Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Vyd/1/2022

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci navrhovateľa: maloletá A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXXX, XXX XX E. – F. G. B. E., občianka SR, v zastúpení zákonných zástupcov (rodičov): D. H. B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXXX, XXX XX E. – F. G. B. E., občianka SR, H. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXXX, XXX XX E. – F. G. B. E., občan SR, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, za účasti: účastník č. 2/ J. K., C. K., v zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 17 335 345, účastník č. 3/ L. K., C. A. F., v zastúpení: : Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 17 335 345, účastník č. 4/ M. K., v zastúpení: : Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 17 335 345, účastník č. 5/ F. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, F. F. A., C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A., občianka SR, účastník č. 6/ O. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX P., občan SR, právne zastúpený STEFANKOVA | law office s.r.o., Miletičova 72, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 077, účastník č. 7/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 17 335 345, o potvrdení vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Súd p o t v r d z u j e, že navrhovateľka vydržala vecné bremeno dňa 23.11.2022 v podobe prechodu pešo, prejazdu motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom cez pozemok s parc. č. XXXXX, druh pozemku: ostatná plocha, nachádzajúci sa v katastrálnom území: A., obec: A., okres: Q., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom R. S. Q., katastrálny odbor, vedúci k stavbe postavenej na pozemkoch s parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX M. XXXXX/XX, druh stavby: Poľnohospodárska budova, rodinný dom, popis stavby: Hospodárska budova, rodinný dom, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: A., obec: A., okres: Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom R. S. Q., katastrálny odbor.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.11.2022 navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. uznesenia. Návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou stavby postavenej na pozemkoch a pozemkov s parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX M. XXXXX/XX, druh stavby: Poľnohospodárska budova, rodinný dom, popis stavby: Hospodárska budova, rodinný dom, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: A., obec A., okres: Q., zapísanej na LV č. XXX vedenom R. S. Q., katastrálny odbor (ďalej spoločne aj „Nehnuteľnosť“). Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXXXX, druh pozemku: ostatná plocha, nachádzajúcej sa v katastrálnom území: A., obec: A., okres Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom R. S. Q., katastrálny odbor (ďalej aj „Príjazdová cesta“). Nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky a Príjazdová cesta vo vlastníctve účastníkov konania, ktoré sú vyššie uvedené, sú navzájom susediacimi pozemkami. Navrhovateľka je vlastníkom nehnuteľnosti

po právnom predchodcovi na základe darovacej zmluvy č. V XXXX/XX zo dňa 5.1.2016. Právny predchodca A. I., dátum narodenia: XX.X.XXXX bola vlastníkom nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy č. V XXX/XX zo dňa 23.5.2013. Keďže Príjazdovú cestu ako účelovú komunikáciu využívali aj právni predchodcovia A. I., aj skorší vlastníci nehnuteľnosti, je nepochybné vzhľadom na objektívny stav na mieste samom, že trvanie a nepretržitosť držby tak spĺňa zákonom určenú dobu 10 rokov. Navrhovateľka nadobudla vecné právo v podobe vecného bremena k Príjazdovej ceste najneskôr dňa 23.11.2022. Navrhovateľka dobromyseľnosť vydržania vecného práva k Príjazdovej ceste odôvodňovala najmä riadnym užívaním nehnuteľnosti, v rámci ktorého navrhovateľka a jej rodinní príslušníci pravidelne túto nehnuteľnosť navštevovali a teda prechádzali, resp. presúvali sa po Príjazdovej ceste. Samozrejme keďže je Príjazdová cesta jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnosti, navrhovateľka bola a je v domnení, že bola aj je oprávnená užívať ju k tomu, aby sa k nehnuteľnosti dostala. V súvislosti s prechodom cez Príjazdovú cestu k nehnuteľnosti navrhovateľka nikdy nebola kontaktovaná účastníkmi konania, aby Príjazdovú cestu nevyužívala, prípade aby si zabezpečila iný prístup k nehnuteľnosti, čo v konečnom dôsledku ani vzhľadom na okolité prostredie nebolo a nie je možné. Právny predchodca navrhovateľky taktiež tento prístup k nehnuteľnosti nepretržite využíval, keďže tam býval a taktiež bol navrhovateľkou pravidelne navštevovaný a užívali ho aj predchádzajúci právni predchodcovia. Právna teória a súdna prax predpokladá, aby dobromyseľnosť vydržania vecného bremena spočívala na spôsobilom titule, resp. na spôsobilo právnom dôvode nadobudnutia práva z vecného bremena. V tomto prípade navrhovateľka odôvodňuje vydržanie vecného bremena k Príjazdovej ceste z titulu jej užívania ako účelovej komunikácie, keďže ako navrhovateľka vyššie uvádza a z priložených dôkazov vyplýva, k nehnuteľnosti nevedie žiadna iná prístupová cesta. (Uznesenie NSSR ). Nadobudnutie vecného práva v podobe prechodu cez Príjazdovú cestu k nehnuteľnosti navrhovateľka odôvodňovala aj praktickou stránkou veci. V prvom rade vyplývajúc zo snímok katastrálnej mapy Príjazdová cesta je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky. V okolí nehnuteľnosti sa nachádzajú trávnaté porasty, polia a lesy a zabezpečenie prístupovej cesty z týchto území by bolo pre navrhovateľku neúčelné a nehospodárne a dokonca nemožné. V druhom rade navrhovateľka v budúcnosti plánuje opravy a rekonštrukcie nehnuteľnosti a keďže k nej nevedie iný prístup, je nevyhnutné, aby navrhovateľka aj naďalej využívala Príjazdovú cestu. V treťom rade súčasný právny stav takisto ovplyvňuje cenu nehnuteľnosti. So zreteľom na všetky tieto skutočnosti je navrhovateľka presvedčená, že riadne a zákonné vecné bremeno k Príjazdovej ceste vydržala a nadobudla. Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľka právny záujem na potvrdení vydržaného vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorým je Príjazdová cesta.

