Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ro/392/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., IČO: 36 039 039, so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou proti žalovanému D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X., W. sociálnych služieb , O. XX, štátnemu občanovi SR, zastúpenému opatrovníkom M.. G. E., ml., bytom X. G. XXX, o zaplatenie 35,05 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.4.2008 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.056 Sk/35,05 Eur, úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.000 Sk/66,39 Eur od 6.4.2008 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že Okresný súd Trenčín rozhodnutím zo dňa 27.3.2000 sp. zn. -18, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.6.2000, zaviazal žalovaného zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu 2.000.- Sk a nahradiť mu trovy konania. Právny predchodca žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. túto pohľadávku spolu s príslušenstvom postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 žalobcovi. Keďže žalovaný istinu podľa citovaného vykonateľného rozhodnutia právnemu predchodcovi žalobcu, a ani žalobcovi neuhradil, žalobca si žalobou uplatnil v tomto konaní úrok z omeškania zo sumy 2.000.- Sk v tarifnej sadzbe 17,6% ročne za obdobie 3 rokov predchádzajúcich podaniu žaloby (za obdobie od 22.4.2005 do 5.4.2008), ktorý vyčíslil pevnou sumou 1.056.- Sk, t.j. 35,05 Eur. Za deň vzniku omeškania žalovaného žalobca označil deň nasledujúci po vykonateľnosti citovaného rozhodnutia. Základná úroková sadzba (diskontná sadzba) bola v prvý deň omeškania 8,8% ročne. Úrok z omeškania potom predstavuje 17,6% ročne. Žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 2.000 Sk od 6.4.2008 do zaplatenia.

2. V právnej veci bol dňa 28.5.2008 vydaný platobný rozkaz č.k. -12, ktorým súd žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 2.6.2008.

3. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote dňa 6.6.2008 žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že je invalidný dôchodca, je telesne postihnutý. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -14 zo dňa 7.10.2008 bol odpor žalovaného odmietnutý ako odpor bez odôvodnenia a uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2008. Na platobnom rozkaze č.k. -12 zo dňa 28.5.2008 bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 18.6.2008.

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. bolo zistené, že exekučné konanie vedené proti žalovanému na základe platobného rozkazu č.k. -12 zo dňa 28.5.2008 bolo uznesením č.k. -113 zo dňa 12.3.2014 zastavené z dôvodu, že platobný rozkaz, na základe ktorého sa vykonávala exekúcia nebol žalovanému riadne doručený, nenadobudol vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia , odvetvia psychiatria D.. O. U. č. 43/2008 zo dňa 11.11.2008 vypracovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , zo záverov tohto znaleckého posudku exekučný súd vyvodil, že žalovaný trpel duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou už v čase , keď mu bol doručovaný platobný rozkaz č.k. -12 zo dňa 28.5.2008, a preto nemohli nastať účinky doručenia platobného rozkazu žalovanému, ktorý nebol schopný v čase doručovania platobného rozkazu zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a ovládať svoje konanie. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn zo dňa 11.11.2009 bol žalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Z obsahu znaleckého posudku MUDr. Ladislava Kvasničku č. 43/2008 zo dňa 11.11.2008 vyplýva, že znalec súdny spis prevzal dňa 13.10.2008, žalovaného psychiatricky vyšetril, oboznámil sa s jeho zdravotnou dokumentáciou, a zistil, že žalovaný je od roku 1990 psychiatricky dispenzarizovaný pre schizofrénne ochorenie s nepriaznivým chronickým priebehom, pričom bol od roku 1990 opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Trenčíne, pred vypracovaním posudku naposledy od 20.6.2008 do 18.7.2008 a znalec uzavrel, že žalovaný trpí duševnou poruchou, v dôsledku ktorej je v plnom rozsahu neschopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a nie je schopný ovládať svoje konanie. Z uvedených skutočností vzhľadom na čas, ktorý uplynul medzi vyšetrením žalovaného znalcom a podaním znaleckého posudku, t.j. október/ november 2008 a doručovaním platobného rozkazu žalovanému v júni 2008 a vzhľadom na zistenia znalca, podľa ktorých žalovaný touto duševnou poruchou s nepriaznivým chronickým priebehom trpí od roku 1990, čo vyplýva aj z lekárskych a prepúšťacích správ ohľadom žalovaného, predložených jeho opatrovníkom možno bez pochýb uzavrieť, že žalovaný nebol v čase doručovania platobného rozkazu procesne spôsobilý konať sám a nemal ustanoveného procesného opatrovníka, a preto doručenie platobného rozkazu dňa 2.6.2008 a ani doručenie uznesenia súdu o odmietnutí odporu dňa 10.10.2008 žalovanému nebolo účinné. Platobný rozkaz teda nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Preto súd s poukazom na ustanovenie a (ďalej len “ “) predmetný platobný rozkaz doručil dňa 11.11.2019 M.. G. E., ktorý bol v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. dňa 18.10.2010 žalovanému ustanovený za opatrovníka.

