Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41CoKR-37-2019.pdf
PDF · 107.56 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanej T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX F. C., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica 4 Odi/3/2018-112 zo dňa 5.augusta 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 4 Odi/3/2018-112 zo dňa 5.augusta 2019 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2018 domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer. V žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaná bola oddlžená v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4OdK/588/2018. Žalobca je veriteľom žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 dňa 9.9.2009. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 a následne Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.2013 postúpená na žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná neuviedla v návrhu významný majetok, ktorý vlastnila v období posledných troch rokov, nakoľko v zozname majetku vyhlásila, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty. Vyhlásenie je zo dňa 6.4.2018, pričom žalobca toto tvrdenie označil za nepravdivé na tom základe, že dňa 21.10.2015 bolo vydané Rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, číslo vkladu V XXXX/XXXX, ktorým Okresný úrad Zvolen povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Veľká Lúka, evidovaným na liste vlastníctva č. XX ako stavba rodinného domu so súpisným číslom 1249 na pozemku CKN s parcelným číslom XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2, na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.6.2015, dodatku č. 1 zo dňa 25.8.2015 a dodatku č. 2 zo dňa 9.10.2015 uzavretej, okrem iných, aj žalovanou ako darcom. Dňa 7.3.2018 bol povolený Okresný úradom Zvolen, vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. Veľká Lúka zápisný na liste vlastníctva č. XXX ako stavba rodinného domu so súpisným číslom XXXX na pozemku K. s par V XXX/XXXX, ktorým Okresný úrad Zvolen povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra CKN parcelné číslo XXXX/ X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok registra CKN parcelné číslo XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej, okrem
iných, aj žalovanou ako darcom. Z uvedeného potom vyplýva,, že žalovaná vlastnila v období troch rokov majetok väčšej hodnoty. Ďalej uviedol, že žalovaná dokonca dva mesiace pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlženie konkurzom previedla bezodplatne svoj majetok na tretiu osobu, čím navodila stav platobnej neschopnosti, uviedla v prílohe návrhu na oddlženie konkurzom nepravdivé dôležité informácie, neuviedla v prílohe návrhu na oddlženie konkurzom dôležité informácie a krátila svoj majetok na úkor veriteľov. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, súhlasila síce s tým, že informácia o nehnuteľnosti v tlačive majetku o vyššej hodnote vypísala nesprávne, pretože mala byť zapísaná aj nehnuteľnosť, ale ide o chybu nie o nepoctivý zámer v konaní, keď vyhlásila osobný bankrot.
2. Okresný súd uviedol, že dňa 1.3.2017 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 6/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V dôvodovej správe k tomuto zákonu vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálno-ekonomický problém dlžníkov, ktorí majú málo majetku a nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurznom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. V rámci tohto konania súd na návrh veriteľa dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok oddlženia v záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca. Poctivý zámer zákonodarca vymedzuje jednak pozitívne, jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enomeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah aj jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka, jeho životné skúsenosti.
3. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia, resp. osobného bankrotu posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok, žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ust. § 166 f/ ods. 1 ZKR, takže ide o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa § 20 písm. d/ CSP. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 40Odk/305/2017. Ďalej súd skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením okolností, z ktorých vznikla platobná neschopnosť dlžníka. Z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že ide o osobu, na ktorú je potrebné hľadieť miernejšie, nakoľko má vážne zdravotné problémy, ktoré jej značne sťažili nielen možnosť spoločenského uplatnenia, ale nenávratne znemožnili opätovne sa zamestnať a tak si zabezpečiť iný zdroj príjmov ako je jediný príjem z invalidného dôchodku. Súd tiež prihliadol aj na dosiahnutú úroveň vzdelania a skutočnosť, že ide o osobu, ktorá od skončenia stredoškolského vzdelania pracovala ako robotníčka až do momentu, keď jej to už zdravotný stav neumožňoval. Ďalej súd posúdil ako nespornú skutočnosť, že žalovaná v období 3 rokov pred podaním návrhu vlastnila nehnuteľný majetok, ktorý žalovaná neuviedla v zozname majetku, ktorý vlastnila v posledných troch rokoch, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej. Žalobca odvodzuje nepoctivý zámer žalovanej od prípadov negatívneho vymedzenia nepoctivého zámeru dlžníka podľa ust. § 166 písm. g/ ods. 2 písm. c/ a písm. h/ ZKR. Súd poukázal na skutočnosť, že návrh na oddlženie konkurzu má podobu elektronického formulára, ktorú za žalovanú podávala tretia osoba, teda k pochybeniu pri vyplňovaní mohlo dôjsť omylom tak, ako uviedla žalovaná. S ohľadom na závažnosť jej zdravotných problémov je do určitej miery ospravedlniteľné prehliadnutie tohto nedostatku pri podpisovaní návrhu. Sám zákon počíta s touto alternatívou, keď podľa gramatického výkladu ustanovenia § 166 g/ ods. 2 písm. a/ ZKR sa pre naplnenie domnienky nepoctivého zámeru vyžaduje nielen neuvedenie dôležitej informácie vo formulárovom návrhu, ale neuvedenie tejto informácie ani na dopyt správcu údaje vyplývajúce z návrhu majú viacmenej informatívny charakter pre efektívnejšie zisťovanie majetkových pomerov dlžníka, čo je úlohou správcu v konkurznom konaní podľa štvrtej časti zákona rovnako ako v konkurznom konaní podľa druhej časti zákona. S ohľadom na danú situáciu žalobca sa nesprávne odvoláva na ust. § 166 g/ ods. 2 písm. c/ ZKR, keď priamo ust. § 166 ods. 2 písm. a/ ZKR vymedzuje prípad, keď zoznam majetku nie je úplný, a to bez ohľadu na to, či ide o zoznam majetku v čase podávania návrhu, alebo zoznam
majetku, ktorý vlastnil dlžník tri roky pred podávaním návrhu, ktoré sú osobitnou náležitosťou návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 167 ods. 2 písm. c/ ZKR.
4. Pokiaľ ide o žalobcovo tvrdenie naplnenia § 166 g/ ods. 2 písm. h/ ZKR, súd uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu ani v tejto časti, pretože úmyslom žalovanej nebolo poškodenie svojich veriteľov, či zvýhodnenie iného veriteľa, ale odvďačenie sa dcére za starostlivosť a finančnú pomoc pri splácaní záväzkov žalovanej. V nadväznosti na to súd považoval za potrebné uviesť, že darovacia zmluva je zo dňa XX.X.XXXX a zoznam majetku žalovaná podpisovala dňa 6.4.2018, teda cca 2 roky a 10 mesiacov pred predložením dokladov Centru právnej pomoci, ktoré podávalo za žalovanú návrh na oddlženie konkurzu ako zákonný zástupca žalovanej. Ďalej okresný súd konštatoval, že z dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanej pred vyhlásením konkurzu, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. K tomuto názoru viedla súd nielen spomínaná proporcionalita a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj právne následky zrušenia oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. Okresný súd zdôraznil, že žalobca nepreukázal formálne náležitosti potrebné pre konštatovanie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej podľa § 166 ods. 2 písm. c/ a h/ ZKR, ale tiež nepreukázal naplnenie podmienok pozitívneho vymedzenia prípadov nepoctivého zámeru dlžníka. Konkrétne žalobca nepreukázal, že žalovaná v priebehu konkurzného konania neposkytovala správcovi súčinnosť, ani, že informácie o majetku neuviedla ani na dopyt správcu, resp., že by správca vôbec žalovanú dopytoval ohľadom doplnenia informácií o majetkových pomeroch žalovanej. Naopak žalovaná jednoznačne preukázala, že jej zdravotný stav jej neumožnil sa znovu zamestnať a jej príjem a príjem jej manžela nezodpovedá ani trojnásobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. S ohľadom na uvedené by bolo zrušenie oddlženia v tomto prípade neefektívne a odporujúce zámeru zákonodarcu. V tejto súvislosti súd opätovne poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z.z., kotorým bol zavedený inštitút tzv. osobného bankrotu, ale aj možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, z ktorého vyplýva, že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. V súvislosti s uvedeným poukázal súd aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. 3ÚS/172/2010, v ktorom Ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikácie abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu, ide vždy o metodologický postup v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu zamietol.
5. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobcu. V odvolaní napádal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nedostatočnému odôvodneniu napádaného rozhodnutia uviedol, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, ale aj diskriminovať ich pri uplatňovaní, obsahom tohto práva je relevantné konanie súdov a orgánov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu IV. ÚS 252/4. V tomto kontexte zdôraznil, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu v konaní. Poukázal na znenie ust. § 166 g/ ods. 2 písm. c/ ZKR. Konkretizoval, že žalovaná vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedla v zozname majetku väčšej hodnoty nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru príloha k návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to zoznam majetku a majetku v období troch rokov pred podaním návrhu nie je nezrozumiteľne formulovaná a žalovaná si musela byť vedomá, že čo má v uvedených prílohách napísať a rovnako si musela byť vedomá, či vlastní nejaký nehnuteľný majetok, keďže v tomto bývala. Z uvedeného jednoznačne vyplýva nepoctivý zámer žalovanej zamlčať nehnuteľnosť, ktorej bola vlastníkom a v ktorej bývala, aby sa vyhla prípadnému predaju. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 3Odi/1/2018 zo dňa 20.11.2018. Podľa názoru žalobcu súd nemal aplikovať ust. § 166 g/ ods. 4 ZKR, a to napriek tomu, že žalovaná má ukončené len stredoškolské vzdelanie bez maturity a má zdravotné problémy. Podľa názoru žalobcu nie je možné aplikovať citované ustanovenie paušálne na každého, kto má len základné vzdelanie a má zdravotné problémy. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná uzatvorila zmluvu
o úvere dňa 14.12.2013, pričom celá zmluva o úvere je vyplnená žalovanou, a to krasopisným písmom. Žalovaná teda pozná význam jednotlivých kolóniek, do ktorých vpisovala údaje, pozná aj ich zmysel a význam, to isté platí aj pri návrhu na vyhlásenie konkurzu, žalovaná poznala význam jednotlivých kolóniek a účelovo neuviedla svoj majetok do daných kolóniek, pričom všetky ostatné údaje boli vyplnené správne. Zdôraznil, že žalovaná nemala poctivý zámer, nakoľko odo dňa návrhu na vyhlásenie konkurzu nijakým spôsobom nekomunikovala so žalobcom so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s sa ju snažila kontaktovať pravidelne od 12.5.2017 v mesačných intervaloch, avšak bezvýsledne, nereagovala na žiadne telefonické hovory, esmesky. Ďalej dal do pozornosti súdu, že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v bode 33 napadnutého rozhodnutia, že by žalobca konal v nedostatočnej miere obozretnosti. Žalobca si pohľadávku voči žalovanej uplatnil včas a následne aj v exekučnom konaní, opakovane sa snažil kontaktovať žalovanú za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, ku ktorej aj došlo na základe Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 12.4.2017. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pri alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, konkrétne uviedla, že svoje exekúcie vždy splácala pravidelne mesačne aj za cenu toho, že jej neostávali žiadne finančné prostriedky, pomáhala jej dcéra Zuzana. O vyhlásení osobného bankrotu začala uvažovať až po náročnej operácii a nepriaznivých prognózach lekárov. Je onkologickou pacientkou odkázanou na pomoc a opateru, ktorú jej poskytuje dcéra Zuzana. S dôvodmi odvolania nesúhlasí.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
8. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
11. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer voči žalovanému.
12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer. Uviedol, že žalovaná bola oddlžená v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Odk/588/2018, pričom žalobca je veriteľom žalovanej na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Poštová banka, a.s. a prešla na žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok. Okresný súd v konaní po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je naplnená skutková podstata ust. § 166 ods. 1 ZKR, pretože neboli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 166 g/ ods. 2 písm. c/ a h/ ZKR, a preto žalobu zamietol.
