Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/48/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa nesvojprávneho C. G., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom P. I. XXX, zastúpeného opatrovníkom W.. I. G., bytom P. I. XXX, zastúpeného na základe plnej moci W.. I. G., bytom P. I. XXX, proti odporcovi I.. C. V., súdnemu exekútorovi, so sídlom D., L. D. XXX/XX, o ochranu osobnosti a iné takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal od odporcu zaplatenia odškodného, nemajetkovej ujmy za urážku, poškodenie dobrého mena podľa § 11 Obč. zákonníka a porušenie jeho základných práv a ľudskej dôstojnosti. Uviedol, že od roku 2009 je pozbavený svojprávnosti a v roku 2010 bol exekučným súdom, súdnym exekútorom -odporcom odsúdený na platenie exekúcie sp. zn. EX 4028/2010. Odporca ako poverený súdny exekútor postupoval v tejto exekučnej veci nezákonne, a preto ho žaluje za urážku a nezákonný postup. Poukázal na to, že upovedomenie o začatí exekúcie súdny exekútor nedoručil jeho opatrovníkovi, ale jemu osobne, čo je trestný čin. Odporca nebol s opatrovníkom navrhovateľa vôbec v kontakte. Taktiež nebol daný súhlas dobrej vôle povinného (opatrovníka), ktorý je podľa neho predpokladom vykonateľnosti exekúcie. Ďalej odporca žiadal zaplatiť šekom 300 eur úžerníckym spôsobom, odporca ako súdny exekútor pritom môže konať len to, čo mu povoľuje zákon. Poukázal na to, že zaplatenie uvedenej sumy žiadal napriek tomu, že navrhovateľ už zaplatil 50 eur cez Sociálnu poisťovňu. Uviedol, že zaslanie šekov odporcom mohlo ohroziť jeho zdravie. Podľa jeho názoru robia exekútori z ľudí novodobých otrokov.

Súčasne poukázal na to, že celá exekúcia je nezákonná, bez platných zmlúv, založená len na tom, čo uviedol oprávnený. Odporca porušil zákony, chce urážať a vydierať. Exekučný titul poslal neskoro a nedoručil svoje rozhodnutie opatrovníkovi do vlastných rúk. V ďalších doplneniach návrhu opakovane poukazoval na to, že odporca ho svojim postupom uráža a exekúcia je neplatná. Súd spolu s odporcom ho odsúdil bez dôkazov a platných zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal od odporcu zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa jeho názoru nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Uviedol, že exekúciu vykonával na základe poverenia vydaného Okresným súdom Trenčín dňa 25.11.2010 a exekučným titulom, ktorým bol Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín č.k.

-12 dňa 28.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.6.2008. O skutočnosti, že povinný bol v roku 2009 pozbavený spôsobilosti na právne úkony, nemohol v čase začatia exekučného konania vedieť, a to ani pri vynaložení maximálnej opatrnosti zo žiadnych dostupných dokumentov. O tejto skutočnosti sa dozvedel až z podaných námietok proti exekúcii. Otázkou procesnej spôsobilosti povinného sa mal súd zaoberať a vyporiadať už v konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie exekučného titulu a tým zabrániť prípadnej exekúcii.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , EX 4028/2010 bolo zistené, že tunajší súd poverením 5309*081187 zo dňa 25.11.2010 poveril súdneho exekútora I.. C. V., so sídlom v D. vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa viedla exekúcia, bol platobný rozkaz vydaný tunajším súdom č.k. -12 zo dňa 28.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 18.6.2008.

Dňa 8.1.2013 vydal odporca ako poverený súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré obsahovalo označenie oprávneného aj povinného, exekučného titulu, vymáhanej pohľadávky uvedením vymáhanej istiny, príslušenstva, trov oprávneného zo základného konania, exekučného konania a predbežné trovy exekúcie. Predbežné trovy exekúcie boli vyčíslené na sumu 78,60 eur + odmena za spísanie návrhu v sume 19,75 eur vrátane DPH. Takto bola určená celková suma vymáhaného nároku spolu s trovami exekúcie na sumu 314,39 eur.

