nesporná a bola preukázaná aj vyjadrením obce č.l. 119. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť aj čo do žalobného petitu 3) v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ prijať také opatrenia , aby pachom a úletom pilín neobťažovali žalobcu nad mieru primeranú pomerom, pričom konanie v tejto časti bolo zastavené uznesením č.k. 5C138/2008-886 zo dňa 13.01.2016. Spornou medzi stranami pri čiastočnom zastavení konania bola otázka, či žalovaní umožňovali žalobcovi prístup na pozemok, a či žalovaní 1/ a 2/ žalobcu obťažovali nad mieru primeranú pomerom úletom pilín a pachmi. Žalovaní 1/, 2/ na pojednávaní dňa 17.06.2013 uviedli, že v súčasnosti nevykonávajú vonku už 5-6 rokov žiadne činnosti obťažujúceho charakteru, pričom aj svojim zamestnancom výslovne zakázali vykonávať práce vonku. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v minulosti počas výstavby objektov, ako aj v čase začatia sporu, žalovaní 1/ a 2/ vykonávali práce, ktoré by mohli žalobcu obťažovať prachom, čo aj preukazuje fotodokumentácia nachádzajúca sa v spise, respektíve samotný postoj žalovaných 1/ a 2/, ktorí tvrdia, že nevykonávajú činnosti vonku, a toto zakázali aj svojím zamestnancom, a teda sami vyhodnotili uvedenú činnosť ako obťažujúcu nad mieru primeranú pomerom v danom čase, čo do úletu pilín a obťažovania pachmi. Odvolací súd vyhodnotil úspech žalobcu v požadovanom petite 3) na 50% (obťažovanie úletmi pilín a pachmi nad mieru primeranú pomerom), keď žalovaní 1/ a 2/, dobrovoľne upustili po začatí konania od uvedených činností, a preto žalobca zobral žalobu v žalobnom petite 3) čiastočne späť, pričom vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. V rozhodnom čase upustenia od uvedených činností už spor medzi stranami prebiehal. Čo do žalobného petitu 2) o umožnení vstupu žalobcu na pozemky žalovaných 1/, 2/ má odvolací súd za to, že v tejto časti žalobca nepreukázal, že by mu žalovaní 1/ a 2/ bránili vstúpiť na pozemok, a preto odvolací súd vyhodnotil v tejto časti žaloby ako plne úspešných žalovaných 1/ a 2/. Žalobca späťvzatím žaloby v časti žalobného petitu 2) procesne zavinil zastavenie konania a preto nesie procesnú zodpovednosť za trovy konania vzniknuté žalovaným 1/, 2/.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobca bol úspešný v jednom uplatnenom nároku úplne - žalobný petit 1) a v druhom petite 2) plne neúspešný a v petite 3) úspešný v rozsahu 50% a súčasne žalovaní 1/, 2/ boli neúspešní v žalobnom petite 1) a úspešní v petite 2) v plnom rozsahu a v petite 3) v rozsahu 50% (zamietnutej časti), má odvolací súd za to, že za danej procesnej situácie je namieste rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania tak, že žiadnej zo strán sa neprizná náhrada trov konania vzhľadom na to, že každá zo sporových strán mala v konaní v zásade rovnaký úspech.
20. Preto odvolací súd podľa § 388 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti II. o náhrade trov konania zmenil tak, že nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania žiadnej zo sporových strán.
21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní čo do veci samej boli úspešní žalovaní 1/, 2/ a preto odvolací súd priznal žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).