Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9T-72-2018.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému X. I., nar. XX.XX.XXXX pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. februára 2020 v Trnave takto
rozhodol:
F.
X. I. nar. XX.XX.XXXX v A. trvale bytom: U. prechodne bytom: I. XX, J.
sa uznáva za vinného, že
ako rodič maloletej E. B., nar. 9.4.2002, ktorá mu bola zverená do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu B. D. sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 19.8.2014 s právoplatnosťou 14.10.2014, v mieste prechodného bydliska v J., ul J. č. X z nedbanlivosti umožnil v školskom roku 2017/2018, najmenej od 29.1.2018 do 30.6.2018 svojej školopovinnej dcére, aby bezdôvodne vynechávala vyučovacie hodiny počas povinnej školskej dochádzky ako žiačka 9. ročníka Základnej školy s materskou školou na ulici Maxima Gorkého č. 21 v Trnave, na rodičovské združenia nechodil, na oznámenia školy nereagoval a so školou nespolupracoval a neurobil žiadne účinné opatrenia na odstránenie záškoláctva svojej maloletej dcéry, v dôsledku čoho maloletá E. B. v druhom polroku školského roka 2017/2018 vymeškala celkom 366 neospravedlnených hodín,
teda
vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život,
čím spáchal
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 03.10.2018 na tunajšom súde obžalobu na obvineného X. I. pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného X. I., so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkov Mgr. B. A., A.. O. A. z prípravného konania a oboznámil listinné dôkazy a to písomnosti zo Základnej školy s materskou školou na ulici A. M. č. XX v J., rozsudok Okresného súdu B. D., sp. zn. XP/XX/XXXX, správu zo spoločného školského úradu, rozhodnutie obce U. č. j. 82/2018 zo dňa 13.01.2018, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 40P/1/2017 zo dňa 16.10.2017, písomnosti doložené ÚPSVaR Trnava, lustráciu obžalovaného v systéme REGOB, lustrácia obžalovaného v registri priestupkov, odpis registra trestov obžalovaného, správy zo Sociálnej poisťovne.
- Výrok o vine -
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplynulo, že obžalovanému bola rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 19.08.2014, sp. zn. 8P/15/2014, právoplatným dňa 14.10.2014 zverená do osobnej starostlivosti maloletá dcéra E., ktorá bola v období od 29.01.2018 do 30.06.2018 žiačkou 9. ročníka Základnej školy s materskou školou na ulici A. M. č. XX v J. a v tomto období, druhom polroku školského roka 2017/2018, vymeškávala povinnú školskú dochádzku a celkovo mala za toto obdobie evidovaných 366 neospravedlnených vyučovacích hodín.
Uvedené vyplýva z výpovede obžalovaného (č. l. 191-192), výpovede svedkyne A.. B. A. (č. l. 21-24), výpovede svedkyne A.. O. A. (č. l. 31-35), rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/15/2014 (č. l. 41-47), listín predložených Základnou školou s materskou školou na ulici A. M. č. XX v J. (č. l. 36-40, 108-136, č. l. 195), písomností doložených ÚPSVaR Trnava (č. l. 62-107) a lustrácie obžalovaného v systéme REGOB (č. l. 137).
Na základe vyššie uvedených zistení súdu bolo v trestnom konaní preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a že osobou, ktorá mala zodpovednosť za riadnu starostlivosť o maloletú Natáliu bol jej otec - obžalovaný.
Predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní bola subjektívna stránka trestného činu, teda existencia zavinenie obžalovaného na predmetnom skutku a následne právna kvalifikácia skutku.
Obžalovaný (č. l. 191-192) sa na hlavnom pojednávaní v podstate priznal k spáchaniu trestného činu, uviedol, že v rozhodnom čase pracoval v Nemecku 10 dní a 3 dni bol doma. So starostlivosťou o dcéru mu pomáhala jeho priateľka, ktorá tiež pracovala. O vymeškaných vyučovacích hodinách jeho dcérou vedel, oznámila mu to telefonicky jej učiteľka. Pri osobnom stretnutí mu učiteľka odporučila, aby dcéru vodil do školy. Na rodičovské združenia nechodil, pretože mu to nevychádzalo pracovne. Problémy tohto charakteru s dcérou pokračovali, informovala ho o tom jej učiteľka. S dcérou to riešil dohovormi, avšak neúspešne. V súčasnosti je dcéra v osobnej starostlivosti sestry obžalovaného.
