Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-2-2020.pdf
PDF · 110.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Mgr. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, E., právne zastúpeného: AK JUDr. Silvia Tatarková, s. r. o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, v zastúpení Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, C., 3/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, E., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Vančom, advokátom, so sídlom M. R. Z. XX/A, M., 4/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P., 5/ T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, M., 6/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z., 7/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. M.. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/57/2017-144 zo dňa 05.12.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie") zrušil podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 7/ k pozemkom v k. ú. E., evidovaných Okresným úradom Martin, katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcely registra "E": parcela č. 2111/1 - orná pôda o výmere 1932 m2, parcela č. 2111/2 - orná pôda o výmere 483 m2, parcela číslo 2111/3 - orná pôda o výmere 483 m2, parcela číslo 2111/4 - orná pôda o výmere 484 m2, parcela číslo 2111/5 - orná pôda o výmere 484 m2, parcela číslo 2111/6 - orná pôda o výmere 1935 m2. Spoluvlastnícke podiely žalovaných v ideálnych podieloch : 5/15-tín, 5/120-tín, 5/120-tín, 1/108 - ín, 1/108-ín, 1/108-ín, 5/900-ín k pozemkom v k. ú. E., evidovaných Okresným úradom Martin, katastrálny odbor na LV č. XXXX parcely registra "E": parcela č. 2111/1 - orná pôda o výmere 1932 m2, parcela číslo 2111/2 - orná pôda o výmere 483 m2, parcela číslo 2111/3 - orná pôda o výmere 483 m2, parcela číslo 2111/4 - orná pôda o výmere 484 m2, parcela číslo 2111/5 - orná pôda o výmere 484 m2, parcela číslo 2111/6 - orná pôda o výmere 1935 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovaným sumu vo výške 2.655,- eur, z toho žalovanému 1/ sumu 1.966,50 eur na účet Slovenského pozemkového fondu, žalovanému 2/ sumu 245,80 eur, žalovanému 3/ sumu 245,80 eur, žalovanému 4/ sumu 54,65 eur, žalovanému 5/ sumu 54,65 eur, žalovanému 6/ sumu 54,65 eur, žalovanému 7/ sumu 32,80 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom náhrady za vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva (výrok II.). Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. E. ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností bližšie špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a to v rôznych spoluvlastníckych podieloch. Žalobca je majoritným spoluvlastníkom týchto pozemkov v ideálnych 55/100-tín, čo predstavuje z celkovej výmery 5801 m2 výmeru 3190,55 m2. Žalovaný 1/ je spoluvlastníkom 5/15-tin, čo v prepočte na výmeru predstavuje 1933,66 m2. Žalovaná 2/ je spoluvlastníkom v podiele 500/20-tín, čo v prepočte na výmeru predstavuje 241,70 m2. To isté platí aj vo vzťahu k žalovanej 3/. Podiel žalovaných 4/,
5/ a 6/ predstavuje 1/108-inu, čo v prepočte predstavuje na výmeru je 53,71 m2 na každého z nich. Žalovaný 7/ má ideálnych 5/900-ín, čo v prepočte na výmeru je 32,22 m2. Z uvedeného vyplýva, že spoluvlastnícke podiely žalovaných tvoria spolu ideálnych 45/100-tín, čo v prepočte na výmeru je 2.610,45 m2. Zo znaleckého posudku č. 14/2017 Ing. Dariny Kalabusovej zo dňa 19. 09. 2017 súd prvej inštancie zistil, že celková hodnota nehnuteľností predstavuje sumu 5.900,- eur. Súčasťou predmetného posudku bolo aj vyjadrenie Mesta Turany, že nehnuteľnosti sa v zmysle súčasného platného územného plánu nenachádzajú v zastavanej časti mesta a plochách riešených územným plánom mesta. Parcely sú užívané ako poľnohospodárska pôda. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, pri aplikácii ustanovení § 141, § 142 Občianskeho zákonníka okresný súd žalobe vyhovel, aj keď žalované 2/ a 3/ s predmetnou žalobou nesúhlasili. Súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, majúc za to, že takéto rozhodnutie jednak zodpovedá vôli väčšiny žalovaných, ktorí nerozporovali zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom žiadaným žalobcom a tiež vzal zreteľ na to, že ide o ornú pôdu, ktorá nie je zahrnutá do územného plánu obce. Ide o nehnuteľnosti, ktoré sú mimo zastavaného územia obce. Žalobca je majoritným vlastníkom pozemkov a chce ich využívať naplno na poľnohospodárske účely. Preto z hľadiska realizácie výkonu jeho vlastníckeho práva, ako aj účelného využitia rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou, platenia daní a poplatkov sa vyžaduje, aby bolo spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným súdom zrušené. Pokiaľ aj so zrušením spoluvlastníctva nesúhlasili žalované 2/ a 3/; žalovaná 2/ neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal predmetné podielové spoluvlastníctvo; žalovanú 3/ svoje tvrdenia o tom, že žalobca chce na nehnuteľnostiach zarobiť, nepreukázala. Za ďalšie, ak tvrdila, že chce svoj podiel darovať synovi, bolo by to v rozpore s § 23 zákona č. 180/95 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, podľa ktorého nie je možné, aby vznikol delením poľnohospodársky pozemok v extraviláne s výmerou menšou ako 2000 m2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), keď žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže mal za to, že ich úspech bol vo veci rovnaký.
