Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoZm-3-2022.pdf
PDF · 134.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoZm/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, I., podnikajúci pod obchodným menom: Jaroslav Bojda, s miestom podnikania Drobného 2, 841 01 Bratislava - Dúbravka, IČO: 40 101 827, zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Šandrikom, AK so sídlom Stražovská 625/1, 922 03 Vrbové, o zaplatenie 5.730,40 Eur s príslušenstvom a odmenou 19,10 Eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/401/2015 - 209 zo dňa 22.6.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/401/2015 - 209 zo dňa 22.6.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 1CbZm/401/2015 - 209 zo dňa 22.6.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.05.2015 domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 5.730,40 Eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 5.730,40 Eur od 07.04.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 19,10 Eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 24.3.2014 znejúcej na zmenkovú sumu 5.730,40 Eur, splatnej dňa 06.04.2015, platobným miestom je Bratislava. K žalobe pripojil prvopis zmenky. V doplnení žaloby uviedol, že dňa 24.3.2014 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 189686, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 5.490,- Eur. Dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 2.890,- Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný istinu úveru uhradiť v 18 mesačných splátkach po 305,- Eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky sa dňa 02.03.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru 2.710,- Eur a vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 3.019,50 Eur. Pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere boli zabezpečené zmenkou, ktorú bol oprávnený využiť pre prípad omeškania dlžníka s plnením splatného záväzku. Zmenková suma pozostávala z neuhradenej časti istiny úveru vo výške 2.710,90 Eur a zo zmluvných sankcií vo výške 274,50 Eur (za omeškanie splátky č. 10) a vo výške 2.745,- Eur (za omeškanie s úhradou zosplatneného úveru).
3. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie zmenkovej sumy 2.985,40 Eur, úrok vo výške 6,00% ročne zo zmenkovej sumy 2.985,40 Eur od 07.04.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 9,95 Eur.
4. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že zaviazanosť žalovaného zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. 189686-11784, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel so žalovaným, podnikajúcim pod obchodným menom Jaroslav Bojda, IČO: 40 101 827 ako dlžníkom dňa 24.3.2014. Zmluva sa uzatvárala, všetky listiny boli žalovaným podpisované a aj listiny potrebné k zmluve boli zástupcovi žalobcu odovzdávané v mieste sídla žalovaného. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 21.03.2014 žalovaný uviedol účel čerpania úveru - preklenovací. Zmenku preto nebolo možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona. Zmenka odkazuje na zmluvu č. 189686-11784. Podľa bodov 5.2. až 5.4. tejto zmluvy vystavil žalovaný blankozmenku, t. j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdal ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Vystavenie zmenky, v ktorej vedome nie sú uvedené niektoré podstatné náležitosti, s tým, že budú doplnené dodatočne za podmienok a spôsobom dohodnutým medzi vystaviteľom a remitentom, zmenkový zákon pripúšťa tým, že v čl. I. § 10 upravuje námietky, ktorými sa dlžník môže proti takejto zmenke brániť.
