Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7C-15-2018.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/15/2018
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: U. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. X. Z. Č.. XXX, XXX XX, zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040 01 Košice proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 697 270, zastúpený BG Partners, s.r.o. Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o vypratanie pozemku, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemok - parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X, výmera: XX Z., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúceho sa v katastrálnom území X. Z., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX a náhrady trov konania z dôvodu, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemok s parcelným č. XXX/X, výmera: XX Z., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území X. Z., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX. Žalovaný užíva dotknutý pozemok tak, že má na ňom zriadené technologické zariadenie, ktoré označuje ako telekomunikačná stavba C1-340KO. V minulosti žalovaný užíval dotknutý pozemok na základe zmluvy o nájme uzavretej dňa 09.01.2003. V súlade s podmienkami dohodnutými v článku 4 ods. 2 zmluvy o nájme zo dňa 09.01.2003 oznámili podieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku žalovanému listom zo dňa 06.07.2017 svoj úmysel ukončiť nájomný vzťah. Tento následne zanikol uplynutím 15 rokov od nadobudnutia účinnosti zmluvy o nájme zo dňa 09.01.2003, t. j. dňa 01.05.2018. Od zániku uvedeného nájomného vzťahu užíva žalovaný dotknutý pozemok neoprávnene.
2. V písomnom vyjadrení k žalobe právny zástupca žalobcu žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a z dôvodu, že podľa zákona na telekomunikačnú stavbu C1-340KO má žalovaný zákonné vecné bremeno.
3. Po tomto vyjadrení žalovaného podaním zo dňa 05.11.2019 právny zástupca žalobcu zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť. V podaní neuviedol žiadny dôvod späťvzatia. O trovách konania navrhol rozhodnúť v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že podanie žaloby bolo v nadväznosti na výpoveď nájomného vzťahu medzi spoluvlastníkmi pozemku a žalovaným ako nájomcom vynútené ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka („Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.“). Ak by nedošlo k podaniu žaloby, nájom by sa zo zákona obnovil za podmienok, ktoré spoluvlastníci považujú za značne nevýhodné a nezodpovedajúce
aktuálnej trhovej situácii (pôvodná zmluva o nájme bola uzavretá v r. 2003). Žalovaný síce nereagoval na písomnú výzvu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, jeho právna zástupkyňa však v telefonickej komunikácii deklarovala záujem žalovaného na rokovaní o riešení existujúceho stavu. K späťvzatiu žaloby preto pristupuje v dôvere v serióznosť žalovaného, že dostatočne zohľadní aj oprávnené záujmy spoluvlastníkov pozemku, a nemieni budúce rokovania zaťažovať existenciou súdneho sporu. Zároveň požiadal súd o zohľadnenie nesmierneho rozdielu medzi jeho postavením ako obyčajnej fyzickej osoby a majetkovými a ekonomickými pomermi žalovaného, ktorý je obrovskou korporáciou s aktívami k 31.12.2018 vo výške viac ako 700 mil. eur a ziskom za rok 2018 vo výške viac ako 70 mil. eur.
4. K nepriznaniu trov konania sa vyjadril právny zástupca žalovaného. S použitím § 257 Civilného sporového poriadku nesúhlasil. Toto považuje zo strany žalobcu za účelové v snahe vyhnúť sa náhrade trov konania, ktoré vznikli žalovanému v dôsledku zavineného správania žalobcu v konaní. Ďalej ako reakciu na tvrdenia žalobcu uviedol, že listom zo dňa 20.07.2017 nazvaným „Vyjadrenie k ukončeniu zmluvy o nájme - odpoveď“ odpovedal spoluvlastníkom a upozornil ich na existenciu zákonného vecného bremena, ale navrhoval spoločné stretnutie za účelom prerokovania veci. Následne však bola žalovanému doručená odpoveď spoluvlastníkov nazvaná „Vyjadrenie k návrhu na uzatvorenie zmluvy o nájme“ za iných, pre žalovaného nevýhodných podmienok, kde spoluvlastníci navrhli ako výšku ročného nájomného sumu 10.000,00 eur, čo však bolo pre žalovaného neprijateľné. Žalovaný mal aj naďalej záujem pokračovať v zmluvnom vzťahu, avšak pre správanie spoluvlastníkov a ich požiadavke neprimerane vysokého nájomného, aj napriek snahe žalovaného, nedošlo k úspešnému uzavretiu novej nájomnej zmluvy. Žalovaný ešte pred podaním žaloby upozornil spoluvlastníkov na existenciu zákonného vecného bremena v zmysle § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, pre existenciu ktorého nie je možné nehnuteľnosť vypratať, keďže žalovaný je oprávnený na predmetnej nehnuteľnosti naďalej prevádzkovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť. Z uvedeného