Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-9-2019.pdf
PDF · 112.79 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. námestie XX/XX, S., štátna príslušnosť SR a 2/ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. námestie XX/XX, S., štátna príslušnosť SR proti žalovaným: 1/ BALON, s.r.o., IČO: 17 320 488 so sídlom Priehradná 24/B, Bratislava a 2/ P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 5, W., štátna príslušnosť SR, o neplatnosť právneho úkonu, určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania doručený súdu dňa 20.02.2020 zamieta.
II. Súd žalobu o určenie, že zmluva o kúpe nehnuteľností uzavretá dňa 18.7.2014 medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi, zastúpenými žalovaným 2/ a žalovaným 1/ ako kupujúcim je neplatná zamieta.
III. Žalovaní 1/, 2/ majú proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/, 2/ sa proti žalovaným 1/, 2/ domáhali určenia, že zmluva o kúpe nehnuteľností uzavretá dňa 18.7.2014 medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi, zastúpenými žalovaným 2/ a žalovaným 1/ ako kupujúcim je neplatná a určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 60/3264 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, pre okres S., obec S., katastrálne územie S. , a to bytovému domu so súpisným č. XX, na parcele č. XX/X, parcelám registra “C“ evidovaným na katastrálnej mape parc. č. XX/X o výmere 754 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/2 o výmere 41 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/3 o výmere 213 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/4 o výmere 11 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. V žalobe uviedli, že žalovaný 1/ je podľa výpisu z katastra nehnuteľností Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor, podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 324/3264 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre okres S., obec S., katastrálne územie S. bytového domu so súpisným č. XX, na parcele č. 39/1, parciel registra “C“ evidovaným na katastrálnej mape parc. č. 39/1 o výmere 754 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/2 o výmere 41 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/3 o výmere 213 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/4 o výmere 11 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam do svojho podielového spoluvlastníctva na základe dvoch kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi a žalovaným 1/ ako kupujúcim, a to spoluvlastnícky podiel 120/3264 nadobudol žalovaný 1/ v zmysle zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014, uzavretej formou výkonu záložného práva, zavkladovanej katastrálnym úradom pod V 5408/14 a spoluvlastnícky podiel 204/3264 nadobudol žalovaný v 1/ na základe zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014, uzavretej formou priameho predaja, zavkladovanej katastrálnym úradom pod V 3399/2017.
Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014 (výkon záložného práva), uzavretej medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi a žalovaným 1/ ako kupujúcim, bola taktiež predmetom záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 15.12.2010, vedenej na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor pod sp. zn.: 6206/10, kde záložné právo k predmetnému spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam bolo zriadené v prospech žalovaného 2/ ako záložného veriteľa (pred tým ako záložný veriteľ právny predchodca N. W.), a to za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z viacerých zmlúv o pôžičke peňazí zo dňa 13.12.2010 poskytnutých dlžníkovi Aqua Minerál s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 44 292 163, v ktorej jedným zo štatutárnych orgánov spoločnosti bola žalobkyňa 2/. Nakoľko záväzok zabezpečený záložným právom nebol zo strany dlžníka Aqua Minerál s. r. o. riadne a včas splatený, v zmysle článku II. záložnej zmluvy zo dňa 15.12.2010 v spojení s ust. § 151m a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcim výkon záložného práva, došlo zo strany žalovaného 2/ ako záložného veriteľa k výkonu (realizácii) záložného práva a predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ako predmet zabezpečenia svojej pohľadávky speňažil na základe zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014 (výkon záložného práva), a to formou priameho predaja predmetu záložného práva. Žalovaný 2/ ako záložný veriteľ pri výkone záložného práva konal podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka v mene záložcov. Nakoľko citovaného ustanovenia zákona