5. Opatrovník žalovaného podal v zákonnej lehote 15 dní dňa 12.11.2019 podanie, jeho doplnenia dňa 13.11.2019, 18.11.2019 v ktorých namietal , že žalovaný v minulosti trpel a naďalej trpí duševnou poruchou, pre ktorú je nespôsobilý na právne úkony a v dôsledku čoho bola aj zastavená exekúcia vedená proti nemu na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Súd podľa obsahu vyhodnotil podania opatrovníka žalovaného ako vecne odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu a uznesením č.k. -47 zo dňa 21.11.2019 zrušil platobný rozkaz č.k. -12 zo dňa 28.5.2008 podľa .

6. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili žalobca, ani žalovaný, ktorí bol riadne a včas predvolaní; žalovaného na pojednávaní zastupoval jeho opatrovník. Žalobca neprítomnosť ospravedlnil; strany nežiadali odročiť pojednávanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovaného a žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -18 zo dňa 27.3.2000, výziev žalobcu na zaplatenie zo dňa 23.1.2007, 11.2.2008, odporu žalovaného zo dňa 6.6.2008, odporu opatrovníka žalovaného zo dňa 12.11.2019, príloh tohto odporu z č.l. 27 až 31, doplnenia odporu zo dňa 13.11.2019, príloh tohto doplnenia z č.l. 33 až 40, doplnenia odporu zo dňa 18.11.2019, príloh tohto podania z č.l. 43 až 44, podania opatrovníka žalovaného zo dňa 28.1.2020, žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci zo dňa 28.1.2020, podania žalobcu zo dňa 29.1.2020, podania opatrovníka žalovaného zo dňa 19.2.2020, obsahu spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , lekárskych správ a prepúšťacích správ ohľadom žalovaného od 21.2.1992 až do 8.1.2020.

8. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. bol dňa 27.3.2000 vydaný rozsudok , ktorým bol žalovaný výrokom I. zaviazaný zaplatiť žalobcovi Slovenskej poisťovni, a.s.,

Bratislava sumu istiny 2000 Sk v splátkach po 500 Sk mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, a výrokom II. žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku I. dňa 18.5.2000 a čo do výroku II. dňa 3.6.2000. Z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia citovaného rozsudku bolo zistené, že žalobca sa peňažného plnenia v sume 2.000 Sk domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia , ktoré malo vzniknúť na tom skutkovom základe, že v roku 1994 uzavrel so žalovaným zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej žalovanému poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 2.000 Sk a žalovaný sa zaviazal uhradiť pôžičku spôsobom dohodnutým v zmluve, no v dôsledku zmeny formy privatizácie z kupónovej na dlhopisovú sa plnenie zo zmluvy stalo z objektívneho právneho dôvodu bez zavinenia účastníkov nemožným. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 6.3.1997 vyzval žalovaného na úhradu sumy 2.000 Sk do 10 dní od doručenia výzvy, pričom z poštového podacieho hárku vyplýva, že výzva bola žalovanému na jeho vtedajšiu adresu pobytu odoslaná poštou dňa 19.3.1997.

9. Žalobca v podaní zo dňa 29.1.2020 trval na podanej žalobe.

