Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-305-2016.pdf
PDF · 109.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/305/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: I. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., T. XXX/XX, zast.: JUDr. Peter Bojda, advokát, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast.: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Nitra, Mostná 46, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia - pôvodne I. M. a W. M. sa žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2016 domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2, parc. reg. „C“ zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. F., obec F., okres T. v podiele 1/1. Žalobu odôvodnili tým, že do januára 2016 boli vlastníkmi nehnuteľností, prenechali ich do užívania manželom K., žalovaný ich oslovil, že chce kúpiť od nich záhradu, konkrétne parc.č. XXX/X. Prišiel s vypracovanými kúpnymi zmluvami, celý čas tvrdil, že zmluvy sa týkajú záhrady. Potom sa dozvedeli, že na základe uvedenej zmluvy došlo aj k prevodu parc.č. XXX/X, jedná sa o pozemok pod domom súp.č.XXX, ktorý chceli predať K.. Pozemok bol podvodne kúpený žalovaným, kúpna zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom, pre rozpor s dobrými mravmi a omylom vyvolaným žalovaným.
2.V priebehu konania žalobca W. M. zomrel dňa X.X.XXXX. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 16D/18/2018 zo dňa 23.04.2018 bolo dedičské konanie po ňom zastavené a majetok nepatrnej hodnoty po neb. W. M. súd vydal I. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa postaral o pohreb poručila. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine by do úvahy prichádzali I. M., nar. XX.X.XXXX - manželka a deti I. W., nar. X.X.XXXX, W. M., nar. X.X.XXXX, U. M., nar. X.X.XXXX, U. M., nar. X.X.XXXX, I. M., nar. XX.X.XXXX.
3.Uznesením č.k. 12C/305/2016-108 zo dňa 15.3.2019 súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2, parc. reg. „C“ zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. F., obec F., okres T. je žalobkyňa v podiele 1 - ica k celku a že do dedičstva po neb. W. M., zomr. X.X.XXXX patrí nehnuteľnosť parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2, parc. reg. „C“ zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. F., obec F., okres T. v podiele 1-ica k celku.
4.Procesnými uzneseniami súd návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu zamietol, keď doručila súdu návrh na zmenu strany sporu a navrhla, aby do konania vstúpil ako žalobca v II. rade I. M.,
nar. XX.XX.XXXX, pretože uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 16D/18/2018 zo dňa 23.04.2018, dedičské konanie zastavené a majetok nepatrnej hodnoty po neb. W. M. súd vydal I. M.. Tomu predchádzalo uznesenie, ktorým bolo konanie proti žalobcovi v 2. rade I. M. zastavené.
5.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Tvrdí, že kúpna zmluva je neplatná, ktorou žalovaný nadobudol nehnuteľnosti parcelu XXX/X, žalovaný uviedol žalobkyňu do omylu, tá nemala predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Jedná sa o omyl vyvolaný ľsťou, keď boli predstierané alebo zastierané určité okolnosti. V tomto konkrétnom prípade žalovaný predložil žalobkyni na podpis kúpnu zmluvu na prevod pozemku pod domom parc. XXX/X, pričom sa malo jednať o prevod záhrady. Naliehavý právny záujem vo veci je daný, rozhodnutie súdu by mohlo byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v Katastri nehnuteľností. Čo sa týka pozemku pod domom parc. č. XXX/X žalobkyňa chcela dať tento pozemok do užívania rodine K.. Poukazoval na to, čo uviedla žalobkyňa, že jej nebola vyplatená kúpna cena, a potom je to ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, keď je ohľadom nehnuteľnosti dojednaná odlišná cena od skutočne dojednanej. Ide o to, aby bolo jasne stanovené kto je vlastníkom pozemku, že ním je žalobkyňa. Keby bola vyplatená kúpna cena, to by znamenalo, že vlastníkom pozemku je žalovaný. Chce docieliť to, že pozemok je vo vlastníctve žalobkyne.
