Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-285-2019.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/285/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: L. B., F.. XX.X.XXXX, J. F. T., U. XXX/XXX, zast. JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č. k. 23C/51/2018-198 z 29. apríla 2019
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
2. Vychádzal z toho čoho sa domáhal žalobca žalobou (išlo o zaplatenie sumy 22.729,33 € s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci) a že na podnet žalovanej rozsudkom pre zmeškanie dňa 25.1.2019 v súlade s § 278 CSP žalobu zamietol. Aj keď bol poučený o svojich procesných právach žalovaný on neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní žiadnymi vážnymi okolnosťami.
3. Dňa 7.2.2019 doručil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 25.01.2019. Vo svojom podaní uviedol, že neúčasť ne pojednávaní jeho právneho zástupcu bola zapríčinená akútnym zdravotným problémom - seknutím v krížoch. Silná bolesť neustupovala ani po odpočinku na lôžku a nasledujúci pracovný deň, t.j. 28.01.2019 musel vyhľadať lekársku pomoc.
4. Súd citoval §§ 278, 280 CSP a dôvodil, že má za to, že ak by došlo k zdravotným problémom právneho zástupcu navštívil by lekársku pomoc v ten deň, čiže v deň pojednávania a nie o 3 dni neskôr a taktiež má za to, že advokát by dokázal ospravedlnením neúčasti poveriť inú osobu, ak jeho zdravotný stav mu neumožňoval zabezpečiť účasť na pojednávaní prípadne aj s využitím koncipienta, ktorého má u seba evidovaného podľa portálu www.sak.sk, prípadne inou formou substitúcie. Ustanovenie § 183 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 16 ods. 1,2 Zákona o advokácii a § 17 ods. 1 tohto zákona totiž vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane (tak, ako to tvrdí v podanom návrhu na zrušenie rozsudku žalobca), vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Žalobcom uvádzané dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by pre potreby procesného postupu tohto konania preukázali dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (aj keď žalobca doložil v návrhu z 04.02.2019, č.l. 184, lekárske potvrdenie, avšak 3 dni po konaní pojednávania).
5. V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnuté uznesenie zrušiť.
6. V odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h), teda z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, keďže neakceptoval predložené lekárske potvrdenie s tým, že v prípade zdravotných problémov by môj právny zástupca vyhľadal lekársku pomoc hneď a nie až o 3 dni. Súd však vôbec neprihliadol na to, že náhle zdravotné problémy môjho právneho zástupcu sa objavili dňa 25.01.2019, teda v deň pojednávania, ktorým bol piatok, pričom môj právny zástupca po pretrvaní prudkých bolestí vyhľadal lekársku pomoc ošetrujúceho lekára hneď nasledujúci pracovný deň, v pondelok 28.01.2019, pretože ošetrujúci lekár môjho právneho zástupcu MUDr. Petronela Vaňová počas víkendov neordinuje. Keďže diagnóza M54.90 nie je život ohrozujúcou chorobou, no aj tak je chorobou, ktorá nepochybne znemožňuje účasť na pojednávaní alebo vykonávanie akýchkoľvek iných činností, sú úvahy súdu prvej inštancie uvedené v odseku 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne nesprávne, pretože bezodkladné vyhľadanie akejkoľvek lekárskej pomoci pri takomto zdravotnom probléme nie je na mieste. Pri takejto diagnóze, ktorá výrazne obmedzuje pohybové možnosti postihnutej osoby, bezodkladné vyhľadanie lekárskej pomoci bez asistencie blízkej osoby dokonca ani nie je možné. Spochybnenie, či k prepuknutiu choroby došlo už dňa 25.01.2019, tak nie je správne, vzhľadom na skutočnosti uvádzané už v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal taktiež na ustanovenie § 183 ods, 1, 2 CSP, avšak ani toto ustanovenie nemožno vykladať absolútne, ako to urobil súd prvej inštancie. S prihliadnutím na okolnosti, ktoré znemožnili môjmu právnemu zástupcovi účasť na pojednávaní, a to predovšetkým na náhle zdravotné ťažkosti, ktoré sa objavil v deň pojednávania, nie je spravodlivé, ba dokonca ani objektívne možné zabezpečiť na poslednú chvíľu zastúpenie iným advokátom. V doplnení návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 03.04.2019 som uviedol, že z neúčasti na jednom pojednávaní, a to navyše z ospravedlniteľného dôvodu, ktorý som uviedol v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemožno vyvodiť záver o mojej pasivite v konaní, ktorého začiatok som sám inicioval. Počas konania som vo veci aktívne vystupoval, takže z priebehu celého konania nemožno vyvodiť, že by som nemal záujem zúčastniť sa vytýčeného pojednávania. S touto mojou námietkou sa však súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal, a to ani napriek tomu, že som moju argumentáciu podporil citáciou nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci, kde boli pochybnosti o ospravedlniteľnosti dôvodov zmeškania žalobcu vážnejšie. V bode 7 odôvodnenia síce súd všeobecne uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, avšak vôbec nereaguje na mnou uvádzané argumenty, že