Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-103-2019.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Subarea
19Co/103/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., G. XX, 2. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. XX, 3a. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 3b. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., O. XXX/XX, 3c. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XXX/XX, 3d. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XXX/XX, 4. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., M. XX, 5. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, žalobkyne v 1., 2., 4. a 5. rade v konaní právne zastúpené JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXX, v konaní právne zastúpený Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkýň v 1. rade, v 2. rade, v 4. rade a v 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/243/2016-166 zo dňa 20.06.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území P., ktoré sú vedené:
- na LV XXX, zápisnica XXX, parcela B. XXX/XX - orná pôda o výmere 5 037 m2 pod B2 v podiele 1/6,
- na LV XXX, zápisnica XXX, parcela B. XXX/XX - orná pôda o výmere 4 647 m2, parcela B. XXX/XX
- orná pôda o výmere 4 783 m2 pod B7 v podiele 1/6,
- LV XXX, zápisnica XXX, parcely B. XXX/X - orná pôda o výmere 21 958 m2, parcely B. XXX/X - orná pôda o výmere 10 831 m2 pod B3 v podiele 5/300,
- na LV XXX, zápisnica XXX, parcely B. XXX/XX - orná pôda o výmere 4 315 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 4 316 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 5 966 m2 pod B3 v podiele 5/300,
- na LV XXX, zápisnica XXX, parcely B. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 187 808 m2 pod B3 v podiele 5/300,
- na LV XXX, zápisnica XXX, parcely B. XXX/XX - orná pôda o výmere 5 705 m2, B. XXX - orná pôda o výmere 8 562 m2, B. XXX - orná pôda o výmere 2 964 m2 pod B3 v podiele 5/300,
- na LV XXX, zápisnica XXX, parcely B. XXX/X - orná pôda o výmere 504 m2, B. XXX/X - orná pôda o výmere 20 549 m2, B. XXX/X - orná pôda o výmere 29 611 m2 pod B3 v podiele 5/300,
- na LV XXX, zápisnica XXX, parcely B. XXX/XX - orná pôda o výmere 4 356 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 4 316 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 4 416 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 4 316 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 4 317 m2, B. XXX - orná pôda o výmere 2 498 m2 pod B v podiele 5/300,
- na LV XXX, zápisnica XXX, B. XXX/XX - lesný pozemok o výmere 60 698 m2, B. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 5 942 m2, B. XXX/X - lesný pozemok o výmere 26 695 m2, B. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 4 817 m2, B. XXX - orná pôda o výmere 5 449 m2 pod B5 v podiele 1/2,
- na LV XXX, zápisnica XX, B. XXX - orná pôda o výmere 23 437 m2 pod B43 v podiele 5/672 patria do dedičstva po nebohom Y. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
2. Konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosti zapísané:
- na LV č. XX, zápisnica XX, parcela B. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 14 064 m2, B. XXX - orná pôda o výmere 498 m2, B. XXXX - orná pôda o výmere 40 225 m2 pod B34 v podiele 5/672,
- na LV XX, zápisnica XXX, parcely B. XXX - orná pôda o výmere 39 911 m2 pod B36 v podiele 13/336,
- na LV XXX, zápisnica XXX, parcela B. XXX/X - orná pôda o výmere 6 360 m2 pod B1 v podiele 1/2,
- na LV XXX, zápisnica XX, parcely B. XXX/X - orná pôda o výmere 21 716 m2 pod B6 v podiele 1/48 patria do dedičstva po nebohom Y. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX zastavil.
3. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 460; 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Konštatoval, že žalobcovia svoju žalobu podanou na tunajšom súde dňa 25.11.2016 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do dedičstva po nebohom Y. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.
6. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú dedičia po nebohom Y. C., pričom tento bol v čase smrti okrem nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania D XXXX/XX, T. XXX/XX, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Prešov, vlastníkom aj týchto nehnuteľnosti. Žalovaný však na základe osvedčenia o dedičstve v konaní 26D/2059/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2007, nadobudol do svojho vlastníctva vyššie uvedené nehnuteľnosti. V danom konaní sa prejednávalo dedičstvo po Y. C., ktorý sa však narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX. Tento Y. C. však nemohol byť vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností.
7. V priebehu konania zomrel Y. C., označený ako žalobca v 3. rade, po ktorom súd uznesením č. k. 25C/243/2016-133 zo dňa 03.05.2018 rozhodol tak, že v konaní pokračoval s jeho dedičmi, teraz označenými ako žalobcovia v 3a -3d rade.