Svedkyňa A.. B. A. (č. l. 21-24), triedna učiteľka mal. E., uviedla, že obžalovaný pri riešení problému s vymeškanými hodinami jeho dcéry so školou nespolupracoval, podarilo sa jej kontaktovať ho len telefonicky a neskôr už ani touto formou.
Svedkyňa A.. O. A. (č. l. 31-35), sociálna kurátorka ÚPSVaR Trnava, uviedla, že obžalovaný bol vyzývaný školou na riešenie situácie okolo dochádzky jeho dcéry. Obžalovanému bolo poskytnuté komplexné poradenstvo, aby sa výchovné problémy jeho dcéry neprehlbovali.
Z rozhodnutia obce Istebné č. j. 82/2018 zo dňa 13.01.2018, právoplatného dňa 28.01.2018 (č. l. 52-54) vyplýva, že obžalovanému bola ako zákonnému zástupcovi maloletej E. podľa § 37 ods. 2
zákona č. 596/203 Zb. školského zákona uložená pokuta vo výške 30,- Eur za porušenie ustanovenia o zanedbávaní plnenia povinnej školskej dochádzky maloletej Natálie za obdobie od septembra do decembra 2017 v počte 93 neospravedlnených hodín.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.10.2017, sp. zn. 40P/1/2017 (č. l. 55-60) bol maloletej E. nariadený pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky, ktorý do dňa 20.08.2018 nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podania odvolania.
V kontexte vyššie uvedených dôkazov dospel súd bez dôvodných pochybností k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané zavinenie obžalovaného.
Obžalovaný ako otec maloletej E., ktorý ju mal v osobnej starostlivosti, bol povinný zabezpečovať riadnu starostlivosť o ňu. Pod pojem „starostlivosť“ je potrebné vztiahnuť nielen materiálne zabezpečenie maloletej, ale aj jej intelektuálny a emocionálny rozvoj. V prípade ak takúto starostlivosť nebol obžalovaný schopný dcére zabezpečiť, bolo potrebné z jeho strany urobiť kroky k zmene výchovného prostredia maloletej, tak ako je tomu napríklad v súčasnosti, keď je v osobnej starostlivosti sestry obžalovaného.
Obžalovaný napriek tomu, že mal vedomosť, že maloletá nedôvodne vynecháva povinnú školskú dochádzku, neprijal žiadne účinné opatrenia na nápravu vzniknutého stavu, ním prezentovaný pohovor s maloletou bol nedostatočným opatrením a svojou pasivitou jej umožnil viesť takmer pol roka záhaľčivý spôsob života, kedy si neplnila školské povinnosti a výrazne sa jej zhoršil prospech. Delegovanie časti starostlivosti o maloletú na jeho vtedajšiu priateľku nemožno považovať za účinné opatrenie, nakoľko táto mu so starostlivosťou o maloletú pomáhala už od roku 2014, a teda nepredstavovala nový element v jej výchove, ktorý by dokázal eliminovať jej negatívny postoj k plneniu povinností. Obžalovaný bol pasívny aj v spolupráci so školou ako aj s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ktorí ho viackrát vyzývali na spoluprácu pri riešení vzniknutej situácie. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný bol za obdobný skutok za obdobie od septembra do decembra 2017 postihnutý pokutou a teda na riešenie situácie so zanedbávaním povinnej školskej dochádzky maloletou mal široký časový priestor.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, nakoľko vedel, že maloletá je vystavená nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý spôsob života, avšak bez primerané dôvodu sa spoliehal, že napriek neprijatiu účinných opatrení vo výchove maloletej predmetné nebezpečenstvo pominie. Vzhľadom na rozsah trestného činu v podobe 366 neospravedlnených hodín, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a predchádzajúci postih obžalovaného za obdobný skutok, súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
Prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, s čím sa súd nestotožnil.
Trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) je hromadný trestný čin, nakoľko predpokladá pasivitu zodpovednej osoby v starostlivosti o dieťa až do takej intenzity, že možno život dieťaťa v jeho starostlivosti kvalifikovať ako záhaľčivý spôsob života. V tomto konkrétnom prípade je potrebné venovať pozornosť rozsahu trestného činu, to znamená počtu neospravedlnených vyučovacích hodín. Počet 366 neospravedlnených vyučovacích hodín v tomto prípade možno jednoznačne označiť za rozsah činu spôsobilý kvalifikovať skutok ako trestný čin.
Trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) je aj trváci trestný čin, nakoľko predpokladá existenciu trvania protiprávneho stavu (umožnenie vedenia záhaľčivého spôsobu života) isté časové obdobie. Jedná sa o reálne plynutie času počítané na hodiny (nie vyučovacie hodiny), dni, mesiace a roky, v tomto prípade obdobie od 29.01.2018 do 30.06.2018, teda cca 5 mesiacov.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že treba dôsledne rozlišovať rozsah trestného činu charakterizovaný v tomto prípade počtom neospravedlnených vyučovacích hodín a kvalifikačný znak tohto trestného činu, a to spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - páchanie trestného činu po dlhší čas, ktorý zohľadňuje reálne plynutie času.
Predmetný kvalifikačný znak pri tomto trestnom čine má význam v tom ohľade, že ak páchateľ dieťaťu umožní viesť záhaľčivý spôsob života dlhší čas, napr. niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov, vypestuje v dieťati návyk, ktorý je obtiažnejšie do budúcnosti odstrániť a dieťa motivovať k plneniu svojich povinností.
Pojem „dlhší čas“ nie je zákonodarcom definovaný, t. j. neexituje jeho legálna definícia. Súdna prax pri posudzovaní, či je trestný čin páchaný dlhší čas, zohľadňuje závažnosť trestného činu (či sa jedná o prečin alebo zločin) ako aj individuálne znaky každého trestného činu. Všeobecne platí, že v prípade prečinov je súdnou praxou ustálené, že tento kvalifikačný znak je naplnený ak obdobie páchania trestného činu presahuje 6 mesiacov.
V posudzovanom prípade však ako špecifický znak tohto trestného činu treba zohľadniť, že dieťa neplnilo povinnú školskú dochádzku. Školský rok je rozdelený na dva školské polroky, ktoré trvajú každý cca 5 mesiacov, pričom každý školský polrok škola hodnotí výsledky dosiahnuté žiakom vysvedčením, s ktorým sa má reálnu možnosť každý rodič oboznámiť a v prípade zistenia akýchkoľvek negatív alebo ich pretrvávania, prijať opatrenia na ich nápravu.
Obžalovanému je kladené za vinu, že v dôsledku jeho pasivity jeho dcéra bez ospravedlnenia vymeškávala vyučovacie hodiny v jednom školskom polroku a po jeho ukončení sa táto situácia viac neopakovala.
Súd teda po zohľadnení doterajšej súdnej praxe ako aj charakteru tohto trestného činu, dospel k záveru, že tento trestný čin nebol obžalovaným páchaný po dlhší čas, ako mu to bolo v obžalobe kladené za vinu, a preto upravil jeho právnu kvalifikáciu spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
- Výrok o treste -
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozovania mravnej výchov mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. V takto upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody do 16 mesiacov súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a preto mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
Súd obžalovanému neukladal alternatívny trest nespojený s odňatím slobody pre jeho neúčelnosť a potrebu sledovania správania obžalovaného do budúcnosti. Súd zohľadnil, že obžalovaný je zamestnaný v zahraničí, a preto mu nie je účelné uložiť ani trest povinnej práce, ani trest domáceho väzenia. Obžalovanému už bola za obdobný skutok uložená pokuta vo výške 30 Eur, no táto na neho nemala žiadny prevýchovný účinok, preto nemožno v tomto prípade predpokladať ani účelnosť peňažného trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.