Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17C-71-2019.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Subarea
17C/71/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci žalobkyne L. X., r. č. XXXXXX/XXXX, K. N. XXX, proti žalovanej D. R., r. č. XXXXXX/XXX, bytom E. Q., A. XXXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v podaní doručenom Okresnému súdu Ružomberok dňa 08.10.2019, označeným ako predbežné opatrenie, uviedla, že je vlastníčka rodinného domu v k. ú. E.. Jej sestra - žalovaná, ju obmedzuje v jej vlastníckom práve a zamedzuje jej vstup do ich rodinného domu. Kľúče od RD jej požičala, nakoľko ona svoje stratila. Kľúče jej odmieta vrátiť, aj keď bola na to veľakrát upozorňovaná a riešená cez políciu v Liptovskej Osade. Porušuje tým článok 20 ods. 4 Ústavy SR a § 126 ods. 1 OZ. Polícia v Liptovskej Osade jej odporučila uplatniť si predbežné opatrenie na Okresnom súde v Ružomberku. Jej náklady s týmto právnym úkonom žiada súd o príkaz úhrady od žalovanej na jej adresu poštovou poukážkou. 2. Súd uznesením č. k. 17C/71/2019-11 zo dňa 23.10.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. 3. Žalobkyňa v odvolaní voči uzneseniu súdu prvého stupňa doplnila podaný návrh tak, že žalovaná je povinná vrátiť jej kľúč a umožniť jej vstup do jej rodičovského domu na adrese E. - P. Č.. XXX a sprístupnila všetky miestnosti v nehnuteľnosti na celej parcele 2092 v k. ú. E.. 4. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením sp. zn. 17Co/2/2020-31 zo dňa 30.01.2020 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, z návrhu bolo možné zistiť, že žalobkyňa sa domáha vydania kľúčov od rodinného domu vtedy ešte súp. č. 130, teraz po prečíslovaní súp. č. 221, nachádzajúceho sa na parc. reg. „C“ č. 2092 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 255 m2, všetko evidované na LV č. XXX pre k. ú. E.. 5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Účelom civilného sporového konania je zaistiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov sporových strán. K splneniu tohto účelu v určitých prípadoch nepostačuje počkať na rozhodnutie o nároku vo veci samej. V prípade, ak to vyžadujú pomery medzi sporovými stranami, súd môže za podmienok ustanovených zákonom, nariadiť na návrh neodkladné opatrenie. Zmyslom neodkladného opatrenia je úprava pomerov sporových strán, ktorá je naliehavá a nevyhnutná. Podľa povahy veci môže mať neodkladné opatrenie dočasný alebo trvalý charakter. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov alebo potreby zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tie musia nasvedčovať, že v prípade rýchlej a naliehavej ingerencie súdu by hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá môže vzniknúť, prípadne už hrozí alebo bude ďalej pretrvávať, prípadne právne postavenie navrhovateľa v právnom vzťahu bude neisté, alebo hrozí iný nenávratný následok. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné, ak sporová strana osvedčí: a) existenciu vzťahu prevažne súkromnoprávneho charakteru, b) danosť práva alebo právneho záujmu, ktorému má byť poskytnutá ochrana, c) existenciu jedného z dôvodov pre jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie, d) povaha nároku umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, e) potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť nevyhnutná a naliehavá, t. j. bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí riziko bezprostredne hroziacej ujmy, alebo vytvorenie nenávratného stavu, prípadne pretrvávanie neistého postavenia v rámci právneho vzťahu, f) zásah do práv iného musí k povahe nároku a obsahu neodkladného opatrenia primeraná, g) neodkladným opatrením nemožno vytvoriť nenávratný stav. 11. Súd po vrátení veci odvolacím súdom, rešpektujúc jeho právny názor v zmysle § 391 ods. 2 CSP, opätovne preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vec meritórne prejednal a dospel k záveru, že nie je dôvodný. Žalobkyňa síce v podanom odvolaní upresnila, čoho sa voči žalovanej domáha, avšak z jej návrhu, ako aj jeho doplnenia v odvolaní, nebolo možné ustáliť naliehavosť a nevyhnutnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa bližšie nešpecifikovala, aký bezprostredný následok jej zamedzovaním vstupu do nehnuteľnosti hrozí (škoda na veciach, znehodnotenie spoločnej veci, nerešpektovanie dohody spoluvlastníkov), pre ktorý by súd mal vyriešiť vec prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Súd z LV č. XXX pre k. ú. E. zistil, že žalobkyňa aj žalovaná sú podielové spoluvlastníčky uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každej z nich 1/3 v pomere k celku, pričom ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľností sú S. Q. a P. Q. obaja v podiele 1/6 v pomere k celku. Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je spor spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. Spôsob užívania spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi patrí pod rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Všeobecne z podielového spoluvlastníctva vyplýva, že každý spoluvlastník má právo spoločnú vec užívať v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckeho podielu. Ak medzi spoluvlastníkmi rodinného domčeka dôjde k nezhode o jeho užívaní, nemôže súd odoprieť úpravu užívania rodinného domu (R 17/1966). Výrok rozsudku, pokiaľ pri riešení nezhôd medzi spoluvlastníkmi určuje spôsob a rozsah užívania pre jednotlivých spoluvlastníkov, mal by byť v každom prípade veľmi starostlivo uvážený a formulovaný tak, aby mohol byť aj vykonateľný. Zjavne by nepostačoval iba výrok, že spoluvlastník je oprávnený užívať vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu (Cpj 8/1972, Rc 54/1973). Úprava užívania súdom prichádza do úvahy vtedy, ak nie je vykonávaná na základe dohody podielových spoluvlastníkov; ak bolo o užívaní spoločnej veci rozhodnuté na základe dohody rovnodielnych podielových spoluvlastníkov, nemôže sa spoluvlastník bez ďalšieho domáhať úpravy užívania rozhodnutím súdu (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 3589/2009). Pokiaľ nebolo rozhodnuté o oprávnenosti práva na hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže byť vyhovené žalobe podielového spoluvlastníka na strpenie jeho výkonu (Najvyšší súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2649/2005). Na základe uvedenej judikatúry možno ustáliť, že spoluvlastníci sa na spôsobe užívania spoločnej veci môžu dohodnúť. V prípade, ak takáto dohoda nie je uzavretá a dôjde k nezhodám o spoločnom užívaní veci, môže o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti rozhodnúť súd (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ medzi
spoluvlastníkmi takáto dohoda existuje, je na mieste, aby sa oprávnený spoluvlastník, ktorému na základe dohody svedčí právo spoločného užívania nehnuteľnosti, domáhal plnenia z takto uzavretej dohody, t. j. napr. povinnosti žalovanej strpieť užívanie nehnuteľnosti oprávnený spoluvlastníkom, alebo zdržať sa zásahov do výkonu tohto práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2649/2005). Žalobkyňa sa v konaní domáhala sprístupnenia všetkých miestností spoločnej nehnuteľnosti a odovzdania kľúčov, bez toho, aby tvrdila a preukázala, že medzi spoluvlastníkmi vznikla dohoda o spôsobe spoločného užívania spoločnej veci. Pre výsledok sporu o tom, že žalovaná je povinná sprístupniť všetky miestnosti v spoločnej nehnuteľnosti, je ale určujúce, či sa na takomto spôsobe užívania všetci spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. E. dohodli. Pokiaľ medzi sporovými stranami ako spoluvlastníkmi došlo k nezhodám o spoločnom hospodárení veci, je na mieste, aby sa žalobkyňa najskôr domáhala nahradenia chýbajúceho prejavu vôle žalovanej (prípadne aj ostatných spoluvlastníkov, pokiaľ by s nárokom žalobkyne nesúhlasili; pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 22 Cdo 2613/2000). Žalovaná v podanom návrhu nešpecifikovala, či medzi spoluvlastníkmi bola prijatá takáto dohoda. Bez tohto tvrdenia a osvedčenia skutkového tvrdenia, súd nemôže bez ďalšieho prijať a akceptovať vyriešenie veci prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože by tým obišiel postup podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pojednávajúci o riešení nezhôd medzi spoluvlastníkmi. Tento záver vyplýva aj z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 22 Cdo 2649/2005. Súd by mohol vyhovieť podanému návrhu na sprístupnenie všetkých miestností v nehnuteľnosti len za predpokladu, že podľa dohody spoluvlastníkov, má žalovaná právo spoločnú nehnuteľnosť na úkor ostatných spoluvlastníkov alebo spoločne s nimi užívať. Súd pre ozrejmenie uvádza, že medzi spoluvlastníkmi mohlo v skutočnosti dôjsť k uzavretiu uvedenej dohody, a to aj konkludentne, prípadne ústne a uvedená nehnuteľnosť sa mohla dlhodobo určitým spôsobom užívať. Súd však nemôže vychádzať pri rozhodovaní len z domnienky, resp. špekulácie o priebehu skutkového deja bez toho, aby mu to žalobca v podanom návrhu neozrejmil. Žalobca je procesne zodpovedný za zistenie skutkového stavu (§ 132 CSP) a od jeho procesnej aktivity závisí jeho úspech v spore. Súd uvedeným rozhodnutím nespochybňuje, že žalobkyňa má spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, avšak rovnaké právo má aj žalovaná. Spôsob, akým majú spoluvlastníci riešiť vzájomné nezhody pri výkone svojho spoluvlastníckeho práva, je upravený zákonom, a to prostredníctvom vyššie uvedeného postupu, ktorý nemožno obísť. Ak by súd uvedený zákonný postup nerešpektoval, zasiahol by do práva ostatných spoluvlastníkov a zároveň by prispel k neistému právnemu postaveniu všetkých spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti, akým spôsobom sa má spoločná nehnuteľnosť užívať. 12. Čo sa týka návrhu na vydanie kľúčov od uvedenej nehnuteľnosti, žalobkyňa si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, keďže okrem tvrdení o odovzdaní kľúčov neprodukovala žiadne relevantné dôkazy o tom, že vyzvala žalovanú na vrátenie kľúčov, prípadne neoznačila spisovú značku vyšetrovacieho spisu, pod ktorou túto skutočnosť oznámila na príslušnom oddelení policajného zboru, akým spôsobom bola vec vybavená a pod. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len za predpokladu, že tvrdenia uvedené v návrhu má z pripojených dôkazov spoločne so skutkovými tvrdeniami za osvedčené. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nedostatočne uviedla rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce požadovaný nárok, súd uvedený návrh aj v tejto časti návrh zamietol. 13. O trovách konania súd s poukazom na znenie § 255 CSP rozhodol tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa podala nekvalifikovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd odmietol. Súd nerozhodoval o trovách žalovanej, nakoľko pre odmietnutie návrhu žalovanej trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.