2. V priebehu ďalšieho konania po splnení stanovených podmienok súd vydal vyzývacie uznesenie v zmysle dňa 24.2.2022, v ktorom vyzval účastníkov konania, aby v lehote do 24.9.2023 uplatnili námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vecného bremena tak, ako je to vyššie uvedené.

3. K predmetnému vyzývaciemu uzneseniu sa vyjadril Slovenský pozemkový fond a to v mene účastníkov v 2., 3. a 4. rade a to s poukazom na zákonné ustanovenie a 18 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, o pozemkových úpravách a , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zároveň Slovenský pozemkový fond je účastníkom tohto konania aj v zmysle zákonného ustanovenia . Slovenský pozemkový fond vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že po preštudovaní návrhu a predložených listín navrhovateľkou sa obrátili na obec A. so žiadosťou o poskytnutie informácie, či je predmetný pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXXX, k.ú. A. vedený v územnom pláne ako miestna účelová komunikácia, odkiaľ im bolo poskytnuté vyjadrenie, že je vedená ako obslužná a účelová komunikácia nespevnená. Z tohto dôvodu nespochybňujú, že sú splnené skutkové okolnosti pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v práve cesty v podobe prechodu pešo, prejazdu motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom v prospech navrhovateľa a splnenie zákonných podmienok ponechávajú na posúdenie súdu. Zároveň k svojmu vyjadreniu pripojili vyjadrenie obce Korytárky k územnoplánovacej informácii zo dňa 13.3.2023.

4. Účastníci č. 5 proti predmetnému uzneseniu podali námietky dňa 22.9.2023 a vo svojich námietkach okrem iného uviedli, že sa v celom rozsahu pripájajú k námietkam účastníka č. 6. K veci uviedli, že sú podieloví spoluvlastníci Príjazdovej cesty, ako je špecifikovaná vyššie vo veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 7/60-ín k celku, ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2021. Okrem toho sú spoluvlastníkmi susediacich pozemkov k Príjazdovej ceste parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, na ktorých majú postavený rodinný dom súp. č. XX, v ktorom zároveň bývajú. Námietky podávajú z dôvodu toho, že navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky vydržania v zmysle . Vecné bremeno, ktoré navrhovateľka navrhuje vydržať spočíva v práve cesty v podobe prechodu pešo, prejazdu motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom v prospech navrhovateľky a to na pozemok s parc.č. XXXXX, druh pozemku: ostatná plocha, nachádzajúci sa v k.ú. A., obec: Korytárky, okres Q., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom R. S. Q., odborom katastrálnym (ďalej len „Príjazdová cesta“), vedúci k stavbe postavenej na pozemkoch parc.č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/ XX, XXXXX/XX, druh stavby: poľnohospodárska budova, rodinný dom, popis stavby: hospodárska budova, rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území: A., obec: A., okres Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom R. S. Q., katastrálnym odborom. Navrhovateľka vyvodzuje svoje právo na podanie návrhu na vydržanie tým, že nehnuteľnosti, ktorých je vlastníčkou a Príjazdová cesta sú susediacimi pozemkami. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla po právnom predchodcovi na základe darovacej zmluvy zo dňa 5.1.2016 od p. A. I., ktorá bola vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.5.2013. Príjazdovú cestu ako účelovú komunikáciu podľa navrhovateľky využívali aj skorší vlastníci nehnuteľností a preto trvanie a nepretržitosť držby spĺňa zákonom určenú dobu 10 rokov. Navrhovateľka tvrdí, že nadobudla vecné právo v podobe vecného bremena k príjazdovej ceste najneskôr dňa 23.11.2022. Navrhovateľka svoju dobromyseľnosť vydržania vecného práva k Príjazdovej ceste odôvodňuje riadnym užívaním nehnuteľnosti spočívajúcim v pravidelných návštevách a keďže je táto cesta jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam, je navrhovateľka v domnení, že je oprávnená k tomu, aby sa k nehnuteľnosti dostala. Vlastnícke právo Príjazdovej cesty vyplýva z verejnej evidencie príslušného katastra nehnuteľností, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A.. Navrhovateľka, resp. jej zákonní zástupcovia mali možnosť kedykoľvek verifikovať z verejne prístupného zdroja vlastníctvo Príjazdovej cesty, preto argumentácia o dobromyseľnosti vydržania navrhovateľky Príjazdovej cesty absolútne neobstojí. Navrhovateľka uvádza, že podľa nej Príjazdovú cestu ako účelovú komunikáciu využívali aj skorší vlastníci nehnuteľností a preto trvanie a nepretržitosť držby spĺňa zákonom určenú dobu 10 rokov. K naplneniu podmienky dobrej viery podľa v spojení s nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil, resp. že bolo vykonávané „od nepamäti“ inými osobami. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nejedná bezprávne, musí byť doložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu – Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . V tomto prípade dôkazné bremeno viazne na tom, kto tvrdí, že nadobudol vlastníctvo vydržaním. Navrhovateľka však oprávnenosť držby preukazuje iba svojimi subjektívnymi domnienkami, ktoré na vydržanie vecného bremena v tomto prípade nestačia. Taktiež nie je pravdou, že sa jedná o jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnosti ako to tvrdí navrhovateľka. Ďalšia prístupová cesta k nehnuteľnostiam je vedená cez parcelu č. XXXXX, k.ú. A. a je priamo viditeľná z výpisu z katastrálnej mapy. V reále je sčasti zarastená, ale je možné ju obnoviť. Navrhovateľka tvrdí, že nadobudla vecné právo v podobe vecného bremena k Príjazdovej ceste najneskôr dňa 23.11.2022. Návrh o vydanie potvrdenia vydržania bol podaný navrhovateľkou dňa 24.11.2022. Navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy zo dňa 5.1.2016. Ak by sme pripustili, že sa jedná o oprávnenú držbu, do plynutia vydržacej doby sa započítava aj doba svojho právneho predchodcu. Právna predchodkyňa navrhovateľky p. A. I. nadobudla nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.5.2013, t.j. 10-ročná vydržacia doba by tak uplynula najneskôr dňa 24.5.2023. Podaním žaloby na súd premlčacia doba neplynie. Návrh bol však podaný už dňa 24.11.2022, t.j. podľa nich ešte pred uplynutím doby vydržania. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Účastník č. 6 prostredníctvom svojej právnej zástupkyni podal námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu písomným podaním zo dňa 21.9.2023, pričom vo svojich námietkach účastník č. 6 okrem iného uviedol:

