Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-76-2023.pdf
PDF · 121.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/76/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. E., J.. X.X.XXXX, a H. E., J.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., pochádzajúcich z matky S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. K. E. XXXX/X, I. Š., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s.r.o., Masarykova 16, Prešov, a z otca N. E., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XX, K., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, Prešov, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P/233/2022-97 zo dňa 17.4.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zvýšenie výživného na návrh matky zo strany otca na maloletú H. na sumu 180 eur mesačne a na maloletého X. na sumu 120 eur mesačne počnúc 1.9.2022.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 30P/85/2019 zo dňa 22.05.2019 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. H. E. J.. XX.XX.XXXX na sumu 180,00 Eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2022 opakovane do budúcna.
II. Dlžné výživné u mal. H. E. za obdobie od 09.2022 do 30.04.2023 vo výške 800,00 Eur je otec povinný uhradiť do 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
III. Návrh matky na určenie výživného na mal. X. E., J.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1-3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd na základe vykonaného dokazovania zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 30P/85/2019 zo dňa 22.5.2019 a zvýšil bežné výživné zo strany otca na maloletú dcéru H. E. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2022, opakovane do budúcna. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bola maloletá H. vo veku XX rokov, navštevovala L. školu v mieste bydliska. V súčasnosti je študentkou N.Y. Q. Š. I. I. H.Š., býva na internáte, je vo veku skoro XX rokov. Je nesporné, že výdavky na výchovu a výživu maloletej H. sa rapídne zvýšili a to v súvislosti s jej štúdiom, kedy študuje v H., je potrebné jej uhrádzať internát, stravu, cestovné, náklady na štúdium, samozrejme vyššie vreckové, keďže je počas týždňa na internáte. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že nároky dievčaťa vo veku takmer XX rokov na obliekanie, kozmetiku a hygienu sú podstatne vyššie, ako v čase keď bola vo veku XX rokov. Súd zároveň zhodnotil aj príjmové pomery na strane oboch rodičov. Matka naďalej býva s maloletými deťmi v rodinnom dome, pracuje ako L. N., došlo k zvýšeniu jej mesačného príjmu o sumu cca 500 eur mesačne. Otec maloletých detí je naďalej jediným spoločníkom a konateľom firmy N. E. - E. N..V..Q.., kde uvádzal že firme je v strate, ako zamestnancovi je mu vyplácaná mzda vo výške 568,97 eur. Otec býva aj naďalej v prenajatom 1-izbovom byte, má vo vlastníctve pozemok, kde si chce postaviť rodinný dom. Zároveň uvádzal, že náklady ako pohonné hmoty a výdavky na telefón idú do účtovníctva firmy. Je nepochybné, že aj keď otec uvádzal, že na výstavbu rodinného domu chce použiť finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené pri vysporiadaní BSM vo výške 80.000 eur, chce si zobrať aj úver na výstavbu, teda má aj príjmy z podnikania, ktoré súdu neuvádzal. Súd zhodnotil, že suma 180 eur na výživu maloletej H. pri zhodnotení jej výdavkov a príjmových a majetkových pomerov povinného je primeraná a preto súd v tejto časti návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloletú dcéru.
5. Súd zamietol návrh matky na určenie výživného na maloletého X.. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého X. funguje, aj keď niekedy sú intervaly, kedy je maloletý syn dlhšiu dobu pri matke, alebo pri otcovi, čo je pri veku maloletého X. pochopiteľné. Zároveň od posledného rozhodnutia súdu o nariadení striedavej osobnej starostlivosti rozsudkom 27P/36/2021 zo dňa 7.10.2021 nedošlo k takým zmenám na strane maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti určenie výživného zo strany otca. Životná úroveň oboch rodičov je rovnaká, od posledného rozhodnutia súdu došlo k zvýšeniu príjmu matky cca o 500 eur. Súd nezistil žiadne dôvody na určenie výživného, preto tento návrh zamietol.