6.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v lete v roku 2015 podpisovala zmluvu, prišiel k nim žalovaný, chcel kúpiť ich záhradu v F., nepoznala ho, nikdy predtým ho nevidela. Prišiel k nim do Y.. Doma bola ona a manžel, ktorý už zomrel. Žalovaný povedal, že chce kúpiť záhradu v F., povedal, že H. o tom vie, myslí tým H. K., je to rodina, ona s tým nič nemá spoločné. Žalovaný doniesol k nim domov aj matrikárku p. D., ona ležala, manžel sedel v kresle, bol chorý. U nich doma podpisovali zmluvu, zmluvu nečítala, nevidí dobre, ani matrikárka jej ju nečítala, podpísala a odišli. So žalovaným podpisovala asi 2-3 zmluvy, bol u nich trikrát, všetky sa týkali záhrady, je už stará, bála sa, bojí sa cudzích ľudí. Nevie ako sa dozvedela, že predala pozemok pod domom. Chce, aby to vrátil. Aké nehnuteľnosti v tom čase vlastnila nevie. Nevie uviesť ako a kedy bola uhradená kúpna cena, nebola uhradená. Nehnuteľnosti v F. nevidela, nevie v akom sú stave, dávno tam nebola, nemôže chodiť. Videla dom. Prítomný pri podpise zmluvy bola ona, jej manžel a syn I. M.. K. ju ohľadne domu a pozemku pod ním nekontaktovali.
7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný trvá na písomnom vyjadrení k veci, kúpna zmluva bola riadne uzatvorená, žalobkyňa vedela akú zmluvu podpisuje, podpisovala ju pred notárom za prítomnosti syna. Žalobkyňa nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem, pretože ako dôvod uvádza, že pozemok chcela predať rodine K.. Navrhol žalobu zamietnuť. Poukazoval na čl. III kúpnej zmluvy, kde predávajúci potvrdili, že pri podpise kúpnej zmluvy im bola vyplatená kúpna cena. Ak im kúpna cena vyplatená nebola, prečo potom nepodali žalobu o zaplatenie kúpnej ceny.
8.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v spise sú kúpno-predajné zmluvy, snažia sa ho vydierať. Zobrali peniaze za predaj nehnuteľností, keď sa im peniaze minuli, začali robiť problémy. Čo sa týka kúpnej zmluvy komunikoval s p. K. a jeho manželkou, chceli predať dom + pozemok, povedali, že dom sa ide zbúrať, z tohto dôvodu dom ani v zmluve napísaný nebol. Povedal im, že sa s nimi budem baviť len vtedy, keď prinesú zmluvy podpísané od notára, že potom im dá peniaze. Potom robili také veci, že na seba prepísali dom. Pýtali od neho 5.000 eur že potom mu dajú pokoj, to bolo teraz počas konania, minulý týždeň. Čo sa týka textu zmluvy ten pripravoval p. R., oni zmluvu mali. Čo sa týka podpisovania zmluvy, brali k sebe notárku, že ju poznajú, teda matrikárku. Boli v Y., bol tam p. M., p. M. a ich syn I. M.. Nie je pravda, že by žalobcovia konali v omyle, vedeli čo podpisujú, zobrali peniaze, nikto na nich netlačil. Matrikárka sa pýtala, že či vedia čo podpisujú, čo predávajú. Čo sa týka pôvodného žalobcu p. M., to bol spravodlivý človek, on by povedal pravdu, sám povedal K., aby nešpekulovali. Oni prišli za ním K. a K., že chcú predať nehnuteľnosti, jemu to vyhovovalo, ale povedal im, že nedá peniaze dopredu pokiaľ nebude podpísaná kúpne zmluva, v minulosti mal problém s ich zaťom, ktorému dopredu vyplatil peniaze a mal s tým problémy, peniaze mu nevrátil, k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. K. povedali, že oni sú dohodnutí so svojím strýkom, dal im svoje údaje. Čo sa týka domu, ten sa rozpadával, povedali, že ten sa dá zbúrať, že dom nemusí byť v zmluve napísaný. S tým súhlasil. Potom zistil, že dom prepísali na seba. Peniaze vyplatil podľa kúpnej zmluvy, tým bola vec uzavretá. Komunikoval ohľadne uzatvorenia kúpnej zmluvy s K., lebo tam bývali, povedali, že sú dohodnutí so svojím strýkom p. M.. Kúpna cena bola vyplatená v deň podpisu zmluvy v hotovosti, peniaze dal do ruky. Bolo to 3.000 eur, dokladom o vyplatení je kúpna zmluva. R. má realitnú kanceláriu, on pripravuje zmluvy. Jednu zmluvu si nechali tí čo zmluvu podpisovali p. M., dve zmluvy išli na Kataster, jednu má on.
