Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-62-2019.pdf
PDF · 155.56 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., IČO: 64948242, so sídlom Zeletavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, konajúcej na území SR prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47251336, so sídlom Šancova 1/A, 813 33 Bratislava, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Tolstého 9, 811 06 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Vaš, proti žalovanej J. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. mieru XXXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 6.387,58 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 6,35 € z a s t a v u j e .
II/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.381,23 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.109,72 € od 10.7.2018 do 22.5.2019 a zo sumy 6.103,37 € od 23.5.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktor je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil dňa 30.4.2019 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Žalobu odôvodňoval zmluvou o úvere, ktorú strany sporu dňa 21.3.2014 uzatvorili a ktorej podmienky žalovaná nedodržala a prestala splácať poskytnutý úver. Zmluvou č. EZY-Crl-00014040-2014-ZVO0-SU bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 7.800,-- € za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve, obchodných podmienkach na poskytovanie úverov fyzickým osobám
- nepodnikateľom bez osobitnej žiadosti žalovanej o čerpanie úveru a zároveň záväzok žalovanej poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky, úroky z omeškania pokiaľ na ne vznikne žalobcovi nárok. Podmienky poskytnutia úveru boli dohodnuté v zmluve. Žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve a aj napriek písomnej výzve adresovanej jej od žalobcu dňa 21.12.2017 dlh neuhradila. Žalobca preto pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 19.2.2018. Pôvodnou žalobou žiadal žalobca priznať sumu 6.387,58 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6.109,72 €, dlžného riadneho úroku vo výške 276,42 € a dlžného úroku z omeškania vo výške 1,44 €. Pred podaním žaloby bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 22.3.2019.
1.1. Upomínací súd v Banskej Bystrici dňa 27.5.2019 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor.
2. Žalovaná tak ako je vyššie uvedené, podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietala nedostatky zmluvy, ako aj vyčíslenia dlžnej čiastky, nesplnenie zákonných náležitostí a ďalšie skutočnosti. Námietky v priebehu konania niekoľkokrát rozšírila viacerými písomnými podaniami. Žalovaná namietala, že zmluva a zmluvné podmienky sú nejasné, zavádzajúce, nezrozumiteľné, poukazovala na jednotlivé časti tak zmluvy, ako aj všeobecných podmienok, z ktorých nevyplýva na základe čoho si uplatňuje žalobca poplatky, ako aj jednotlivé splátky. Ďalej namietala neprehľadnosť, nejasnosť rozpisu jednotlivých čiastok s tým, že nie je zrejmé ako vyčíslil dlžnú sumu. Zmluvu považovala za neprehľadnú s tým. Z dokladov vyplýva, že zaplatila viacero splátok, najmenej 7.802,42 €, čo jasne vyplýva z rozdielu nárokovanej čiastky a celkovej sumy na úhradu. Spochybňovala a považovala za irelevantné započítanie splátok a tých položiek, ktoré by mal súd po práve zrušiť a vyhlásiť za neplatné. Ďalej poprela, že by ju žalobca vyzval písomne na zaplatenie dlhu. Rovnako namietala neprijateľnosť zmluvných podmienok s tým, že neuviedla v čom túto nejasnosť a neprijateľnosť zmluvných podmienok vidí. Poukázala len na neuvádzanie aktuálnej výšky toho, čo má na základe identifikovanej zmluvy o úvere plniť žalobcovi. Namietala aj nárok žalobcu na odstúpenie od zmluvy. Aj tu poukazovala na to, že je žalobca povinný preukázať, že platne odstúpil od zmluvy, nestačí len predpokladať, že k doručeniu odstúpenia došlo. V ďalšom namietala neuvedenie sadzby úrokov, či sa jedná o dennú, týždennú, mesačnú alebo ročnú úrokovú sadzbu. V zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach sú zakotvené len jej povinnosti, avšak nie práva, čo podľa nej zakladá nerovnomerné podmienky vo vzťahu k obom stranám. Rovnako mala za to, že v zmluve absentujú náležitosti týkajúce sa počtu termínov splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, ako aj celkových nákladov zo spotrebiteľských úverov, preto tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa nej v zmluve absentoval termín splatnosti. Uplatňovanie zmluvnej pokuty a poplatkov je v rozpore s dobrými mravmi a preto považuje zmluvu za neplatnú. Rovnako uviedla, že žalobca ju nikdy nevyzval na úhradu zmluvnej pokuty. V ďalšom poukazovala na svoju snahu dohodnúť sa so žalobcom na znížení splátok, pričom žalobca nijako na jej snahy nereagoval a tieto neakceptoval. Naopak poukázala na to, že sa jedná, v prípade zmluvy o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré s ňou žalobca uzavrel. Z týchto dôvodov mala za to, že by súd mal žalobu ako nedôvodnú namietnuť. V závere písomného odporu namietla aj premlčanie nároku žalobcu, nakoľko podľa zmluvy mohol žalobca odstúpiť od zmluvy po nezaplatenej prvej splátke, čo neurobil, a nie až podaním návrhu žaloby. Zmluva bola uzavretá 21.3.2014 z toho dôvodu mala za to, že nárok je premlčaný. Následne uviedla, že ak napriek všetkému súd dospeje k záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok je dôvodný, navrhla schváliť zmier s dohodou na splátkach vo výške 90,- € mesačne.
