Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Ek-544-2019.pdf
PDF · 73.42 KB
Case nature
Subarea
25Ek/544/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wolf Slovenská republika s.r.o., so sídlom Galvaniho 7, 821 04 Bratislava, IČO: 17 334 128 v konaní zast.: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615 proti povinnému: L. U., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom L. U. S&S W., miestom podnikania K. XX, XXX XX Zlatníky, IČO: 34 481 397, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 430,06 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/544/2019 zo dňa 3. januára 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 03.01.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 25Ek/544/2019, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a súčasne oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 29,69 Eura.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 3, § 61l ods. 3, § 199a ods. 1, 2, § 199d ods. 1, 3, § 199e, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 124 ods. 1, § 125 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 13a ods. 2, 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ako aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že súd v súlade s ustanovením § 124 ods. 1 CSP posúdil podanie povinného ako návrh na zastavenie exekúcie, pričom exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočností, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Nakoľko však povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol len dôvody, ktoré však nastali pred vznikom exekučného titulu, a preto súd dospel k záveru, že exekučné konanie a exekúcia začali dôvodne. Súčasne zdôraznila, že nakoľko je predložený exekučný titul v tomto štádiu právoplatný a vykonateľný a teda riadne spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Súd preto konajúci vyššou súdnou úradníčkou vychádzal z vykonávacieho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Súčasne uviedla, že exekučný súd viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči tam označenému subjektu. Tiež uviedla, že v danom prípade je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 21Up/117/2018 zo dňa 08.03.2018, ktorý do dnešného dňa nebol napadnutý žiadnymi riadnymi ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Uvedený exekučný titul teda spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti exekučného titulu v zmysle platných právnych predpisov. Na základe vyššie uvedených skutočností vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku zamietla a súčasne oprávnenému priznala nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 29,69 Eura.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť a žiada o preverenie všetkých skutočností, ktoré súd považuje za irelevantné, a preto považuje exekúciu za neoprávnenému a žiada o jej zrušenie v celom rozsahu. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. Súčasne uviedol, že súd nevzal na vedomie základné skutočnosti, ktorým má podliehať fakturácia servisnej siete a školení servisných technikov. Opätovne rovnako ako v návrhu na zastavenie exekúcie zopakoval, že viac krát komunikoval s pánmi zo spoločnosti Wolf Slovensko o vrátení ND alebo novej pozvánke na školenie, pričom ani jeden krát ho na ďalšie školenie nepozvali. Tiež uviedol, že ani jedna z firiem na Slovensku s tepelnou technikou neposiela balíček ND pred absolvovaním školenia, pričom má za to, že oprávnený posiela balíčky ND pred školením neoprávnene a pripomína svojím konaním praktiky podivných predajcov. Na záver požiadal o preverenie všetkých skutočností, ktoré súd považuje za irelevantné, pričom viac krát okresný súd v Banskej Bystrici vyzýval na dodanie podpísaného dokladu na základe ktorého si u oprávneného objednal ND, pričom nikdy mu nijaký doklad nebol dodaný.
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 27.01.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 14.01.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.03.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 21Up/117/2018 zo dňa 08.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.03.2018, dňa 18.04.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Ing. Anne Martišíkovej (108EX 138/2019). Dňa 14.05.2019 bol v zákonnej lehote podaný na pošte a následne doručený poverenej súdnej exekútorke návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpila súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný môže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, t.j. v danom prípade po vydaní predmetného platobného rozkazu zo dňa 08.03.2018. Súd pritom nezistil z podanej sťažnosti (vrátane príloh, na ktoré odkazoval povinný vo svojej sťažnosti) ako ani z podaného návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. iné okolnosti, ktoré by spôsobili neprípustnosť exekúcie. Na dôvažok treba len podotknúť, že povinný vo svojej sťažnosti len opakuje svoju argumentáciu z návrhu na zastavenie exekúcie. S touto sa však exekučný súd riadne vysporiadal. Napokon sudca uvádza, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia, na základe ktorého prebieha exekúcia. V súčasnosti teda neexistujú žiadne pochybnosti o formálne a materiálnej vykonateľnosti posudzovaného exekučného titulu, a sudca je toho názoru, že exekúcia prebieha v súlade so zákonom.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.