Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-35-2020.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Subarea
17Co/35/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, proti žalovanej D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q., A. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ružomberok, A. Bernoláka 6, v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/71/2019-39 zo dňa 25.02.2020 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý výrok) a vyslovil, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že je vlastníčka rodinného domu v katastrálnom území E.. Jej sestra - žalovaná ju obmedzuje v jej vlastníckom práve a zamedzuje jej vstup do ich rodinného domu. Kľúče od rodinného domu žalovanej požičala, nakoľko žalovaná svoje stratila. Kľúče jej sestra odmieta vrátiť, aj keď bola na to veľakrát upozorňovaná a riešená cez políciu v Liptovskej Osade. Podľa žalobkyne tým porušuje článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“). Polícia v Liptovskej Osade jej odporučila uplatniť si predbežné opatrenie na súde. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania.
3. Neskôr žalobkyňa návrh doplnila tak, že žiadala, aby jej žalovaná vrátila kľúče a umožnila jej vstup do jej rodičovského domu na adrese E. - P. č. XXX a sprístupnila jej všetky miestnosti v nehnuteľnosti na celej parcele č. XXXX v katastrálnom území E.. Z návrhu tak vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vydania kľúčov od rodinného domu niekdajšie súpisné číslo XXX, teraz po prečíslovaní súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, všetko evidované na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie E..
4. Súd prvej inštancie s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že ani po doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno z neho vyvodiť naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa bližšie nešpecifikovala, aký bezprostredný následok jej zamedzovaním vstupu do nehnuteľnosti hrozí (škoda na veciach, znehodnotenie spoločnej veci, nerešpektovanie dohody spoluvlastníkov), pre ktorý by súd mal vyriešiť vec prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z listu vlastníctva zistil, že žalobkyňa aj žalovaná sú podielové spoluvlastníčky uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každej z nich 1/3 k celku, pričom ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sú S. Q. a Q. P., obaja v podiele 1/6 k celku. Predmetom konania je podľa súdu prvej inštancie spor spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. Spôsob užívania spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi patrí pod rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 O. z. Všeobecne z podielového spoluvlastníctva vyplýva, že každý spoluvlastník má právo spoločnú vec užívať v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Súd prvej inštancie s poukazom na ustálenú judikatúru (Cpj 8/1972, Rc 54/1973, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/3589/2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2649/2005) ustálil, že spoluvlastníci sa na spôsobe užívania spoločnej veci môžu dohodnúť. Pokiaľ medzi spoluvlastníkmi takáto dohoda existuje, je namieste, aby sa oprávnený spoluvlastník, ktorému na základe dohody svedčí právo spoločného užívania nehnuteľnosti, domáhal plnenia z takto uzavretej dohody, t. j. napríklad povinnosti žalovanej strpieť užívanie nehnuteľnosti oprávneným spoluvlastníkom alebo zdržať sa zásahu do výkonu tohto práva. Žalobkyňa sa v konaní domáhala sprístupnenia všetkých miestností spoločnej nehnuteľnosti a odovzdania kľúčov bez toho, aby tvrdila a preukázala, že medzi spoluvlastníkmi vznikla takáto dohoda o spôsobe spoločného užívania spoločnej veci. Pre výsledok sporu o tom, že žalovaná je povinná sprístupniť všetky miestnosti spoločnej nehnuteľnosti je podľa názoru súdu prvej inštancie určujúce práve to, či sa na takomto spôsobe užívania všetci spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie E. dohodli. Bez tohto tvrdenia a jeho osvedčenia súd nemôže bez ďalšieho prijať a akceptovať vyriešenie veci prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože by tým obišiel postup podľa § 139 ods. 2 O. z. pojednávajúceho o riešení nezhôd medzi spoluvlastníkmi. Súd by mohol vyhovieť podanému návrhu na sprístupnenie všetkých miestností v nehnuteľnosti len za predpokladu, že podľa dohody spoluvlastníkov má žalovaná právo spoločnú nehnuteľnosť na úkor ostatných spoluvlastníkov alebo spoločne s nimi užívať. Súd prvej inštancie dodal, že medzi spoluvlastníkmi mohlo v skutočnosti dôjsť k uzavretiu dohody a to aj konkludentne, prípadne ústne a uvedená nehnuteľnosť sa mohla dlhodobo určitým spôsobom užívať. Súd však nemôže vychádzať pri rozhodovaní len z domnienky, resp. špekulácie o priebehu skutkového deja bez toho, aby mu to žalobkyňa v podanom návrhu ozrejmila. Žalobca je procesne zodpovedný za zistenie skutkového stavu v zmysle § 132 C. s. p. a od jeho procesnej aktivity závisí jeho úspech v spore.