2.1. V priebehu konania doplnila námietky písomne o ďalšie nedostatky, ktoré videla v zmluve uzavretej medzi stranami sporu s tým, že zmluvu považovala za neplatnú v časti príslušenstva, keď žalobca žiadal poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej sumy, ktorý má byť pokrytý v zmluvne dojednanom úroku, t.j. odplate za poskytnutý úver. V časti úroku z úveru by mal súd žalobu tiež zamietnuť z viacerých dôvodov a to predovšetkým preto, že sú v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca žiada úroky z úveru po zosplatnení v tejto časti rovnako mala za to, že nemá nárok na úrok po zosplatnení, ale len do zosplatnenia dlžného úveru. V ďalšom žalovaná namietala, že nebola oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami. Pri prevzatí tieto nepodpísala a teda žalobca nepreukázal, že ju s nimi oboznámil. Rovnako nepreukázal tvrdenia uvádzané v žalobe ohľadom doručovania výziev, oboznámenia so zmluvnými podmienkami a teda neuniesol dôkaznú povinnosť. Niekoľkokrát namietala aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, pretože v zmluve neboli dojednané podstatné náležitosti v zmysle ustanovení zákona 129/2010 Z.z. predovšetkým § 9 ods. 2, písm. k/ zákona. Tieto námietky sa prelínali už s predchádzajúcimi námietkami ohľadom nedojednania náležitostí poskytnutého úveru. V ostatnom písomnom vyjadrení okrem už predchádzajúcich námietok poukázala aj na neplatnosť úverovej zmluvy, ktorú mala podpísať v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Zdôrazňovala svoje postavenie ako postavenie slabšej strany v tomto záväzkovom vzťahu.
3. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o úvere č. EZY-CRL-0014040-2014-ZVO0-SU uzatvorenú podľa § 497 - 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov medzi stranami sporu. Zmluva bola podpísaná 21.3.2014 (tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli). Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako banky poskytnúť žalovanej ako dlžníčke spotrebiteľský úver v dohodnutej výške a mene a záväzok žalovanej úver za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa zmluvy. V časti II. boli dojednané základné podmienky úveru a to výška a mena úveru 7.800,- € bezúčelový úver, úroková sadzba typ FIX vo výške 12,99% ročne (p.a.), úroková sadzba bola
dohodnutá na celé obdobie splatnosti úveru. Ďalej úrok z omeškania ku dňu uzavretia zmluvy 5,25% ročne, spôsob čerpania úveru jednorazovo bezhotovostne v prospech účtu uvedeného pri spôsobe splácania, výška splátky 116,95 €, počet splátok 120, splatný nasledovne, splátky alebo úroky sú splatné mesačne v platobný deň, ktorým je 15-ty deň v mesiaci. Ďalej konečná splatnosť úveru do 15.3.2024, lehota na čerpanie úveru do jeden mesiac odo dňa platnosti zmluvy. Ďalej boli dohodnuté spôsob splácania na účet, podmienky čerpania úveru. V bode 14. základných podmienok úveru sa uzavreli dodatočné podmienky, ktorých nesplnenie banka považuje za prípad neplnenia, kde sa dlžník zaviazal predložiť banke potvrdenie vydané spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. preukazujúce, že predmetná spoločnosť neeviduje voči dlžníčke žiadne pohľadávky vyplývajúce z úveru poskytnutého dňa 19.1.2012, v pôvodnej výške 8.358,44 €. V bode 15. bolo dohodnuté, že celkové náklady dlžníka v deň platnosti zmluvy sú 6.390,-- €. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom predstavuje 14.190,-- €, v bode 17. bola dohodnutá RPMN 14,24% ročne. Ďalej boli uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN, priemerná výška RPMN 13,34%. V bode 19. boli dohodnuté poplatky za poskytnutie úveru 156,-- €, pričom poplatok je splatný v mesačných splátkach vo výške 1,30 € na ťarchu účtu v platobný deň. Ďalej poplatky za zaslanie upomienok, poplatky za zmenu zmluvných podmienok, poplatky za mimoriadnu splátku, poplatky za vklad splátky v hotovosti a vyčíslenie zostatku pohľadávky. Ďalšie náležitosti dojednané v zmluve boli podmienky poskytnutia úveru a čerpania, podmienky splácania úveru, úročenia úveru a poplatky, kde bol upravený aj úrok z omeškania. V časti VII., bod 1.2. žalovaná prehlásila, že jej boli poskytnuté informácie podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách bola informovaná o výške ročnej percentuálnej sadzby platnej v čase uzavretia zmluvy o okolnostiach, ktoré môžu ovplyvniť vývoj RPMN počas trvania úverového vzťahu. Rovnako v bode 2. vyhlásila, že bola informovaná o štandardných informáciách týkajúcich sa spotrebiteľského úveru o zmluve, obsahu a obsahu dohody zmluvných strán a bolo jej poskytnuté primerané vysvetlenie, na základe ktorého posúdila či podmienky dohodnuté v zmluve spĺňajú jej potreby a zodpovedajú jej finančnej situácii. Súčasne bola oboznámená a potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, všeobecne-záväznými právnymi predpismi, ktorými sa riadi táto zmluva. Rovnako prehlásila, že bola oboznámená so všetkými dokumentami a písomnosťami ohľadom poskytnutia úveru.
3.1. Žalobca k žalobe pripojil aj obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom, kde v článku 2. boli vymedzené základné pojmy. Medzi vymedzenie základných pojmov je aj vymedzenie úrokovej sadzby, kde je uvedené percentuálne určená sadzba za rok (per annum, v skratke p.a.) dohodnutá v zmluve o úvere, podľa ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je dlžník povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia alebo obdobia fixácie. Súčasne bolo vysvetlené čo sú úroky, úroky z omeškania, úrokové obdobie. Rovnako aj obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom boli prebraté žalovanou o čom svedčí podpis a dátum dňa 21.3.2014.
4. K žalobe bola doložená upomienka č. 2 - výzva na úhradu záväzku zo dňa 21.12.2017 spolu s kópiou doručenky o prevzatí 13.1.2018 podpísanou žalovanou s poznámkou osobne. Výzvou na úhradu záväzku vyzval žalobca žalovanú na úhradu celkovej omeškanej čiastky v sume 236,83 €, ktorá bola rozpísaná na omeškanú splátku istiny, úroky, úroky z omeškania, poplatkov a poistné. Súčasne bola poučená o možnosti zosplatnenia ak dlžnú sumu neuhradí ani v dodatočnej lehote.
5. Listom zo dňa 19.2.2018, ktorý prevzala žalovaná 22.2.2018 o čom svedčí pripojená fotokópia doručenky oznámil žalobca žalovanej predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu celého zostatku úveru s tým, že úver sa stal splatným 19.2.2018.
