Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: W.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J., zastúpeného Mgr. Ivetou Vajdovou, advokátkou so sídlom Bárdošova 25, 831 01 J., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Neverice, so sídlom Neverice 250, 951 72 Neverice, IČO: 00 198 552, zastúpenému Mgr. Janou Martinovičovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 50, 953 01 Zlaté Moravce, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -125 zo dňa 20.12.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o nahradenie prejavu vôle zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , , , , a , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa a , , účinného od 01.07.2016 (ďalej len „“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobou podanou dňa 27.04.2016 sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim o predaji nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. L., obec L., okres X. C., pozemok parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu ako parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 5.249 m2, zapísaná na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom X. C., katastrálny odbor, veľkosť spoluvlastníckeho podielu predávajúceho 1/6. Žalobca uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 21.02.2013 v L. medzi G. B., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, došlo k predaju okrem iného spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo veľkosti 1/6-iny nehnuteľnosti vyššie uvedenej na kupujúceho a vklad vlastníckeho práva bol príslušným úradom povolený dňa 29.04.2013. Podľa žalobcu uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva, pretože zo strany predávajúcej nebol vyzvaný na možnosť využitia svojho predkupného práva v zmysle . Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na čl. VII. Zmluvy, v ktorom predávajúca vyhlásila, že je oprávnená s predmetom zmluvy nakladať a jej zmluvná voľnosť nie je obmedzená, pretože spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo, pričom namietol aj premlčanie práva žalobcu domáhať sa neplatnosti právneho úkonu.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 21.02.2013 došlo k predaju o. i. aj spoluvlastníckeho podielu predávajúcej Paulíny B. vo veľkosti 1/6- iny tejto nehnuteľnosti na kupujúceho. V konaní však nebolo preukázané, že by povinný spoluvlastník, t. j. predávajúca G. B., ponúkla žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi na odpredaj sporný spoluvlastnícky podiel. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že je na obozretnosti samotného kupujúceho, ako sa k ochrane svojho nadobúdaného vlastníckeho práva postaví a či využije všetky dostupné prostriedky, aby si bol skutočne istý, že je pravdivé vyhlásenie predávajúcej o tom, že ostatní podieloví spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo. Kupujúci síce nemá povinnosť zisťovať pravdivosť tvrdenia predávajúceho, že spoluvlastníci nevyužili predkupné právo, ale môže sa dostať do rizika, ak sa niektorý zo spoluvlastníkov domáha ochrany svojich porušených práv pri takomto predaji. V tomto prípade bolo zákonné predkupné právo žalobcu porušené.

3. Čo sa týka námietky premlčania, vznesenej žalovaným, súd ju nepovažoval za dôvodnú. Konštatoval, že účinky kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 nastali vkladom vlastníckeho práva, t. j. dňom 29.04.2013, ako to aj vyplýva z rozhodnutia Správy katastra X. C., V 275/13 zo dňa 29.04.2013. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.04.2016, teda ešte v rámci premlčacej lehoty, ktorá by uplynula dňa 29.04.2016, a teda k premlčaniu práva žalobcu nedošlo.