6. Súd prvej inštancie ďalej s poukazom na judikatúru publikovanú pod R 17/1966 uviedol, že v prípade, ak dohoda o hospodárení so spoločnou vecou nie je uzavretá a dôjde k nezhodám o spoločnom užívaní veci, môže o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti rozhodnúť súd v zmysle § 139 ods. 2 O. z. Pokiaľ medzi sporovými stranami ako spoluvlastníkmi došlo k nezhodám o spoločnom hospodárení s vecou, je namieste, aby sa žalobkyňa najskôr domáhala nahradenia chýbajúceho prejavu vôle žalovanej, prípadne aj ostatných spoluvlastníkov, pokiaľ by s nárokom žalobkyne nesúhlasili (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2613/2000).
7. Súd prvej inštancie dodal, že uvedeným rozhodnutím nespochybňuje, že žalobkyňa má spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, avšak rovnaké právo má aj žalovaná. Spôsob, akým majú spoluvlastníci riešiť vzájomné nezhody pri výkone svojho spoluvlastníckeho práva je upravený zákonom prostredníctvom vyššie uvedeného postupu, ktorý nemožno obísť. Ak by súd uvedený zákonný postup nerešpektoval, zasiahol by do práva ostatných spoluvlastníkov a zároveň by prispel k neistému právnemu postaveniu všetkých spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti, akým spôsobom sa má spoločná nehnuteľnosť užívať.
8. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala vydania kľúčov od nehnuteľnosti, k tomu súd prvej inštancie doplnil, že žalobkyňa si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, keďže okrem tvrdenia o odovzdaní kľúčov žalovanej neprodukovala žiadne relevantné dôkazy o tom, že vyzvala žalovanú na vrátenie kľúčov, prípadne neoznačila spisovú značku vyšetrovacieho spisu, pod ktorou túto skutočnosť oznámila na príslušnom oddelení policajného zboru, neuviedla, akým spôsobom bola vec vybavená a podobne. Tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nemal súd prvej inštancie osvedčené. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C. s. p. a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že podala nekvalifikovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd odmietol (súd prvej inštancie mal zrejme na mysli, že návrh zamietol - poznámka odvolacieho súdu). O trovách žalovanej nerozhodoval s odôvodnením, že pre zamietnutie návrhu žalovanej trovy konania nevznikli.
10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Z obsahu odvolania vyplýva, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že pripája dôkazy na osvedčenie skutkových tvrdení ňou uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne list zo dňa 28.08.2009, ktorý napísala žalovanej a v ktorom ju žiadala, aby jej umožnila vstup do rodičovského domu a vrátila kľúč, ktorý jej požičala dňa 02.01.2000 a tak neobmedzovala jej vlastnícke právo, na tento list žiadnu odpoveď nedostala. Dňa 30.08.2019 poslala žalovaná jej dcéru O. k žalobkyni na jej adresu s krátkou listinou na podpis. V listine stálo, že si ostatní spoluvlastníci neprajú prítomnosť inej osoby či ľudí z rodiny žalobkyne, len ona samotná tam smie vstúpiť. Keďže podmienka bola neprijateľná a podľa žalobkyne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, odmietla listinu podpísať. Dňa 02.01.2000, keďže žalovanej požičala kľúče od nehnuteľnosti, jej nekládla žiadne podmienky, naproti tomu v danej listine jej žalovaná podmienky kládla. Žalobkyňa žiadala, aby súd predvolal žalovanú a pri jej výsluchu jej vysvetlil, že ak chce v rodičovskom dome rozhodovať sama, najprv sa musí vysporiadať s príbuznými, nakoľko žalovaná je stále len spoluvlastníčka a nie je oprávnená užívať rodinný dom sama alebo len so svojou rodinou. Žalobkyňa taktiež žiadala, aby súd podľa § 139 ods. 2 O. z. poučil žalovanú o spôsobe užívania rodinného domu. Žalobkyňa poukázala na to, že ústna dohoda o užívaní nehnuteľnosti bola povedaná pred 25 rokmi medzi rodičmi a deťmi, kde sa dohodli užívať ju rovnakým právom pre každú dcéru. Žalobkyňa uviedla, že nežiada súd, aby zasiahol do práv ostatných vlastníkov, ale žiada, aby nebolo obmedzované jej vlastnícke právo. Odmieta akceptovať obmedzenie vlastníckeho práva nejakou listinou od rovnocennej vlastníčky rodinného domu. K odvolaniu žalobkyňa pripojila výpis z katastra nehnuteľnosti zo dňa 18.03.2020 a listiny, na ktoré sa odvoláva v odvolaní. Pokiaľ ide o listinu, ktorú jej mala doniesť dcéra žalovanej, táto je bez akéhokoľvek podpisu.
11. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil žalovanej umožnenie vstupu žalobkyni do rodinného domu. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalovanej voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele registra „A.“ č. XXXX nie je trvalo celoročne obývaný. Medzi spoluvlastníkmi bola v minulosti uzavretá ústna dohoda, podľa ktorej budú spoluvlastníci užívať spoločnú nehnuteľnosť v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov, pričom každý zo spoluvlastníkov mal alebo má kľúč, ktorým sa dá otvoriť hlavný vchod do domu a taká dohoda sa dlhodobo spoluvlastníkmi dodržiavala. Doteraz sa žiadny zo spoluvlastníkov nesťažoval, že by mu iný zo spoluvlastníkov bránil v užívaní predmetného domu a pozemkov a vo výkone jeho spoluvlastníckeho práva. Žalovaná uviedla, že priemerne dvakrát ročne pobýva v uvedenom dome spolu s jej niektorými rodinnými príslušníkmi, pričom v tom čase sa spravidla v dome iné osoby alebo iní spoluvlastníci nenachádzajú, ale mávajú aj spoločné stretnutia so spoluvlastníkmi. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa umožňuje svojmu synovi R., aby pobýval určitú časť roku v dome. Voči tomu má žalovaná námietky, nakoľko v minulosti syn žalobkyne spolu s jeho kamarátmi v blízkosti domu založili ohnisko a bezprostredne hrozilo, že dom môže zhorieť a až privolená sestra, t. č. už nebohá R. Q. sa postarala o to, že oheň bol uhasený. Svedkami udalosti boli aj susedia, ktorí boli ochotní túto skutočnosť aj dosvedčiť. Žalobkyňa do predmetného domu nechodí, má iba záujem, aby do domu mohol chodiť jej syn R.. Neplní si ani svoje povinnosti spojené so spoluvlastníctvom k domu. Syn R. do uvedeného domu prizýval svojich kamarátov, ktorí v dome po ich odchode zanechávali neporiadok. Toto sa dialo už dlhšiu dobu a opakovane. Tieto skutočnosti naposledy dňa 14.07.2019 žalovaná na spoločnom stretnutí na E. verbálne vytýkala žalobkyni aj za prítomnosti svedkov - spoluvlastníčky Q. P., spoluvlastníka S. Q., manžela žalovanej D. R., dcéry T. R. a sestrinho syna R.. Ani na tomto poslednom stretnutí jej sestra - žalobkyňa nepovedala, že má nejaký problém s kľúčom. Žalovaná bola názoru, že súd prvej inštancie správne vec posúdil, najmä že absentuje naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaná dodala, že sa domnieva, že spor inicioval zrejme syn žalobkyne, ktorý spôsobuje nezhody medzi žalobkyňou a žalovanou. Opakovane sa žalovanej vyhrážal podávaním rôznych podaní, hoci on nemá k predmetnému domu žiadne spoluvlastnícke právo. Uvedené súdne konanie považovala za zbytočné, preto žiadala, aby jej žalobkyňa nahradila trovy konania.
13. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C. s. p. po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 383 ods. 1 C. s. p., nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorom aj súd prvej inštancie rozhodoval bez nariadenia pojednávania, v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia najmä z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov. Osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a na konanie aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
14. Prioritným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, bolo neosvedčenie potreby neodkladnej, naliehavej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Ak by teda aj žalobkyňa osvedčila existenciu dohody o spoločnom hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami, resp. o spôsobe ich užívania, toto samo o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa ani v odvolaní neuviedla, v čom spočíva jej bezprostredná ujma v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Z okolností prípadu je zrejmé, že rodinný dom, ktorého sprístupnenia vydania kľúčov od neho sa domáha nie je obydlím, ale slúži len na príležitostné rekreačné bývanie. Už z tohto dôvodu je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný. Na rozdiel od žaloby základným zákonným predpokladom dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 C. s. p. Vzhľadom na neosvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomery odvolací súd nepovažoval za potrebné vypočutie žalovanej ani prípadných svedkov navrhnutých stranami sporu.
15. V zmysle § 379 písm. a) C. s. p. odvolací súd preskúmal ako závislý aj druhý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania. Tento výrok je taktiež vecne správny, nakoľko v zmysle § 329 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia žalovanej, táto teda nebola stranou sporu v prvoinštančnom konaní a v zmysle § 331 ods. 1 C. s. p. jej nebolo ani doručované uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kým proti nemu nepodala žalobkyňa odvolanie. V dôsledku odvolania žalobkyne uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho prílohami, odvolaním a jeho prílohami doručil žalovanej až odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 veta druhá C. s. p., aby jej umožnil sa k nim vyjadriť. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v rozhodnutí, ktorým sa konanie pred ním skončilo rozhodol len o nároku žalobkyne na náhradu trov konania. Nakoľko táto nemala v konaní pred súdom prvej inštancie úspech, súd prvej inštancie správne v zmysle § 255 C. s. p. rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov konania.
16. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. per analogiam o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keďže uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade rozhodnutím, ktorým sa odvolacie konanie končí. Keďže žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti druhého výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).