6. Žalobca k žalobe pripojil výpis z úverového účtu a výpis z knihy účtov ku dňu 14.2.2019. Z uvedeného výpisu vyplýva, že nárok k 14.2.2019 predstavuje dlh na istine 6.109,72 €, riadneho úroku 276,42 €, úroku z omeškania 1,44 € a úroku z omeškania 5% ročne z dlžnej istiny od 10.7.2018 do zaplatenia. Deň predčasnej splatnosti 19.2.2018, úroková sadzba úroku z omeškania 5% ročne, riadna úroková sadzba 12,99% ročne, výška poskytnutého úveru. Súčasťou tak ako bolo konštatované je aj výpis z úverového účtu, z ktorého vyplynulo, že žalovaná zaplatila na istine za obdobie od 9.4.2014 do 10.7.2018 1.690,28 €, na úrokoch 3.231,01 €, úrokoch z omeškania 0,76 € a poplatkoch 54,60 €. Ďalej bol pripojený prehľad výpočtu úrokov z úveru a to riadneho úroku z omeškanej časti pohľadávky, úroku z omeškania. Riadny úrok predstavuje 3.507,43 €, v ktorom je pripočítaných 3.501,87 € a 5,56 € ako riadny úrok z omeškanej časti pohľadávky. Je to súčet riadneho úroku z neomeškanej časti pohľadávky a z omeškanej časti pohľadávky. Ďalej vyčíslený úrok z omeškania 2,20 € a zaplatený úrok z omeškania 0,76 €. Nesplatený
riadny úrok predstavuje rozdiel medzi riadnym úrokom 3.507,43 € a zaplateným úrokom 3.231,01 €, sumu 276,42 €. Nesplatený úrok z omeškania predstavuje rozdiel medzi vypočítaným úrokom z omeškania 2,20 € a zaplateným úrokom z omeškania 0,76 €, teda čiastku 1,44 €.
7. Súčasťou žaloby je aj výzva na zaplatenie zo dňa 22.3.2019 spolu s pripojenou doručenkou o prevzatí 29.3.2019 žalovanou. Uvedenou výzvou vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú pred podaním žaloby na úhradu dlžnej sumy.
8. Žalobca po podaní písomného odporu doručil k žalobe opätovne údaje týkajúce sa poskytnutého úveru, ako aj žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru vrátane potvrdenia o výške príjmu na základe daňového priznania a dokladov o zaplatení dane a zákonných odvodov, ktoré boli podpísané a vypísané žalovanou dňa 5.3.2014.
9. Žalovaná v rámci písomných podaní a vyjadrení doplnila do spisu výdavky, ktoré v súčasnosti má vrátane úverov, ktoré spláca. Tým poukazovala na svoje osobné, majetkové a rodinné pomery s tým, že je dlhú dobu práceneschopná a má podpísanú dohodu o zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.1.2019. Práve z dôvodu práceneschopnosti však nevykonáva prácu a je na nemocenskej. Súčasne poukazovala na ďalšie dlžoby, ktoré má v dôsledku svojho živnostenského oprávnenia a podnikateľskej činnosti. V rámci konania namietala, že žalobca žiadnym spôsobom nereaguje na jej žiadosti a listiny adresované ohľadom povolenia splácania splátok. Súčasne doložila výzvy, ktoré doručovala žalobcovi od spoločnosti Zastavmedluhy, s.r.o., kde pripojila oznámenia adresované žalobcovi, ktoré však boli veľmi zle čitateľné a prekrývali väčšiu časť uvedených textov. Súčasťou boli aj fotokópie zrejme poštovej knihy od spoločnosti Zastavdluhy, s.r.o. so zoznamom spoločností, ktorým mali byť listiny adresované bez uvedenia od koho a čo tieto správy mali obsahovať. Jedná sa o doklady z novembra, októbra, augusta, júla a júna 2019, ako aj fotokópie podacích lístkov adresovaných právnemu zástupcovi žalobcu a žalobcovi žalovanou z januára 2020.
10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.2.2020 zobral čiastočne žalobu o sumu 6,35 € späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Žalobca po podaní žaloby evidoval úhradu od žalovanej zo dňa 22.5.2019 vo výške 6,35 €, ktorú započítal na istinu. Vo zvyšnej časti na podanej žalobe trval. V závere podania uviedol, že žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 8.381,23 € s príslušenstvom v zmysle podanej žaloby. Sumu 8.381,23 € žiadnym spôsobom neodôvodnil, nedoložil doklady prečo došlo k zmene žalovanej sumy oproti pôvodne 6.387,58 € po odpočítaní čiastky 6,35 € v zmysle čiastočného späťvzatia.
11. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou v časti o zaplatenie istiny 6,35 € súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil. Žalovaná so zastavením v tejto časti na pojednávaní súhlasila.
14. Podľa ustanovenia § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
15. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne potom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
16. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 a 3 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
17. Žalobca podaním doručeným súdu 19.2.2020 okrem späťvzatia žaloby doručil súdu aj znenie rozhodnutia s tým, že oproti pôvodne žalovanej sume po odpočítaní toho čo žiadal priznať mala byť suma 6.381,23 €. Uviedol, že žiada priznať 8.381,23 €. Keďže sa jednalo o 2.000,-- € viac oproti pôvodnej žalobe, súd rozhodoval o zmene žaloby v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 139 a nasledujúcich.
Zmenu žaloby nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom aj na konanie o zmenenej žalobe a navyše žiadnym spôsobom neodôvodnil zvýšenie žalovanej istiny o 2.000,-- € (z matematického prepočtu sa súdu javí, že došlo k pisárskej chybe, keď po čiastočnom späťvzatí žaloby o sumu 6,35 € sa žalobca domáha čiastky 6.381,23 €, pričom zrejme chybne uviedol namiesto šestky osmičku).