4. Za dôvodnú však súd prvej inštancie považoval argumentáciu žalovaného o tom, že žalobca si uplatnil právo na kúpu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníčky G. B. vo väčšom rozsahu, než aký by mu patril. V tomto smere súd uviedol, že žalobcovi by vznikol nárok na odkúpenie od žalovaného spoluvlastníckeho podielu pôvodnej spoluvlastníčky G. B. vo veľkosti 1/6-iny len za podmienky, že by ponuka G. B. bola daná všetkým zvyšným podielovým spoluvlastníkom (teda nielen žalobcovi) a ostatní podieloví spoluvlastníci by o kúpu spoluvlastníckeho podielu G. B. neprejavili záujem. Iba v prípade, ak by ostatní podieloví spoluvlastníci - po tom, čo by im G. B. ponúkla na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel - neprejavili záujem o jej spoluvlastnícky podiel, celý jej podiel by sa stal voľným (resp. nárok ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorý by na nich pripadal v prípade ich záujmu, by prirástol žalobcovi, ktorý riadne a včas ponuku na výkup prijal). Na takýto postup by však bolo najprv potrebné, aby G. B. svoj podiel ponúkla i ostatným podielovým spoluvlastníkom a títo by jej podiel odkúpiť nechceli. Nečinnosť ostatných podielových spoluvlastníkov nie je prejavom ich vôle podiel G. B. neodkúpiť. Z výsledkov doterajšieho dokazovania podľa názoru súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by G. B. oslovila s ponukou na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu i ostatných podielových spoluvlastníkov a že by títo jej podiel odkúpiť odmietli. Až po odmietnutí kúpy spoluvlastníckeho podielu jedným zo spoluvlastníkov sa tento stáva voľným pre zvyšných podielových spoluvlastníkov, ktorí o jeho kúpu záujem prejavili. Za danej situácie žalobcovi nevzniklo právo na odkúpenie celého podielu G. B., ale len tej jeho časti, ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Keďže si žalobca v žalobe uplatnil podiel na parcele v nesprávnej výške, tým, že si neuplatnil podiel, ktorý na neho pomerne pripadal podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu, súd žalobu zamietol. Zároveň poukázal aj na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 27.04.2018 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.05.2009).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , . Namietal, že súd prvej inštancie konštatoval nedôvodnosť žaloby, avšak v bode 21.2, v ktorom sa vysporiadal s námietkou premlčania, skonštatoval, že zákonné predkupné právo žalobcu bolo porušené, čím uznal, že žaloba je dôvodná. Súd sa pritom nevysporiadal s tým, že tretí spoluvlastník v čase predaja spoluvlastníckeho podielu, E. T., bol vedený ako neznámy, a podiel bol v správe Slovenského pozemkového fondu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , z ktorého vyplýva „prírastok“ podielu na jeho stranu. V súvislosti s odôvodnením súdu, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, súd sám obsah zmluvy nemôže modifikovať, namietal, že v zmysle a súd nie je viazaný žalobou v jej doslovnom znení (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ). Ak mal súd za to, že žalobca si mal uplatniť len primeranú časť spoluvlastníckeho podielu, potom mu pri zachovaní predmetu konania mal prisúdiť pomerne menej, resp. ho mal vyzvať na doplnenie alebo opravu žaloby.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pričom uviedol, že porušenie predkupného práva konštatované súdom nebolo ním zavinené. Stotožnil sa s názorom súdu, že žalobca požadoval nárok na kúpu spoluvlastníckeho podielu pôvodnej spoluvlastníčky vo väčšom rozsahu, než mu patrí. Dostupná judikatúra je jednotná v tom, že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič meniť, dopĺňať alebo upresňovať na podstatných náležitostiach zmluvy.

7. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že žalovaný úmyselne a dlhodobo porušuje predkupné práva spoluvlastníkov, pripravuje zmluvy na odkupovanie spoluvlastníckych podielov a zneužíva nevedomosť spoluvlastníkov nehnuteľností. Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a judikát R 75/2010. V závere uviedol, že súd mal uplatniť postup podľa .

8. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že k porušeniu predkupného práva došlo konaním predávajúcej, G. B.. Podľa neho nie je podstatné, kto pripravoval zmluvu, keďže textom zmluvy k porušeniu predkupného práva nedošlo. Nevidel dôvod, aby sa súd opieral o judikatúru Najvyššieho súdu ČR, keďže v danom prípade ďalší spoluvlastník nedal zreteľne najavo, že predkupné právo uplatniť nechce. V súvislosti s doplnením žaloby alebo jej opravou zotrval na svojom stanovisku vo vyjadrení k odvolaniu.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa ako vecne správne potvrdil. V konaní aplikoval ustanovenie , , podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa obsahu spisu sa žalobca žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. L., obec L., okres X. C., pozemok parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 5.249 m2, zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom X. C., katastrálny odbor, veľkosť spoluvlastníckeho podielu predávajúceho 1/6, z dôvodu, že uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 medzi G. B., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, došlo k predaju okrem iného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6 k nehnuteľnosti vyššie uvedenej a uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka tejto nehnuteľnosti. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie prijal záver, že síce došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, avšak ten si v podanej žalobe uplatnil podiel na predmetnej parcele v nesprávnej výške, čo malo za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu, pretože súd nemôže modifikovať obsah zmluvy, ktorej uzatvorenia sa žalobca domáha.

