Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-1657-2019.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Subarea
4Ek/1657/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava- Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava- Petržalka, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. Lesko, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, XXX XX H. nad Y., o vymoženie pohľadávky vo výške XXX,XX eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XEk/XXXX/XXXX zo dňa 9. decembra XXXX, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/1657/2019 zo dňa 9. decembra XXXX vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 377,60 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 08.02.2019 Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, (ďalej len „stály rozhodcovský súd) pod sp. zn. SRSAspA 01496/18 rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom LL.M., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2019 a stal sa vykonateľným dňa 02.07.2019.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 4Ek/1657/2019 zo dňa X.XX.XXXX zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. f) bod 4, § 53 ods. 4, § 45 ods. 2 písm. d), § 48 ods. 6, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, a na ust. § 40 ods. 1, § 33 ods. 3 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o SRK“), na ust. § 232 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, konkrétne náležitosť ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o SRK, ktoré vyžaduje listinnú podobu pri rozhodcovských rozsudkoch, keďže rozhodcovský rozsudok vyhodnotil ako vyhotovený pôvodne v elektronickej podobe a ďalej nespĺňa vlastnosť vykonateľnosti rozhodnutia, vzhľadom na nepreukázanie správnosti jeho doručovania v listinnej podobe. Vyšší súdny úradník v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného titulu skúmal, či predložené rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu z hľadiska jeho formy a obsahu v nadväznosti na § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku a za týmto účelom si od rozhodcovského súdu vyžiadal rozhodcovský spis. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vrátane príloh a predloženého rozhodcovského spisu vyhodnotil, že oprávnený pripojil k návrhu exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vo forme
elektronického dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodne elektronického dokumentu, ktorý podpísal svojim zaručeným elektronickým podpisom. Formu vyhotovenia rozhodcovského rozsudku nachádzajúceho sa v predloženom elektronickom rozhodcovskom spise posúdil ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, pričom doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyhotovená ako elektronický dokument autorizovaný Mgr. Štefanom Bánovským. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nie je prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu, pričom uvedené analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Dodal, že pokiaľ sa dodatočne vytvoril rozhodcovský rozsudok do listinnej podoby spolu s osvedčovacou doložkou, takýto exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože forma rozhodcovských rozsudkov je kogentne stanovená v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nemožno sa od nej žiadnym spôsobom odchýliť. Rozhodcovský rozsudok sa musí vždy vyhotovovať v listinnej podobe, pričom k návrhu na vykonanie exekúcie sa môže pripojiť len ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Ďalej vyhodnotil, že v predloženom elektronickom rozhodcovskom spise absentuje listinná doručenka preukazujúca doručenie rozsudku oprávnenému, čo je v rozpore s ustanovením § 33 odseku 3 zákona o SRK o doručovaní, podľa ktorého písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, teda rozhodcovský rozsudok nebol oprávnenému riadne doručený, následnom čoho nemohli nastať následky doručenia akými sú právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Uzavrel, že pokiaľ sa aj v rozhodcovskom spise nachádza listinná doručenka preukazujúca doručenie exekučného titulu povinnému, táto nepreukazuje doručenie rozhodcovského rozsudku ako pôvodného listinného dokumentu, ale inej listinnej kópie pôvodného elektronického dokumentu, ktorá nespĺňa náležitosť formy podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 18.12.2019 sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorej žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp., aby napadnuté rozhodnutie zmenil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Sťažnosť odôvodnil tým, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej podoby do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby exekučného titulu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom preberacieho protokolu zo dňa 26.03.2019 označeného ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“ pod poradovým číslom 354, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Namietal to, že oprávnený nemá z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd konkrétny rozhodcovský spis, pričom táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, pretože oprávnenému bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 zákona o SRK a následne bol opatrený doložkou zaručenej konverzie a zaslaný exekučnému súdu. Podľa oprávneného zaťažením rozhodcovského súdu, ktorý nie je účastníkom exekučného konania, povinnosťou predložiť už oprávneným predložený exekučný titul, došlo k porušeniu princípu proporcionality a ďalej postup rozhodcovského súdu pri vyhotovovaní rozhodcovského rozsudku pre účely jeho doručovania stranám konania nemožno klásť na ťarchu oprávneného vo forme nevymožiteľnosti si jeho nároku v podobe nevydania poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že zmyslom zákonodarcu pri prijatí právnej normy v ust. § 40 ods. 1 zákona o SRK, ktorá určuje listinnú podobu rozhodcovského rozsudku, bola skutočnosť, aby rozhodcovský rozsudok nebol doručovaný stranám konania v elektronickej podobe v nadväznosti na ust. § 33 ods. 3 prvá veta zákona o SRK, v zmysle ktorého rozhodcovský súd písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí môže doručovať aj elektronickými prostriedkami. Oprávnený bol toho názoru, že rozhodcovský súd vyhotovil rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe, ktoré následne doručoval stranám konania, čo oprávnený preukázal predložením preberacieho protokolu. Na záver uviedol, že vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia nezakladá účinky právoplatnosti, pretože právoplatnosť nastáva priamo zo zákona splnením zákonných podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti, čiže doručením rozhodnutia stranám rozhodcovského konania a márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom má za to, že v konaní preukázal splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti exekučného titulu na základe listín preukazujúcich doručenie exekučného titulu stranám konania.
4. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vyhodnotil, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie nespĺňa náležitosti ust. § 40 ods. 1 zákona o SRK. Oprávnený tvrdil, že súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil riadny exekučný titul - rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej podoby do podoby elektronickej tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a preto nevidel dôvod na zamietnutie jeho návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal formou exekučného titulu uvedenou v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorú porovnal s podobou exekučného titulu uvedenou v rozhodcovskom spise a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil.
11. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).
12. Podľa § 33 ods. 1 prvá veta zákona o SRK, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu.
13. Podľa § 33 ods. 2 prvá veta zákona o SRK, stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu.
14. Podľa § 40 ods. 1 zákona o SRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.
15. Podľa § 38 ods. 2 zákona o SRK, na účely zaručenej konverzie je možné použiť len taký a) elektronický dokument, ktorého formát zabezpečuje splnenie podmienok podľa § 36 ods. 1, b) dokument v listinnej podobe, ktorý je možné transformovať pri splnení podmienok podľa § 36 ods. 1, c) dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.
16. Na úvod k námietke oprávneného, že zaťažením rozhodcovského súdu, ktorý nie je účastníkom exekučného konania, povinnosťou predložiť už oprávneným predložený exekučný titul, došlo k porušeniu princípu proporcionality súd uvádza, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď vyzval rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu z dôvodu, že mal pochybnosti o pravosti exekučného titulu a o tom, či predložený exekučný titul vznikol zaručenou konverziou z originálu listinného dokumentu. Tieto pochybnosti vyplynuli súdu z rozhodovacej činnosti v iných exekučných veciach oprávneného, v ktorých boli súdu predkladané exekučné tituly tak, že pečiatka právoplatnosti a vykonateľnosti a podpis rozhodcu netvorili s ostatným obsahom exekučného titulu jeden celok, ale išlo o viaceré samostatné časti dokumentu vložené do jedného dokumentu, do ktorého sa dalo zasahovať a meniť ho napriek tomu, že k takýmto exekučným titulom bola vykonaná ich zaručená konverzia a bola k nim priložená aj osvedčovacia doložka zaručenej konverzie, ktorá mala osvedčovať, že elektronický dokument vznikol zaručenou konverziou z originálu dokumentu v listinnej podobe. Na základe ust. § 53 Exekučného poriadku je exekučný súd povinný pri každom exekučnom titule skúmať, či bol exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. S poukazom na uvedené, konanie vyššieho súdneho úradníka spočívajúce vo vyžiadaní si rozhodcovského spisu, nemožno považovať za nezákonné, preto nebol vzhliadnutý dôvod porušenia princípu proporcionality.
17. Preštudovaním spisového materiálu mal súd preukázané, že oprávnený podal dňa 23.09.2019 na súd návrh na vykonanie exekúcie spolu so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, s rozhodcovským rozsudkom, so zmluvou o postúpení pohľadávky s prílohou a preberacím protokolom osvedčujúcim doručenie exekučného titulu oprávnenému v listinnej podobe. Rozhodcovský rozsudok predložil oprávnený ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou dokumentu v listinnej podobe. Oprávneným predložený exekučný titul, ako aj exekučný titul nachádzajúci sa v spise orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, boli oba podpísané rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., z čoho súd vyvodil, že boli vyhotovené v listinnej podobe. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie je opatrený doložkou o vykonaní zaručenej konverzie z listinnej podoby do elektronickej podoby, rovnako pečiatkami doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom v rozhodcovskom spise sa nachádza doručenka preukazujúca doručenie rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe oprávnenému aj povinnému. Doručený rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe účastníkom konania, má za podmienok uvedených v § 46 ods. 2 zákona o SRK rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 41 ods. 1 zákona o SRK) a je originálom s rovnakou právnou silou. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol oprávnenému doručený v listinnej podobe, mohol oprávnený použiť na účely zaručenej konverzie, keďže nepochybne išlo o dokument vyhotovený v listinnej podobe, ktorý je originálom. Postupom oprávneného pri zaručenej konverzii preto nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o SRK, keďže oprávnený túto vykonával z dokumentu v listinnej podobe, ktorý mu bol doručený a ktorý je originálom.
18. Vyšší súdny úradník posúdil, že v rozhodcovskom spise sa nenachádza žiadny doklad o tom, že by rozhodcovský rozsudok bol doručený oprávnenému, čo podľa neho malo za následok nenadobudnutie právoplatnosti, ani vykonateľnosti exekučného titulu. Súdu však nie je zrejmé, prečo vyšší súdny úradník nebral do úvahy preberací protokol nachádzajúci sa v rozhodcovskom spise a súčasne aj predložený oprávneným ako dôkazný prostriedok preukazujúci doručenie rozhodcovského rozsudku oprávnenému v listinnej podobe; ani to, aký ďalší dôkazný prostriedok by mal byť pre účely doručenia predložený, aby ho vyhodnotil ako dostatočný. S uvedeným doručením exekučného titulu oprávnenému korešponduje a nadväzuje naň aj doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Súd tak považuje za preukázané, že oprávnenému bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 zákona o SRK a následne bol opatrený doložkou zaručenej konverzie a zaslaný exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Na základe týchto skutočností sa preto nemožno stotožniť s názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej podobe a že nebol riadne doručený. Za takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že vyšší súdny úradník nesprávne vyhodnotil podobu predloženého exekučného titulu, ako aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu.
19. Vzhľadom na uvedené, keďže sťažnosť oprávneného bola dôvodná, súd s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 2 CSP rozhodol tak, že zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 4Ek/1657/2019 zo dňa 9.12.2019 v celom rozsahu. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník opätovne posúdi návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 Exekučného poriadku.
20. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli oprávneným uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.