18. Po procesných rozhodnutiach pokiaľ ide o zmenu žaloby tak predmetom konania zostala suma 6.387,58 €, ktorá pozostávala z istiny a dlžného úroku, ako aj úroku z omeškania tak ako žalobca pôvodne požadoval.
19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 21. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani v priebehu konania nenamietal, že spor, ktorý je predmetom konania vznikol medzi žalobcom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovanou ako spotrebiteľskou jeho služieb, to znamená, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Napriek úprave zmluvy o úvere otázky pri dvojakej úprave normami tak občianskeho, ako aj obchodného práva, súd posudzuje podľa noriem občianskeho práva.
23. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Predmetom konania je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy potom, čo došlo k predčasnej splatnosti celého zostatku úveru. Žalobca v konaní riadne preukázal a vyčíslil dlh na istine, riaden úrok a úrok z omeškania ku dňu predčasnej splatnosti celého zostatku úveru, t.j. k 19.2.2018. Rovnako doložil doklady preukazujúce zákonný postup pred zosplatnením a výzvy, ako aj oznámenie o samotnom zosplatnení, ktoré žalovaná prevzala o čom svedčia doložené doručenky s preukázateľne žalovanej podpisom, čo v konaní pred súdom nespochybnila.
26.1. Po vydaní platobného rozkazu žalovaná vo veci podala odpor, v ktorom namietala a vytýkala vady zmluvy, ako aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa poskytnutia úveru a postupu žalobcu vo vzťahu k nej. Následne v priebehu konania niekoľkokrát rozšírila tieto svoje námietky o ďalšie skutočnosti s tým, že sa jednalo o rozšírenie pôvodne tvrdených skutočností v písomnom odpore. V písomných podaniach citovala rôzne rozhodnutia súdov v rámci Slovenskej republiky ohľadom spotrebiteľských sporov bez ohľadu na to, či sa konkrétne týkajú predmetu sporu alebo nie. Súd jednotlivé námietky rozdelil do niekoľkých častí a následne pri odôvodňovaní rozhodnutia sa s nimi vyporiadal.
26.2. Jednou z hlavných námietok zo strany žalovanej bolo, že zmluva je nejasná, zavádzajúca, nezrozumiteľná vzhľadom k tomu, že bol poskytnutý úver vo výške 7.800,-- € s počtom splátok 120, s výškou splátky 116,95 €, s celkovou čiastkou na zaplatenie 14.190,-- €. Už tu mala žalovaná za to, že dochádza k nejasnosti a nezrovnalosti, pretože ak celková suma na zaplatenie 14.190,-- € pri počte 120 splátok, s výškou splátky 116,95 € predstavuje čiastku 14.034,-- €. Súd v tejto súvislosti poukazuje na samotnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu, kde v časti II. boli dojednané základné podmienky úveru. Je pravdou čo uvádza žalobkyňa, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru predstavuje 14.190,-- € (bod 16, časti II. zmluvy). Súčet 120-tich splátok pri výške splátky 116,95 € v číselnom prepočte predstavuje 14.034,-- €, avšak podľa zmluvy časť II., bod 19. bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 156,-- €, ktorý je splatný v mesačných splátkach vo výške 1,30 € na ťarchu účtu v platobný deň, v prípade predčasného splatenia úveru je banka oprávnená zostávajúcu časť neuhradeného poplatku za poskytnutie úveru zúčtovať spolu s predčasnou splátkou úveru. Uvedená suma 156,-- € pokiaľ sa pripočíta k čiastke 14.034,-- € (120 splátok x 116,95 €) dáva súčtovo sumu 14.190,-- €, ktorá je uvedená v základných podmienkach úveru v bode 16 ako celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru. Súd mal za to, že uvedená zmluva v tejto časti je jasná, zrozumiteľná a podmienky, tak ako boli dojednané v zmysle úverovej zmluvy číslo EZY-CRL-00014040-2014-ZVO0-SU, sú prehľadné a jasné. Preto uvedenú námietku vznesenú zo strany žalovanej považoval za nedôvodnú.
26.3. Ďalšia námietka vznesená žalovanou sa týkala neprehľadnosti dlžnej sumy. Na predmetný úver podľa žalovanej a aj podľa žalobcu už bolo zaplatených zo strany žalovanej viacero splátok. Podľa žalovanej najmenej 7.802,42 €, čo má vyplývať z rozdielu nárokovanej čiastky žalobcom 6.387,58 € a celkovej sumy na úhradu 14.190,-- €. Započítanie splátok na jednotlivé položky považovala žalovaná za irelevantné a žiadala ich po práve zrušiť a vyhlásiť za neplatné, nakoľko sa jedná o položky ako je zmluvná pokuta, sankcie a poplatky, ktoré považovala zo strany žalobcu za neoprávnene uplatňované. Aj v tejto časti súd považoval námietku žalovanej za nedôvodnú. Predovšetkým treba poukázať, že predmetom žaloby nie sú ani zmluvná pokuta, ani sankcie, ani poplatky s výnimkou poplatku upraveného v článku II., bod 19. zmluvy (viď vyššie odôvodnenie). Rovnako z výpisu z bankovej knihy a prehľadu na účte a vyčíslenia dlžnej istiny, úroku a úroku z omeškania nevyplýva, že si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, sankcie alebo iné poplatky, tak ako to uvádza žalovaná vo svojej námietke. Pokiaľ súd vychádza z výpisu z bankovej knihy a z prehľadu jednotlivých výpočtov, vychádza že žalovaná do zosplatnenia na istine zaplatila 1.690,28 €, na úrokoch 3.231,01 €, na úrokoch z omeškania 0,76 € a na poplatkoch (časť II., bod 19.) 