Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. J. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 1.573,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. -229 zo dňa 15. októbra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 863,96 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,84 %.

2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania (ktorý sa musí splatiť na požiadanie), na ktorú sa vzťahuje ust. o spotrebiteľských úveroch. Keďže išlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na niektoré skutočnosti musel prihliadať ex offo a dospel k názoru, že v zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, s čím zákon spája následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobcovi preto prináleží len suma skutočne čerpaných finančných prostriedkov žalovaným nad rámec disponibilného zostatku. Z ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere ďalej nevyplývajú ani poplatky, ktoré si žalobca účtoval na ťarchu účtu žalovaného. Žalovaný nebol povinný platiť účtované poplatky, nakoľko všetky podstatné náležitosti má obsahovať priamo zmluva a nie vedľajšie dokumenty, ktoré sa na zmluvu viažu (sadzobník a všeobecné obchodné podmienky). Bol názoru, že žalobca nepreukázal platné dojednanie o úroku vo výške 28 % ročne ani o poplatkoch, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovaného. Keďže žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 93.715,16 eur a na účet vložil finančné prostriedky v celkovej výške 92.851,20 eur, žalobcovi priznal suma 863,96 eur ako rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. , v spojení s ust. .

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. , a . Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní v zmysle bodu 1. sú aj Všeobecné obchodné podmienky a teda tam sú upravené niektoré z náležitostí,

ktoré nie sú upravené priamo v texte zmluvy. Zmluva teda obsahovala údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, nakoľko v bode 8.13 VOP je upravené, že povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú s tým, že uvedené vyplýva aj z dokumentu Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, ktoré žalovaný pri podpise zmluvy prevzal. Pokiaľ súd považoval návrh za neúplný (keďže podľa súdu žalobca nepredložil zmluvu o osobnom účte, z ktorej by vyplývala dohoda o poplatkoch) mal vyzvať žalobcu na jeho doplnenie/opravu v zmysle ust. , čo však neurobil, a teda tým, že rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytnutie platobných služieb musia byť individuálne dojednané (ust. , zákona o platobných službách). Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, v súvislosti s ktorým uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, čo znamená že aj náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť v texte zmluvy ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku. Namietal, že sadzba úroku 28 % (uplatnený z titulu prekročenia) ročne vyplýva z VOP (bod 3.13) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb a v spojení s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca splnil povinnosť v zmysle ust. zákona o spotrebiteľských úveroch zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách. Zamietnutie nároku na úrok považoval za nedôvodné, nakoľko zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve. V odvolaní zároveň poukázal na viacero rozhodnutí iných súdov a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

4) Žalovaný po tom, ako mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie, doručil súdu prvej inštancie podanie, ktorým žiadal súd o splatenie sumy 863,96 eur v troch mesačných splátkach po 287,67 eur až do zaplatenia celej pohľadávky s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že pracuje v zahraničí a pohľadávku žalobcu môže uhradiť len vo forme troch splátok. K odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

5) Žalobca k žiadosti žalovaného o splátkový kalendár uviedol, že s týmto nesúhlasí a poukázal na I. výrok napadnutého rozhodnutia.

6) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel), odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) Nadväzne na jednotlivé tvrdenia žalobcu v odvolaní možno konštatovať, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Povolené prečerpanie na účte zo dňa 02.02.2018 je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch (ust. ). Strany sporu uzatvorili vyššie uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú, ktorá musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. , ktoré regulujú formálnu aj obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania postavenia dodávateľov ako tzv. silnejšej zmluvnej strany.

9) V danom prípade súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v prvom rade na konštatovaní o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere upravenej pod písm. f) ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyvodiť iný záver, keďže žalobca nepreukázal kvalifikované dojednanie o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na uvedenom závere nič nezmenilo ani tvrdenie žalobcu, že táto náležitosť vyplýva z bodu 8.13 Všeobecných obchodných podmienok, ako aj z dokumentu Európske informácie o spotrebiteľskom

úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, v zmysle ktorých sa povolené prečerpanie poskytuje na dobu neurčitú, a to z nasledovných dôvodov:

10) Žalobca v tejto súvislosti argumentoval skutočnosťou, že Všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že by Všeobecné obchodné podmienky alebo Európske informácie o spotrebiteľskom úvere mali mať v danom prípade charakter individuálneho zmluvného dojednania. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade nijako žalovaný obsah dokumentov ovplyvňovať nemohol.