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu
7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí, a to voči výrokom I. a II. Otec má za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie a nesprávneho právneho posúdenia. Z uvedeného dôvodu ho považuje za vecne nesprávny a nezákonný. Namietal, že súd prvej inštancie okrem opisu skutkového stavu a listinných dôkazov, vlastné úvahy o dôvodoch zvýšenia uviedol len v bode 22. rozsudku. Opísal príjmy a výdavky rodičov, výdavky maloletej H., ale neuviedol, z akého dôvodu mal za preukázané výživné v sume 180 eur za primerané. Samotné domnienky súdu prvej inštancie, že otec chce stavať rodinný dom a chce na túto stavbu použiť finančné prostriedky z potencionálneho úveru od banky neznamenajú, že otec má príjmy z podnikania. Otec namietal, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca a rovnako na strane maloletej H.. Príjmy a zárobkové pomery otca sa od poslednej úpravy nezvýšili, naopak zvýšili sa príjmy matky. Otec je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej príjmy sú síce podľa daňového priznania 120.000 eur, avšak tomu zodpovedajú aj výdavky tejto spoločnosti, obchodná spoločnosť skončila v rámci hospodárskeho výsledku za rok 2022 v strate 4.000 eur. Od 1.1.2023 sa otec zamestnal a vypláca si minimálnu mzdu, pričom nejde o účelovú pracovnú mzdu, ale vzhľadom na stupeň náročnosti práce je táto mzda adekvátna. Otec sám v tejto spoločnosti vykonáva reálne L. M. L. práce. Zdôraznil, že došlo k podstatnej zmene pomerov oproti poslednej úprave na strane matky, ktorej príjem stúpol o cca 600 eur. Matke bol tiež vyplatený tzv. stabilizačný príspevok v sume 500 eur. Je L. N., ktorá zarába cca 2.000 eur a k tomu dostala 5.000 eur ako jednorazový príspevok. Otec
namietal prezentované výdavky matky a prezentované výdavky maloletých detí. Namieta nepravdivé tvrdenie súdu, že príjem otca predstavuje 1.500 eur mesačne (bod 11.). Otec na pojednávaní uviedol, že sa jedná o jeho ročný, ale nie mesačný príjem. Jeho čistý príjem predstavuje 530 eur. Navrhol, aby odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú H. zamietol, alternatívne zrušil napadnutý rozsudok vo výroku I. a II. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhla tento ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že otec je vlastníkom nehnuteľností v okrese K., v obci N., kde začal realizovať výstavbu rodinného domu a za týmto účelom si plánoval požiadať o úver. Zdôraznila, že otec sa snažil optimalizovať náklady daňových alebo odvodových povinností, špekulatívne uzatvoril zmluvu týkajúcu sa odpredaja nehnuteľností - pozemkov, ktoré boli formálne evidované na jeho meno, avšak patrili do BSM, a to za symbolickú cenu 100 eur, pričom hodnota pozemku v čase odkúpenia bola vo výške presahujúcej 14.000 eur. Zároveň ukrátil svoju vlastnú rodinu, keďže spoločný majetok v podobe 2 investičných pozemkov previedol za symbolických 100 eur na svoju aktuálnu partnerku a účtovníčku v jeho obchodnej spoločnosti. Uviedla, že rodinný dom už je otcom obývaný, aj keď možno nebol skolaudovaný. Otec podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti v oblasti výroby a montáže priemyselnej vzduchotechniky a výroby a montáže gambiónových sietí a príslušenstva pre stavbu gambiónových košov, pričom pri dodávaní služieb a tovarov konečným spotrebiteľom je bežnou praxou, že tieto sa realizujú bez dokladu, teda tieto reálne príjmy možno ani nie sú účtovne zachytené. Zdôraznila podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej H., ktorá nastúpila na N. Q. Š. I. H., s čím sú zvýšené výdavky. Matka zabezpečuje nielen starostlivosť o maloletú H., ale aj starostlivosť o ďalšie spoločné deti s otcom maloletej H., a to M. a D. a v rozsahu striedavej starostlivosti aj X.. Celú osobnú starostlivosť o maloletú H. zabezpečuje výlučne matka.