54,60 €. Pri vypočítaní vyčísleného úroku z úveru z omeškanej časti pohľadávky a úroku z omeškania vyplýva, že zaplatených bolo 3.231,01 €, nezaplatených je 3.507,43 €. Do zosplatnenia ide o sumu 3.501,87 €, úroku z omeškania z časti pohľadávky 5,56 €, spolu 3.507,43 €. Rozdiel predstavuje žalovanú čiastku 276,42 € titulom úroku z úveru do zosplatnenia. Následne si uplatňuje žalobca aj úrok z omeškania, ktorý je vyčíslený v sume 2,20 € a 0,76 €, ktorý bol zaplatený. Po odpočítaní toho čo bolo zaplatené 2,20 € - 0,76 € ostáva nesplatený úrok z omeškania 1,44 €, ktoré žiada žalobca v konaní priznať. Aj v tejto časti súd považuje žalobu za zdôvodnenú a preukázanú s tým, že naopak žalovaná žiadnym relevantným listinným dôkazom nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom úhrady „najmenej 7.802,42 €“, ku ktorej čiastke dospela matematickým prepočtom sumy uvedenej v úverovej zmluve a odpočítaním toho, čo požaduje žalobca v konaní. Naopak z listín doložených do spisu a z prehľadu platobnej histórie žalovanej vyplýva, že celkovo uhradila čiastku 4.976,65 € ku dňu podania žaloby žalobcom na súd. Pokiaľ tvrdí, že mala uhradiť vyššiu čiastku, tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, preto súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a námietky žalovanej vyhodnotil ako nedôvodné. 26.4.Ďalšia námietka smerovala voči žalobcovi a týkala sa nepreukázania výziev a ďalších písomností adresovaných žalovanej. V písomných podaniach žalovaná uvádza, že nie je pravdou, že bola vyzvaná na zaplatenie dlhu. Nič také neprevzala a ak tvrdí žalobca opak, má to súdu preukázať. Doslova uviedla, že ju žalobca nikdy nevyzval na zaplatenie domnelého dlhu. Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na doložené listiny preukazujúce osobné prevzatie výzvy zo strany žalovanej adresovanej jej dňa 21.12.2017. Doručenka o prevzatí s poznámkou osobne je zo dňa 13.1.2018. Rovnako tak oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 19.2.2018, kde je opätovne pripojená doručenka o prevzatí žalovanou 22.2.2018. Rovnako je pripojená aj doručenka k predžalobnej upomienke zo dňa 29.3.2019. Tieto skutočnosti žalovaná na pojednávaní žiadnym spôsobom nenamietala a nerozporovala. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že ani táto námietka zo strany žalovanej neobstojí a naopak mal za preukázané splnenie zákonných podmienok.
26.5. Ďalšou námietkou je namietanie neprijateľnosti zmluvných podmienok s tým, že žalobca na uspokojenie svojich nárokov uplatňuje neprimerané sankcie. Neuvádza aktuálnu výšku toho čo má na základe zmluvy o úvere plniť. Nie je uvedená výška úveru, celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom pri rozdielnych čiastkach RPMN, úrokov, čo je pre ňu zavádzajúce a neurčité. Žalobca si podľa žalovanej od nej nárokuje určité sumy, ktoré nešpecifikuje, nevysvetľuje z čoho má nároková suma skutočne pozostávať. Podľa jej názoru sa tu jedná o neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súd ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Zmluva je jasná, zrozumiteľná, je zrejmé, tak ako je už vyššie konštatované koľko bolo žalovanej finančných prostriedkov poskytnutých, za akých podmienok. Jednotlivé náležitosti zmluvy ako základné podmienky poskytnutia úveru sú uvedené jasne, zrozumiteľne v časti II. zmluvy. Pokiaľ ide o namietanie skutočností týkajúcich sa sumy, ktorú si nárokuje, k tomuto sa súd už podrobne vyjadril v predchádzajúcich námietkach v bode 1. a 2.. Ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú.
26.6. Ďalšia námietka sa týkala odstúpenia. Žalovaná uvádzala, že na to, aby nastali účinky odstúpenia, či zániku zmluvy, je potrebné doručiť odstúpenie od zmluvy, čo musí byť preukázané, nestačí iba túto skutočnosť preukázať. Opätovne tu žalovaná poukazuje na rozhodnutia súdov, z ktorých cituje jednotlivé časti. Ani túto námietku nepovažoval súd za dôvodnú a naopak mal za to, že žalobca zákonným spôsobom postupoval v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a zosplatnil úver z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej. Tak, ako je už vyššie konštatované, zákonným spôsobom vyzval žalovanú na zaplatenie nesplatenej pohľadávky, čo aj preukázal a súčasne ju poučil o možnosti zosplatnenia celého úveru. Po prevzatí tohto upozornenia dňom 13.1.2018 žalovanou nedošlo k náprave a následne 19.2. došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, t.j. k zosplatneniu, čo rovnako bolo zákonným spôsobom žalovanej oznámené a toto oznámenie si prevzala 22.2.2018. Potom tvrdenia žalovanej uvádzané v námietkach týkajúcich sa odstúpenia a ďalších údajov ohľadom fikcie doručenia, pričom nie je zrejmé o akú fikciu doručenia v danej veci má ísť, keďže výzvy boli preukázateľne doručené, súd považoval za nedôvodné. K zosplatneniu úveru došlo v súlade so zákonom a žalovaná na takýto postup bola riadne, včas a zákonne upozornená.
