Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-50-2018.pdf
PDF · 96.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: T. S., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. C. XXX/XX, W. Z., o zaplatenie 4.669,69 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa ohľadom zvyšnej časti žaloby nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s. - veriteľ) sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 4.669,69 eur spolu s príslušenstvom podľa žalobného návrhu a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca na základe úverovej zmluvy zo dňa 03.01.2014 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.900,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením splátok úveru vyhlásil veriteľ na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.05.2015 mimoriadnu splatnosť úveru k tomuto dátumu a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaný od poskytnutia úveru zaplatil celkovo sumu 725,07 eur, z čoho bola na istinu úveru započítaná suma 230,31 eur, pričom počas konania už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnil. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 4.669,69 eur, úroky vyčíslené ku dňu 31.10.2017 spolu vo výške 409,07 eur + 2.066,77 eur, riadne úroky vo výške 12,9 % ročne zo sumy 4.669,69 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.669,69 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 32,89 eur.
2. Súd žalobe sčasti vyhovel čiastočným platobným rozkazom č.k. 17Csp/50/2018-86 z 30.08.2019, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.111,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.669,69 eur od 16.05.2015 do zaplatenia. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 16.10.2019, preto súd vo veci ďalej konal a rozhodoval už len ohľadom zvyšku nároku presahujúceho nárok priznaný čiastočným platobným rozkazom (porovnaj výrok platobného rozkazu so špecifikáciou v žalobe uplatneného nároku podľa odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobu s prílohami, procesné poučenia podľa C.s.p., ako aj čiastočný platobný rozkaz a ohľadom zvyšnej časti žaloby výzvu, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami nijakým spôsobom nevyjadril, a ani nepodal proti vydanému platobnému rozkazu odpor.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu, ospravedlneného z dôvodu časovej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania, ktorý zároveň nepožiadal o odročenie
pojednávania a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č.l. 1-25, aktuálny stav úveru k 31.10.2017 č. 4-5, VOP žalobcu, prehľad splátok k zmluve o úvere, sadzobník poplatkov, výzva na splatenie dlžnej časti úveru, výzva na úhradu dlžnej sumy, zmluva o úvere z 03.01.2014 a doručenky z poštových zásielok č.l. 7-25, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 03.10.2019, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 25.11.2019) a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: Pôvodný veriteľ (Poštová banka a.s.) je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (banková činnosť). Žalovaný ako dlžník nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 03.01.2014 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.900,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 12,9 %, pri RPMN 14,38 %, s konečnou splatnosťou 15.01.2022 a s počtom a výškou splátok: 96 x 87,95 eur. V súlade s bodom 5.4 Obchodných podmienok veriteľa pre daný typ spotrebiteľského úveru v znení účinnom od 10.06.2013 vyhlásil žalobca listom zo dňa 15.05.2015 (z dôvodu omeškania žalovaného s splatením mesačných splátok) mimoriadnu splatnosť úveru, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru vo výške 5.111,65 eur. Žalovaný od poskytnutia úveru zaplatil celkovo sumu 725,07 eur, z čoho bola na istinu úveru započítaná suma 230,31 eur, pričom počas konania už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnil. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 4.669,69 eur, úroky vyčíslené ku dňu 31.10.2017 spolu vo výške 409,07 eur + 2.066,77 eur, riadne úroky vo výške 12,9 % ročne zo sumy 4.669,69 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.669,69 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 32,89 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 06.08.2018, ktorá bola uzavretá medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a spoločnosťou R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297 ako postupníkom, bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, postúpená na spoločnosť R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297. Na základe tejto skutočnosti bola na návrh pôvodného žalobcu pripustená v predmetnom konaní zmena žalobcu na R Collectors s.r.o. uznesením č.k. 17Csp/50/2018-81 zo dňa 17.04.2019. V dôsledku tohto mal súd osvedčenú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore podľa § 526 Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako spotrebiteľ. Žalobca sa tak domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože pôvodný žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú tieto strany definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 03.01.