5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný namietal, že žalobcovi uhradil celú reálne požičanú sumu a že v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, spotrebiteľ. Žalovaný vzniesol viaceré námietky voči žalobe presne špecifikované v ods. 7.1. až 7.7. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom poukázal na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a výšku zmluvnej odmeny predstavujúcej úroky za poskytnutie úveru vyhodnotil za rozpor s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom, podľa jeho tvrdenia ho žalobca uviedol do omylu, neoboznámil zo zmluvnými podmienkami. V rámci konania žalovaný uviedol, že úver čerpal pre svoje finančné problémy, v tom čase potreboval vyplatiť sumu cca 5.500,- Eur. Požičiaval si v tom čase od viacerých bankových inštitúcií (Quatro, Homecredit), chýbala mu čiastka, ktorú mu ponúkol pán A. od žalobcu. Nechal to na pána A. za účelom urobiť úver „tak, aby úver dostal“. Pán A. ho navštevoval pri osobnej komunikácii v sídle jeho spoločnosti. Zmluvu podpísal bez toho, aby si ju prečítal a čítal ju, až keď išiel vyplácať úver. V rámci konania žalovaný predložil súdu písomnú komunikáciu s poisťovňou za účelom preukázania jeho poistnej udalosti z roku 2013, ale listinami žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by finančné prostriedky čerpané u žalobcu použil na účel v súvislosti s poistnou udalosťou, hlavne ak časovo k poistnej udalosti došlo v roku 2013 a k uzavretiu zmluvy so žalobcom došlo 24.3.2014. Žalovaný namietal aj neurčitosť označenia miesta, kde malo prísť k plneniu zo zmenky. Z obsahu zmenky súd ustálil, že je v nej zrozumiteľne uvedené miesto plnenia v Bratislave na konkrétnej adrese „ČSOB, a.s., zahraničná pobočka v SR, pobočka Námestie SNP č. 29, Bratislava. Námietku žalovaného (špecifikovaná v ods. 7.2.) o vyplnení blankozmenky v rozpore s dohodou o jej vyplnení súd vyhodnotil ako nedôvodnú z dôvodu, že bola vyplnená v zmysle dohody zmluvných strán o vyplňovacom práve uvedenej v bode 5.1. až 5.4. zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu bodu 1.1. predmetnej zmluvy vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.490,- Eur. Poukázal na to, že žalobca mu v skutočnosti vyplatil len sumu 2.600,- Eur (rozdiel súm 5.490,- Eur a 2.890,- Eur). V rámci námietok (špecifikovaná v ods. 7.3.) namietal neplatnosť ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere č. 189686-11784 v časti zmluvných pokút a ustanovení o výške zmluvnej odmeny majúcej charakter úrokov.
6. Súd prvej inštancie v priebehu konania zastavil konanie v časti zmluvných pokút a k tomu prislúchajúceho príslušenstva pre čiastočné späťvzatie žalobcu, preto sa v tejto časti námietkami nezaoberal. Zaoberal sa však námietkami v časti výšky zmluvnej odmeny 2.890,- Eur, ktorú žalovaný označil za rozpor s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Z obsahu bodu 9.1 zmluvy majúcej charakter prefabrikovaného formulára vyplýva dohoda, že vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa započítajú ku dňu poskytnutia úveru a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 5.490,- Eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 2.890,- Eur.
7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je zaplatenie zmenky, ale keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy a žalobca je prvým majiteľom zmenky, má žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona vznášať kauzálne námietky bez toho, aby preukázal, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Námietka žalovaného, že mu bol v skutočnosti poskytnutý úver len vo výške 2.600,- Eur, nakoľko zmluvná odmena vo výške 2.890,- Eur sa stala splatnou ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená vzájomným započítaním pohľadávok patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa odmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanému len rozdiel 2.600,- Eur.
8. Súd prvej inštancie zistil, že Zmluvou o revolvingovom úvere č. 189686-11784 zo dňa 24.3.2014 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 5.490,- Eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 305,- Eur podľa splátkového kalendára (od 30.4.2014 do 30.9.2015). Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 2.890,- Eur, ktorá predstavuje „úroky za poskytnutie úveru“. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovaného na poskytnutie úveru 5.490,- Eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu 2.890,- Eur), takže žalobca v skutočnosti žalovanému vyplatil len sumu 2.600,- Eur.
9. Súd si po vykonanom dokazovaní a hlavne vyjadrení samotného žalovaného ustálil, že vzťah strán sporu je obchodnoprávny a v tomto konkrétnom prípade uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere podľa § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ). Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním. Napriek tomu dospel súd k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 2.600,- Eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: úrok 2.890,- Eur na 18 mesiacov z úveru 5.490,- Eur predstavuje 53% (výpočet: 2.890/5.490 x 100=52,64, zaokrúhlene 53%), ale z úveru 2.600,- Eur už úrok 2.890,- Eur predstavuje 111% (výpočet: 2.890/2.600 x 100=111,15, zaokrúhlene 111%), teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný, je neplatnosťou jeho dojednania.