11. S ohľadom na odvolacie dôvody odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že uzatvorením uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2013 došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, a teda jeho postup, v rámci ktorého sa podanou žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného bol opodstatnený a zákonom podložený. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie , podľa ktorého ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak však spoluvlastník mieni svoj spoluvlastnícky podiel previesť na iné než blízke osoby, musí najskôr svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť iným spoluvlastníkom.

12. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje povinnosť spoluvlastníka vyplývajúcu zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje právo ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. Takúto povinnosť má spoluvlastník bez ohľadu na spôsob scudzenia svojho spoluvlastníckeho podielu. S ohľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nebolo v konaní preukázané, že by predávajúca spoluvlastníčka G. B. ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predaj

ostatným spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, hoci v uvedenej kúpnej zmluve v bode VII. prehlásila, že je oprávnená s predmetom zmluvy nakladať a jej zmluvná voľnosť nie je obmedzená, lebo spoluvlastníci nevyužili svoje predkupné právo. Žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov, ktorého predkupné právo bolo porušené, mal možnosť vybrať si jednu zo zákona vyplývajúcich možností: a) domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu podľa z dôvodu porušenia predkupného práva, b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu nadobúdateľ (v tomto prípade žalovaný) ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, za akých ho ako tretia osoba nadobudol od bývalého spoluvlastníka, alebo c) ponechať si predkupné právo, ktoré pôsobí voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Žalobca, ktorého predkupné právo vyplývajúce z ustanovenia bolo porušené, sa v tomto prípade rozhodol pre možnosť uvedenú pod písmenom b), a teda sa voči žalovanému ako nadobúdateľovi predmetného spoluvlastníckeho podielu domáhal žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, aby mu predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za akých tento spoluvlastnícky podiel nadobudol od pôvodnej spoluvlastníčky G. B., a keďže k dohode nedošlo.

13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že s ohľadom na predmet konania - nahradenie prejavu vôle - bol obsah navrhnutej kúpnej zmluvy v rozpore so zákonom v časti veľkosti prevádzaného podielu. Žalobca má totiž právo iba na kúpu jemu zodpovedajúcemu podielu, to znamená, nie na celý podiel vo veľkosti 1/6 odkúpený žalovaným, ale podľa výšky jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu k podielu 1/6, pretože žalobca je vo vzťahu k celej nehnuteľnosti podielovým spoluvlastníkom iba v rozsahu 1/3, pričom ďalší podiel vo veľkosti 1/2 patrí ďalším spoluvlastníkom - právnym nástupcom po neb. Štefanovi T.ovi. Žalobca s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, čo odôvodňoval prirastením podielov s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožnil, ale pridŕžal sa rovnako ako súd prvej inštancie právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 12.05.2009 v obdobnej právnej veci, ktorý v dovolacom konaní v odôvodnení uviedol : „...spornou otázkou, podliehajúcou prieskumu dovolacieho súdu, bolo, či v prípade porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, sa môže jeden z nich domáhať prevodu celého podielu - predmetu prevodu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci v danom prípade jeden, zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že žalobkyňa má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len polovicu, t. j. potom 1/4 z celku, ako správne uzavrel odvolací súd. Právne posúdenie veci odvolacím súdom v spornej otázke bolo správne, preto dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol podľa . (...koniec citácie)“.

14. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.05.2009 teda vyplýva, že za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak je spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu ako dôsledok „prirastania podielu“. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielu podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita ostatných spoluvlastžníkov nemôže v žiadnom prípade znamenať ich súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku z predkupného práva, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi (v tomto prípade žalovanému) pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tomu spoluvlastníkovi, ktorý by sa svojho práva nedomáhal. Z toho vyplýva, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel.

15. Pri posudzovaní uplatneného práva žalobcu na nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy navrhovaným spôsobom v prípade porušenia predkupného práva v zmysle bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca si ako oprávnený spoluvlastník

predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/3 z predkupného práva voči žalovanému ako nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu uplatnil právo v nesprávnom rozsahu, keďže sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1/6, teda celej veľkosti žalovaným odkúpeného podielu, hoci mu prináležalo právo na odkúpenie len v pomere k veľkosti vlastného spoluvlastníckeho podielu. Ak by mal žalobca záujem o celý prevedený podiel, t. j. nad rozsah, ktorý zodpovedá pomeru jeho spoluvlastníckeho podielu, musel by s tým vysloviť súhlas aj ďalší podielový spoluvlastník; inak bol žalobca oprávnený požadovať iba to, čo pomerne pripadá na jeho podiel. Nezodpovedajúce zákonu by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa. Keďže v predmetnom konaní nebolo preukázané, že by spoluvlastník neb. Štefan T., resp. jeho právni nástupcovia, vyslovili súhlas s prevodom celého podielu, alebo že by na základe predchádzajúcej ponuky predávajúcej odmietli odkúpiť uvedený podiel, považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie ohľadom žalobcom uplatneného podielu v nesprávnej výške za právne správny.

16. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a judikát R 75/2010, odvolací súd poznamenáva, že podľa týchto rozhodnutí v prípade, ak niektorý zo spoluvlastníkov dá najavo, že právo z porušenia predkupného práva uplatniť nechce, prirastie predkupné právo ostatným spoluvlastníkom, pričom nie je potrebné uzavrieť výslovnú dohodu; postačí, keď spoluvlastník dá zreteľne (aj konkludentne) najavo, že predkupné právo uplatniť nechce. Uvedené rozhodnutia však nereflektujú na situáciu, aká nastala v predmetnom spore, keď okrem žalobcu vôbec nedošlo k prejavu vôle o uplatnení si nároku z porušenia predkupného práva ďalším spoluvlastníkom. Odvolací súd sa v predmetnej veci pri rozhodnutí priklonil k rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj ustálenej súdnej praxe odvolacích súdov vychádzajúcich z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

17. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnenie povinnosti, b) nároku na usporiadanie práva a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Toto zákonné stanovenie uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Súkromnoprávna žaloba v neuvedená je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o tzv. inú, v nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu, je rozlišovacím kritériom žalobný návrh (petit neuvedený v ) a zároveň aj právny dôvod uvedeného práva. Častým znakom týchto žalôb je to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na ich základe má konštitutívne účinky. Inými slovami, v neuvedenými súkromnoprávnymi žalobami sú napríklad žaloba na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím za účelom uzavretia zmluvy alebo doplnenia obsahu zmluvy.

18. V prejednávanom spore ide o takýto druh žaloby, ktorý nie je vyslovene uvedený v ustanovení , ale vyplýva z hmotnoprávnych ustanovení (). Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd mal žalobcovi prisúdiť pomerne menej odvolací. V tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zborníku stanovísk, Správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí pod č. Z IV s. 381, v zmysle ktorého pri žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe súd sám obsah navrhovanej zmluvy nemôže modifikovať; súd môže rozhodnúť len tak, že žalobe úplne vyhovie, alebo ho zamietne. Žalobe žalobcu pre zákonu nezodpovedajúce znenie žalobného petite ani čiastočne nebolo možné vyhovieť. Súd je pri rozhodovaní viazaný návrhom s prihliadnutím aj na ustanovenie , kedy žalobu čo do jej podstatných náležitostí môže buď prijať, a teda mu vyhovieť, inak musí žalobu zamietnuť. Predmet kúpnej zmluvy a kúpna cena sú nesporne podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a súd by zásahom do týchto náležitostí vytvoril stav, ktorého účinky by žalobca, prípadne žalovaný, ani nezamýšľali vyvolať. Súd tak nemohol nahradiť prejav vôle ohľadom týchto podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. Ustanovenie týkajúce sa výzvy súdu na opravu alebo doplnenie podaní vo veci samej sa vzťahuje na prípady, ak podanie vo veci samej nemá zákonom stanovené náležitosti, t.j. aj niektorá z obsahových náležitostí stanovených zákonom absentuje, ide o nezrozumiteľné alebo neurčité podanie, resp. podanie obsahuje zrejmé chyby v písaní alebo počítaní

alebo iné zrejmé nesprávnosti; nemožno ho však vzhľadom na jeho účel vzťahovať na situáciu, ktorá vznikla v predmetnom spore.

19. Ostatné námietky žalobcu prezentované v odvolacom konaní nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, pretože neboli spôsobilé vyhodnotiť súdom prvej inštancie zistený skutkový stav inak a prijať iné právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky zákonné náležitosti a v súlade s ustanovením je aj dostatočne odôvodnený. Vzhľadom na to odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

20. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle , a tak, že mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov, vynaložených v tomto štádiu konania, v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).