9.Svedkyňa H. K. na pojednávaní uviedla, že od žalobkyne a jej manžela kúpila v r. 2005 dom, jedná sa o dom F. XXX. Žalovaný prišiel v r. 2008, v tom čase bol ich kamarát, už dom mali dokončený. V r. 2016 v máji s manželom išla prepísať si dom na seba, z Katastra došlo, že dom majú prepísaný, zistila, že nemá pozemky, keď sa na to pýtala notára, notárka povedala, že pozemky boli v apríli žalobkyňou predané. Od I. M. sa dozvedela, že prišiel žalovaný, povedal im, že ona ho poslala, že mu môžu predať ďalšie pozemky, prišiel už s hotovými papiermi, oni mu verili, bol to podvod, žalovaný klamal, ona o ničom nevedela. So žalovaným sú susedia. Nevedela, že má predaný pozemok, došlo k hádke. K vyplateniu kúpnej ceny za pozemok pod domom sa vyjadriť nevie. Žalovaný robí zle, odpojil ju od elektriny, preťal vodovodné trúbky, do domu zateká, pretože zobral škridlu z domu, chce ich vyštvať z domu, aby všetko získal. Konflikty trvajú od r. 2014. V dome č. XXX nebýva, museli odísť, nedá sa tam bývať. Žalovanému predávala pozemky za domami, vyplatil kúpnu cenu, všetko prebehlo v poriadku. Dom č. XXX kúpila za 5.000 korún, bolo to zrúcanisko. Neexistovala medzi ňou, jej manželom a žalovaným dohoda, že dom XXX sa zbúra a že pozemky prevedú na neho. Začala rokovať so žalobkyňou o predaji domu č. XXX v r. 2004-2005. Až v r. 2016 si dom dala prepísať na seba, pretože neboli žiadne problémy od r. 2005, problémy začali asi až v r. 2014 a to ohľadne domu XXX, bála sa, aby nenastali problémy aj s domom XXX, preto si ho dala prepísať na seba.
10.Svedkyňa I. D. na pojednávaní uviedla, že žalovaný prišiel na matriku. Povedal, že žalobkyňa mu predala kus záhrady, či by overila jej podpis. Bolo to tak, že ešte pred tým prišiel syn žalobkyne I. M. sa dopredu opýtať, či príde im domov overiť podpis žalobkyne. Jej povinnosť ako matrikárky je ísť overiť podpis aj k ležiacim osobám, pokiaľ nie sú zbavené svojprávnosti. Žalobkyňa jej povedala, že predáva kúsok záhrady, vyjadrovala sa v takom zmysle, že ona to už nemá, že to niekomu dala, že to papierovo nevysporiadali, že ani nevedela, že je vlastníčka. Pýtala sa jej, že či vie čo podpisuje, overila podpis na zmluve, podpísala kúpnu zmluvu a potom aj do osvedčovacej knihy sa podpísala. Prítomní tam boli I. M., manžel žalobkyne, ktorý už zomrel, bol tam aj žalovaný, ale bol na chodbe. K obsahu kúpnej zmluvy sa nevie vyjadriť, ani k vyplateniu kúpnej ceny, jej úlohou bolo osvedčiť podpis. Nie je povinná kontrolovať obsah dokumentu, jednalo sa o nejaký pozemok v F., záhradu alebo kus dvora. Dokument - kúpna zmluva už bol vyhotovený, ten mali doma, ten podpisovala. Rovnopisy zostali u nich doma, záleží na nich koľko si ich dajú osvedčiť, kto si dokumenty zobral to nevie. Čo sa dialo po podpise zmluvy nevie. Pýtala sa žalobkyne a jej manžela, či vedia čo podpisujú, povedali že kus záhrady, alebo dvora. Nevie či si zmluvu predtým dopredu pozerali. Pri podpisovaní zmluvy bola prítomná žalobkyňa, jej nebohý manžel, ich syn I. M.. Žalobkyňa ležala na posteli, jej manžel sedel na stoličke pri nej. Žalovaný nijakým spôsobom nezasahoval, nevyvíjal žiadny nátlak. Má zoznam obyvateľov, ktorí sú súdom zbavení spôsobilosti, pokiaľ má pochybnosti, že osoba nie je spôsobilá podpísať, konzultuje to s obvodným lekárom. V tomto prípade to tak nebolo. Nebolo to potrebné, nemala pochybnosti.