Súdny exekútor doručil takto vydané upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15.1.2013 do rúk nesvojprávneho C. G.. Opatrovník povinného W.. I. G. podal po takomto nesprávnom doručení dňa 16.1.2013 na poštovú prepravu námietky proti exekúcii. Na výzvu súdu potom súdny exekútor doručil dňa 23.7.2013 upovedomenie o začatí exekúcie opatrovníkovi nesvojprávneho povinného. Exekučný súd v tomto konaní dospel k záveru, že skutočnosť, že opatrovník povinného podal námietky proti exekúcii pred riadnym doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nič nemení na závere, že námietky boli podané v zákonnej lehote.

V podaných námietkach proti exekúcii opatrovník povinného namietal, že exekúcia je neprípustná a prieči sa dobrým mravom, nakoľko povinný je nesvojprávny. Poukázal na to, že povinný nič nevlastní, dopláca aj na lieky, žije na vozíku. Taktiež uviedol, že je "to" premlčané a žiada exekúciu zastaviť.

Uznesením č.k. -32 zo dňa 29.4.2013 rozhodol vyšší súdny úradník tunajšieho súdu o námietkach povinného proti exekúcii tak, že ich ako nedôvodné zamietol. Súčasne rozhodol o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.

Na odvolanie opatrovníka povinného proti tomu rozhodnutiu o veci rozhodoval sudca, ktorý uznesením č.k. -74 zo dňa 20.8.2013 taktiež námietky proti exekúcii zamietol. Súčasne rozhodol podľa o tom, že nemieni vyhovieť jeho odvolaniu proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie.

Na toto odvolanie krajský súd uznesenie č.k. -32 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne uznesením č.k. -113 zo dňa 12.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2014, sudca exekúciu zastavil.

Z uvedeného spisu bolo súčasne zistené, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bol vydaný platobný rozkaz č.k. -12 zo dňa 28.5.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.6.2008. Týmto rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 35,05 eur (1 056,- Sk) ako vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 22.4.2005 do 5.4.2008 a nahradiť trovy konania vo

výške 91,62 eur (2 760,- Sk). Rozhodnutie bolo doručené C. G. do vlastných rúk dňa 10.10.2008. Tento následne podal proti platobnému rozkazu včas odpor, v ktorom namietal svoju finančnú situáciu. Uznesením č.k. -14 zo dňa 7.10.2008 súd odpor povinného odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2008.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -68 zo dňa 11.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2009, bol povinný pozbavený spôsobilosti na právne úkony a zároveň mu bol ustanovený opatrovník - Domov sociálnych služieb - Adamovské Kochanovce č. 122. Následne uznesením č.k. -10 zo dňa 18.8.2010 bol tento opatrovník z funkcie uvoľnený a súd ustanovil nesvojprávnemu nového opatrovníka W.. I. G., bytom P. I. XXX.

Z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ v Stropkove č. ORP-25/SP-SK 2013 vyplynulo, že opatrovník navrhovateľa podal trestné oznámenie na odporcu, v ktorom uviedol, že nesvojprávnemu bratovi odporca posiela exekučný príkaz a šeky, čo je trestný čin. Zaplatiť pritom žiada bez zmlúv, ktoré brat nemôže podpisovať. Neoprávnene sa obohacuje. Brat má pritom G. D.. Následne pri výsluchu uviedol, že považuje za urážku, že odporca zaslal upovedomenie o začatí exekúcie nesvojprávnemu bratovi. V tomto upovedomení sa pritom nepíše, prečo sa exekúcia vykonáva. Odporca pri výsluchu uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a vydaného poverenia vykonával exekúciu. Prvotne zaslal upovedomenie o začatí exekúcie povinnému C. G. na adresu jeho trvalého bydliska, s tým, že zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, s poznámkou, že adresát je umiestnený v opatrovateľskej službe. Zisťoval majetkové pomery povinného a z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku. Na základe vyššie uvedeného vydal dňa 29.11.2012 príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 27.12.2012 následne zistil, že poisťovňa povinnému šetrí sumu potrebnú na úhradu pobytu v Centre sociálnych služieb, kde sa povinný zdržiava. Dňa 15.1.2013 mu doručil Upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk. Uznesením ČVS: ORP-25/SP-SK-2013 zo dňa 20.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2013, bolo trestné oznámenie odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania.

Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.

Podľa , zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

v ust. Obč. zákonníka priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 Obč. zák. prichádza do úvahy len pri zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je treba kvalifikovať ako neoprávnené. Neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou zásahu.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je teda jednak existencia neoprávneného zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami a nasledujúcich . Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením , ktorými sú okrem iných i občianska česť, ľudská dôstojnosť.

Čo sa týka prvej podmienky, ktorá je predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti, neoprávneného zásahu do osobnostných práv, tak takýmto zásahom je každý zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda právnym poriadkom. O neoprávnený zásah nejde okrem iného aj vtedy, keď je zásah dovolený zákonom, resp. jeho možnosť zákon predpokladá, ak len nie sú prekročené zákonom stanovené hranice takéhoto zásahu, zásah bol vykonaný primeraným spôsobom a zároveň nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné, s ohľadom na zaistenie elementárnej úcty k ľudskej dôstojnosti, bezpodmienečne trvať. Ide o situácie, kedy nad individuálnym záujmom fyzickej osoby, do ktorej osobnosti je zasahované, stojí závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem.

Subjektom všeobecného osobnostného práva môže byť len fyzická osoba, keďže len pri nej je možné v pravom slova zmysle hovoriť o osobnosti. Právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Obč. zákonníka patrí každej fyzickej osobe, aj tej, ktorá sama nie je schopná posúdiť závažnosť svojej ujmy. Rovnako môže byť subjektom práva aj osoba, ktorá je nesvojprávna, trpí duševnou poruchou, čo je prípad navrhovateľa.

Podľa tvrdenia navrhovateľa došlo konaním odporcu ako súdneho exekútora pri výkone exekúcie, k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv. Konkrétne malo byť poškodené jeho dobré meno, keď označené úkony odporcu znamenali pre navrhovateľa urážku. Uvedený zásah do osobnostných práv navrhovateľa mala spôsobiť skutočnosť, že odporca pri výkone funkcie súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej proti navrhovateľovi doručil Upovedomenie o začatí exekúcii priamo nesvojprávnemu navrhovateľovi a nie jeho opatrovníkovi. Súčasne mu zaslal šek, ktorým ho žiadal zaplatiť 300 eur.

Aj keď navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zo vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, súd zobral na zreteľ, že uplatnený nárok sa podľa skutkových tvrdení týka typickej súkromnej oblasti života fyzickej osoby, a to ochrany navrhovateľovej povesti a cti. Nárok navrhovateľa napriek skutočnosti, že odporca ako súdny exekútor vykonával úlohy štátneho orgánu, vyplýva zo súkromného práva. Z uvedeného súd dovodzuje pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v tomto konaní a z tohto dôvodu aj posudzoval uplatnený nárok podľa a nasl. .

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na tunajšom súde sa viedlo proti navrhovateľovi ako povinnému pod sp. zn. exekučné konanie pre vymoženie sumy 35,05 eur. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vykonávala exekúcia, bol Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín č.k. -12 zo dňa 28.5.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.6.2008. Poverením 5309*081187 zo dňa 25.11.2010 exekučný súd poveril súdneho exekútora I.. C. V., so sídlom v D. vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

Na základe uvedeného potom odporca ako súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré v súlade s ust. § 48 Exekučného poriadku obsahuje okrem iného aj identifikáciu vymáhanej pohľadávky, a to označením veriteľa (oprávneného), exekučného titulu, vymáhanej istiny, príslušenstva a trov oprávneného v exekučnom konaní. V zmysle ust. § 49 Exekučného poriadku sa upovedomenie o začatí exekúcie doručuje povinnému, ktorý je fyzickou osobou, do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Takáto úprava zodpovedá významu tohto úkonu súdneho exekútora, keď práve z tohto rozhodnutia dostane povinný informáciu o tom, že sa proti nemu vedie exekučné konanie pre vymoženie označenej pohľadávky a súčasne od jeho doručenia mu začne plynúť lehota na podanie námietok proti exekúcii, ktoré predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii.