Navrhovateľka vyvodzuje svoje právo na podanie návrhu na vydržanie tým, že nehnuteľnosti, ktorých je vlastníčkou a Príjazdová cesta sú susediacimi pozemkami. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla po právnom predchodcovi na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.01.2016 od p. A. I. (starej mamy navrhovateľky), ktorá bola vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.5.2013. Príjazdovú cestu ako účelovú komunikáciu podľa navrhovateľky využívali aj skorší vlastníci nehnuteľností, a preto trvanie a nepretržitosť držby spĺňa zákonom určenú dobu 10 rokov. Navrhovateľka tvrdí, že nadobudla vecné právo v podobe vecného bremena k príjazdovej ceste najneskôr dňa 23.11.2022. Predovšetkým namietal oprávnenosť držby navrhovateľky k Príjazdovej ceste. Navrhovateľka svoju dobromyseľnosť vydržania vecného práva k Príjazdovej ceste odôvodňuje riadnym užívaním nehnuteľnosti spočívajúcim v pravidelných návštevách a keďže je táto cesta jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam, je navrhovateľka v domnení, že je oprávnená k tomu, aby sa k nehnuteľnosti dostala. Vlastnícke právo Príjazdovej cesty vyplýva z verejnej evidencie príslušného katastra nehnuteľností, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A.. Navrhovateľka, resp. jej právni zástupcovia, mali možnosť kedykoľvek verifikovať z verejne prístupného zdroja vlastníctvo Príjazdovej cesty, preto argumentácia o dobromyseľnosti vydržania navrhovateľky Príjazdovej cesty absolútne neobstojí. Navyše odhliadnuc od tejto skutočnosti právna predchodkyňa navrhovateľky pani A. I. vedela o tom, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nie je vysporiadaná, pretože účastník č. 6 O. A., ktorý bol XX rokov až do jej smrti jej životným partnerom je jedným zo spoluvlastníkov Prístupovej cesty vo výške 2/5-ín k celku. V tejto nehnuteľnosti spoločne bývali viac ako 10 rokov, a teda ona sama mala o tejto skutočnosti vedomosť. Spoluvlastnícky podiel k Prístupovej ceste nadobudol účastník č. 6 kúpnou zmluvou č. V XXX/XXXX zo dňa 25.5.2022-69/2022. Navrhovateľka preto nemôže tvrdiť, že aj jej právna predchodkyňa bola dobromyseľná v užívaní Príjazdovej cesty bez toho, aby to preukázala právne relevantnými dôkazmi. Navrhovateľka uvádza, že podľa nej Príjazdovú cestu ako účelovú komunikáciu využívali aj skorší vlastníci nehnuteľností, a preto trvanie a nepretržitosť držby spĺňa zákonom určenú dobu 10 rokov. K naplneniu podmienky dobrej viery podľa v spojení s nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil, resp. že bolo vykonávané „od nepamäti“ inými osobami. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nejedná bezprávne, musí byť doložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu – Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: . V tomto prípade dôkazné bremeno viazne na tom kto tvrdí, že nadobudol vlastníctvo vydržaním. Navrhovateľka však oprávnenosť držby preukazuje iba svojimi subjektívnymi domnienkami, ktoré na vydržanie vecného bremena v tomto prípade nestačia. Taktiež nie je pravdou, že sa jedná o jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnosti ako to tvrdí navrhovateľka. Navrhovateľka a jej rodina navštevovali predmetnú nehnuteľnosť 2-3 x do roka, avšak od roku 2022 už len sporadicky otec navrhovateľky H. E. B., aj to pri občasných obhliadkach záujemcov o túto nehnuteľnosť, resp. naposledy pri odovzdaní nehnuteľnosti jej bývalým nájomcom účastníkom č. 6 O. A.. Inak danú nehnuteľnosť navrhovateľka nevyužíva a to ani rekreačne. Pán A. mal túto nehnuteľnosť prenajatú na bývanie a podnikanie až do augusta 2023, kedy bol nútený sa z nej odsťahovať na susednú nehnuteľnosť, a preto má dlhodobo prehľad o návštevnosti danej nehnuteľnosti navrhovateľkou a jej rodinou. Navrhovateľka tvrdí, že nadobudla vecné právo v podobe vecného bremena k Príjazdovej ceste najneskôr dňa 23.11.2022. Návrh o vydanie potvrdenia vydržania bol podaný navrhovateľkou dňa 24.11.2022. Navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy zo dňa 5.1.2016. Ak by sa pripustilo, že sa jedná o oprávnenú držbu, do plynutia vydržacej doby sa započítava aj doba svojho právneho predchodcu. Právna predchodkyňa navrhovateľky p. A. I. nadobudla nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.5.2013, t.j. 10-ročná vydržacia doba by tak uplynula najneskôr dňa 24.5.2023. Podaním žaloby na súd premlčacia doba neplynie. Návrh bol však podaný už dňa 24.11.2022, t.j. podľa nich ešte pred uplynutím doby vydržania. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

6. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne vyjadrila k námietkam účastníkov č. 5, ako aj účastníka č. 6 a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedla:

„Účastníci č. 5 a účastník č. 6 odôvodňujú svoje námietky tým, že navrhovateľka nesplnila podmienku dobromyseľnosti vydržania tým, že o vlastníckom práve príjazdovej cesty, vyššie uvedenej musela mať navrhovateľka vedomosť. Podľa názoru účastníka č. 6 je oprávnenosť držby vecného bremena, resp. jeho dobromyseľnosť daná, ak držiteľ nevedel o tom kto je vlastníkom sporného pozemku, teda v ich prípade prístupovej cesty, ktorú navrhovateľka mala vydržať. Takisto poukázal na verejnú evidenciu príslušného katastra nehnuteľností, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., čím podľa názoru účastníka č. 6 navrhovateľ mal možnosť kedykoľvek verifikovať z verejne prístupného zdroja vlastníctvo Príjazdovej cesty. Navrhovateľka toto tvrdenie účastníkov považuje za nesprávne. Navrhovateľka nepopiera, že mala vedomosť o tom, kto je resp. kto bol vlastníkom Prístupovej cesty. Navrhovateľka sa nedomáhala návrhom o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva, ale vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, preto tvrdenia účastníkov č. 5. a 6 o tom, že navrhovateľka mala vedomosť kto je vlastníkom Prístupovej cesty nemajú žiadny súvis s vydržaním práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a jeho dobromyseľnosťou. Pokiaľ ide o tvrdenie účastníkov č. 5 a 6 o vedomosti p. A. I., teda predchodkyne navrhovateľky o nevysporiadanosti Prístupovej cesty, navrhovateľka poukazuje na to, že nie je zrejmé čo predmetnou argumentáciou účastníci sledujú a táto argumentácia nie je naviazaná na právne posúdenie veci. Navrhovateľka zotrvala na tom, že vo svojom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa 23.11.2023 právna prax a teória predpokladá, aby dobromyseľnosť vydržania vecného bremena spočívala na spôsobilom titule, resp. právnom dôvode nadobudnutia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Z vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. vyplýva, že jeden z týchto spôsobilých titulov resp. právnom dôvode nadobudnutia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu môže byť aj užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Z predložených dôkazov je zrejmé, že navrhovateľka a jej právni predchodcovia užívali Príjazdovú cestu ako účelovú komunikáciu, keďže Príjazdová cesta neslúži účastníkom na bývanie, Príjazdová cesta je neobývaná, nie je na nej žiadna stavba a jediným jej účelom je prejazd k okolitým nehnuteľnostiam vrátane nehnuteľnosti navrhovateľky. Navrhovateľka poukázala aj na to, že okrem toho, že jej účastníci nikdy doteraz nebránili v prechode cez Príjazdovú cestu, účastníci ako vlastníci Príjazdovej cesty vedome umožňovali navrhovateľke prechod cez Príjazdovú cestu. Umožnenie prechodu tretej osoby cez pozemok vlastníka zo strany zo strany vlastníka pozemku vníma ako predpoklad dobromyseľnosti tejto tretej osoby aj rozhodovacia prax slovenských súdnych autorít, a to napr. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 1.1.1999. S poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti sa navrhovateľka svojim návrhom domáha vydržania vecného bremena v podobe prechodu a prejazdu cez Príjazdovú cestu vedúci k nehnuteľnostiam. Zároveň navrhovateľka poukázala na druhú vetu , podľa ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Uvedené je nutné aplikovať aj na predmetné konanie. K tvrdeniu účastníkov č. 5 a 6 o údajných subjektívnych domnienkach navrhovateľky o oprávnenosti vydržania vecného bremena navrhovateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26.4.2012. Z uvedeného je zrejmé., že oprávnenosť držiteľa pri vydržaní vecného bremena je potrebné skúmať z pohľadu psychického stavu a vnútorného presvedčenia držiteľa, preto tvrdenie účastníkov č. 5 a 6 o údajných subjektívnych domnienkach navrhovateľky nie je relevantné. Práve naopak pri posudzovanom prípade je potrebné, aby držiteľ resp. navrhovateľka vyjadrila aj svoje vnútorné presvedčenie o tom, že mu toto právo vydržania vecného bremena patrí. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľka za to, že preukázala dobromyseľnosť držby práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Čo sa týka tvrdenia účastníkov č. 5 a 6 k jedinej prístupovej ceste, navrhovateľka opakovane uvádza, že v okolí nehnuteľnosti sa nachádzajú jedine trávnaté porasty, polia a lesy a zabezpečenie prístupovej cesty k nehnuteľnostiam z týchto území by bolo pre navrhovateľku neúčelné, nehospodárne a dokonca nemožné. Pokiaľ ide o tvrdenie účastníkov č. 5 a 6, že navrhovateľka by mohla vydržať vecné bremeno najneskôr dňa 24.5.2023, čím mala navrhovateľka podať návrh na začatie konania o potvrdení vydržania ešte pred uplynutím doby vydržania, navrhovateľka k tomu uviedla, že v zmysle už uvedeného a platí, že do 10-ročnej vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Právny predchodca navrhovateľky bola p. A. I., ktorá nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.5.2023. Z listu vlastníctva s chronológiou č. 902, katastrálne územie A., ktorý navrhovateľka predložila jednoznačne vyplýva, že právny predchodca p. A. I. nadobudol nehnuteľnosti už v roku XXXX. Vzhľadom na uvedené je nespochybniteľné, že aj právni predchodcovia p. A. I. museli využívať prístupovú cestu, ku ktorej dochádzali k nehnuteľnostiam a využívali ju ako účelovú komunikáciu na tento

prejazd, keďže nebola iná možnosť resp. iná cesta, ktorá by k nehnuteľnostiam viedla, čím vydržacia doba začala plynúť už od roku XXXX. Navrhovateľka teda podaním návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania dňa 24.11.2023 jednoznačne splnila podmienku 10-ročnej oprávnenej vydržacej doby. Na základe vyššie uvedeného žiadala návrhu na potvrdenie vydržania vyhovieť.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne navrhovateľky, výsluchom zákonného zástupcu navrhovateľky H. E. B., výsluchom účastníkov 5, oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne účastníka č. 6, výsluchom účastníka č. 6, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil tento skutkový stav.

8. Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 22.2.2024 zistil, že táto sa pridržiava písomne podaného návrhu, ako aj svojich písomných vyjadrení a žiada návrhu o potvrdení vydržania vecného bremena vyhovieť v celom rozsahu.

9. Súd z výsluchu zákonného zástupcu navrhovateľky H. E. B. zistil, že tento sa v celom rozsahu pripája k písomne podanému návrhu, ako aj prednesu ich právnej zástupkyne. K veci uviedol, že jeho rodina, to znamená on, jeho manželka, ako aj maloleté deti a teda aj maloletá navrhovateľka a do r. XXXX aj p. A. I., čo bola jeho svokra užívali predmetné nehnuteľnosti v obci A. na adrese č. XX, ktoré sú predmetom tohto konania. Vždy, keď túto nehnuteľnosť navštevovali, používali túto prístupovú cestu, ktorá je zrejmá aj z predložených máp. Ich rodina v predmetných nehnuteľnostiach nebývala a využívala ich na rekreačné účely a hlavne svokra chodila do týchto priestorov každý víkend. Túto cestu využíval aj účastník č. 6. a jeho zákazníci, keďže v predmetných priestoroch mal zriadenú pestovateľskú pálenicu. Táto cesta bola využívaná aj ďalšími obývajúcimi a to p. F. a p. F., pričom sa jedná o susedov, ktorí sú vlastníkmi domov oproti týmto nehnuteľnostiam, ktoré patria im. Takisto táto cesta je využívaná na odvoz a likvidáciu odpadu, na doručovanie pošty, ako aj na výber kanalizácie, keďže je tam zriadený septik. Neexistuje tam žiadna iná prístupová cesta, len táto jediná, pričom túto cestu využívajú nielen oni, ale aj predchádzajúce generácie a predchádzajúci majitelia. Z vyššie uvádzaných dôvodov žiadal návrhu vyhovieť.

