Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-51-2020.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a. s., so sídlom Zeletavská 1525/1, 140 92 Praha 4
- Michle, Česká republika, IČO: 649 482 42, konajúcej na území SR prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancova 1/ A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpený Advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s. r. o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanej J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. mieru XXXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 6 387,58 €, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15Csp/62/2019-181 z 20. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi priznanú istinu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 381,23 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 109,72 € od 10.07.2018 do 22.05.2019 a zo sumy 6 103,37 € od 23.05.2019 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznaná suma predstavuje dlžnú sumu nesplateného úveru poskytnutého žalobcom žalovanej podľa zmluvy o úvere z 21.03.2014 č. EZY-CRL-00014040-2014-ZVO0-SU. Námietky žalovanej proti uplatnenému nároku vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné. Povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku napriek žiadosti žalovanej o umožnenie splácať dlh v splátkach zdôvodnil súd prvej inštancie v bode 26.10 odôvodnenia nesúhlasom žalobcu s plnením v splátkach, postojom žalovanej k plneniu si povinností podľa zmluvy o úvere, ktorá umožňovala dlžníkovi požiadať veriteľa v prípade nepriaznivej finančnej situácie o odklad splátok, ale žalovaná túto možnosť nevyužila, čím nepreukázala snahu riešiť vzťah medzi ňou a žalobcom dohodou a majetkovými pomermi žalovanej, ktoré vyhodnotil tak, že jej umožňujú splatiť dlh v zákonnej lehote, keď žalovaná vlastní nehnuteľnosť a je zamestnaná. 1.1 Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 52 a nasledujúceho zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ"), ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník o zmluve o úvere (§ 497) a ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2014.
1.2 Úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.") nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná s odôvodnením, že svoj dlh voči žalobcovi (aj voči ostatným svojim veriteľom) uznáva, svojej zodpovednosti sa nevyhýba a situáciu chce riešiť, ale nevie nájsť spôsob, ako priznanú sumu uhradiť jednorázovo. V júni 2017 zatvorila svoju predajňu a nevedela si nájsť okamžite zamestnanie, z tohto dôvodu sa jej nabalilo množstvo omeškaných splátok všetkých záväzkov, ktoré jej po skončení podnikania zostali. Pracovnú zmluvu so spoločnosťou X. F. mala uzavretú od septembra 2017 len do 31.12.2019 na dobu určitú a v čase podávania odvolania sú jej jediným príjmom nemocenské dávky od sociálnej poisťovne. Aktuálne je práceneschopná a svoje dlhy veriteľom spláca po častiach. Žiada o opätovné posúdenie jej situácie a určenie splátkového kalendára na dlžnú sumu.
3. Žalobca nesúhlasil s odvolaním žalovanej, upozornil, že toto odvolanie nenapĺňa znaky riadneho odvolania s odvolacími dôvodmi podľa § 365 C. s. p. K veci samej uviedol, že sa súd prvej inštancie so žiadosťou žalovanej o možnosť plniť v splátkach riadne vysporiadal v odôvodnení a nie je dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
4. Dňa 28.07.2020 doručila žalovaná Okresnému súdu Zvolen písomné podanie, v ktorom uviedla, že svoj dlh voči O. H. vo výške 6 387,58 € s príslušenstvom, ktorý je predmetom tohto konania bude vedieť uhradiť v lehote 15 dní a o tejto úhrade zašle súdu prvej inštancie potvrdenie. Zároveň žiada o odpustenie náhrady trov konania, nakoľko od 01.06.2020 je vedená v evidencii úradu práce v Detve a poberá dávku v nezamestnanosti. 4.1 V ďalšom podaní adresovanom Okresnému súdu Zvolen 4. augusta 2020 žiadala žalovaná konajúci súd o vyjadrenie sa k výške jej dlhu, konkrétne k výške istiny z dôvodu, že o vyčíslenie celkového dlhu požiadala aj právneho zástupcu žalobcu, ktorý jej uviedol odlišnú sumu než vyplýva z výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Opätovne uviedla, že prostriedky na úhradu dlhu už má k dispozícii a chcela by svoj dlh uhradiť, ale iba v skutočnej výške, preto žiada okresný súd o vyjadrenie, koľko má žalobcovi zaplatiť, nakoľko jej komunikácia s právnym zástupcom žalobcu nepriniesla nijaký výsledok.
5. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli. Správnosť rozsudku súdu prvej inštancie skúmal len v rozsahu napadnutom odvolaním žalovanej z dôvodu, že podľa § 379 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, okrem zákonom vymedzených prípadov a to len z hľadiska odvolacej námietky žalovanej, keď podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný aj odvolacími dôvodmi a vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré by musel odvolací súd podľa § 380 ods. 2 C. s. p. prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd nezistil. Po prejednaní veci dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť.
6. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy úveru poskytnutého žalovanej vo výške 7 800,- € zmluvou z 21.03.2014 č. EZY-CRL-00014040-2014-ZVO0-SU, z ktorej si žalovaná povinnosti splácať úver v anuitných splátkach neplnila napriek písomnej výzve žalobcu z 21.12.2017, z tohto dôvodu pristúpil žalobca k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 19.02.2018. Už v odpore proti platobnému rozkazu vydanom Okresným súdom Banská Bystrica žalovaná uviedla, že je rozvedená a mimo úveru poskytnutého žalobcom „má" ďalších troch veriteľov so štyrmi pohľadávkami a jej príjem je cca 470,- € mesačne a výdaje sú tvorené súčtom SIPO 50,- €, nájomné 88,- €, hypotéka 180,- €, ostatné 150,- €. Požiadala súd o možnosť splatiť dlh na istine (vychádzajúc z názoru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov) v mesačných splátkach po 90,- €. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej popísal, kedy a akým spôsobom vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy úveru, ktorý mala splácať podľa zmluvy v 120 splátkach po 116,95 € mesačne a listinami preukazoval, že pred poskytnutím úveru preveril schopnosť žalovanej splácať úver a vyjadril nesúhlas so splácaním dlžnej sumy v 90,- € mesačných splátkach. V priebehu konania na súde prvej inštancie sa žalovaná bránila povinnosti vrátiť dlh v žalobcom uplatnenej výške spochybňovaním obsahu úverovej zmluvy a dôsledkoch z nej vyplývajúcich. V podaní z 28.08.2019 žiadala už žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne priznať žalobcovi nárok len vo výške 2,42 € a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Žalovaná sa zúčastnila dvoch pojednávaní pred
súdom prvej inštancie, kde uviedla, že podania v jej mene boli vyhotovované spoločnosťou F. s. r. o., so sídlom v Trenčíne, ktorú splnomocnila na zastupovanie pri vyporiadavaní záväzkov voči veriteľom a uviedla, že celkovo dlhuje veriteľom 42 249,52 €. Ku svojím majetkovým pomerom uviedla iba to, že jej pracovný pomer skončil 31.12.2019 a od januára 2020 je práceneschopná. Súd prvej inštancie zistil, že v priebehu súdneho konania začatého 30. apríla 2019 do rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom 20. februára 2020 na dlžnú sumu žalobcovi zaplatila žalovaná 6,35 € a o túto sumu z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom súd konanie zastavil a vo zvyšku žalobe vyhovel.
7. Podľa § 232 ods. 2, 3 C. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8. Zákonná lehota na splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím súdu podľa § 232 ods. 3 C. s. p. je tri dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd urči dlhšiu lehotu, pričom Civilný sporový poriadok bližšie pojem „v odôvodnených prípadoch" nevymedzuje. 8.1 Dlhšiu lehotu na plnenie povinnosti uloženej v rozsudku je možné dosiahnuť aj povolením splátok na úhradu dlžnej sumy v zmysle § 232 ods. 4 C. s. p. Dôvodom na určenie dlhšej lehoty na splnenie povinnosti alebo povolenie plniť v splátkach môže byť odôvodnené osobnými a majetkovými pomermi povinnej osoby, porovnaním výhody získanej takýmto rozhodnutím povinnou osobou a ujmy na strane osoby oprávnenej, či umožnenie splniť dlh v dlhšej ako zákonnej lehote nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, prípadne inými okolnosťami zistenými v tom ktorom konkrétnom prípade.
9. Odvolací súd považuje názor súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala dôvody na aplikáciu ustanovenia § 232 ods. 3 druhá veta (súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu) za správny, keď svoje osobné a majetkové pomery, na ktoré by mal súd vziať zreteľ žalovaná popísala len tak, že jej skončil pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú a je práceneschopná bez uvedenia, z akých dôvodov je práceneschopná, či jej práceneschopnosť bráni nájsť si ďalšie zamestnanie, dokedy práceneschopnosť trvala, či mala vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, prípadne aj plnoletým, ktoré by boli uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi dlh v zákonnej lehote ohrozené, aký majetok vlastní, čím nepreukázala také osobné majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali záver o jej neschopnosti plniť žalobcovi v zákonnej lehote. Dôvodnosť odvolania spochybnila žalovaná svojimi ďalšími podaniami v priebehu odvolacieho konania, kde už 24.07.2020 uviedla, že dokáže splniť povinnosť uloženú rozsudkom súdu prvej inštancie v lehote 15 dní a zopakovala toto svoje tvrdenie aj v ďalšom vyjadrení zo 04.08.2020, napriek tomu svoje odvolanie proti tej časti rozsudku, v ktorej súd rozhodol o jej povinnosti zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, nevzala späť. S prihliadnutím na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a následné vyjadrenia žalovanej v odvolacom konaní o jej schopnosti zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcovi odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
10. Vecnému prieskumu odvolania žalovanej nebránilo, že žalovaná v odvolaní nevymedzila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Súd má podľa § 124 ods. 1 C. s. p. posúdiť každé podanie podľa jeho obsahu. Odvolací súd posudzujúc odvolanie žalovanej podľa obsahu vyvodil, že žalovaná uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 232 ods. 3 C. s. p. a toto odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné.
11. V odvolaní podanom v zákonnej lehote žalovaná rozhodnutie súdu prvej inštancie o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % nespochybňovala.
12. Podľa § 367 ods. 1, 2, 3 C. s. p., ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
13. Odvolanie žalovanej zo 06.05.2020 smerovalo len proti výroku o splatnosti pohľadávky a týmto odvolaním III. výrok rozsudku okresného súdu o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % dotknutý nebol. Žiadosť žalovanej vo vyjadrení z 24.07.2020 o odpustenie náhrady trov konania nie je odvolaním proti III. výroku rozsudku okresného súdu. Mohla by byť považovaná za žiadosť o odpustenie povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
14. Náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. patrí strane, ktorá uspela v konaní. V odvolacom konaní uspel žalobca, keď rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bol odvolacím súdom potvrdený. Ustanovenie § 257 C. s. p. umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vyjadrení z 24.07.2020 netvrdí a nie je povinnosťou odvolacieho súdu pátrať po prípadných dôvodoch osobitného zreteľa pre účely rozhodnutia podľa § 257 C. s. p. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodu jeho úspechu v odvolacom konaní a nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa pre rozhodnutie podľa § 257 C. s. p.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).