2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalované 2/ a 3/.
3. Žalovaná 2/ s rozhodnutím súdu nesúhlasila, pričom ako dôvody uviedla, že v roku 2019 sa na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom konania, plánuje výstavba rodinných domov a inžinierskych sietí. Do budúcna plánuje aj jej syn výstavbu rodinného domu, pričom pozemok je lukratívny. Dá sa očakávať, že bude klasifikovaný ako stavebný. Ako prílohu svojho odvolania pripojila snímku z katastrálnej mapy a návrh nového územného plánu mesta Turany.
4. Žalovaná 3/ (ďalej aj „odvolateľka") podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a g) CSP. Odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tiež uviedla, že pozemky, ku ktorým by žalobca získal na základe rozhodnutia súdu výlučné vlastnícke právo, budú v budúcnosti ako stavebné, na preukázanie ktorej skutočnosti pripojila k odvolaniu žiadosť o informáciu ohľadom územného plánu a rozvoja Mesta Turany pre účely súdneho konania. Za ďalšie, dopytom osobnou návštevou na Mestskom úrade Turany dňa 07.01.2019 zistila, že už v septembri 2017 bol vypracovaný a známy, hoci ešte neschválený, nový územný plán mesta, kde sa s predmetnými pozemkami ráta ako s pozemkami stavebnými a sú to pozemky jednoznačne riešené územným plánom Mesta Turany. Odvolateľka vyslovila presvedčenie, že žalobca vykonávajúci funkciu kontrolóra Mesta Turany už od začiatku roka 2017, kedy bol prvýkrát prezentovaný nový územný plán mesta, mal vedomosť o tom, že dané pozemky, ktoré sú síce toho času vedené ako orná pôda, budú vo veľmi blízkej dobe premenované na stavebné pozemky a ich hodnota stúpne aj na 30, resp. 50 x. Žalobca koná preto zo špekulatívneho motívu. S poukazom na uvedené znalecký posudok vyhotovený v doterajšom súdnom konaní neobstojí a bude potrebné vypracovať nový znalecký posudok, ktorý bude zodpovedať objektívnej realite a praxi.
5. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniam odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu podľa jeho presvedčenia vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. V podanom odvolaní vôbec nie je uvedené, v čom má spočívať naplnenie žalovanou 3/ uvádzaných odvolacích dôvodov. Pokiaľ namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, žalobca ani s predmetným nesúhlasil. Uviedol, že z jeho strany bol spolu s
podanou žalobou predložený aj znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov. K predmetnému posudku nevzniesla žalovaná 3/ žiadne námietky, nenavrhla vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku ani žiadny iný znalecký posudok nepredložila. V spore prejavila svoj nesúhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva len tvrdeniami, že žalobca má údajne zámer na predmetných nehnuteľnostiach zarobiť a tým, že má záujem svoj spoluvlastnícky podiel darovať svojmu synovi. Uvedené však v žiadnom prípade nemôže obstáť, nakoľko takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom, keďže by došlo k porušeniu zákazu drobenia poľnohospodárskych pozemkov podľa § 23 zákona č. 180/95 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie z vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, keďže by uvedeným v extraviláne vznikol poľnohospodársky pozemok s výmerou menšou ako 2000 m2. Tvrdenia, ktoré uvádza žalovaná 3/ v odvolaní, možno označiť za tzv. novoty v odvolacom konaní. S poukazom na znenie ust. § 366 CSP žalobca však vyslovil presvedčenie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní. Samotná žalovaná 3/ uviedla, že v septembri 2017 bol vypracovaný a známy nový územný plán mesta. Predmetná listina je verejne dostupná, a teda žalovaná 3/ mala možnosť tieto tvrdenia, námietky uplatňovať už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pokiaľ teda v čase rozhodovania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bol pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako orná pôda, musela suma určená na vyplatenie zodpovedať cenovým podmienkam pre predaj/kúpu ornej pôdy. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie rozhodol o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva správne. Objektívne ani nebolo možné rozhodnúť inak, keďže predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a je potrebné v plnom rozsahu rešpektovať zákon 180/95 Z. z. Pokiaľ sa týka ďalších tvrdení žalovanej 3/, žalobca uviedol, že o vyporiadanie parciel sa snaží od roku 2009 dohodou, o čom svedčia zápisy v katastri, nakoľko pôvodným majiteľom týchto pozemkov bol prastarý otec žalobcu - E. C. s jeho bratmi. Žalovanú 3/ žalobca odvtedy osobne aj prostredníctvom svojej mamy a taktiež písomne viackrát oslovil s ponukou na odkúpenie jej podielov, pričom určitý čas žalovaná 3/ nemohla so svojím podielom nakladať, nakoľko bol viazaný ťarchou exekučného záložného práva. Preto bol žalobca nútený postupovať podľa § 142 a nasl. Občianskeho zákonníka a žiadať o vyporiadanie súdnou cestou. Počas súdneho procesu na prvom pojednávaní sa so žalovanou 3/ dohodol na tom, že mu jej podiel predá za konkrétnu cenu, pričom o pár dní túto dohodu odmietla (viď zvukové záznamy, resp. zápisnice z pojednávania). V závere svojho vyjadrenia žalobca poukázal na to, že tvorba územného plánu mesta je niekoľkoročný proces, ktorý je v zásade verejný. Jednotlivé dotknuté orgány a osoby môžu v procese tvorby územného plánu vzniesť námietky, konečné slovo v tomto procese má mestské zastupiteľstvo. Cena stavebných pozemkov v Turanoch, na ktorú žalovaná 3/ poukazuje, je veľmi ľahko ovplyvniteľná formou fiktívnych inzerátov. Cena sa samozrejme odvíja od viacerých faktorov, pričom najpodstatnejšie a všeobecne známe sú prístupová cesta a inžinierske siete. V danom prípade parcely sa nachádzajú približne 250 m od súčasnej hranice intravilánu, kde nie je ani asfaltová cesta. Dotiahnutie inžinierskych sietí a cesty je investícia pohybujúca sa v stovkách, tisícoch eur. Pozemky, ktoré sa žalobca snaží vyporiadať, nemajú takú výmeru, aby bola táto investícia rentabilná. Pozemky žalobca plánuje naďalej využívať na poľnohospodárske účely. Napokon podiel žalovanej 3/ predstavuje výmeru necelých 242 m2, čo je na stavbu domu, na ktorú poukazuje, pri všetkej skromnosti veľmi málo. Zároveň je to stále len podiel a bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov sú jej práva s nakladaním tohto podielu do značnej miery obmedzené. Všetky náklady spojené s vysporiadaním podielového spoluvlastníctva v uvedených pozemkoch doteraz znášal žalobca na vlastné náklady.
6. Žalovaná 3/ vo svojej odvolacej replike zopakovala svoje predošlé tvrdenia, najmä zotrvala na tom, že žalobca koná zo špekulatívneho motívu, keď pozemky, ktoré sú toho času evidované ako poľnohospodárska pôda, budú v zmysle nového územného plánu obce určené na zastavanie, a teda sa jedná už prakticky o stavebné pozemky. Potom, ako žalovaná 3/ podala odvolanie, sám žalobca inicioval 2-krát osobné stretnutie s ponukou na odkúpenie podielov 21,- eur/m2.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania žalovaných 2/ a 3/ v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Obe odvolateľky v odvolaní namietajú odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
9. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 2/ a 3/ je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a následne na nesprávnom právnom posúdení veci.