10. Opatrovník žalovaného v podaní zo dňa 19.2.2020 vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Poukázal na to, že v rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť len istinu v sume 2.000 Sk, nie však úrok z omeškania. Uviedol, že prvé príznaky duševnej poruchy sa u žalovaného prejavili už počas jeho štúdia na strednej škole v roku 1988, pred maturitou ochorel na schizofréniu. V čase vykonania právneho úkonu konal žalovaný v duševnej poruche, ktoré ho robila na tento právny úkon nespôsobilým, neuvedomoval si následky svojho konania. Navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom na preukázanie, že žalovaný trpel duševnou poruchou už v čase uzavretia zmluvy s právnym predchodcom žalobcu.

11. Na pojednávaní opatrovník žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný nebol spôsobilý na právne úkony vzhľadom na jeho duševnú poruchu už v čase, keď mu mala byť poskytnutá pôžička, a preto takýto právny úkon nemôže byť platný. Poukázal na to, že žalovaný vzhľadom na jeho duševnú poruchu bol zneužívaný inými ľuďmi. Pôžičky mu v skutočnosti neboli vyplatené, ale boli prevzaté inými ľuďmi. Keď boli žalovanému dané na podpis rôzne zmluvy, vzhľadom na jeho ochorenie si neuvedomoval následky uzavretia takýchto zmlúv.

12. Podľa Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

14. Podľa Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

15. Podľa Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16. Podľa Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa , Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa , Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

19. Z vykonaného dokazovania, z listinných dôkazov, obsiahnutých aj v spise Okresného súdu Trenčín sp. zn. mal súd preukázané, že dňa 28.9.1994 bola medzi Slovenskou poisťovňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá dohoda o poskytnutí bezúročnej pôžičky a zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku v sume 2.000 Sk podľa ustanovenia a nasl. došlo k zmene formy privatizácie z kupónovej na dlhopisovú a plnenie zo zmluvy stalo z objektívneho právneho dôvodu bez zavinenia účastníkov nemožným. Žalovanému vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi požičané peňažné prostriedky. Žalobca sa domáhal zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 2.000 Sk, ktorá istina bola Slovenskej poisťovni, a.s. priznaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.3.2000.

20. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa proti žalovanému zaplatenia príslušenstva peňažnej pohľadávky, t.j. úroku z omeškania z bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 28.9.1994 a zákonnej zmeny formy privatizácie, pretože pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.000 Sk so všetkými právami s ňou spojenými, aj s príslušenstvom v zmysle , preukázateľne žalobca nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006, čo mal súd za preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 (uloženej na Okresnom súde Trenčín pod č. Spr 685/2007).

21. Súd musel skúmať či právo uplatnené proti žalovanému nie je premlčané, pretože opatrovník žalovaného vzniesol námietku premlčania. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy o pôžičke, ktorá je upravená ako zmluvný typ v ustanovení , premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení , upravujúcich premlčanie práva. Podľa premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a táto dĺžka premlčacej doby ohľadom úrokov výslovne vyplýva aj z ustanovenia . Zmena v osobe veriteľa nemá v zmysle na plynutie premlčacej doby vplyv. Úrok z omeškania je podľa príslušenstvom pohľadávky. Táto zákonná sankcia majúca základ v ustanovení je teda odvodená od hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému je vo vzťahu akcesority. V prípade omeškania dlžníka s plnením peňažnej povinnosti totiž nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkový vzťah, len sa mení obsah už existujúceho vzťahu. Okrem doterajšieho záväzku je dlžník povinný splniť aj k nemu akcesorický záväzok, vyplývajúci z jeho omeškania. Pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú preto rozhodujúce len tie okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu s plnením hlavného záväzku. V tomto smere treba rozlišovať medzi vznikom omeškania a dobou trvania omeškania. Dlžník má povinnosť splniť peňažný záväzok v čase splatnosti tohto peňažného záväzku. Ak si dlžník povinnosť včas nesplní, dostane sa do omeškania. Omeškanie teda vznikne v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti záväzku. Až do splnenia povinnosti je síce dlžník stále v omeškaní, ale omeškanie znovu nevzniká, iba ďalej pokračuje. Celkový čas trvania omeškania má už potom len vplyv na dĺžku doby, za ktorú bude dlžník povinný úroky z omeškania platiť. Právo na zaplatenie úroku z omeškania môže teda veriteľ vykonať po prvý raz v ten istý deň, v ktorý mohol po prvý krát uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky, ktorej príslušenstvom je úrok z omeškania. V deň, od ktorého začala plynúť premlčacia doba na zaplatenie pohľadávky, začala súčasne plynúť aj premlčacia doba na zaplatenie úroku z omeškania. K rovnakým záverom dospel aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 31.8.2006, v ktorom konštatoval, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, povinnosť platiť úroky z omeškania predstavuje vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah a právo na úroky z omeškania vzniká v deň, kedy sa dlžník ocitol v omeškaní s plnením istiny a od tohto dňa začína plynúť premlčacia doba, ktorej uplynutím sa právo na úroky z omeškania ako celok premlčí. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká teda samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.3.2000 nebol právnemu predchodcovi žalobcu priznaný nárok na úrok z omeškania z istiny pohľadávky, ale prisúdená mu bola len samotná istina pohľadávky,