11) Vo všeobecnosti platí, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. Ak takéto podstatné ustanovenia dodávateľ zahrnie do všeobecných obchodných podmienok, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS ČR sp.zn. zo dňa 11.11.2013). V zmysle vyššie naznačeného, podstatné náležitosti zmluvy musia byť dohodnuté priamo v zmluve, nie v obchodných podmienkach, ktorých úlohou je len spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické náležitosti a ani v Sadzobníku poplatkov a v iných zdrojoch, na ktoré žalobca poukazuje, navyše keď ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť.

12) Ku žalobcom namietaným záverom rozsudku súdneho dvora C-42/2015 je potrebné dať do pozornosti, že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Tu je potrebné poukázať na to, že v ustanovení presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté v iných dokumentoch, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

13) Odvolací súd v súvislosti s tvrdeniami žalobcu na doplnenie dodáva, že žalobca ani len nepreukázal zmluvné ustanovenie, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé, v akom rozsahu sa dokumenty do zmluvy inkorporujú (tak, aby spotrebiteľ bez pochybností vedel, ktoré ustanovenia napr. VOP sa na neho vzťahujú). Zmluva takéto ustanovenie neobsahovala a nenachádzajú sa v nej ani ustanovenia, ktoré by obsahovali konkrétne odkazy na body/články dokumentov, v ktorých by boli uvedené povinné náležitosti zmluvy (ktoré v zmluve neboli uvedené).

14) V zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať (okrem iných) aj náležitosti podľa <., <., <., <., <., <., <., <. a <..

15) Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa ust. .

16) Skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere dojednaná medzi stranami sporu neobsahovala obligatórnu náležitosť podľa ust. - konkrétne upravenú pod ust. (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) spôsobila, že v zmysle ust. cit. zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Absencia čo len jednej z nich robí v zmysle spotrebiteľský úver bezúročným a bez poplatkov.

17) V predmetnom prípade žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie o dobe trvania zmluvy v spotrebiteľskej zmluve a ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou, z ktorého dôvodu poskytnutý

úver vo forme povoleného prečerpania považoval za bezúročný a bez poplatkov, v súvislosti s ktorou skutočnosťou žalobcovi nevznikol nárok na účtované úroky a poplatky.

18) Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia síce venuje každému nároku (na poplatky, na úrok vo výške 28 %) žalobcu osobitne, avšak ich nedôvodnosť vyplýva zo samotného konštatovania o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, a preto sa odvolací súd z dôvodu procesnej ekonómie ďalej nevenoval odvolacím námietkam ohľadom nepriznania uplatnených poplatkov a úroku vo výške 28 %.

19) K ďalším dôvodom odvolania krajský súd uvádza, že nesúhlasí s tvrdením odvolateľa, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný a nezrozumiteľný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle . Ustanovenie ukladá súdu, aby vyzval toho, kto urobil podanie, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné na doplnenie alebo opravenie podania v lehote. Zákon ale neuvádza, že argumentačná a dôkazná nedostatočnosť strany je takou neúplnosťou podania, ktorú má odstraňovať procesný súd. Uvedené znamená, že strana v konaní má z vlastnej iniciatívy nielen povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov (dôkazná povinnosť). Pokiaľ strana v konaní niečo tvrdí, má povinnosť to aj preukázať. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní pre neunesenie dôkazného bremena.

20) Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

21) Pokiaľ odvolateľ pripojil k odvolaniu dôkaz na preukázanie svojich tvrdení (Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 14.09.2015), tak odvolací súd nemohol naň prihliadať s poukazom na ust. s tým, že má za to, že odvolateľ ho mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

22) Žalovaný síce žiadal o splácanie dlhu v troch mesačných splátkach po 287,67 eur až do zaplatenia celej pohľadávky s príslušenstvom, avšak v žiadosti neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré nie je schopný zaplatiť celý dlh jednorázovo a tieto nepodložil žiadnymi dokumentmi, a preto poukazujúc aj na vyjadrenie žalobcu, ktorý nesúhlasil so splátkovým kalendárom, odvolací súd jeho žiadosti nevyhovel.

23) Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd potom neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie žalobcu, konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok v jeho zamietajúcej časti, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

24) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa , , nakoľko žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

25) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).