10. Podstatou odvolania žalovaných je namietanie skutkových zistení prvoinštančného súdu, pokiaľ ide o primeranosť náhrady, ktorú jej má vyplatiť žalobca. Majú za to, že znaleckým posudkom stanovenú cenu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, nemožno považovať za primeranú náhradu.
11. Hoci zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporovým konaním v zmysle Civilného sporového poriadku, sú tu určité osobitosti, ktoré musí súd rešpektovať. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť tak, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Bez ohľadu na návrh žalobcu alebo obranu žalovaných (teda je bez významu, čo uvádza okresný súd, že „...voči posudku nevzniesla žalovaná 3/ žiadne námietky, nenavrhla vypracovanie nového...") je preto súd zodpovedný za spôsob vyporiadania, pričom zákon mu v ust. § 142 ods. 1 predpisuje jednotlivé spôsoby vyporiadania aj so záväzným poradím, ktoré je potrebné dodržať. V danom prípade možno dať za pravdu súdu prvej inštancie, že reálne rozdelenie pozemkových nehnuteľností, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, neprichádza do úvahy, keďže ide o pozemky, ktoré boli v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v extraviláne a je potrebné rešpektovať zákonný zákaz drobenia pozemkov. Je preto potrebné, aby sa uplatnil druhý spôsob vyporiadania, ktorý zvolil aj súd prvej inštancie, a to prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
12. Ustupujúci spoluvlastník však musí za svoje vlastníctvo dostať primeranú náhradu. Keďže v danom prípade súd nie je viazaný žalobou, aj určenie primeranej náhrady je vecou súdu a výška primeranej náhrady musí zodpovedať zákonným kritériám, ako aj požiadavkám ustálenej súdnej praxe. Súdy vyššej inštancie totiž vo svojej judikatúre ustálili, čo je možné považovať za primeranú náhradu.
13. Pojem „primeraná náhrada" je v súlade s konštantou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997, Cpj 31/97). Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Všeobecná cena by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti v závislosti od jej druhu, veľkosti, výmery, kultúry, bonity, ale aj so zreteľom na danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného druhu). Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd nemôže povinnosť určiť všeobecnú cenu nehnuteľnosti preniesť na
iný subjekt, napr. znalca. Všeobecná cena môže byť tak vyššia, ako aj nižšia ako cena určená podľa cenových predpisov. Iba všeobecná cena nehnuteľností zistená v rozhodnom čase je rozhodujúcou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 18/2000 uverejnený v ZSP pod č. 52/2000). Všeobecná cena nie je totožná so všeobecnou hodnotou, ktorá je výslednou objektivizovanou hodnotou nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (príloha 3 písm. A ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku). Všeobecná cena je totiž trhová hodnota alebo cena obvyklá, t. j. cena, za ktorú je možno rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo kúpiť. Zisťuje sa porovnaním s už zrealizovateľným predajom a kúpou podobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú na to dostupné informácie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 234/2008).
14. Napriek tomu, že žalované namietali cenu určenú znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca, súd sa nijako nezaoberal vyhodnotením predloženého znaleckého posudku z hľadiska, či predstavuje všeobecnú (trhovú cenu nehnuteľností). Stanovenie výšky primeranej náhrady je pritom povinnosťou súdu. Citovaný znalecký posudok vychádza z metódy polohovej diferenciácie (bližšie viď str. 3 časť II posudku), ktorej použitie je prípustné iba vtedy, keď použitie tzv. porovnávacej metódy alebo výnosovej metódy neprichádza do úvahy. Znalkyňa nemožnosť použitia porovnávacej metódy odôvodnila konštatovaním, že „...podklady v rozsahu potrebnom na porovnanie nie sú dostupné pre danú lokalitu...". Uvedené tvrdenie je bez výpovednej hodnoty a nie je verifikovateľné. Naopak, odvolací súd sa domnieva, že v danej lokalite - k. ú. E., obec Turany je živý trh s nehnuteľnosťami a je možné zistiť dopytom na realitné kancelárie pôsobiace v danej oblasti, aká cena zodpovedá dopytu a ponuke porovnateľných nehnuteľností. Navyše aj bez odborného posúdenia, len na základe všeobecne známych informácií možno konštatovať, že cena za vlastníctvo, ktoré majú žalovaní stratiť, ktorá im bola stanovená za scudzované nehnuteľnosti 1,01 eur/m2, je príliš nízka a ťažko uveriť tomu, že by žalované mohli za takúto cenu nadobudnúť nehnuteľnosti v rovnakom čase a na rovnakom mieste v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie.