11.Svedok I. M. na pojednávaní uviedol, že v r. 2015 bola predávaná záhrada v F., predávala ju H. K., ale zmluvu museli podpísať jeho rodičia, pretože oni boli evidovaní ako vlastníci. Žalovaný prišiel s tým, že chce kúpiť záhradu, prišiel s H., to je zať H. K.. V r. 2016 prišiel žalovaný k nim domov do Y., že chce kúpiť záhradu, nevedel, či kúpil celú záhradu, myslel si, že len polovicu záhrady v F.. Povedal, že ho poslala H. K.. Rodičom povedal, že zmluvu môžu podpísať. Zmluvu podpísali, bola u nich matrikárka. Potom volala D. H. to je dcéra H. K., či predali dom žalovanému, myslela tým dom, kde bývala H. K.. Povedal jej, že nie, že predávali len záhradu. Oni o ničom nevedeli, žalovaný ich oklamal. Rodičia mali v F. len jednu záhradu. Žalovaný prišiel v r. 2016 s tým, že chce od nich kúpiť ešte záhradu, myslel si, že prvýkrát v r. 2015 bola predaná len polovica záhrady. Kúpnu zmluvu vypracoval žalovaný, on ju nečítal. Nečítal ani prvú zmluvu, myslel si, že je to v poriadku. Nepamätá sa kedy sa žalobkyňa dostala ku kúpnej zmluve, ani ju nemá. Žalovaný sa vyjadril, že chce odkúpiť záhradu, kúpna cena vyplatená nebola. Dom č. XXX sa predával v r. 2016, bolo to už potom ako sa pozemok pod domom predal žalovanému. Bol prítomný pri overovaní podpisov, nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Žalovaný nevyvíjal žiadny nátlak na jeho rodičov.
12.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a to zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi pôvodnými žalobcami W. M. a I. M. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim bola dňa 13.1.2016 uzatvorená Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov parcely CKN parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 117m2, parc
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 128 m2 a parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 99m2 zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. F., obec F., okres T..
V Kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena 3.000 eur a v čl. III. zmluvy bolo uvedené, že bola vyplatená k rukám predávajúcich pri podpise tejto kúpnej zmluvy a túto skutočnosť účastníci zmluvy potvrdili svojimi podpismi na kúpnej zmluve.
Na LV č. XXX je zapísaný ako vlastník parc.č. XXX/X žalovaný, pričom v tomto liste vlastníctva je uvedené, že právny vzťah k stavbe súpisné číslo XXX evidovanej na pozemku parc.č. XXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX.
Rodinný dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X v Kúpnej zmluve uvádzaný nebol, nebol predmetom predaja, podľa tvrdenia žalovaného sa tento rodinný dom mal zbúrať a preto ani nebol zakomponovaný do kúpnej zmluvy.
Zo statického posudku a zhodnotenia technického stavu stavby vyhotoveného Ing. I. D., PhD. z júla 2018 ohľadne rodinného domu v kat. úz. F. parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X vyplýva, že objekt sa nachádza v havarijnom stave, bezprostredne hrozí jeho zrútenie, ohrozuje život a zdravie ľudí, je len otázkou času, kedy príde k samovoľnému zrúteniu objektu.
13.Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ako ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
14.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd ako prvé skúma naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe, pretože základným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu, jeho záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, aby mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení preukázať, pretože v predmetnej veci sa naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, ktorými sú Exekučný poriadok , zákon č. 233/1995 Z.z. a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon č. 7/2005 Z.z. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobkyňa tvrdí, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, resp., že patrí do dedičstva, pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný, tento stav objektívnej neistoty nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie žalobkyne je tak neisté a ohrozené.