10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje približne 53%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu, potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 53% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvodu na iné, ako „úžerné“ označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (k tomu Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.03.2016 sp.zn. 1CoZm/14/2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2016, sp. zn. 1CoZm/46/2016). Žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v predtlačenej forme žiadosti o úver ako aj v úverovej zmluve zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru. K tomuto záveru súd dospel aj po vyjadrení svedka, ktorý uviedol, že v čase čerpania úveru žalovaným žalobca poskytoval úvery vo výške 3.000,- až 4.000,- Eur.
11. Dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Žalobca zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy špekulatívne zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Svojim obsahom a účelom tak zmluva o revolvingovom úvere obchádza zákon a je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
12. Z obsahu karty klienta doloženej samotným žalobcom mal súd objektívne preukázané, že žalovanému mala byť na účet pripísaná dňa 25.03.2014 suma 2.600,- Eur a celkovo žalovaný splatil 2.779,10 Eur v období od 22.4.2014 do 10.7.2014. Keďže zmenka zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy, mal by žalovaný vrátiť len sumu, ktorú reálne čerpal. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný vrátil vyššiu sumu než reálne vyčerpal a to ešte pred podaním žaloby, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu (v jej nespäťvzatej časti).
13. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu po úprave späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uplatňovaných zmluvných sankcií vo výške 2.745,- Eur vrátane príslušenstva a v časti zmenkovej odmeny vo výške 9,15 Eur, celkovo v sume 2.754,15 Eur. Žalovaný žalobcovi uhradil celkovo 2.779,10 Eur v období od 22.4.2014 do 10.7.2014. Žaloba bola podaná osobne na súd dňa 06.05.2015, z čoho vyplýva, že žalovaný do podania žaloby zaplatil žalobcovi celú dlžnú sumu vychádzajúc z ustálenia si zmluvy o revolvingovej zmluve ako absolútne neplatnej. Z tohto dôvodu aj súdu vyplynul plný úspech žalovaného a preto mu súd aj priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádza z toho, že žalobca poskytol žalovanému reálne sumu 2.600,00 Eur a túto sumu následne dáva do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 2.890,00 Eur, v dôsledku čoho vyvodil záver o úroku 111,15% na obdobie 18 mesiacov. Má za to, že takéto posúdenie veci je nesprávne a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka je typom konsenzuálneho kontraktu, na rozdiel napr. od zmluvy o pôžičke, ktorá je kontraktom reálnym. V zmluve o revolvingovom úvere č. 189686-11784 je v bode 1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 5.490,00 Eur. Zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 Zmluvy a následné vyplatenie sumy 2.600,00 Eur na účet žalovaného. Celkový úrok na 18 mesiacov tak predstavuje 52,64% (zaokrúhlene 53%) a ročný úrok potom predstavuje 35,09% - vychádzajúc z pomeru úveru 5.490,00 Eur a zmluvnej odmeny 2.890,00 Eur. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že záväzok žalovaného splatiť úver bol dohodnutý až na dobu 18 mesiacov. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním, že úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky.
15. Preto považuje konštatovanie súdu v bode 35 odôvodnenia rozsudku, že výška dojedaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, za nesprávne skutkové zistenie a to napriek jednoznačne formulovaným ustanoveniam Zmluvy, najmä o výške úveru (bod 1.1), zmluvnej odmene (bod 4) a započítaní (bod 9.1). V súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru uvádza, že špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút bol prevzatý aj do ust. § 502 Obchodného zákonníka a umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t. j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov a kedy nastáva ich splatnosť.
16. Žalobca ďalej uvádza, že zmluva o úvere je v zmysle úpravy v Obchodnom zákonníku tzv. absolútnym záväzkom. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dojednaná ako bezúročná, pretože záväzok platiť úrok ako odplatu za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov do užívania je pojmovým znakom úverovej zmluvy a jej podstatnou časťou. Ak veriteľ a dlžník nedohodnú výšku úrokov v zmluve, je dlžník povinný platiť úrok vo výške stanovenej Obchodným zákonníkom. Tá nie je stanovená fixne, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste dlžníka v dobe uzavretia zmluvy za úvery nimi poskytované. Vo vzťahu k § 502 Obchodného zákonníka súdna prax ďalej konštatovala, že prípadná dohoda o úroku vo výške prevyšujúcej povolenú hodnotu nespôsobuje
neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, ale ani neplatnosť dojednania o úrokoch, ale nastúpenie právneho dôsledku vyjadreného v uvedenom ustanovení. Zákon výslovne uvádza, že v prípade úrokov vyšších než sú podľa zákona alebo na základe zákona, má dlžník povinnosť platiť úrok v najvyššie prípustnej výške. Právna úprava teda jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania o úrokoch. Uvedené súd prvej inštancie nerešpektoval, a preto po právnej stránke dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch (v prejednávanej veci predstavujúcej zmluvnú odmenu) a následne k nedôvodnému posúdeniu úverovej zmluvy vo všetkých jej ustanoveniach ako neplatnej pre obchádzanie zákona. Takýto postup nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v zákonných ustanoveniach.
