Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoEk-2-2024.pdf
PDF · 71.57 KB
Case nature
Subarea
5CoEk/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. C. XXX, XXX XX D. - v konkurze, zast. správcom: E. F. G., H. I. C. XX, XXX XX J., o vymoženie 133,39 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, Exekútorský úrad Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Er/226/2009-29 zo dňa 11. júla 2019, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie oprávneného.
II. Žiadnemu z účastníkov a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) rozhodol:
,,I. Súd exekúciu z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,45 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami, § 243h, § 57 ods. 2, § 203 ods. 3, § 196, § 200 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, § 167f ods. 2 zákona č. 5/2007 Z.z.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.07.2009 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 133,39 eur s príslušenstvom. Dňa 17.03.2017 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V zmysle vykonaných úkonov v exekučnom konaní a získaných správ a oznámení z registrov spravujúcich majetkové práva a následných šetrením bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden majetok. Dňa 06.06.2019 bolo zo strany správkyne na súd doručené upovedomenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (povinného). Konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 2OdK/370/2019 zo dňa 10.06.2019, publikovanom v Obchodnom vestníku č. 106/2019.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie je potrebné bez zbytočného odkladu zastaviť z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz. Vzhľadom na túto skutočnosť zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné
ustanovenia k tejto otázke. Mal za to, že bolo potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnila aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov“. V súlade s vyššie uvedeným súd o náhrade trov exekúcie mal rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011. Mal za to, že nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Navrhol, aby v zmysle ust. § 376 CSP súd napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel odvolaniu v celom rozsahu, alebo ak bude vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu, aby tento vyššie uvedené napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 a nasl. CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná, ktorá uviedla, že vyhlásením osobného bankrotu, bola oddlžená resp. zbavená všetkých pohľadávok ku dňu právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu.
7. K vyjadreniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že naďalej zotrváva vo svojom odvolaní.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) skôr ako sa mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či podané odvolanie spĺňa predpísané náležitosti. Pri takomto preskúmaní zistil, že podané odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.
9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnený napadol druhý výrok, ktorým mu súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Vo vzťahu k výroku o trovách exekučného konania odvolací súd poukazuje na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z ust. § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 výslovne nepripúšťa možnosť podania odvolania voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie súdneho exekútora odmietol.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods.1 C.s.p., ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne, ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie voči výroku, voči ktorému nebolo prípustné. V prejednávanej veci oprávnený svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné. Oprávnený tak svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, preto mu
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania, súdnemu exekútorovi a ani povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im priznané neboli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).