v tomto konaní neúčasť na jednom pojednávaní nemožno vyhodnotiť ako moju procesnú pasivitu. Pred podaním žaloby som sa pokúšal o mimosúdne uspokojenie mojich nárokov spôsobom upraveným v zákone č. 514/2003 Z. z. Keďže moje nároky uspokojené neboli, podal som vo veci žalobu na súd. Následne som sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom som toto podanie ešte o mesiac doplnil ďalším podaním. Takýto môj postup teda jednoznačne nesvedčí o mojej procesnej pasivite a o nezáujme o konanie, ktoré by mohlo byť sankcionované rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. K rozsudku pre zmeškanie žalobcu sa vyjadroval aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v uznesení zo dňa 31.07.2018 vo veci vedenej pod č. k. 17Co/70/2018 uviedol, že „odvolací súci sa nestotožňuje s takýmto výkladom ustanovenia § 278 Civilného sporového poriadku v tom, že súd musí vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie, ak sú splnené podmienky vymedzené v § 278 C. s. p., že sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol na naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávaní bol žalobca poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, k čomu musí samozrejme pristúpiť návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, pretože každé ustanovenie Civilného sporového poriadku musí súd v zmysle článku 3 C. s. p. vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale aj zmyslu a účelu toho ktorého ustanovenia. Podľa článku 2 ods. 1 C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. I keď podľa textu ustanovenia § 278 C. s. p. môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na ktoromkoľvek pojednávaní, nielen na prvom pojednávaní, musí nad textom zákona prevládnuť vyšší princíp spravodlivej ochrany práv strany sporu a sudca dodržujúci tento princíp nemusí návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Rovnako to podľa názoru odvolacieho súdu platí pre rozsudok pre zmeškanie žalobcu alebo žalovaného. V tomto smere poukazuje odvolací súd na závery nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 3143/15 z 23. 02. 2016, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Po posúdení všetkých okolností prejednávaného
prípadu je nutné konštatovať, že konajúci súd postupoval v duchu opačnom, než mu ukladajú zásady civilného procesu vyjadrené v § 1, 3 a 6 O. s. p. Vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, kedy síce formálne podmienky pre jeho vydanie splnené boli, hľadisko vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia, ako ho vymedzuje judikatúra Ústavného sudu, však neskúmal. Z ponúkaných postupov, ako s konaním naložiť, zvolil len, ktorým rezignoval na požiadavku ochrany procesných práv sťažovateľky a zvolil postup procesne najpohodlnejší, nie však s ohľadom na okolnosti prípadu najvhodnejší, pričom uvedený postup nemožno považovať za zlučiteľný so základnými zásadami civilného procesu.“ S poukazom na všetky vyššie opísané dôvody mám za to, že môj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol dôvodný a v súlade s § 281 Civilného sporového poriadku, na základe čoho žiadam, aby odvolací súd vydal nasledujúce uznesenie: Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 23C/51/2018 z 25. januára 2019 zrušuje.
7. Žalovaná v tomto spore navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie taktiež potvrdiť, lebo je vo výroku vecne správne, keďže podľa názoru žalovanej lekárske potvrdenie z 28.1.2019 predložené právnym zástupcom žalobcu nie je dostatočne preukázaným dôvodom na ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní 25.1.2019 (v rozhodný deň žiaden lekársku pomoc tento zástupca nevyhľadal).
8. Žalobca vo svojej replike reagoval tak, že ním predložené lekárske potvrdenie je dostatočným preukázaním dôvodov na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, príznaky choroby sa nezmenili a pretrvávali počas viacerých dní a tak lekár mohol spoľahlivo určiť čo tieto problémy spôsobuje aj spätne ku dňu, kedy sa príznaky prvý raz prejavili, považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a ním podané odvolanie za dôvodné, žiadal aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že rozsudok súdu prvej inštancie z 25. januára 2019 sa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a zistil, že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane žalobcu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a preto uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a so zreteľom na § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
10. Podľa § 378 CSP, zák. č. 160/2015 v znení neskorších predpisov, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predovaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Vzhľadom na znenie ust. § 281 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
12. Návrh podľa ods. 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
13. Odvolací súd preskúmal odvolacie dôvody žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, t. j. že ide o nesprávny rozsudok, lebo na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú preukázané.