17. Žalobca s poukazom na vyššie prezentované tvrdenia odmieta záver súdu, že bol využitý princíp zmluvnej voľnosti a zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku sa tým sledovalo, aby zákon dodržaný nebol. Žalobca si uplatnil svoje oprávnené nároky na základe platných právnych úkonov (zmluva o úvere, zmenka) a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Započítanie vzájomných pohľadávok je legitímnym úkonom a nie je možné na jeho základe vyvodzovať záver o neplatnosti úverovej zmluvy pre obchádzanie zákona, zvlášť s poukazom na § 502 Obchodného zákonníka a argumentáciu uvádzanú v bode 4 odvolania.
18. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie.
19. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
20. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
21. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
22. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“) sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
24. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
25. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622> a § 262 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 263 až 272 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 273 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 276 až
289 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 301 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 303 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20230622>, 304 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 306 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 308 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 311 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 312, 313 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 321 ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 324 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 340a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20230622>, 340b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 341 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 365 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 369 až 369d <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 370, 371 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20230622>, 376 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 382 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 384 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 386 až 408 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 408a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20230622>, 444 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 458, 459 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 477, 478 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 479 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 480, 481 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 483 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20230622>, § 488 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 493 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 499 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 509 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 592 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20230622>, 597 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 655 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 655a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 660 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 668 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 668a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 669, 669a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20230622>, 672a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 675 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 676 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, § 711 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 720 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20230622>, 725 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 729 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622>, 743 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230622> a 771c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20230622>.
26. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
27. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
28. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
29. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
30. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
33. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania je zaplatenie zmenky. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy a žalobca je prvým majiteľom zmenky, preto má žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 ZZŠ vznášať kauzálne námietky bez toho, aby preukázal, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Námietka spochybňujúca výšku úroku, t.j. odmeny za poskytnutie úveru, dojednanej medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o úvere, patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 5.490,- Eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 305,- Eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 2.890,- Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanému vyplatil sumu 2.600,- Eur. Súd prvej inštancie posúdil vzťah strán sporu ako obchodnoprávny, zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasl. ObZ. Konštatoval, že pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti a ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak. Napriek tomu dospel súd prvej inštancie k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. Podľa súdu prvej inštancie v dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky len vo výške 2.600,- Eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: úrok 2.890,- Eur na 18 mesiacov z úveru 5.490,- Eur predstavuje 53% (výpočet: 2.890/5.490 x 100=52,64, zaokrúhlene 53%), ale z úveru 2.600,- Eur už úrok 2.890,- Eur predstavuje 111% (výpočet: 2.890/2.600 x 100=111,15, zaokrúhlene 111%), teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok súd prvej inštancie posúdil ako nedovolený, ktorý sa zvykne označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný, je neplatnosťou jeho dojednania. Podľa súdu prvej inštancie žalobca tým, že zakomponoval do zmluvy o revolvingovom úvere ustanovenia, predovšetkým o nominálnej výške úveru, ktoré sú síce zákonom dovolené, sledoval, aby zákon dodržaný nebol.