26.7. Ďalšia námietka uvádzaná v písomných podaniach žalovanou sa dotýka neuvedenia sadzby úrokov. Podľa tejto námietky žalovaná namieta, že úroková sadzba v žalobe neobsahuje údaj, či sa jedná o dennú, týždennú, mesačnú alebo ročnú. Splácanie úveru a úroku, ktoré zahŕňajú istinu a úrok nevedela uviesť a identifikovať k akému dňu nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru, nakoľko podľa žalovanej tento údaj sa v zmluve neuvádza a nie je ani podrobne špecifikované splácanie úveru, úroku, v akej výške a doba splatnosti úveru. Rovnako mala za to, že nebolo jej chybou, že termíny neboli plnené včas, pretože nemala to ako ovplyvniť. Namietala, že nie je špecifikovaná ani výška RPMN, pretože tieto údaje tam absentujú. Aj v prípade tejto námietky mal súd za to, že je nedôvodná. V prvom rade poukazuje súd na samotnú zmluvu podpísanú žalovanou, kde v časti II., bod 3. je uvedená úroková sadzba typ FIX vo výške 12,99% p.a.. Rovnako je ďalej uvedené, že úroková sadzba je dohodnutá na celé obdobie splatnosti úveru, následne je uvedený v bode 4. údaj úrok z omeškania ku dňu uzavretia zmluvy, výška 5,25% p.a.. V bode 17. je uvedená výška RPMN 14,24% p.a., následne je uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN a v bode 18. priemerná hodnota RPMN 13,34% p.a.. Súčasťou žaloby okrem podpísanej zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom, ktoré rovnako ako zmluvu žalovaná riadne dňa 21.3.2014 podpísala. V časti článok II. vymedzenie základných pojmom je presne uvedené čo je úroková sadzba, kde je napísané „Percentuálne určená sadzba za rok (per annum, v skratke p.a.), dohodnutá v zmluve o úvere, podľa ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je dlžník povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia alebo obdobia fixácie. Opätovne súd konštatuje, že v zmluve bol riadne vymedzený spôsob a určená jednoznačne výška úrokovej sadzby s tým, že sa jedná o ročnú úrokovú sadzbu. Rovnako je určená a vymedzená aj výška úroku z omeškania ku dňu podpísania zmluvy a RPMN, ako aj priemerná RPMN s tým, že sa jedná o údaje a úrokové sadzby ročné. Ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú.
26.8. Ďalšia námietka vznesená žalovanou sa dotýka absencie zákonných náležitostí v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch zákona č. 258/2001 v dôsledku čoho považovala žalovaná zmluvu za bezúročnú a za bezpoplatkovú podľa ods. 3, druhá veta § 4 zákona č. 258/2001. Vytýkala, že v zmluve o úvere absentujú údaje počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. j v tejto časti súd považoval námietky žalovanej za nedôvodné. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že ku dňu podpísania úverovej zmluvy, t.j. k 21.3.2014 sa riadil vzťah medzi žalobcom a žalovanou ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2014. V uvedenom zákone je presne zadefinované čo sú spotrebiteľské úvery. Táto skutočnosť však medzi stranami sporu nebola sporná, preto súd bližšie uvedené ustanovenia necituje. Žalovaná v námietkach vytýka, že zmluva nemá zákonom požadované náležitosti. Tieto upravuje § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení do 30.4.2014 s tým, že žalovaná konkrétne vytýka absenciu náležitostí ohľadom počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f/, g/, j/, k/, o/ zákona č. 129/2010 Z.z. má zmluva obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; ročnú percentuálnu mieru a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto percentuálnej miery nákladov; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po oboznámení sa so zmluvou uzavretou medzi stranami jednoznačne vyplýva, že v časti II. zmluvy základné podmienky úveru boli dojednané všetky zákonné náležitosti vrátane žalovanou namietaného neuvedenia počtu splátok, splatnosti, konečnej splatnosti, lehoty na čerpanie. Tieto, ako aj ďalšie zákonom požadované náležitosti sú upravené a výslovne uvedené v zmluve podpísanej žalovanou v bodoch 7., 8., 9., 10., 11. časti II.. Rovnako bola jednoznačne upravená výška úroku, úroku z omeškania, RPMN, ako aj priemernej RPMN a uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmysle zákona. Preto neobstojí námietka žalovanej ohľadom absencie uvedených údajov a ani námietka ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného úveru ako dôsledok porušenia povinností v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z..
26.9. Žalovaná vytýka žalobcovi uplatňovanie zmluvnej pokuty, poplatkov, ktorých uplatňovanie je v rozpore s dobrými mravmi. Opätovne poukazuje na množstvo rozhodnutí súdov a aj literatúru ohľadom uplatňovania týchto inštitútov. Rozoberá výšku zmluvnej pokuty, ktorá má výrazne prevyšovať výšku skutočne vzniknutej škody, preto jej uplatňovanie je neprimerané pre rozpor s dobrými mravmi. Zároveň poukazuje na to, že zo strany žalobcu nikdy nebola vyzvaná na úhradu zmluvnej pokuty. Rovnako aj tu súd konštatuje, že ani táto námietka nie je dôvodná a nemá žiadne opodstatnenie. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu a ani poplatky, ktoré by boli v rozpore so zákonom, pričom predmetom konania je výlučne uplatnenie poplatku v súlade s časťou II., bod 19. zmluvy tak ako to bolo vyššie konštatované. Preto, pokiaľ žalovaná na niekoľkých stranách rozoberá rozpor zmluvnej pokuty s dobrými mravmi, prípadne akúsi výšku škody, súd na tieto námietky neprihliadol, nakoľko zmluvná pokuta, ani iné poplatky, o ktorých žalovaná v písomných podaniach píše, nie sú predmetom konania.