priznáva právo záložnému veriteľovi aby pri výkone (realizácii) záložného práva konal v mene záložcu, resp. dlžníka, došlo zo strany žalovaného 2/ na základe zákonného splnomocnenia k predaju podielu k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby, bez účasti žalobcov 1/, 2/ ako záložcov. Keďže pohľadávka žalovaného 2/ voči žalobkyni 2/ predstavovala sumu podstatne nižšiu než bola kúpna cena 90.000 Eur, za ktorú malo dôjsť k predaju nehnuteľnosti v prospech žalovaného 1/, bol žalovaný 2/ povinný podľa § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka vydať žalobcom 1/, 2/ hodnotu z výťažku z predaja nehnuteľnosti, ktorá prevyšovala zabezpečenú pohľadávku. Žalobcovia 1/, 2/ poukázali aj na skutočnosť, že aj napriek tomu, že zmluva o kúpe nehnuteľnosti bola uzavretá dňa 18.07.2014, do dňa tohto podania neobdŕžali od žalovaného 2/ žiadnu správu podľa ustanovenia § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný 2/ porušil ustanovenie § 151m ods. 9, 10 Občianskeho zákonníka s tým, že ku dňu podania žaloby trvá povinnosť žalovaného 2/ vydať žalobcom 1/, 2/ sumu zostatku z výťažku z predaja nehnuteľnosti. Ak sa žalovaný 2/ rozhodol predať založený podiel v nehnuteľnostiach v záujme uspokojenia svojej pohľadávky, mal v súlade s ustanovením § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka predať záloh s náležitou starostlivosťou za trhovú cenu s tým, že po predaji mal bezodkladne podľa ustanovenia § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka doručiť žalobcom 1/, 2/ správu o výťažku z predaja nehnuteľnosti a následne podľa ustanovenia § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka bezodkladne po predaji zálohu a uspokojení svojej pohľadávky vydať žalobcom 1/, 2/ zostatok z výťažku z tohto predaja. Žalovaný 2/ výkonom záložného práva nepostupoval v súlade so svojou povinnosťou predať záloh v režime postupu s náležitou starostlivosťou za obvyklú, resp. aktuálnu trhovú cenu a predal založený podiel v nehnuteľnostiach za cenu nižšiu, čím spôsobil na majetku žalobcov 1/, 2/ nemalú škodu. V zmysle vyššie uvedeného sa žalobcovia 1/, 2/ domnievajú, že zo strany žalovaného 2/ pri výkone záložného pláva, v zmysle ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcov 1/, 2/ na žalovaného 1/, došlo k porušeniu zákona, konkrétne k porušeniu ustanovení § 151m a nasl. Občianskeho zákonníka, čím došlo k úbytku majetkových a vlastníckych práv na strane žalobcov 1/, 2/. Nakoľko došlo k prevodu vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, žalobcovia sa domnievajú, že zmluva o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014 (výkon záložného práva) ako právny titul prevodu vlastníckeho práva je od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom. V zmysle vyššie uvedeného sa žalobcovia 1/, 2/ touto žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže majú za to, že o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prišlo v dôsledku protiprávneho konania zo strany žalovaného 2/. Žalobcovia opreli svoj nárok o ustanovenia § 39, § 151m ods. 7, 9, 10 Občianskeho zákonníka, ktoré v žalobe odcitovali. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, keďže ako výlučný vlastník ich podielu v nehnuteľnostiach je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný 1/. Touto žalobou možno odstrániť stav právnej neistoty v postavení žalobcov, predísť vzniku prípadnej škody veľkého rozsahu na majetku žalobcov a odstrániť spornosť práva a žaloba je tak vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcov.
2. Pretože žalobcovia na základe výziev súdu zo dňa 11.4.2019 zaplatili súdny poplatok len za prvý žalobný petit, súd konanie o druhom žalobnom petite, t.j. v časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zastavil uznesením č.k. 20C 9/2019-39 zo dňa 21.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.2020. Predmetom konania tak ostal nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.2014.
3. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu bola aj s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 2.6.2019 postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 105 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda do dátovej elektronickej schránky žalovaného 1/ s tým, že v zmysle § 32 ods. 2, ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z. uplynutím úložnej doby 15 dní od uloženia sa považuje písomnosť za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
4. Žalovaný 2/ sa k žalobe písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu bola aj s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 27.5.2019.