10. Súd z prednesu účastníka č. 5 zistil, že sa v celom rozsahu pripája k ich námietkam, ktoré zaslali v predmetnom konaní. Na základe vyššie uvedeného žiadal predmetný návrh zamietnuť v celom rozsahu. K veci uviedol, že čo sa týka prítomného zákonného zástupcu, tak toho pána na predmetných nehnuteľnostiach nikdy nevidel.

11. Súd z prednesu účastníčky č. 5 zistil, že sa takisto v celom rozsahu pripája k ich vzneseným námietkam a žiada návrh zamietnuť.

12. Súd z prednesu právnej zástupkyne účastníka č. 6 na pojednávaní konanom dňa 22.2.2024 zistil, že táto sa pridržiava ich písomne podaných námietok. K veci ďalej uviedla, že čo sa týka príjazdovej cesty, navrhovateľka mala možnosť kedykoľvek si verifikovať z verejne prístupného zdroja vlastníctvo príjazdovej cesty, preto argumentácia o tom, o tej dobromyseľnosti vydržania neobstojí. Navyše odhliadnuc od tejto skutočnosti právna predchodkyňa navrhovateľky p. A. I. vedela o tom, že prístupová cesta nie je vysporiadaná, pretože účastník č. 6 bol s ňou XX rokov v partnerskom zväzku a žili tam v tejto nehnuteľnosti viac ako 10 rokov a teda účastník č. 6 sa stal jedným zo spoluvlastníkov tejto prístupovej cesty a ona o tom vedomosť mala. Ďalšia prístupová cesta je vedená cez parcelu č. XXXXX, k.ú. A. a je priamo viditeľná z výpisu z katastrálnej mapy. V reále je sčasti zarastená, ale je možné ju obnoviť. Ďalej mali námietku aj k uplynutiu doby vydržania. Na základe týchto skutočností, ako aj skutočností uvedených v písomnom podaní navrhla súdu, aby súd návrh zamietol a rozhodol o trovách konania, ktoré by prisúdil vo výške 100% účastníkovi č. 6. 13. Súd z výsluchu účastníka č. 6 zistil, že sa v plnom rozsahu pripája k ich vzneseným námietkam, ako aj k prednesu svojej právnej zástupkyne. K veci uviedol, že čo sa týka predmetnej cesty, ktorá je predmetom tohto konania, jedná sa sčasti o asfaltovú cestu a sčasti o zemovú časť, štrkovú časť a proste je tam hocičo a táto cesta je udržiavaná len vďaka nim s tým, že keď prídu väčšie dažde, tak túto cestu to vymelie a znova ju treba opravovať. V čase, keď začal podnikať okolo r. 2011, tak v tom čase tvrdil, že žil so svokrou zákonného zástupcu p. I. a v tom čase keďže začal podnikať, musel mať príjazdovú cestu a je pravda, že príjazdová cesta k týmto nehnuteľnostiam, ktorých v súčasnosti je vlastníčkou maloletá navrhovateľka, bola práve tá, ku ktorej navrhujú potvrdiť vydržanie vecného bremena práva prechodu

