Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_20C-14-2019.pdf
PDF · 85.22 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne P. L. (predtým G.), nar. X.X.XXXX, bytom D. rovne, P. XXX/XX, štátna príslušnosť SR, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti žalovanej H. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. nad Q., O. 13XX/XX, štátna príslušnosť SR, v konaní o zaplatenie 9.200 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 230 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 230 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 8.970 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.970 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 2.5.2019 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 9.200 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.200 Eur od 1.11.2018 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C 24/2017 sa žalobkyňa domáhala určenia času splatnosti pôžičky vo výške 9.995 Eur, ktorú so žalovanou uzavrela dňa 21.9.2009. V priebehu konania na základe uhradených splátok pôžičky žalobkyňa upresnila výšku zostatku pôžičky na sumu 9.200 Eur. Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 18C 24/2017 zo dňa 28.5.2018, právoplatným dňa 7.9.2018 a vykonateľným dňa 1.11.2018 určil, že pôžička poskytnutá žalobkyňou žalovanej zo dňa 21.8.2009 vo výške 9.200 Eur je splatná dňom 31.10.2018. Keďže žalovaná pôžičku doteraz neuhradila, obrátila sa žalobkyňa so svojím nárokom na súd.
2. Súd v danej veci vydal dňa 19.7.2019 platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu vyhovel. Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanej, súd ho uznesením č.k. 20C 14/2019-28 zo dňa 11.11.2019 podľa § 266 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zrušil.
3. Žaloba bola žalovanej doručená uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, ktorý postup podľa § 116 ods. 2 CSP bol zvolený z dôvodu, že sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť skutočnú adresu pobytu žalovanej.
4. Súd vec prejednal na pojednávaní podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobkyne, žalovanej, ktoré boli riadne predvolané a ktoré neprítomnosť
ospravedlnili a súhlasili s prejednaním sporu v ich neprítomnosti. Žalovaná v podaní zo dňa 24.2.2020 uviedla, že je nezamestnaná, hľadá si prácu, a žiadala, aby jej neboli účtované žiadne poplatky, pretože tieto náklady nemá z čoho uhradiť.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C 24/2017, najmä rozsudku č.k. 18C 24/2017-55 zo dňa 28.5.2018 , podania žalovanej zo dňa 24.2.2020.
6. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 18C 24/2017-55 zo dňa 28.5.2018 bolo určené, že pôžička poskytnutá žalobkyňou žalovanej zo dňa 21.8.2009 vo výške 9.200 Eur je splatná dňom 31.10.2018. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.9.2018 a vykonateľnosť dňa 1.11.2018. Z odôvodnenia tohto rozsudku ako aj z obsahu spisu 18C 24/2017 bolo zistené, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou dňa 21.9.2009 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanej peňažné prostriedky v sume 9.995 Eur a čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovanej tak, že pôžičku splatí keď bude môcť s tým, že žalovaná vykonala čiastočné úhrady pôžičky, a neuhradený zostatok peňažného dlhu zo zmluvy o pôžičke predstavoval sumu 9.200 Eur.
7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 230 Eur s príslušným úrokom z omeškania s tým, že k úhrade tejto sumy došlo k 30.4.2019 teda ešte pred podaním žaloby na súd. Ďalej uviedol, že žalobkyňa trvá na zaplatení sumy 8.970 Eur s príslušným úrokom z omeškania a lehotu na splnenie peňažného plnenia žiadal určiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dodal, že v priebehu konania si žalobkyňa zmenila priezvisko z G. na L..
8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
10. Súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie výrokom I. zastavil v späťvzatej časti, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred otvorením pojednávania, a súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím nebol potrebný.
11. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi občianske súdne konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. V zmysle § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 21.9.2009 v ústnej forme. Súd zistil formu tejto zmluvy, dátum jej uzavretia, postavenie zmluvných strán a obsah zmluvy o pôžičke z tvrdení žalobkyne, ktorej tvrdenia žalovaná nepoprela, a preto sa tieto tvrdenia žalobkyne považujú za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Zmluva o pôžičke mala všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, pretože zmluvné strany sa dohodli, že žalobkyňa prenecháva žalovanej peniaze v sume 9.995 Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť túto sumu žalobkyni bez povinnosti platiť úrok z pôžičky. Zmluva spĺňa zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Žalovaná netvrdila, žeby požičané peniaze od žalobkyne neprevzala. Čas, do kedy bola žalovaná povinná vrátiť žalobkyni požičané peňažné prostriedky bol dohodnutý tak, že žalovaná pôžičku splatí vtedy, keď bude môcť. Lehota na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke bola tak v zmysle 564 Občianskeho zákonníka ponechaná na vôli žalovanej ako dlžníka, a preto Okresný súd Trenčín na základe žaloby žalobkyne rozsudkom sp. zn. 18C 24/2017 zo dňa 28.5.2018, právoplatným dňa 7.9.2018 určil, že pôžička je splatná dňa 31.10.2018. Žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na vrátenie peňažných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke v neuhradenej výške 9.200 Eur, pričom žalovaná nespochybňovala , že neuhradený zostatok pôžičky je v tejto výške. Napokon žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 230 Eur z dôvodu čiastočných úhrad žalovanej. Žalovaná nerozporovala tieto tvrdenia žalobkyne o neuhradenom zostatku pôžičky, preto ich súd považoval za nesporné a nevykonával v tomto smere ani dokazovanie. Nesplnený dlh žalovanej voči žalobkyni zo zmluvy o pôžičke preto súd ustálil na sumu 8.970 Eur.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C 24/2017 zo dňa 28.5.2018 vyplýva, že od nasledujúceho dňa po určenom dni splatnosti, t.j. od 1.11.2018 je žalovaná v omeškaní so zaplatením celého zostatku pôžičky. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úrok z omeškania od uvedeného dátumu. Nárok na túto sankciu má základ v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania za obdobie od prvého dňa omeškania prináleží v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 1.11.2018 bola vo výške 0,00%. Preto žalobkyni patrí úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.970 Eur od 1.11.2018 do zaplatenia.
15. Z uvedených dôvodov po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd výrokom II. zaviazal žalovanú splniť žalobkyni peňažný dlh zo zmluvy o pôžičke v sume 8.970 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.970 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia. Lehotu na plnenie určil súd do 15 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle návrhu žalobkyne. Žalovaná nežiadala o dlhšiu lehotu, resp. o možnosť splácať dlh v splátkach.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie sumy 230 Eur, z dôvodu, že v tejto časti žalobkyňa vzala žalobu späť, pretože žalovaná ešte k 30.4.2019 uhradila žalobkyni túto čiastku, no podľa názoru súdu mal žalobkyňa dôslednejšie preveriť rozsah úhrad dlhu pred podaním žaloby na súd dňa 2.5.2019, a preto súd uzavrel, že žalobkyňa nesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania v tejto časti, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy 9.200 Eur predstavuje 2,50% a v tomto rozsahu má žalovaná nárok na náhradu trov konania. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 8.970 Eur, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy 9.200 Eur predstavuje 97,50 % a nárok žalobkyne na náhradu trov konania v tomto rozsahu. Prevažne úspešná žalobkyňa má za použitia zásady úspechu a zásady zodpovednosti za zastavenie konania podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP právo proti žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 95% /97,50% - 2,50%/ . Preto súd výrokom III. žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 95% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobkyni nemala byť celkom alebo sčasti priznaná náhrada trov konania v zmysle § 257 CSP. Žalovaná síce uvádzala, že je nezamestnaná a poukazovala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, no nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by tieto svoje tvrdenia o jej pomeroch preukázala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.