13. Podľa § 166 g/ ods. 2 ZKR dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu zmyslom a účelom návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je dosiahnutie účinkov podľa § 166 f/ ods. 4 ZKR, t. j., aby sa oddlženie stalo voči veriteľom
neúčinným a aby došlo v plnom rozsahu, v ktorom nebolo uspokojené k obnoveniu vymáhateľnosti a splatnosti pohľadávok. Účinok zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer nie je samoúčelný, ale spočíva v tom, že pohľadávky, v ktorých bol dlžník zbavený rozhodnutím o oddlžení v zmysle § 166 e/ s použitím. § 166 a/ ZKR, a ktoré nie sú veriteľmi vymáhateľné voči dlžníkovi, sa s ručením oddlženia pre nepoctivý zámer obnovujú. Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer znamená obnovenie pohľadávok a možnosť uspokojenia veriteľmi, ktorí túto možnosť po oddlžení veriteľmi stratil. V konečnom dôsledku je zmyslom inštitútu zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer práve možnosť veriteľa domôcť sa zaplatenia svojich pohľadávok voči dlžníkovi, čo v dôsledku účinkov oddlženia bolo znemožnené. V konečnom dôsledku hlavným účelom inštitútu zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer je umožniť veriteľom uspokojenie svojich pohľadávok, pretože takúto možnosť rozhodnutím o oddlžením stratili.
15. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo jeho tvrdenie, že žalovaná úmyselne zatajila nehnuteľný majetok pri vypisovaní žiadosti - formulára, ktorým žiadala rozhodnúť konkurzný súd o jej osobnom bankrote a tým naplnila skutkovú podstatu ust. § 166 ods. 1 ZKR, a to zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno nepreukázal, že konanie žalovanej bolo pri vyplňovaní formulára žiadosti k podanému návrhu na osobný bankrot úmyselné v tom, že žalovaná zámerne zatajila nehnuteľný majetok, ktorý vlastnila v čase troch rokov od podania návrhu na vyhlásenia osobného bankrotu na súde.
17. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu sa aj odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že konanie žalovanej bolo ospravedlniteľné jej vážnym zdravotným stavom, ako aj skutočnosťou, že návrh nevyplňovala osobne, ale prostredníctvom blízkej osoby - dcéry. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaná v čase vyplňovania tlačiva (prílohy k návrhu na vyhlásenie osobného bankrotu) bola už na invalidnom dôchodku a jej zdravotný stav jej neumožňoval pristúpiť k jeho osobnému vyplneniu tak, ako už bolo konštatované vyššie odvolacím súdom.
18. Žalobca v konaní pred okresným súdom nepreukázal ani skutočnosť, že by žalovaná v priebehu konkurzného konania neposkytla súčinnosť správcovi, ani že by informácie o majetku neuviedla ani na dopyt správcu, resp., že by správca žalovanú dopytoval ohľadne doplnenia informácií o majetkových pomeroch žalovanej. V konaní pred súdom prvej inštancie nebola preukázaná ani skutočnosť, že by sa žalobca bol domáhal uplatnenia svojho nároku pred vyhlásením osobného bankrotu na žalovanú.
19. Odvolací súd potom zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že úmyslom žalovanej nebolo poškodenie žalobcu, ale jediným úmyslom žalovanej bolo odvďačiť sa dcére za starostlivosť a finančnú pomoc pri úhrade záväzkov žalovanej. Tiež je neopomenuteľnou skutočnosťou aj fakt, ktorý už odvolací súd konštatoval, že žalobca sa nedomáhal vymoženia pohľadávky od žalovanej pred vyhlásením osobného bankrotu.
20. Odvolací súd preto prisvedčil názoru okresnému súdu, že žalobca nepreukázal formálne náležitosti potrebné pre prijatie záveru súdu o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej podľa ust. § 166 ods. 2 písm. c/ a h/ zákona č. 377/2016.
21. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým bol zavedený inštitút osobného bankrotu, ako aj možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer v dôvodovej správe usmerňuje súdy, aby posudzovali každú vec od prípadu k prípadu, a to s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné pomery. Z uvedeného dôvodu sa ani odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že konanie žalovanej smerovalo k poškodeniu veriteľov a tým nastali skutočnosti predpokladané zákonom v ust. § 166 g/ ods. 2 ZKR.
22. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobca uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, a ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
26. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
27. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).