V predmetnej exekučnej veci súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré malo náležitosti stanovené ust. § 48 Exekučného poriadku, dňa 15.1.2013 do rúk nesvojprávneho povinného C. G.. Uvedený postup zvolil z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, že povinný bol po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania, pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Uvedené doručenie však nebolo účinné. Napriek tomu opatrovník povinného W.. I. G. podal dňa 16.1.2013 na poštovú prepravu námietky proti exekúcii. Na výzvu súdu potom súdny exekútor doručoval upovedomenie o začatí exekúcie aj opatrovníkovi nesvojprávneho povinného, čím došlo k jeho riadnemu doručeniu dňa 23.7.2013. Súd považoval námietky podané opatrovníkom povinného dňa 16.1.2013 za podané včas a riadne ich prejednal a rozhodol o nich.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že takýmto konaním odporcu ako súdneho exekútora nedošlo k porušeniu žiadnych práv navrhovateľa, keď základný účel doručenia upovedomenia o začatí exekúcie bol zachovaný. Povinný jednak dostal v zákonom stanovenom rozsahu informáciu o tom, že sa voči jeho osobe vedie exekúcia pre vymoženie pohľadávky oprávneného a súčasne bolo zachované jeho právo podať námietky proti exekúcii. Ako bolo uvedené vyššie, takéto námietky navrhovateľ v postavení povinného aj podal a súd o nich riadne rozhodol. Skutočnosť, že povinný je nesvojprávny, vo všeobecnosti neznamená, že nemôže byť vôbec účastníkom exekučného konania a nie je možné proti nemu viesť exekúciu pre vymoženie pohľadávky priznanej oprávnenému exekučným titulom. V takomto konaní musí takéhoto účastníka však zastupovať ustanovený opatrovník. Súdny exekútor v danej veci konal na základe a v rozsahu poverenia vydaného exekučným súdom, v súlade so zákonom, a preto jeho konanie nemôže predstavovať zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Taktiež doručenie upovedomenia o začatí exekúcie dňa 15.1.2013, ktoré bolo vykonané neúčinne, nebolo neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv, keď nevyvolalo žiadne právne účinky a následne došlo k riadnemu doručeniu tohto rozhodnutia navrhovateľovi dňa 23.7.2013.

Z rovnakých dôvodov nie je a nemôže byť zásahom do osobnostných práv povinného ani to, že spolu s upovedomením zaslal súdny exekútor povinnému aj šek na zaplatenie sumy, ktorá zodpovedala vymáhanej pohľadávke oprávneného a predbežných trov exekúcie, ktoré boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie. Vo všeobecnosti je zákonnou náležitosťou upovedomenia aj výzva na zaplatenie dlžnej sumy, vrátane trov exekúcie. Ak bol teda v tejto súvislosti navrhovateľovi zaslaný aj šek, išlo iba o technické riešenie takto realizovanej výzvy. Výška sumy, ktorú mal navrhovateľ zaplatiť, pritom predstavovala vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie, tak ako boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie. Ak s touto sumou navrhovateľ nesúhlasil, mal zákonnú možnosť ju napadnúť tak námietkami proti exekúcii, ako aj námietkami proti trovám exekúcie.

Pokiaľ povinný namietal, že exekúciu súdny exekútor viedol len na základe tvrdenia oprávneného, bez zmlúv, je potrebné uviesť, že odporca konal na základe poverenia vydaného tunajším súdom. Exekučný

súd pritom ani v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia a ani neskôr nemôže preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, v tomto prípade platobného rozkazu. Nie je teda oprávnený posudzovať, preverovať a prehodnocovať nárok priznaný takýmto vykonateľným súdnym rozhodnutím.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že nebol preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa a návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd návrh navrhovateľa zamietol a teda odporca mal vo veci úspech a patrila by mu v zmysle ust. náhrada trov konania. Vzhľadom na to, že si takúto náhradu neuplatnil, rozhodol súd o trovách konania tak, že ich odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).