cez túto príjazdovú cestu. V tom čase sa jednalo o súkromný pozemok čo sa týka tej príjazdovej cesty a on musel mať súhlas od suseda, aby stadiaľ mohol chodiť. Tvrdil, že je možné obnoviť aj inú cestu k týmto nehnuteľnostiam. Účastník č. 6 k veci uviedol, že k predmetným nehnuteľnostiam chodil po tejto príjazdovej ceste, ktorá je predmetom tohto konania aj pred rokom 2011. Účastník č. 6 k veci uviedol, že súhlas, aby mohol používať predmetnú príjazdovú cestu mal od J. N. a od J. F., ako aj od J. E., pričom tieto osoby boli spoluvlastníkmi danej príjazdovej cesty, pričom predmetný súhlas bol v ústnej forme. 14. Súd z pripojeného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX, vedeného R. S. Q., katastrálny odbor zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou stavby a to rodinného domu so súp. č. XX, postaveného na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX, ako aj hospodárskej budovy so súp. č. XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX, ako aj pozemkov evidované ako parcely registra C na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXXX/XX vo výmere 8757 m2, druh pozemku – trvalý trávny porast, parcelné číslo XXXXX/ XX vo výmere 158 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XX vo výmere 105 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XX vo výmere 4518 m2, druh pozemku – trvalý trávny porast a parcely č. XXXXX/XX vo výmere 21 m2, druh pozemku – ostatná plocha. Z časti B. predmetného listu vlastníctva vyplýva, že navrhovateľka nadobudla predmetné nehnuteľnosti v podiele 1/1 na základe darovacej zmluvy č. V XXXX/XX zo dňa 5.1.2016-5/2016. 15. Súd z pripojeného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, vedeného R. S. Q., katastrálny odbor pre okres Q., obec A., kat. územie A. zistil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX vo výmere 706 m2, druh pozemku ostatná plocha, spôsob využívania pozemku XX, to znamená pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok sú podielovými spoluvlastníkmi: účastník č. 2 v podiele 7/20, účastníčka č. 3 v podiele 1/10, účastníčka č. 4 v podiele 1/30, účastníci č. 5 v podiele X/XX - M. titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva č. V XXX/XXXX zo dňa 14.2.2021-79/2021 a účastník č. 6 v podiele 2/5 – ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva č. V XXX/XXXX zo dňa 25.5.2022-69/2022. V časti Správca uvedeného výpisu Listu vlastníctva je uvedený Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava 11, IČO: 17335345, pričom sa jedná o správu k vlastníkovi, t.j. účastníkom č. 2, 3 a 4. 16. Súd z pripojenej Kúpnej zmluvy zo dňa 2.10.2003 zistil, že právna predchodkyňa navrhovateľky A. I. touto kúpnou zmluvou odkúpila od predávajúcich J. K., nar. XX.XX.XXXX a T. K., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1 parcelu KN-C č. XXXXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 4.997 m2, parcelu KN-C č. XXXXX/XX, zastavané plochy o výmere 158 m2, ako aj parcelu KN-C č. XXXXX/XX, zastavané plochy o výmere 43 m2, nehnuteľnosti v tom čase vedené na LV č. XXX v k.ú. A. a zároveň sa stala výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcele KN-C č. XXXXX/XX, zastavané plochy o výmere 158 m2 a hospodárskej budovy súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na parcele KN-C č. XXXXX/XX, zastavané plochy o výmere 43 m2, stavby vedené na LV č. XXX v k.ú. A..

17. Súd z pripojeného Listu vlastníctva s chronológiou č. XXX, kat. územie A. na č.l. 105 – 106 mal za preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľky A. I. nadobudla predmetné nehnuteľnosti už v r. XXXX na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX, t.j. vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 2.10.2003. 18. Súd z pripojeného listinného dôkazu predloženého Slovenským pozemkovým fondom zistil, že sa jedná o vyjadrenie obce Korytárky zo dňa 13.3.2023, ktoré bolo adresované Slovenskému pozemkovému fondu a v tomto vyjadrení je uvedené: „Dňa 10.3.2023 nám došla žiadosť Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdkova 36, Bratislava o územnoplánovaciu informáciu k využitiu pozemku parcela C-KN č. XXXXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 706 m2 v k.ú. A., umiestnená v extraviláne obce, evidovaná na LV č. XXXX. Obec A. má schválený Územný plán obce uznesením č. 15 zo dňa 28.2.2005. Územný plán obce Korytárky, Zmeny a doplnky č. 1 bol schválený uznesením č. 7/2007 zo dňa 20.12.2007. Na základe Vašej žiadosti Vám dávame nasledovnú územnoplánovaciu informáciu: Parcela C-KN č. XXXXX, druh pozemku ostatná plocha, umiestnená v extraviláne obce, v k.ú. A. patrí v záväznej časti UPN obce A.:

- Obslužné a účelové komunikácia nespevnené.“ Súčasťou tohto vyjadrenia je aj príloha: situácia z územného plánu.

19. Podľa , konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

20. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

21. Podľa , účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.

22. Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

23. Podľa , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

24. Podľa , ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa , vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula lehota na podanie námietok alebo ak boli námietky odmietnuté.

25. Podľa , uznesenie o potvrdení vydržania obsahuje označenie a) účastníkov konania, b) nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktorá je predmetom vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa, a c) dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

26. Podľa , právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania je záväzné pre každého.

27. Podľa , právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona.

28. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

30. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

31. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

32. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

33. Nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí predchádzať vznik tohto práva podľa taxatívneho výpočtu . Právo zodpovedajúce vecnému bremenu

môže vzniknúť rôznymi spôsobmi, pričom pri všetkých zákonom uvedených spôsoboch musí existovať právny titul, z ktorého sa vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj jeho následné nadobudnutie odvodzujú. V zmysle možno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu rovnako, ako právo vlastnícke aj vydržaním, pričom predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými na vydržanie vlastníckeho práva. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov ak sú splnené aj ostatné zákonné podmienky uvedené v ustanovení .

34. Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok je možné prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov, môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.