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj s ohľadom na splnenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie istiny 4.669,69 eur spolu s poplatkami za upomienky a na poistenie vo výške 32,89 eur, s úrokmi (riadnymi úrokmi i úrokmi z omeškania) vzniknutými do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (15.05.2015) vo výške 409,07 eur (všetko spolu 5.111,65 eur) a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.669,69 eur od 16.05.2015 do zaplatenia bola podaná dôvodne. Predmetný úver bol pre omeškanie žalovaného s platením mesačných splátok (ktoré vyplýva z prehľadu splátok a úhrad) v súlade s úverovou zmluvou (bod 5.4 Obchodných podmienok veriteľa pre daný typ spotrebiteľského úveru v znení účinnom od 10.06.2013), ako aj zákonnou úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - predchádzajúca výzva z 29.04.2015 - č.l. 15) predčasne zosplatnený ku dňu 15.05.2015 (č.l. 24), čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru. Predchádzajúca výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj jej doručenie (zaslanie) žalovanému a takisto doručenie (zaslanie) oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému neboli v konaní zo strany žalovaného nijakým spôsobom spochybňované a popierané, preto súd tieto skutočnosti považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p. Žalovaný od poskytnutia úveru zaplatil celkovo sumu 725,07 eur, z čoho bola na istinu úveru započítaná suma 230,31 eur, pričom počas konania už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnil. Na základe uvedeného súd žalobe v časti nesplatenej istiny 4.669,69 eur spolu s poplatkami za upomienky a na poistenie vo výške 32,89 eur a s prislúchajúcim vyčísleným príslušenstvom (všetko spolu 5.111,65 eur), ako aj s nevyčísleným príslušenstvom tak ako je uvedené v tomto odseku odôvodnenia rozsudku (v tomto sú zahrnuté aj úroky z omeškania vzniknuté od 16.05.2015 do 31.10.2017 vo výške 581,47 eur podľa vyjadrenia žalobcu z 25.11.2019 na č.l. 111 spisu) ako dôvodnej vyhovel právoplatným čiastočným platobným rozkazom č.k. 17Csp/50/2018-86 z 30.08.2019, pretože na vrátenie peňazí z úveru spolu s úrokmi vznikol žalobcovi nárok na základe príslušných zmluvných, ako aj citovaných zákonných ustanovení o zmluve o úvere. Súd tak zaviazal žalovaného týmto čiastočným platobným rozkazom aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.669,69 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, keďže sa žalovaný s plnením svojich záväzkov nepochybne dostal do omeškania.
6. Pokiaľ ide o uplatnené riadne (zmluvné) úroky vzniknuté a vyčíslené od 16.05.2015 (deň po predčasnom zosplatnení úveru) do 31.10.2017 v zostávajúcej výške 1.485,35 eur (viď podanie žalobcu z 25.11.2019 na č.l. 111 spisu) a riadne (zmluvné) úroky vo výške 12,9 % ročne zo sumy 4.669,69 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, súd tento nárok nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol týmto rozsudkom (výrok I), pretože podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie poskytnutej istiny úveru vrátane úrokov vzniknutých (resp. kapitalizovaných) ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite späť celú sumu poskytnutých (požičaných) peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za poskytnutie (požičanie) peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť riadne úroky z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava pri spotrebiteľskom vzťahu pre obchádzanie zákona (a to najmä zákonných ustanovení uvedených v tomto a v predchádzajúcom bode odôvodnenia, a v toho dôsledku aj ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, resp. taká zmluvná úprava je taktiež na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo takú zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 ).
7. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný čiastočným platobným rozkazom č.k. 17Csp/50/2018-86 z 30.08.2019) zamietol (výrok I). Žalobcovi bola pritom poskytnutá tak na pojednávaní, na ktorom sa z vlastnej vôle nezúčastnil, ako aj pre ním formou odpovede na výzvu súdu poskytnutá primeraná možnosť ako aj časový priestor, aby sa mohol v dostatočnom rozsahu vyjadriť k sporným skutkovým a právnym otázkam, k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom (aj) podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj k celému predmetu konania.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania podľa jeho úspechu vo veci pri zvyšku žaloby, avšak nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania ohľadom zvyšnej časti žaloby podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).