34. Odvolateľ považuje za nesprávne a bez opory vo vykonaných dôkazoch posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý v rámci svojej argumentácie vychádza z toho, že žalobca poskytol žalovanému reálne sumu 2.600,- Eur a túto sumu následne dáva do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 2.890,- Eur, v dôsledku čoho vyvodil záver o ročnom úroku 111,15% pri dobe splácania 18 mesiacov. Podľa žalobcu je v bode 1.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 189686-11784 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 5.490,- Eur, ktorá je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku, ktorý pri použití štandardného vzorca na výpočet úrokovej sadzby správne podľa žalobcu predstavuje 35,09% p. a., ktorý nie je nedovolený a úžernícky, na čo nemá vplyv dojednanie o započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 zmluvy a následné vyplatenie sumy 2.600,- Eur žalovanému. Žalobca preto považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, za nesprávne, poukazuje na jednoznačne formulované ustanovenia zmluvy o výške úveru (bod 1.1), zmluvnej odmene (bod 4.1) a započítaní (bod 9.1).
35. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožňuje. Odvolací súd poukazuje na základné ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ktoré vymedzuje podstatné časti úverovej zmluvy, ktoré sú z hľadiska vzniku zmluvy kogentné (§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka), a to: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že v bode 1.1 Zmluvy o revolvingovom úvere je jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 5.490,- Eur, považuje za nerelevantnú vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie. Z bodu 1.1 zmluvy nevyplýva totiž výška žalobcom skutočne poskytnutého úveru. Zo žiadosti žalovaného o poskytnutie
úveru vyplýva výška požadovaného úveru („čiastka k výplate“) 2.600,- Eur a obsahom nedefinovaný údaj „nominálna hodnota úveru“ 5.490,- Eur. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu, a to Karty klienta vyplýva reálne vyplatená suma úveru 2.600,- Eur. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré vyplývajú z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, z ktorej vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému úver len vo výške 2.600,- Eur.
36. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca formálne zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.490,- Eur a za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 2.890,- Eur, ktorá predstavuje úroky z poskytnutého úveru (bod 4.1 zmluvy), splatnú ku dňu poskytnutia úveru a vzájomné pohľadávky zmluvných strán (úver 5.490,- Eur a odmena 2.890,- Eur) sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, avšak zo zmluvy o revolvingovom úvere, Karty klienta a Žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že splatnosť odmeny a započítanie nároku na odmenu mali byť nastavené tak, aby žalobca reálne poskytol žalovanému iba sumu 2.600,- Eur, ktorú úročil úrokmi dohodnutými pevnou sumou vo výške 2.890,- Eur. Skutočným cieľom zmluvných dojednaní a vôľou strán bol (v dôsledku nastavenia splatnosti odmeny a započítania pohľadávok) vznik záväzku žalovaného ako dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky, t. j. že žalovaný mal splácať sumu, ktorá pozostáva zo sumy 2.600,- Eur (ktorá je poskytnutou výškou úveru) a sumy 2.890,- Eur (ktorej výška zodpovedá odmene/zmluvným úrokom). Ak teda žalobca namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd túto odvolaciu námietku z vyššie vysvetlených dôvodov posúdil ako neopodstatnenú.
37. Odvolací súd však považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorou namieta, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď celú úverovú zmluvu posúdil ako absolútne neplatnú pre obchádzanie zákona. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru o neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko obsahom a účelom obchádza zákon a je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a zmenka potom zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca zámerne využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol (o započítaní pohľadávky žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 6.936,- Eur proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 9.936,- Eur ku dňu poskytnutia úveru, bodu 9.1 zmluvy). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie teda nevyplýva, že dojednanie o započítaní a splatnosti odmeny za poskytnutie úveru vyhodnotil ako neplatné pre rozpor so zákonom, naopak, s ohľadom na princíp zmluvnej voľnosti, tieto posúdil ako zákonom dovolené, ktorých účelom ale má byť obchádzanie zákona vo vzťahu k výške úrokov z úveru.
38. Z podstaty zmluvy o úvere vyplýva, že poskytnutie úveru je viazané na odplatu, ale úrok sa viaže len na prostriedky, ktoré sú skutočne čerpané. Odvolací súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci bol skutočne čerpaný úver 2.600,- Eur. Odvolací súd sa potom stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že úrok 2.890,- Eur na 18 mesiacov z úveru 5.490,- Eur predstavuje 53%, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery a takýto úrok je potrebné hodnotiť ako neprimeraný a nedovolený, v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka a dobrými mravmi, avšak záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti celého kauzálneho vzťahu z tohto dôvodu, je nesprávny.
39. Záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úroky je v zmysle základného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Z uvedenej podstaty inštitútu úrokov z úveru a účelu úverovej zmluvy vyplýva, že tieto sú neoddeliteľne spojené s istinou v tom zmysle, že ak dlžník užíva istinu, platí úroky z tejto istiny. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluvná odmena v posudzovanej veci predstavuje úroky za poskytnutie úveru (bod. 4.1 zmluvy), nie odplatu za rezerváciu peňazí (ktorú upravuje kogentné ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka). Právna úprava nezakotvuje maximálnu výšku úrokov z úveru, táto je limitovaná iba zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Prípadná neplatnosť dohody o výške úrokov z úveru teda nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ale nastupujú právne dôsledky predpokladané v § 502 ods. 1 veta tretia Obchodného zákonníka, t. j. dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Právna úprava tak zvýrazňuje obsahovú oddeliteľnosť časti úverovej zmluvy týkajúcej sa výšky úrokov z úveru od ostatného obsahu zmluvy.
40. Odvolací súd zdôrazňuje, že neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo čiastočná. V prípade, ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť (§ 41 O <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>bčianskeho zákonníka). Podmienkou je iba to, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám o sebe právne obstáť a zostať tak v platnosti. Ustanovenie § 41 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/><https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>bčianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti je aplikovateľné v prípade všetkých právnych úkonov, z hľadiska posudzovania platnosti/neplatnosti zmluvy o úvere ako celku je teda rozhodujúce skúmať, či sa dôvod neplatnosti právneho úkonu týka celého právneho úkonu alebo len jeho časti a či táto časť je oddeliteľná a spôsobilá na samostatnú existenciu.
41. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (sp. zn. I. ÚS 625/03). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012). Primát autonómie vôle zmluvných strán je primárnym dôvodom preferencie čiastočnej neplatnosti zmluvy. Ak súd prvej inštancie pri posúdení dohodnutej výšky úrokov dospel k záveru o nedovolenosti zmluvného dojednania z dôvodu rozporu s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, odvolací súd má za to, že ochrana oprávnených záujmov dotknutých subjektov ingerenciou súdu do súkromného vzťahu je limitovaná účelom tejto ochrany, preto neplatnosťou môže byť dotknutá len časť právneho úkonu (týkajúca sa nedovolenej výšky úroku z úveru) a ostatné časti je potrebné ponechať v platnosti.
42. Pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu, súd túto skúma ex offo, a to aj v prípade neplatnosti čiastočnej. Súd prvej inštancie sa však čiastočnou neplatnosťou kauzálneho vzťahu zabezpečeného zmenkou vôbec nezaoberal a žalobu zamietol v celom rozsahu, postup a dôvody, prečo na čiastočnú neplatnosť zmluvy neprihliadol, v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, v dôsledku čoho je pre nedostatok dôvodov rozhodnutie nepreskúmateľné, neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie súdu, ako aj realizáciu procesných práv strán sporu.
43. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s čiastočnou neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, riadne ustáliť nárok žalobcu z kauzálneho vzťahu zabezpečeného zmenkou v súvislosti s poskytnutím úveru vo výške 2.600,- Eur so zohľadnením plnenia žalovaného po splatnosti zmenky, (vyčísliť) a zistiť výšku oprávnenej odplaty za poskytnutie úveru (úrokov), nakoľko v prípade neplatnosti dohody zmluvných strán o výške zmluvných úrokov z úveru platí, že odplatnosť úveru musí byť obvyklá (§ 502 ods. 1 veta tretia, § 499 ObZ), nie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a zohľadňujúca riziko poskytovania nebankových úverov klientom, ktorí zvyčajne podmienky pre poskytnutie úveru s ohľadom na ich finančnú spoľahlivosť nespĺňajú. Súd prvej inštancie vo veci opätovne meritórne rozhodne, pričom je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nové rozhodnutie riadne odôvodní.
44. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).