8. Žalovaný so žalobou súhlasil čiastočne. Uviedol, že pokiaľ v dedičskom konaní po Y. C., zomr. XX.XX.XXXX, po ktorom dedil, boli aj nehnuteľnosti, ktorých nebol vlastníkom, nemal o tom vedomosť. V dedičskom konaní bol dobromyseľný s tým, že notár osvedčil len parcely nachádzajúce sa v katastrálnom území M.. Ak teda došlo k omylu, nebol z jeho strany úmyselný. Spoliehal sa na notára a jeho vedomosti o majetku nebohého v dedičskom konaní a o menovcovi svojho právneho predchodcu nemal vedomosť. Ohľadom parciel v katastrálnom území nemal námietky. Uviedol, že navrátenie do pôvodného stavu len jeho úkonom nie je možné. Vzhľadom na vyššie uvedené teda nemal námietky, aby súd prvej inštancie rozhodol v súlade so žalobou vo vzťahu k tým parcelám, ktorých jeho právny predchodca nebol vlastníkom. Nesúhlasil však s povinnosťou znášať náhradu trov konania žalobcov.
9. Žalobcovia v priebehu konania zobrali späť žalobu v časti o určenie, že do dedičstva po nebohom Y. C., zomr. XX.XX.XXXX patria aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, XX, XXX a XXX v katastrálnom území P.. V tejto časti žiadali konanie zastaviť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil a súd prvej inštancie v súlade s § 145 Civilného sporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.
10. Ohľadom zostávajúcich parciel, zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v katastrálnom území P. tak, ako sú uvedené v žalobe, vec nebola sporná, keďže žalovaný so žalobou súhlasil.
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ktoré ostali v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby, boli ku dňu smrti Y. C., teda ku dňu 06.06.1990 jeho vlastníctvom.
12. V danom konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že právny predchodca žalobcov za svojho života nadobudol spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach v katastrálnom území P., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX tak, ako sú presne špecifikované vo výroku rozsudku. Predmetné spoluvlastnícke podiely však neboli prejednané v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcov, ale v dedičskom konaní po jeho menovcovi Y. C. zomr. XX.XX.XXXX,
t.j. právnom predchodcovi žalovaného. Súd prvej inštancie teda vyhovel žalobe v uvedenej časti, keďže bolo nepochybné, že spoluvlastnícke podiely v uvedených nehnuteľnostiach mali patriť do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov a žalobcovia sú aj oprávnení dedičia týchto spoluvlastníckych podielov.
13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 255 ods. 1, 2; 257 CSP. Konštatoval, že v konaní boli žalobcovia vo veci čiastočne úspešní a ak by súd pomerne priznával náhradu trov konania, zrejme by im čiastočne náhrada trov konania patrila. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval § 257 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania žalobcom nepriznal. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl skutočnosť, že žalovaný nezavinil toto konanie. Na základe omylu, ktorý vznikol v dedičskom konaní, vyvolaného zlou identifikáciou poručiteľa, došlo k chybnému zápisu spoluvlastníckych podielov v prospech žalovaného. Po tom, ako boli nepochybne zidentifikované parcely, ktoré mali byť vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov, žalovaný so žalobou súhlasil, pričom už po podaní žaloby sa vyjadroval, že nemá problém s rozhodnutím súdu, pokiaľ bude nepochybne preukázané, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré jeho právny predchodca nevlastnil. Na postoj žalovaného a potrebu nepochybnej identifikácie sporných parciel súd prvej inštancie prihliadol o to viac, že samotní žalobcovia podali žalobu aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde ich právny predchodca spoluvlastníkom nebol. V tejto časti následne žalobcovia zobrali žalobu ako nedôvodnú späť a súd prvej inštancie konanie zastavil.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že je spravodlivé nepriznať náhradu trov konania ani jednej zo strán konania.
15. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podali odvolanie žalobkyne v 1. rade, v 2. rade, v 4. rade a v 5. rade. V odvolaní uviedli, že prvoinštančný súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými skutočnosťami plynúcimi z obsahu spisu. Z osvedčenia o dedičskom práve sp. zn. 26D 2059/2007 plynie, že po Y. C. nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX dedil U. T., žalovaný ako spolužijúca osoba jeho dcéry Y. C. v III. dedičskej skupine. Z potvrdenia obce M. však plynie, že Y. C. nikdy v minulosti nežila v spoločnej domácnosti so žalovaným, zomrela v C. asi týždeň po prepustení z nemocničného liečenia s tým, že žalovaný sa začal zaujímať o Y. C. iba z dôvodu získania majetku, čo túto skutočnosť mali byť ochotní potvrdiť aj občania znalí vtedajších pomerov. Teda, ako plynie z podanej žaloby, pred notárom využil zameniteľnosť osôb s rovnakým menom. Rovnako nie je dôvodom nepriznanie náhrady, pokiaľ boli snahy o mimosúdne vyporiadanie nesporných skutočností a jediným dôvodom jej nerealizácie malo byť, ako uvádza žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.12.2016, že žiadnu písomnú výzvu nedostal. Žalobkyňa v 1. rade aj prostredníctvom svedka P. C. sa snažili o dohodu, avšak žalovaný ju striktne odmietol. Predmetná vec vôbec nemusela skončiť pred súdom, ale výlučne z dôvodov na strane žalovaného žalobcovia nemali iné východisko, s čím im nepochybne vznikli trovy, ktorých náhrady sa domáhajú.
16. Na základe uvedeného odvolateľky žiadali, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobcom prizná náhradu trov konania.
17. K odvolaniu žalobkýň v 1. rade, v 2. rade, v 4. rad a v 5. rade sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.06.2019 považuje v žalobcami v 1., 2., 4. a 5. rade napadnutej časti za vecne správny a v potrebnom rozsahu odôvodnený. Na tieto dôvody aj žalovaný v plnom rozsahu odkázal. Námietky žalobcov v 1., 2., 4. a 5. rade uvedené v odvolaní považoval za právne irelevantné.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil a nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami, (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň v 1. rade, v 2. rade, v 4. rade a v 5. rade nie je dôvodné.
20. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
21. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).
22. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
23. Civilný sporový poriadok v súčasnosti upravuje náhradu trov konania v ustanoveniach § 255 a nasl. CSP, v zmysle ktorých sa v sporových konaniach ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomer sa vyjadruje percentuálne.
24. Aj keď má strana podľa § 255 ods. 1, 2 CSP právo na náhradu trov konania na základe zásady úspechu v konaní, súd jej nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( § 257 CSP). Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením sudcovského moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp.zn. II. ÚS 563/2011-14 prispôsobené novej právnej úprave).
25. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. V danom prípade tak ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
26. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP a zároveň následne skúmal, či nie je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcom prípadnú pomernú časť náhrady trov nepriznal vôbec ale čiastočne. Súd prvej inštancie pri posudzovaní možnosti aplikácie ust. § 257 CSP konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že v konaní boli žalobcovia vo veci čiastočne úspešní, keďže v časti zobrali žalobu späť nie z dôvodov na strane žalovaného. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl skutočnosť, že žalovaný nezavinil toto konanie. Zo spisu nepochybne vyplýva, že na základe omylu, ktorý vznikol v dedičskom konaní, vyvolaného zlou identifikáciou poručiteľa, došlo k chybnému zápisu spoluvlastníckych podielov v prospech žalovaného. Po tom, ako boli správne zidentifikované parcely,
ktoré mali byť vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov, žalovaný so žalobou súhlasil, pričom už po podaní žaloby sa vyjadroval, že nemá problém s rozhodnutím súdu, pokiaľ bude nepochybne preukázané, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré jeho právny predchodca nevlastnil. Na postoj žalovaného a potrebu správnej identifikácie sporných parciel súd prvej inštancie prihliadol aj z dôvodu, že samotní žalobcovia podali žalobu aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde ich právny predchodca spoluvlastníkom nebol. V tejto časti následne žalobcovia zobrali žalobu ako nedôvodnú späť a súd prvej inštancie konanie zastavil.
27. S poukazom na všetky okolnosti preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď vzhľadom na zavinenie žalobcov na zastavení konania v časti o určenie, že nehnuteľnosti definované vo výroku II. napadnutého rozsudku a vzhľadom na nejasnosti týkajúce sa identifikácie dotknutých nehnuteľností a postoja žalovaného v konaní nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán konania. Aj odvolací súd považuje takéto rozhodnutie za spravodlivé a neznamenajúce neprimeranú tvrdosť voči žalobcom. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom, týkajúcim sa námietok oprávnenosti dedičského práva žalovaného po poručiteľovi Y. C., zomrelom XX.XX.XXXX je potrebné uviesť, že ide o irelevantné tvrdenie v predmetnej veci vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania.
28. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti čo do výroku III. o trovách konania postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý však vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní neúspešným žalobcom nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).