15. Žalované namietajú nesprávne posúdenie veci v tom zmysle, že súd nesprávne stanovil primeranú náhradu za vyporiadané nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je táto jej odvolacia námietka dôvodná. Okresný súd si nesplnil svoju úlohu, ktorú mu zákon zveruje, keď bez ohľadu na žalobu nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. V rámci zodpovednosti za spôsob vyporiadania je súd povinný pri zrušení a rozdelení spoluvlastníctva druhým v zákone uvedeným spôsobom stanoviť aj výšku primeranej náhrady tak, aby zodpovedala zákonu.
16. Z dôvodu, že súd prvej inštancie si nezabezpečil dostatočný skutkový podklad na zistenie primeranej náhrady, možno považovať právne posúdenie veci uskutočnené súdom prvej inštancie za nesprávne. Rozhodnutie veci si vyžiada ďalšie dokazovanie, preto pristúpil odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP k zrušeniu napadnutého rozsudku a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní (v ktorom je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP) bude úlohou súdu prvej inštancie stanoviť primeranú náhradu, ktorá patrí ustupujúcemu spoluvlastníkovi pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zároveň bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP).
17. Napokon, pokiaľ žalované vo svojej odvolacej argumentácii poukazujú na doposiaľ nepredložený a nevykonaný dôkaz, a síce - žiadosť o informáciu zo dňa 07.01.2019 (č. l. 178 a 179 spisu) a odpoveď zo dňa 10.01.2019 (č. l. 210 spisu), ktorý má preukázať pravdivosť nimi uvádzaných tvrdení, odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o uplatnenie novoty v odvolacom konaní.
18. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že je právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila, konanie pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. V prípade, ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ - h/ CSP (v danom prípade § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza až teraz, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.
20. V danom prípade žalované vo svojej odvolacej argumentácii na podporu svojich tvrdení uvádzajú nový dôkaz, a to - žiadosť o informáciu zo dňa 07.01.2019 a odpoveď naň zo dňa 10.01.2019. Predmetné dôkazy majú preukázať to, že súd prvej inštancie postupoval v prejednávanej veci nesprávne v súvislosti so stanovením ceny za m2 k pozemkom, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ako skutočnosti, pre ktoré žalované novo navrhované dôkazy nemohli predložiť, uvádzajú, že doposiaľ nový územný plán mesta Turany, ktorý výraznou mierou ovplyvňuje cenu pozemkov, ešte nebol schválený, avšak je reálny predpoklad jeho schválenia v blízkej budúcnosti. Na preukázanie tejto skutočnosti predložili odpoveď z Mestského úradu Mesta Turany. Z tejto vyplýva, že predpokladaný termín schválenia nového územného plánu mesta je apríl roku 2019. Zároveň je zrejmé, že v novom územnom pláne mesta sa parcely predmetu konania nachádzajú v polohách určených na výstavbu bytových domov, pričom podľa dostupných informácií ceny stavebných pozemkov v k. ú. E. sú od 15,- eur/m2 a viac. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalované v dostatočnej miere preukázali skutočnosti, pre ktoré nemohli v doterajšom konaní použiť dôkazy vo svoj prospech (nový územný plán mesta Turany ešte nebol schválený), a preto je potrebné podľa presvedčenia odvolacieho súdu v ďalšom konaní pri stanovení ceny vyporiadavaných pozemkov tiež na tieto skutočnosti (popri už spomínaných - bližšie viď bod 11. až 16.) prihliadnuť. Súd prvej inštancie preto preverí pred svojím ďalším rozhodnutím, či medzičasom nebol v meste Turany schválený nový územný plán a podľa tohto zistenia na uvedenú skutočnosť pri svojom rozhodovaní prihliadne.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)