je preto zrejmé, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé a žaloba podaná žalobcom bola nedôvodná. Žalovaný mal od začiatku záujem so žalobcom sa dohodnúť, avšak žalobca žiadal neadekvátne nájomné. Ďalej uviedol, že žalobca dňa 04.11.2019 kontaktoval žalovaného s návrhom, že žalobu zoberie späť v prípade, ak si žiadna zo strán nebude uplatňovať trovy konania. Žalovaný žiadal o komplexné riešenie, na čo mu žalobca uviedol, že na takého riešenie nemá mandát. Následne právny zástupca žalobcu žalovanému oznámil, že žalobca mu posielal list, ktorý údajne obsahoval návrh mimosúdneho vyriešenia sporu. Žalovaný mu uviedol, že takýto list nedostal a preto nech mu ho zašle opätovne. Na to právny zástupca žalobcu reagoval, že tento list nebude opätovne zasielať. Preto tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nereagoval na písomní výzvu na uzatvorenie mimosúdneho dohody žalovaného považuje za nepravdivé.
5. Na toto podanie reagoval žalobca podaním zo dňa 29.12.2019 v ktorom uviedol, že svoj návrh na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku („Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“) opiera o skutočnosti vyvierajúce priamo z hmotnoprávnej regulácie. Ak by v nadväznosti na uplynutie dohodnutej doby nájomného vzťahu, založeného ešte v r. 2003 - v spojení s faktom, že žalovaný naďalej užíval príslušnú nehnuteľnosť - nepristúpil k podaniu žaloby, bez ďalšieho by nastúpili účinky predvídané ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka („Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.“). T. z. nájom by sa zo zákona prolongoval za tých istých podmienok, ako bol dojednaný pôvodne, vrátane výšky nájomného, ktoré aj samotný žalovaný vníma ako neprimerane nízke (nezohľadňujúce ani len infláciu, nieto ešte zmeny trhovej situácie), keďže napr. v liste zo dňa 23.03.2018 ponúkol jeho zvýšenie. Zákonná úprava mu nedávala žiadnu inú možnosť ako podanie žaloby, ak som chcel zabrániť pokračovaniu nájmu za podmienok, ktoré sú extrémne nevýhodné pre spoluvlastníkov pozemku. Iste, nebyť vyššie citovaného ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mohla by prebehnúť negociácia o podmienkach nového nájomného vzťahu. V situácii hroziaceho uplynutia krátkej lehoty 30 dní a nevyhnutných zákonných účinkov s tým spojených, keď v prípade obnovenia nájmu by žalovaného nič nenútilo do akceptácie férovejších podmienok, boli však moje možnosti limitované výlučne na iniciovanie súdneho konania za účelom ochrany ústavne garantovaného vlastníckeho práva spoluvlastníkov. Okolnosťami hodnými osobitného zreteľa sú teda jednak prísne dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, jednak fakt, že v čase podania žaloby - v úplne posledný možný deň zákonnej lehoty - neexistovala žiadna nová dohoda medzi spoluvlastníkmi pozemku a žalovaným,
a teda bezprostredne hrozilo obnovenie dohody pôvodnej a nevýhodnej. Rovnako prosí, aby súd zohľadnil, že akonáhle sa mu počas konania dostalo ubezpečenia protistrany, že pristúpi k serióznemu jednaniu o nových podmienkach vzájomného vzťahu - miesto alibistického zdôrazňovania právnej úpravy vecného bremena - zobral v dôvere v toto vyhlásenie podanú žalobu späť. Inými slovami, späťvzatie žaloby nebolo reakciou na obranu žalovaného týkajúcu sa údajného vecného bremena (tú koniec-koncov uplatnil už dávno predtým), ale výlučne na prejavenú ochotu čestne rokovať. Nezaťažoval už teda súd ani protistranu ďalšími procesnými úkonmi, nedovolával som prerušenia konania ani zmierovacej ingerencie súdu; rovnako právnu zástupkyňu žalovaného korektne informoval o podaní späťvzatia, aby nemusela cestovať na nariadené pojednávanie. Nie je mu dostatočne zrejmé, prečo právna zástupkyňa žalovaného sústavne poukazuje na hmotnoprávne okolnosti sporu, najmä na údajnú existenciu zákonného vecného bremena v prospech žalovaného, ktorá by mala vylučovať dôvodnosť žaloby, keďže otázka náhrady trov konania sa nebude riešiť s ohľadom na možný výsledok sporu. V tomto štádiu konania nie je možné nijako prezumovať prípadný úspech či neúspech žaloby (hoci mu tu nedá nezdôrazniť, že žalovaný v doterajšom priebehu sporu napr. nepredložil žiaden dôkazný prostriedok k tvrdeniu, že na jeho konkrétne zariadenie na dotknutom pozemku sa vzťahuje zákonné vecné bremeno, t. j. že vôbec ide o vedenie verejnej siete v zmysle požiadaviek zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov). Avšak aj v prípade procesnej zodpovednosti za zavinenie nadväzujúcej na späťvzatie žaloby prichádza do úvahy aplikácia korektívu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako sa ho domáha, umožňujúceho reflektovať špecifické okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť aj na postoj strán v konaní (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 2/2008 zo dňa 25.02.2009).