26.10. Žalovaná v písomných podaniach argumentuje svojou snahou dohodnúť sa so žalobcom a ochotou a snahou uzavrieť zmier na splátkach po 90,-- € mesačne. V priebehu konania doložila podací lístok z mesiaca január 2020, ktorým adresovala doporučený list tak právnemu zástupcovi žalobu, ako aj žalobcovi. Z uvedeného nie je zrejmé o aký doporučený list sa jednalo. Ďalej sú k žalobe pripojené podacie hárky od spoločnosti Zastavdluhy, s.r.o., so sídlom Trenčín, kde je podacie číslo, meno a priezvisko, názor organizácie, adresa, poštové smerovacie číslo a vyplatená suma za poštovné. Z uvedených podacích hárkov nie je zrejmé akej veci sa to týka, čo malo byť adresované spoločnosti žalobcu, ani od koho. Preto tento doklad súd nemohol považovať za relevantný dôkaz preukazujúci snahu žalovanej akýmkoľvek spôsobom sa so žalobcom dohodnúť. Navyše žalovaná doložila do spisu okrem podacích hárkov nečitateľné kópie podaní od uvedenej spoločnosti, ktoré obsahujú rovnaké námietky aké sú adresované súdu v rámci tohto konania. Aj napriek tomu súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadrili k tvrdeniam uvádzaným žalovanou s tým, že žalobca niekoľkokrát písomne oznámil, že na žalobe zotrvávajú a nesúhlasia so splátkovým kalendárom. Žalovaná v rámci svojich vyjadrení na pojednávaní a následne aj listinami preukazovala svoje osobné, majetkové, rodinné pomery s tým, že momentálne je práceneschopná a nevedela uviesť predpokladanú dobu liečby. Okrem tohto úveru má aj ďalšie podĺžnosti aj voči nebankovým subjektom, ktoré sa snaží splácať s tým, že uviedla, že požiadala práve uvedenú spoločnosť Zastavdluhy, s.r.o. o pomoc pri riešení vzniknutej situácie. Podľa jej slov
mesačne poskytuje uvedenej spoločnosti finančné prostriedky v domnení, že tieto majú byť použité na splácanie jej dlhov. Mala vedomosť o tom, že sa spláca prostredníctvom spoločnosti jeden z dlhov. Vzhľadom na postoj žalobcu a výšku dlžnej sumy, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky preto, aby žalovanej umožnil splácať dlžnú sumu vo forme splátok. Navyše žalovaná už v minulosti prestala splácať dlžnú sumu a práve z tohto obdobia, keď mohla nejakým spôsobom požiadať o odklad splátok vzhľadom na zlú finančnú situáciu a túto možnosť mala aj dojednanú a upravenú v zmluve, nepreukázala snahu riešiť situáciu a dohodnúť sa so žalobcom. Pri výške dlžnej sumy žalobca nesúhlasil so splátkami a súd pri majetkových pomeroch žalovanej mal za to, že je v možnostiach splatiť dlh. Navyše žalovaná sama uviedla, že vlastní nehnuteľnosť a je zamestnaná.
26.11. Žalovaná v neposlednom rade namietala aj premlčanie nároku vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá už 21.3.2014. Bližšie premlčanie neodôvodnila. Aj túto námietku súd považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že žaloba bola podaná na upomínacom súde dňa 30.4.2019. Omeškanie žalovanej so splátkami, ktoré predchádzalo zosplatneniu z 19.2.2018 je za splátku november 2017 na čo bola vyzvaná v decembri 2017. Vzhľadom na uvedené neuplynula zákonom požadovaná lehota, ktorá je trojročná v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd na námietku premlčania vznesenú žalovanou neprihliadol a nepovažoval nárok uplatnený žalobou za premlčaný.
26.12. Ďalšou námietkou uvádzanou žalovanou v písomných podaniach je namietanie neplatnosti žaloby a to v časti požadovaného príslušenstva. Žalovaná konštatovala, že žalobca si zrejme do zosplatneného úveru započítal už úroky a poplatky, ktoré považuje za neprípustné, ako aj ďalšie úroky. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z úrokov z omeškania alebo iných úrokov veriteľ nemá a pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka považuje takéto dojednanie za neplatné. Opätovne súd považuje túto námietku žalovanej za neopodstatnenú a nedôvodnú. Je zrejmé, tak ako už vyššie bolo konštatované, že predmetom žaloby je zosplatnená istina po odpočítaní sumy 6,35 €, pri čiastočnom späťvzatí, vo výške 6.103,37 €, riadny úrok 276,42 € a úrok z omeškania 1,44 €. Všetko sú to sumy uplatňované do zosplatnenia, t.j. do 19.2.2018. Spôsob výpočtu dlžnej istiny, výpočtu úrokov z úveru, úroku z omeškanej časti pohľadávky, ako aj úroku z omeškania žalobca riadnym spôsobom vyčíslil a súd sa nimi zaoberal už pri predchádzajúcich námietkach v bode 1. a 2.. Rovnako aj ohľadom poplatku, ktorý si uplatnil len v zmysle zmluvy bodu 19., časti II.. Preto neobstojí tvrdenie žalovanej, že si súd uplatňuje úroky po zosplatnení, úroky z úrokov a úroky z omeškania z úrokov po zosplatnení. Predmetom žaloby je dlh na istine, riadny úrok do zosplatnenia a úrok z omeškania do zosplatnenia. Po zosplatnení si uplatňuje len zákonný úrok z omeškania s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., kde výška úroku z omeškania predstavuje zákonom priznaných 5% ročne. Tento úrok z omeškania je priznaný výlučne z dlžnej istiny za omeškané obdobie. Nie je priznaný z vyčísleného riadneho úroku do zosplatnenia. Preto aj túto námietku súd považuje za nedôvodnú.
26.13. Ďalšia námietka, ktorú žalovaná v písomných podaniach uvádza je vytýkanie postupu žalobcu ohľadom všeobecných obchodných podmienok, s ktorými podľa vyjadrenia nebola žiadnym spôsobom oboznámená. Doslova žalovaná uviedla, že nebolo preukázané, že žalobca doručil všeobecné obchodné podmienky a že by mala byť s nimi oboznámená alebo ich pri prevzatí týchto podmienok podpísala. Aj v tejto časti považuje jednoznačne súd námietku za nedôvodnú, keď žalobcom bolo už pri podaní žaloby preukázané, že tak zmluvu o úvere, ako aj obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom žalovaná riadne prevzala o čom svedčí jej podpis na strane 10 obchodných podmienok pod článkom XII., v bode 4. je uvedené vo Zvolene, dňa 21.3.2014, ďalej je uvedené: „Svojim podpisom potvrdzujem, že som prevzala obchodné podmienky, oboznámil som sa s nimi, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať“, nasleduje meno, priezvisko a podpis. Uvedené je čitateľné J. H. a podpis žalovanej. Preto ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú.