5. Súd vec podľa § 180 CSP prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 21.2.2020 v neprítomnosti sporových strán, ktoré boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, no nedostavili sa. Žalovaný 1/ bol predvolaný prostredníctvom jeho dátovej elektronickej schránky, a predvolanie sa považuje za doručené uplynutím úložnej doby 15 dní od uloženia v zmysle § 32 ods. 2, ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z., aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Žalovaný 1/ podaním zo dňa 20.2.2020 navrhol odročiť pojednávanie a podľa § 163 ods. 1 CSP prerušiť konanie na obdobie 6 mesiacov s odôvodnením, že sa jedná o skutkovo zložitú vec a že so žalobcami prebiehajú vzájomné rokovania s cieľom dosiahnuť mimosúdne vyriešenie veci. Odročiť pojednávanie možno v zmysle § 183 CSP len z dôležitých dôvodov. Povinnosťou strany sporu, ktorá žiada o odročenie pojednávania je uviesť rozhodujúce tvrdenia, ktorými odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania a existenciu týchto dôvodov aj preukázať (podobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 167/2010). Žalovaný 1/ nijako nepreukázal, že medzi stranami sporu prebiehajú rokovania za účelom pokusu o mimosúdne vyriešenie danej veci. Nenasvedčuje tomu ani to, že okrem žalovaného 1/ žalobcovia a ani žalovaný 2/ nežiadali odročiť nariadené pojednávanie. Žalovaný 1/ tak svoje tvrdenia , ktorými odôvodňoval žiadosť o odročenie pojednávania nepreukázal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, čo žalovanému 1/ oznámil dňa 20.2.2020 do jeho elektronickej dátovej schránky, keďže žalovaný 1/ neuviedol v žiadosti o odročenie emailovú adresu ani telefónne číslo.
6. Súd návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania výrokom I. zamietol ako nedôvodný. Podľa § 163 ods. 1 CSP súd konanie preruší najmenej na tri mesiace, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania. V danom prípade návrh na prerušenie konania nepodali všetky sporové strany ako to vyžaduje citované zákonné ustanovenie, a preto mal súd za to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle návrhu žalovaného 1/.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 18.7.2014, dodatku č. 1 k zmluve o kúpe nehnuteľností zo dňa 23.1.2018, návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 20.7.2014, záložnej zmluvy zo dňa 15.12.2010, výpisov z LV č. XXXX k.ú. S. zo dňa 16.1.2020, 20.2.2020, návrhu žalovaného 1/ zo dňa 20.2.2020, výpisu z obchodného registra ohľadom žalovaného 1/.
8. G.. N. W. ako záložný veriteľ uzavrel dňa 15.12.2010 so žalobcami 1/, 2/ ako záložcami záložnú zmluvu, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalobcu 1/ o veľkosti 60/3264-in a k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne 2/ o veľkosti 60/3264-in v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, pre okres S., obec S., katastrálne územie S. , a to bytovému domu so súpisným č. XX, na parcele č. 39/1, parcelám registra “C“ evidovaným na katastrálnej mape parc. č. 39/1 o výmere 754 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/2 o výmere 41 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/3 o výmere 213 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/4 o výmere 11 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa voči Agua Mineral, s.r.o., Trenčín vo výške 146.395 Eur, ktorá vznikla titulom dvoch zmlúv o pôžičke zo dňa 13.12.2010. V čl. II piatom odseku záložnej zmluvy je obsiahnuté dojednanie zmluvných strán, v zmysle ktorého záložcovia súhlasia s tým, aby záložný veriteľ uplatnil priamo odpredaj predmetu zálohu v prípade, ak dlžník neuhradí dlh v lehote splatnosti.
9. Dňa 18.7.2014 uzavreli žalobcovia 1/, 2/ ako predávajúci zastúpení žalovaným 2/ ako záložným veriteľom so žalovaným 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 120/3264-in v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, pre okres S., obec S., katastrálne územie S. , a to bytovému domu so súpisným č. XX, na parcele č. 39/1, parcelám
registra “C“ evidovaným na katastrálnej mape parc. č. 39/1 o výmere 754 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/2 o výmere 41 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/3 o výmere 213 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 39/4 o výmere 11 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorý spoluvlastnícky podiel na bytovom dome mal podľa čl. II kúpnej zmluvy zodpovedať dvom bytom na 1. poschodí daného bytového domu. V čl. IV kúpnej zmluvy si zmluvné strany dojednali kúpnu cenu v sume 90.000 Eur, ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť predávajúcemu na označený účet v banke do jedného roka odo dňa podpisu kúpnej zmluvy. Podpis žalovaného 2/ konajúceho v mene žalobcov a podpis konateľa žalovaného 1/ boli overené notárskym úradom dňa 24.9.2014.
10. Návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol podaný žalovanými 1/, 2/ na Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor dňa 14.10.2014.
11. Žalovaný 1/ bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník podielu o veľkosti 324/3264-in v uvedených nehnuteľnostiach na základe rozhodnutí Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor sp. zn.: V 5408/14, V 3399/2017, čo vyplýva z predloženého výpisu z LV č. XXXX k.ú. S..
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
14. Podľa § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
15. Podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
16. Podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
17. Podľa § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
18. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
19. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo ich spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedené na žalovaného 1/ s tým, že pri uzatváraní tohto právneho úkonu žalovaný
2/ ako záložný veriteľ konal v mene žalobcov ako predávajúcich no bez ich účasti. Takéhoto určenia sa v zmysle § 137 písm. c/ CSP možno domáhať len v prípade ak žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa návrhom domáha vtedy, ak v prípade, že súd jeho návrhu vyhovie, zmení sa jeho právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že žalobcovia majú v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem na určení , že kúpna zmluva zo dňa 18.7.2014 je neplatná. Pred uzavretím tejto kúpnej zmluvy patril žalobcom spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam. Určením tejto zmluvy za neplatnú môže byť odstránený stav právnej neistoty, v ktorom sa žalobcovia nachádzajú, pretože Okresný úrad Trenčín, odbor katastrálny by na základe takéhoto rozsudku súdu podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) vyznačil v katastri nehnuteľnosti stav pred týmto právnym úkonom, t.j. zapísal by vlastnícke právo v prospech žalobcov. Tým by bol zároveň vyriešený definitívne spor medzi stranami ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd mal potom za to, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú podali žalobcovia je v danom prípade správne zvolený právny prostriedok ochrany práva žalobcov a rovnako účinný právny prostriedok ako žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
21. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu.
22. Žalobcovia absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú v ich mene uzavrel žalovaný 2/ ako záložný veriteľ, videli v tom, že žalovaný 2/ nepostupoval v súlade s jeho povinnosťou v zmysle § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka predať spoluvlastnícke podiely žalobcov ako záložcov v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX . k.ú. S. pri zachovaní náležitej starostlivosti , t.j. za aktuálnu trhovú cenu, ale predal nehnuteľnosť za nižšiu cenu, čím spôsobil na majetku žalobcov škodu. Z listín v spise vyplýva, že záložnú zmluvu zo dňa 15.12.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo na spoluvlastníckych podieloch žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam pôvodne so žalobcami ako záložcami uzavrel Ing. N. W. ako záložný veriteľ a podľa tvrdení žalobcov, sa právnym nástupcom tohto záložného veriteľa stal žalovaný 2/. V čl. II. záložnej zmluvy zo dňa 15.12.2010 bolo dojednané právo záložného veriteľa predať záloh iným spôsobom ako na dobrovoľnej dražbe, teda priamym predajom. Žalobcovia netvrdili, žeby pohľadávka, ktorej splnenie bolo zabezpečené zriadením záložného práva bola riadne a včas splnená a teda nespochybňovali oprávnenosť začatia výkonu záložného práva záložným veriteľom.
23. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia, pretože neuviedli, aká podľa nich bola trhová, všeobecná cena predmetných nehnuteľností pri realizácii záložného práva ich predajom žalovanému 1/. Na preukázanie týchto skutočnosti nenavrhli vykonať ani žiadne dokazovanie, pritom na nich spočívalo v tomto smere dôkazné bremeno. Trhovou alebo všeobecnou cenou sa rozumie cena , ktorú by bolo možné za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Zisťuje sa v zásade osobou odborne spôsobilou, napr. znalcom. Nebolo tak možné porovnať skutočnú trhovú cenu nehnuteľností s cenou 90.000 Eur , za ktorú bol záloh predaný žalovanému 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.2014 a vyhodnotiť pravdivosť tvrdenia žalobcov.