9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky namietal použitie princípu potencionality. Vo vzťahu k predaju pozemkov uviedol, že uvedené je bezpredmetné, nakoľko uvedené tvrdenia sa týkajú vyporiadania BSM. Ďalej uviedol, že výstavbu rodinného domu hradila jeho súčasná partnerka. Otec nesúhlasí s argumentáciou matky, že predmetom dokazovania sú predovšetkým príjmy povinného a nie oprávneného rodiča, nakoľko obaja rodičia sa majú pomerne podieľať na starostlivosti o maloleté dieťa s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky. Ďalej argumentoval, že predovšetkým vysoký príjem matky bol rozhodujúci pri rozhodnutí matky a dcéry ísť študovať na N. školu do H.. Maloletá nie je odkázaná na výživné od otca a to s prihliadnutím na príjem matky. Ak by si to matka nemohla dovoliť, tak nedá študovať dcéru na N. školu do H. internátneho typu, ale dcéra by študovala v K., čím sa ušetria náklady na cestovanie a internát.
10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na všetkých svojich vyjadreniach, stanoviskách, ktoré doposiaľ prezentovala. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku o zvýšení výživného, v závislom výroku o dlhu na zročnom výživnom a v závislom výroku o trovách konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. vo vzťahu k zvýšeniu výživného. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky otca maloletej je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. dcéru sumou 180 eur mesačne (výrok I.), o výške dlžného výživného (výrok II.) a o trovách konania (výrok IV.).
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
14. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
15. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 CMP, v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. V danej veci takáto zmena pomerov maloletej bola preukázaná.
16. Ako prvým napadnutým výrokom sa odvolací súd zaoberal výrokom I., výrokom o zvýšení výživného. Otec odvolacími námietkami spochybňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie prioritne v dôsledku riadneho neodôvodnenia a tým nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, sekundárne nepreukázaním zvýšenia jeho príjmu od ostatnej úpravy výživného a nezohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil príjem otca, ako aj jeho osobné zárobkové a majetkové pomery, odôvodnené výdavky maloletej dcéry a listinné dôkazy, ktoré mu boli predložené.
17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
19. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).
20. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV.ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
21. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne riadil. V odôvodnení rozsudku sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by majú logickú nadväznosť a v súhrne umožňujú vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave vo vzťahu k určeniu výživného i k nedoplatku na zročnom výživnom. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu sú zrejmé relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k napadnutým výrokom. Súd prvej inštancie svojim postupom neznemožnil stranám, aby uskutočňovali procesné práva a teda nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
22. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu odvolaciu námietku otca, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného nemal za preukázanú zmenu pomerov na strane otca zvýšením jeho príjmu a strane maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu.
23. Súd prvej inštancie dôsledne zisťoval zmenu pomerov na strane maloletej i na strane jej rodičov. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletej, v čase poslednej súdnej úpravy bola maloletá vo veku XX rokov, navštevovala L.kolu v mieste bydliska. V súčasnosti je študentkou N., býva na internáte, je vo veku XX rokov. Nepochybne teda došlo k nárastu jej výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami. Maloleté deti sú svojou výchovou a výživou prirodzene odkázaní na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred
ostatnými ich výdavkami. Odvolací súd predpokladá výdavky pohybujúce sa na úrovni medzi 260-360 eur mesačne na dieťa, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, cestovné, a výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami dieťaťa, ktoré býva na internáte a ostatné nepravidelné výdaje. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca v sume spolu 180 eur mesačne na maloletú bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletej tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť určenú vyživovaciu povinnosť otca. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje a rozširuje plno jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Náklady na výživu žiaka strednej školy sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu žiaka základnej školy. Je nepochybné, že výživné určené súdom v sume 180 eur mesačne v prepočte 6 eur na deň (180/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletej na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné, ani potrebne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov.