26.14. Žalovaná v písomných námietkach poukazuje na neunesenie dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu ohľadom ním tvrdených skutočností. Ďalej namietala nedodržanie zákonných náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., kde nie je jasne a určite vymedzený počet, termíny splátok, úrokov a iných poplatkov. Z týchto dôvodov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákona má za to, že úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. V podstate k obom týmto námietkam sa už súd podrobne vyjadril v predchádzajúcich odôvodneniach jednotlivých námietok, avšak aj napriek tomu opätovne poukazuje na citáciu a znenie zákona o
spotrebiteľských úveroch § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014, t.j. ku dňu podpísania zmluvy o úvere s tým, že podľa písm. k/ tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Opätovne súd poukazuje na časť II., bod 6., 7., 8., 9., 11. zmluvy podpísanej medzi stranami sporu, kde bolo jednoznačne dohodnuté výška, počet, termín, konečná splatnosť, spôsob splácania jednotlivých splátok úveru. Rovnako v bode 3. bola dohodnutá úroková sadzba a následne bod 17. a nasledujúce dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov. Zmluva obsahuje všetky náležitosti tak ako ich vyžadoval zákon a preto nie je možné uplatniť dôsledky porušenia povinností v zmysle ustanovenia § 11 zákona a považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o namietanie neunesenia dôkazného bremena, naopak súd je toho názoru, že žalobca všetky ním uvádzané skutočnosti v zmysle žalobou uplatňovaného nároku jednoznačne riadne preukázal a teda uniesol svoju dôkaznú povinnosť. Ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú.
26.15. Žalovaná v rámci podaní žiadala o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Následne na pojednávaniach uviedla, že sa nejedná o protižalobu, ale len obranu a písomné vyjadrenie a stanovisko k žalobe, tak ako ho produkuje spoločnosť, ktorá jej pomáha pri riešení finančných záležitostí. Sama uviedla, že oslovila spoločnosť Zastavdluhy, s.r.o., ktorá jej píše vyjadrenia a tieto zasiela následne súdu. Od nich jej boli poskytnuté informácie, že už má celú istinu vyplatenú a že zmluva je neplatná. Bližšie sa k vyjadreniam, ktoré adresuje súdu ako písomné, vyjadriť nevedela. Neplatnosť uvedenej zmluvy o úvere videla s poukazom na ustanovenie občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na neplatnosť jednotlivých klauzúl a neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých vo všeobecných podmienkach, ako aj v zmluve. Podľa nej väčšina článkov zmluvy o úvere má vadu a preto považovala za nadbytočné vyhodnocovať ďalšie časti zmluvy. Zmluvu považovala za neplatnú ako celok. Bližšie sa k týmto skutočnostiam nevyjadrovala s tým, že v závere uviedla, že zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Následne na pojednávaní dňa 23.1.2020 uviedla, že úver čerpala nie pod nátlakom a tiesňou. Ona potrebovala peniaze do predajne na tovar, na úhradu záväzkov, preto sa nakontaktovala na jedného finančného poradcu, ktorý jej sprostredkoval uzavretie tejto zmluvy. Vzhľadom na podania a vyjadrenia ohľadom domáhania sa neplatnosti, neurčitosti vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti uviedla, že sa jedná o obranu v konaní proti žalobcovi, nie o protinávrh. Z uvedeného mal súd za to, že tieseň, nevýhodné podmienky, tlak zo strany žalobcu neboli preukázané. Hoci žalovaná v písomných podaniach namieta a poukazuje na takýto postup zo strany žalobcu, na pojednávaní tieto skutočnosti bližšie neozrejmila a uviedla, že to nebola ani tieseň, ani nátlak. Úver čerpala práve z dôvodu preklenutia insolventnosti v súvislosti so svojim podnikaním, v ktorom sa jej prestalo dariť. Pokiaľ namietala neplatnosť jednotlivých článkov zmluvy, neuviedla v čom a aké jej tvrdenia a vyjadrenia boli v písomných podaniach všeobecné bez konkretizácie. Aj napriek tomu súd konštatuje, že zmluvu podrobil súdnemu prieskumu a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti tak v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpísania zmluvy. Má za to, že zmluva je platná a uzavretá v súlade so zákonom. Ani k tejto námietke neprihliadol.
27. Tak ako je vyššie konštatované súd podrobne prešiel všetky námietky žalovanej, ktoré písomne adresovala súdu, s jednotlivými námietkami sa vysporiadal a dospel k záveru, že žalobou uplatňovaný nárok je v celom rozsahu dôvodný. Okrem dlžnej istiny súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na znesenie ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy aj napriek tomu, že sa jedná o absolútnu obchod (§ 497 Obchodného zákonníka), sa na vzťah medzi stranami sporu uplatňujú ustanovenia občianskeho zákonníka práve z dôvodu postavenia žalovanej a žalobcu a vyhodnotenia vzťahu medzi stranami sporu ako spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Výška zákonného úroku z omeškania ku dňu omeškania je 5% ročne. Žalobca požadoval zákonný úrok z omeškania od 10.7.2018, hoci v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy bola už skôr. Úver bol zosplatnený 19.2.2018 a podľa výzvy, ktorú prevzala 22.2.2018 žiadal žalobca zaplatiť zosplatnený úver v lehote do 5-tich dní odo dňa doručenia výzvy. Nakoľko je súd žalobou viazaný, priznal úrok z omeškania odo dňa 10.7.2018 tak ako požadoval žalobca. Pokiaľ ide o úrok z omeškania zo sumy 6.109,72 € čo predstavuje dlžnú istinu ku dňu zosplatnenia, v tejto výške bol priznaný do 22.5.2019 kedy bol na účet žalobcu pripísaných 6,35 €, v časti ktorej súd konanie zastavil. Následne sa znížila dlžná istina na 6.103,37 € a
odo dňa nasledujúceho, t.j. od 22.5.2019 z tejto časti bol priznaný zákonný ročný úrok z omeškania a to až do zaplatenia. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú.
28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. V konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný. Aj keď došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania, k takémuto postupu došlo pre správanie žalovanej kedy po podaní žaloby došlo k čiastočnému zníženiu dlhu a z tohto dôvodu došlo k zastaveniu konania. Preto súd priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej s tým, že výšku trov konania súd vyčísli po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).