14. Predovšetkým žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pričom podľa ustálenej súdnej praxe právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zisteného skutkového stavu, alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení právneho predpisu vychádzal a prípadne ako ho vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinností a ako bola preto vec rozhodnutá.
15. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie NS SR z 29.3.2019 sp. zn. 2Cdo/105/2018, ktorým rozhodoval o dovolaní a toto dovolanie strany sporu bolo odmietnuté.
16. Z odôvodnenia uznesenia zo dňa 29.4.2019 sp. zn. 23C/51/2018 nesporne vyplýva, že žalobca len s poukazom na § 281 ods. 2 CSP doručil súdu v lehote 15 dní vyjadrenie spolu s potvrdením od lekára zo dňa 28.1.2019, a to s potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti od 30.1.2019 a žiadal vzhľadom na § 281 ods. 3 CSP, aby súd rozsudok zrušil. Na riadne nariadené pojednávanie súdom prvej inštancie, (predvolanie mu totiž došlo 27.11.2019) sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd neakceptoval nesúhlas s rozsudkom žalobcu, a to, že ho žiada zrušiť, lebo v deň pojednávania mal právny zástupca žalobcu silnú kritickú bolesť chrbta, kvôli ktorej nebol schopný zúčastniť sa pojednávania 28.1.2019 a mal vyhľadať lekársku pomoc, jeho zdravotný stav sa nezlepšoval a ani nezlepšil až 30.1.2019 musel opätovne vyhľadať lekára s tým, že od uvedeného dátumu je uznaný za práceneschopného.
17. Odvolací súd poznamenáva, že tvrdenie pri odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie ako aj uznesenia zo dňa 29. apríla 2019, že mal zabezpečiť účasť na pojednávaní, prípadne aj s využitím koncipienta, ktorého mal u seba evidovaného podľa portálu www.sak.sk, prípadne inou formou substitúcie a ďalej postupovať podľa § 17 ods. 1 Zákona o advokácii v spojení s § 183 ods. 1, 2 CSP je predčasné. Netreba zabúdať, že išlo o kontumačný rozsudok a súd prvej inštancie veľmi dobre vedel, že išlo o stranu žalobcu, ktorá bola riadne zastúpená advokátom. Ani odôvodnenie uznesenie súdu prvej inštancie, že žalobcom uvádzané dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by pre potreby procesného postupu tohto konania preukázali dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania a preto, keď podľa č. l. 184 až tri dni po konaní pojednávania predložil lekárske potvrdenie, mal súd rozhodnúť zákonne o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie inak a nie zamietajúcim je tiež predčasné a nezákonné.
18. Súd prvej inštancie nepovažoval návrh na zrušenie kontumačného za dôvodný a preto uznesením návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, nevychádzal však jednoznačne zo zisteného skutkového stavu a odvolací súd uveril námietkam v odvolaní, že ak sa nezúčastnil z ospravedlniteľného dôvodu právny zástupca žalobcu na pojednávaní, nie vždy možno rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, t. j. kontumačným, tak že sa žaloba zamietne.
19. V žiadnom prípade nemožno považovať za pasivitu žalobcu to, že bol neprítomný jeho právny zástupca, advokát, lebo dôvodom neprítomnosti bol akútny zdravotný problém, tzv. „seknutie v krížoch“; ktoré sa mu prihodilo dopoludnia v deň pojednávania a kvôli ktorému nebol schopný zúčastniť sa nariadeného pojednávania a ani v predstihu zaslať súdu ospravedlnenie a žiadosti o odročenie pojednávania. Silná bolesť chrbta neustupovala ani po odpočinku na lôžku a nasledujúci pracovný deň, t. j. 28.1.2019 vyhľadal lekársku pomoc, o čom predložil dôkaz, výmenný lístok - poukaz zo dňa 18.1.2019. Na 30.1.2019 opätovne vyhľadal lekára s tým, že silné bolesti aj naďalej pretrvávajú a podľa lekárskeho vyšetrenia si liečba jeho zdravotného problému vyžiadala dlhšiu dobu, čo spôsobilo uznanie právneho zástupcu za práceneschopného s diagnózou M54.90.