24. Otec namieta, že jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú platiť výživné súdom určené, namieta jeho neprimeranosť vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. Otec maloletej je naďalej jediným spoločníkom a konateľom firmy N. E. - E. N..V..Q.., kde uvádza stratu a zároveň si ako zamestnancovi vypláca mzdu vo výške 568,97 eur. Zároveň náklady na pohonné hmoty a výdavky na telefón idú do účtovníctva firmy. Otec je vlastníkom nehnuteľností v okrese K., v obci N., kde začal realizovať výstavbu rodinného domu a za týmto účelom si plánoval požiadať o úver, v súčasnosti je tento dom obývaný. Je správny záver súdu prvej inštancie, že otec má aj príjmy z podnikania ktoré súdu neuvádzal. Otec sa snaží optimalizovať náklady daňových alebo odvodových povinností. Podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti v oblasti výroby a montáže priemyselnej vzduchotechniky a výroby a montáže gambiónových sietí a príslušenstva pre stavbu gambiónových košov, pričom pri dodávaní služieb a tovarov konečným spotrebiteľom je bežnou praxou, že tieto sa realizujú bez dokladu, teda tieto reálne príjmy možno ani nie sú účtovne zachytené. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti dobre známe, že zistenie a hodnoverné preukázanie príjmu u podnikateľov je obtiažne až nemožné, z daňových priznaní hoc i správne vyplnených nemožno určiť priemerný mesačný príjem daňovníka. Otec ako svoj príjem uvádza mzdu vo výške 568,97 eur, ktorú si ako jediný spoločník spoločnosti vypláca. Je nepochybné, že nemožno výživné určiť len z tejto mzdy bez zohľadnenia celkových majetkových pomerov otca.
25. O aplikácii princípu potenciality príjmov u povinného rodiča podnikateľa uvažujeme vtedy, ak povinný rodič súdu síce predloží dôkazy o výške svojich príjmov, avšak z týchto dôkazov vyplýva, že podnikanie je buď v strate, alebo príjmy z podnikania sú neprimerane nízke vzhľadom na činnosť, ktorú vykonáva. U povinných z vyživovacej povinnosti, ktorí majú príjem z inej než závislej činnosti, súdy nevyhodnocujú iba evidenčné údaje o hospodárení, ale ich celkovú životnú úroveň, na ktorej majú ich deti právo podieľať sa.
26. Námietky otca teda neobstoja, z jeho strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako ho určil súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje zvýšený príjem matky oproti poslednej úprave je však zrejmé, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletej varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka tak poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá H.. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi, aby matka, ktorá zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzala všetky zvýšené výdavky takmer plnoletej dcéry, nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Matka zabezpečuje nielen starostlivosť o maloletú H., ale aj starostlivosť o ďalšie spoločné deti s otcom maloletej H., a to M. a D. a v rozsahu striedavej starostlivosti aj X.. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že matka sa snaží dosahovať príjem, nebola preukázaná absencia snahy o využívanie jej schopností a možností. Platí, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto prípade otca).
27. Odvolací súd reflektuje, že na strane mal. dcéry nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Takzvaná
valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky, vývoj životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, respektíve iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Naposledy súdom určené výživné 80 eur v čase poslednej úpravy pokrylo jej potreby do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb spolu s podielom jej matky na výživnom. Navyše počas doby od poslednej úpravy súdom určeného rozsahu nastal objektívny nárast životných nákladov, ktorý možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima, či minimálnej mzdy.
28. Odvolací súd má za to, že suma 180 eur na maloletú H. je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča s poukazom na princíp potencionality na strane jej otca. Odvolací návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti určenej súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletej ohrozujúci riadne uspokojovanie jej odôvodnených potrieb a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletej.
29. Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení vychádzal z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Čo sa týka splatnosti dlžného výživné, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad na maloleté dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku považuje za primeranú 5 mesačnú lehotu na zaplatenie dlžného výživného, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Je nepochybné, že ani matka maloletej pri uspokojovaní jej potrieb nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletej uspokojovať postupne tak ako vznikali, preto odvolací súd má za to, že lehota určená súdom prvej inštancie je dostatočne dlhá na to, aby otec dlžné výživné uhradil.
30. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. (o zvýšení výživného), II. (o určení dlžného výživného), IV. (o trovách konania) ako v závislom výroku, ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).