24. Odhliadnuc od uvedeného súd by žalobe nemohol vyhovieť a určiť, že kúpna zmluva zo dňa 18.7.2014 je neplatná ani vtedy, ak by žalobcovia uniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda ak by preukázali, že založený podiel v predmetných nehnuteľnostiach bol predaný žalovaným 2/ za nižšiu než trhovú cenu tohto zálohu. Bolo potrebné zaoberať sa s tým, či a aké sankcie spája zákon s porušením právnych povinností uvedených v ustanoveniach § 151m ods. 7, 8, 9, 10 Občianskeho zákonníka, ktorých porušenie žalovaným 2/ namietali žalobcovia a od porušenia ktorých odvodzovali neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.2014. Pozornosť je treba v tejto súvislosti zamerať na účel a funkciu záložného práva. Z ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka vyplýva, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Je tým daná zabezpečovacia, uhradzovacia funkcia záložného práva. Záložný veriteľ je oprávnený zákonom stanoveným alebo v zmluve určeným spôsobom dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky. V súlade s ust. § 151m si žalobcovia so záložným veriteľom v záložnej zmluve dohodli oprávnenie záložného veriteľa predať záloh iným spôsobom ako na dražbe. V § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka sú priamo ustanovené povinnosti záložného veriteľa, ak je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe. Záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Ide o zákonnú ochranu záložcov , teda žalobcov, aby sa záloh nepredal nevýhodne a pod tzv. všeobecnú (trhovú) cenu. Záložca môže legitímne očakávať, že predajom zálohu sa dosiahne úplné uhradenie zabezpečenej pohľadávky. Je v záujme aj záložného veriteľa, aby bol záloh predaný za cenu, ktorá bude postačujúca na plnú úhradu jeho pohľadávky. Ak záložný veriteľ v rámci výkonu oprávnenia pri predaji zálohu v zmysle § 151m Občianskeho zákonníka vykoná právny úkon týkajúci sa zálohu spôsobom, ktorý odporuje § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka - t.j. právny úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch znižuje (zmenšuje) majetok záložcu nemožno vzhľadom na účel a funkciu záložného práva úspešne argumentovať, že by takýto právny úkon odporoval zákonu alebo zákon obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka nie je neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach žalobcov ako záložcov, môže záložný veriteľ zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR v rovnakej skutkovej situácii v rozsudku sp. zn. 7Cdo 222/2012 zo dňa 30.9.2013. V ňom Najvyšší súd SR formuloval záver, v zmysle ktorého porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, môže však - ak sú splnené ostatné predpoklady - viesť k zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak by teda naozaj predal žalovaný 2/ záloh za podhodnotenú cenu (čo však preukázané nebolo), uvedené by nespôsobilo neplatnosť prevodného právneho úkonu zo dňa 18.7.2014, ktorý v mene žalobcov ako záložcov vykonal žalovaný 2/.
25. Ani porušenie povinnosti žalovaného 2/ informovať záložcov o priebehu výkonu záložného práva podľa § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka a ani porušenie povinnosti žalovaného 2/ podať záložcom písomnú správu o predaji zálohu v zmysle § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka potom nemôže mať za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zákon s porušením tejto povinnosti nespája sankciu v podobe neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia ako záložcovia sa mohli splnenia týchto povinnosti od žalovaného 2/ domáhať žalobou na plnenie nepeňažnej povinnosti.
26. Pokiaľ žalovaný 2/ po predaji zálohu skutočne nevydal v zmysle § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka žalobcom zostatok z výťažku z predaja nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.2014, uvedené porušenie povinnosti žalovaným 2/ nemá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zákon s porušením tejto povinnosti nespája sankciu v podobe neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcom vznikol nárok domáhať sa proti žalovanému 2/ vydania tohto peňažného plnenia.
27. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nebola dôvodná a preto ju súd výrokom II. zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Úspešní žalovaní majú vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania, a preto súd výrokom III. priznal žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.