a preto tento právoplatný rozsudok nespôsobil podľa začatie plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby ohľadom úroku z omeškania. Ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon nestanovuje okamih, kedy vzniká osobe oprávnenej právo domáhať sa voči osobe, ktoré sa bezdôvodne obohatila vydania bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu. Preto je potrebné vychádzať z ustanovenia , podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danom prípade bola pohľadávka na zaplatenie istiny 2.000 Sk splatná na základe písomnej výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 6.3.1997 na úhradu sumy 2.000 Sk do 10 dní od doručenia výzvy odoslanej žalovanému na adresu jeho pobytu poštou dňa 19.3.1997, a hoci sa v spisovom materiáli nenachádzala doručenka od žalovaného ohľadom tejto výzvy, je na mieste zohľadniť lehotu 3 dní na doručenie písomnosti v obvyklom poštovom styku, a po pripočítaní tejto lehoty súd považoval deň 22.3.1997 za deň doručenia písomnej výzvy a s pripočítaním dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie v trvaní 10 dní, táto lehota uplynula dňa 1.4.1997 (utorok) a je zrejmé, že od nasledujúceho dňa 2.4.1997 mohol právny predchodca žalobcu po prvý krát vykonať právo na zaplatenie istiny aj úrokov z omeškania, a žalovaný sa od tohto dňa dostal do omeškania s úhradou istiny aj úrokov z omeškania. Preto trojročná premlčacia doba v zmysle , na uplatnenie práva na úroky z omeškania začala plynúť dňa 2.4.1997, plynula bez prerušenia a jej koniec pripadol na 2.4.2000, čo bola nedeľa, a preto s poukazom na ustanovenie posledným dňom premlčacej doby bol najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 3.4.2000. Žalobca však žalobu podal na súd až dňa 24.4.2008, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby. Aj v prípade, ak by súd považoval za deň vzniku omeškania so zaplatením istiny 2.000 Sk až deň nasledujúci po vykonateľnosti rozsudku sp. zn. ako to uvádzal žalobca v žalobe, a teda keďže v danom prípade bol citovaný rozsudok vykonateľný dňa 18.5.2000, veriteľ mohol právo na zaplatenie úroku z omeškania vykonať po prvý raz nasledujúceho dňa 19.5.2000, od ktorého dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by márne uplynula dňa 19.5.2003.

22. Premlčané právo nemožno podľa priznať. Preto súd výrokom I. žalobu z dôvodu premlčania práva zamietol. Z hľadiska hospodárnosti konania už súd v zmysle návrhu opatrovníka žalovaného nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom na zodpovedanie otázky, či bol žalovaný spôsobilý na právne úkony v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke; šlo by o nadbytočný dôkaz.

23. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Za použitia zásady úspechu vzniklo úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ust. v rozsahu 100%. Preto súd výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.