35. Na naplnenie dobrej viery nestačí, ak tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľností v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané od nepamäti napríklad i inými obyvateľmi obce a podobne. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na také presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Medzi okolnosti, ktoré budú svedčiť oprávnenosti držby patrí aj tá okolnosť, akým spôsobom právo zodpovedajúceho vecnému bremenu vzniklo, teda či držiteľovi svedčí nejaký právny titul vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Subjektívny pocit držiteľa sám o sebe nemôže byť podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

36. Držba práva je faktický stav, pri ktorom držiteľ právo vykonáva. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že právo, ktoré vykonáva mu patrí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť ako bolo právo zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnuté – či mu svedčí nejaký oprávnený (aj domnelý) titul vzniku vecného bremena v jeho prospech, či v prospech nehnuteľnosti, ktorú vlastní alebo či mu svedčí nadobúdací titul, ktorým právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo na neho prevedené. V takomto prípade ide o oprávnenú držbu. Oprávnená (chránená) držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené obidva pojmové znaky a to dobromyseľnosť držiteľa, že mu právo patrí, ako aj že toto presvedčenie má oporu aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že právo mohlo držiteľovi patriť.

37. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní splnila podmienky, aby súd mohol potvrdiť, že navrhovateľka vydržala vecné bremeno tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a teda podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka splnila podmienky vydržania a námietky účastníkov v 5. a 6. rade neboli dôvodné a preto návrhu na potvrdenie vydržania vyhovel a to z týchto dôvodov.

38. Navrhovateľka má povinnosť osvedčiť, preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnila zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania a teda, že nadobudla príslušné právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa názoru súdu navrhovateľka preukázala existenciu titulu, na základe ktorého ona alebo jej právni predchodcovia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu a mohli byť dobromyseľní v tom, že im toto právo patrí. Týmto titulom podľa názoru súdu je užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie, nakoľko z vyjadrenia obce A. zo dňa 13.3.2023 vyplynulo, že predmetná parcela C KN č. XXXXX, druh pozemku: ostatná plocha, umiestnená v extraviláne obce v k.ú. A. patrí v záväznej časti územného plánu obce Korytárky ako obslužná a účelová komunikácia nespevnená, pričom územný plán obce je z roku 2005 a jeho dodatok z roku 2007 a tu súd poukazuje aj na judikatúru súdov SR a to uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.7.2009, v zmysle ktorého presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom

oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov, môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie, čo v predmetnom prípade nastalo. V tomto prípade keďže navrhovateľka, ako aj jej právni predchodcovia minimálne od roku 2005, resp. 2007 keď bol schválený územný plán obce Korytárky, podľa sudu mohli vychádzať z toho, že prechádzali cez cudzí pozemok ako účelovú komunikáciu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka a jej právni predchodcovia užívali príjazdovú cestu ako účelovú komunikáciu, pričom príjazdová cesta neslúžila účastníkom na bývanie. V konaní podľa názoru súdu bola preukázaná aj 10-ročná vydržacia doba, nakoľko zo zákonného ustanovenia s poukazom na zákonné ustanovenie vyplýva, že do 10-ročnej vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca a toto platí aj pri vydržaní práva prechodu vecného bremena ako v tomto prípade. Tu súd poukazuje, že právna predchodkyňa navrhovateľky A. I. nadobudla predmetné nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele KN č. XXXXX/XX a hospodársku budovu súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele KN č. XXXXX/XX, ako aj parcely KN č. XXXXX/XX, KN č. XXXXX/XX a KN č. XXXXX/XX tak, ako je to vyššie uvedené v roku 2003, čo vyplynulo z kúpnej zmluvy zo dňa 2.10.2003 zavkladovanej pod č. V XXXX/XXXX.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru súdu bolo preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľky využívali prístupovú cestu, po ktorej dochádzali k predmetným nehnuteľnostiam, pričom ju využívali ako účelovú komunikáciu na tento prejazd minimálne od roku 2005, resp. 2007 keď bol schválený územný plán obce Korytárky v tom zmysle, že predmetná príjazdová cesta je vedená ako účelová komunikácia a teda podľa názoru súdu navrhovateľka minimálne ku dňu 23.11.2022 jednoznačne splnila podmienku 10-ročnej oprávnenej vydržacej doby a na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila, že nadobudla práva zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním najneskôr ku dňu 23.11.2022 a teda v danom prípade boli splnené podmienky na vydanie uznesenia o potvrdení vydržania podľa .

40. Pokiaľ účastníci č. 5 a č. 6 tvrdili, že je možná aj iná prístupová cesta k predmetným nehnuteľnostiam, tu súd poukazuje, že v tomto konaní súd túto skutočnosť nebral do úvahy, nakoľko jednalo sa o konanie o splnení resp. nesplnení podmienok vydržania práva vecného bremena a nešlo o konanie v zmysle zákonného ustanovenia , v ktorom sa zriaďuje vecné bremeno a teda súd na tieto skutočnosti z týchto dôvodov neprihliadal.

41. V danom prípade sa jedná o mimosporové konanie v zmysle , preto súd aplikoval zákonné ustanovenie a o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na iné rozhodnutie o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.