15.Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
16.Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
17.V konaní, ktoré sa týka určenia, že určité nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, tak ako je to v prejednávanom spore, musia byť buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia. Pre takéto sporové konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 77 ods. 1 CSP ( R 49/82, R 65/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 183/2009). Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadom veci, o ktorú v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov s poukazom na ustanovenie § 77 ods.1 CSP. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu strán sporu v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 197/2010). Právny zástupca žalobkyne navrhol síce ako žalobcu v 2. rade I. M., nenavrhol však aj všetkých ostatných právnych nástupcov po zomrelom žalobcovi tak ako vyplývajú z Uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 16D/18/2018 zo dňa 23.04.2018, ktorým bolo dedičské konanie po neb. W. M. zastavené a ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine boli uvedení : I. M., nar. XX.X.XXXX - manželka a deti I. W., nar. X.X.XXXX, W. M., nar. X.X.XXXX, U. M., nar. X.X.XXXX, U. M., nar. X.X.XXXX, I. M., nar. XX.X.XXXX. V konaní nevystupujú ako strana sporu, či už na strane žalobkyne, alebo na strane žalovaného právni nástupcovia po zomrelom W. M.. S poukazom na tieto skutočnosti pre nedostatok vecnej legitimácie súd žalobu zamietol.
18.Okrem tohto procesného nedostatku súd videl dôvod na zamietnutí žaloby aj v tom smere, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala jednoznačne a bez pochybností, že konala v omyle, keď podpisoval kúpnu zmluvu so žalovaným na predaj parc.č. XXX/X a žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť parc.č. XXX/X do svojho výlučného vlastníctva jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 132 Občianskeho zákonníka, ktorým je aj kúpna zmluva. Kúpna zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je absolútne neplatná, písomná kúpna zmluva zo dňa 13.1.2016 súdu predložená bola. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu nehnuteľností bola aj parc.č. XXX/X, predávajúcim bola zaplatená kúpna cena vo výške 3.000 eur pri podpise zmluvy, žalobkyňa a jej manžel v súčasnosti už neb. W. M. zmluvu podpísali, ich podpisy boli overené matrikárkou I. D., tá sa vyjadrila jednoznačne, že žalobkyňa jej povedala, že predáva kúsok záhrady alebo dvora, vedela, čo podpisuje, prítomní tam boli I. M., manžel žalobkyne, žalovaný do tohto nezasahoval. Potom ako nedôveryhodné súd vyhodnotil výpovede svedkyne K. a I. M.. Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 49a
OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Omyl vo vôli je právne významným, t.j. má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak právny úkon urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorý bol pre urobený právny úkon podstatný a bez ktorého by k právnemu úkonu, ako bol uzavretý, nedošlo, a osoba, ktorej bol urobený právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala, alebo hoci ho síce nevyvolala, avšak o omyle v čase vykonania právneho úkonu vedela, či vedieť musela a napriek tomu druhú stranu na omyl neupozornila. Súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre podstatný omyl predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť. Právne dôsledky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa stávajú perfektnými ex tunc dôjdením tohto podania druhému účastníkovi zmluvy. Pokiaľ tento druhý účastník dôvod relatívnej neplatnosti popiera, musí sa subjekt, ktorý vzniesol námietku relatívnej neplatnosti, domáhať ochrany na súde. Relatívna neplatnosť právneho úkonu býva v súdnom konaní riešená spravidla ako predbežná otázka v spore o vydanie plnenia z takéhoto právneho úkonu. Žalovať o určenie neplatnosti takéhoto úkonu môže dotknutá osoba za podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu. V kúpnej zmluve boli jasne a zrozumiteľne popísané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu, nehnuteľnosti boli označené parcelnými číslami, uvedené boli tri parcely, dokonca boli zvýraznené hrubším písmom, zo zmluvy nepochybne vyplýva, že predmetom prevodu boli tri parcely zapísané na jednom liste vlastníctva. Pri podpisovaní zmluvy bol prítomný aj I. M. - syn žalobkyne. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že právny úkon - kúpna zmluva bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a súd nezistil žiadny dôvod neplatnosti prejednávanej kúpnej zmluvy, pretože žalobkyňa, /aj jej neb. Manžel/ kúpnu zmluvu podpísala, urobila tak slobodne a vážne, kúpna zmluva je určitá a zrozumiteľná, žalobkyňa vedela čo podpisuje, vedela čo predáva, potvrdila to svedkyňa I. D. ako nestranná osoba, kúpna zmluva svojim obsahom ani neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno a nepreukázala, že by právny úkon - podpísanie kúpnej zmluvy urobila v omyle, že by ju do omylu uviedol žalovaný. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti súd žalobu zamietol.
19.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.