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný na výzvu súdu nereagoval, súd konanie zastavil.
10. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, súd sa musel vysporiadať so skutočnosťou, či v danom prípade sú dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
14. V prípade rozhodovania o trovách v zmysle § 257 CSP ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov konania nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v majetkových, sociálnych a iných pomeroch účastníka, pričom je potrebné zvážiť aj konkrétne okolnosti prípadu.
15. Zákon priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania. Ide však o výnimočný postup, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu. Z uvedeného vyplýva, že na aplikáciu rozoberaného ustanovenia nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu.
16. V sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 CSP <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406787&FragmentId2=3406788&VirtualDate=1.+1.+2006>, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania.; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406787&FragmentId2=3406788&VirtualDate=1.+1.+2006> sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
17. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti.
18. Vyššie uvedené ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (Uznesenie Najvyššie súdu SR z 18.01.2012, sp. zn. 6M Cdo 5/2011).
19. Súd má za to, že v danom spore nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách podľa § 257 CSP tak vážne, aby súd žalovanému nepriznal trovy konania. Žalobca súdu nepreukázal to, že predmetný spor medzi ním a žalovaným bolo nutné riešiť súdnou cestou. Žalobca podal žalobu. Nie žalovaný je ten, ktorý inicioval konanie. Žalobca bez toho, aby dosiahol účel žaloby, zobral žalobu späť, čím zavinil zastavenie konania. Pri späťvzatí žaloby bez zavinenia žalovaného aplikácia § 257 CSP pri náhrade trov konania by bola v rozpore so zákonom. Zastavenie konania bolo výlučne zavinené žalobcom, a toto nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Žalobca pri podaní žaloby, naviac ak bol aj zastúpený právnym zástupcom, musí poznať dôvod podania žaloby už pri podaní žaloby a na tomto dôvode trvať počas celého konania. Ak od tohto dôvodu upusti, pre dôvody, ktoré nezavinil žalovaný, nemôže to byť pripočítané a ťarchu žalovaného, ktorému trovy v konaní vznikli. Naopak, žalovaný svojimi listinným dôkazmi preukázal súdu to, že so žalobcom sa snažil dohodnúť mimosúdne. Sporná zostala medzi stranami len výška nájomného, ktorá ani nebila predmetom konania. Podaním samotnej žaloby, žalobca na seba prevzal riziko v podobe neúspechu v konaní pred súdom, ktorý je úzko spojený s následnými vzniknutými nákladmi protistrany.
20. Súd pri rozhodovaní riešil aj sociálne a ekonomické hľadisko žalobcu. Súd vyzval právneho zástupcu žalobcu výzvou, ktorú si prevzal dňa 4.12.2019, aby žalovaný preukázal svoje pomery, na čo nereagoval a preto súd aj pre nepreukázanie týchto dôvodov nemohol aplikovať § 257 CSP. Naviac súd zo svojej činnosti zistil, že žalobca poberá dôchodok vo výške 382,10 eur, je vlastníkom prívesu za traktor, a traktora.
21. Keďže k zastaveniu konania došlo bez udania dôvodu, súd mal za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľa rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.