20. Odvolací súd z obsahu žaloby zistil, že žalobca žiada 22.729,93 € s príslušným úrokom, žaloba podaná 2.7.2018, napísaná 28.6.2018 a pripojené plnomocenstvo na č. l. 5 dňa 8.9.2017 od žalobcu. V žalobe na č. l. 2 až 4 (obojstranne) je popísaný skutkový stav s tým, že vysvetlil žalobca aj zodpovednosť Generálnej prokuratúry SR vo veci ako aj pasívnu legitimáciu žalovaného vysvetlil, pričom popísal aj výšku náhrady škody a zákonné ustanovenia počnúc § 3 a končiac § 17 ods. 1, 2. č. 514/2003 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia právnej normy, t. j. § 278 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP pre vydanie kontumačného rozsudku ako aj § 280 ods. 1 CSP nebolo ustanovenie aplikované správne a zákonne a preto bolo porušené právo na spravodlivý proces a odvolacie dôvody sú dané. Treba prisvedčiť odvolaniu žalobcu, že strana sporu či už žalobca alebo jeho právny zástupca môže dodatočne doložiť súdu spolu s
návrhom na na zrušenie kontumačného rozsudku dôkaz o tom, že zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu nariadené pojednávanie.
21. Podľa ustálenej súdnej praxe, napr. nález vo veci II/ÚS/369/2018 z 13.12.2018, nebolo vyhovené sťažnosti sťažovateľov smerujúcej proti rozhodnutiu súdu o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, avšak ústavný súd prijal záver, že kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore, ktorú treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo veci nekoná, nemá o pojednávanie záujem a z tohto dôvodu je namieste ho sankcionovať rozsudok pre zmeškanie.
22. Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého uznesenia predmet sporu ako aj neuplatnenú výšku nároku nedospel k správnemu záveru súd, že žalovaný subjektívne nemal záujem o konanie na súde, bol vedome nečinný a to aj napriek tomu, že žalovaný subjektívne bol vedome nečinný a o pojednávaní vedel. Objektívne je zrejmé, že riadne došlo predvolanie na pojednávanie žalobcovi aj s poučením, ale zmeškal v súdenej veci pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu.
23. Odvolací súd pri aplikácii § 277 CSP sa najprv zaoberal splnením zákonnej lehoty 15 dní (návrh podľa ods. 1 a 2), keď môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; a o tom ho v rozsudku pre zmeškanie súd poučí) a zistil, že žalobca uplatnil svoje oprávnenie žiadať zrušenie uznesenia jednoznačne včas. So zreteľom na § 281 ods. 2 CSP návrh podľa ods. 1 (t. j. ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie), mohol podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučil jednoznačne.
24. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca riadne podal odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie a podal riadne odvolanie aj proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno vydať kontumačný rozsudok, ak nie sú splnené zákonné podmienky napr. či už vo forme absencie niektorého z predpokladov, t. j. návrhu žalobcu na vydanie kontumačného rozsudku podľa §274 CSP a podobne, absenciu zákonného poučenia zo strany súdu. Avšak konkurencia oboch inštitútov je zrejme vylúčená, keďže ide o dve rozdielne situácie a dva rozdielne postupy obrany žalobcu. Ak žalobca uplatní oba prostriedky nápravy, ex offo mal by súd vychádza z charakteru indikovanej vady, t. j. ak by teda zistil absenciu zákonnej podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, prednosť má odvolanie (v takom prípade uznesením zamietne návrh na zrušenie kontumačného rozsudku) a keď súd prvej inštancie zistí existenciu ospravedlniteľného dôvodu, kontumačný rozsudok zákonom stanoveným postupom zruší a odvolanie sa odmietne podľa § 386 CSP, ak ho odvolateľ (pôvodný žalovaný) nevezme späť, čo sa stáva pre prípad zrušenia kontumačného rozsudku pred prejednaním odvolania aj pravidlom. Môže sa však stať, že ani v jednom podaní žalobcu by neboli tvrdené a preukázané relevantné dôvody a oba prostriedky sa vecne prejednajú podľa procesného režimu stanoveného zákonom, vtedy to znamená, že odvolanie sa vecne prejedná a rozhodne sa o ňom, napr. potvrdením kontumačného rozsudku súdu prvej inštancie a podobne a následne návrh na zrušenie kontumačného rozsudku sa uznesením zamietne.
25. Na základe uvedených dôvodov z dôvodu preukázania odvolacích dôvodov žalobcu, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, po zrušení svojho kontumačného rozsudku súd prvej inštancie nariadi pojednávanie a bude súd pokračovať v konaní a dokazovaní s využitím zákonnej koncentrácie konania (podľa ust. § 281 CSP).
26. S poukazom na § 396 CSP, keďže vec bola vrátená súdu prvej inštancie po zrušení, odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, o ktorých potom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súd prvej inštancie.
27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.