Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-107-2020.pdf
PDF · 91.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/107/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného X. I., nar. XX. L. XXXX v A., trvalé bydlisko J., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. februára 2020, č. k. 9T/72/2018-203, na verejnom zasadnutí konanom 27. mája 2021 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 25. februára 2020, č. k. 9T/72/2018-203, obžalovaného X. I. (ďalej len obžalovaný) uznal za vinného z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že ako rodič maloletej E. B., nar. X.X.XXXX, ktorá mu bola zverená do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/15/2014 zo dňa 19.8.2014 s právoplatnosťou 14.10.2014, v mieste prechodného bydliska v J., ul J. č. X z nedbanlivosti umožnil v školskom roku 2017/2018, najmenej od 29.1.2018 do 30.6.2018 svojej školopovinnej dcére, aby bezdôvodne vynechávala vyučovacie hodiny počas povinnej školskej dochádzky ako žiačka 9. ročníka Základnej školy s materskou školou na ulici A. M. č. XX v J., na rodičovské združenia nechodil, na oznámenia školy nereagoval a so školou nespolupracoval a neurobil žiadne účinné opatrenia na odstránenie záškoláctva svojej maloletej dcéry, v dôsledku čoho maloletá E. B. v druhom polroku školského roka 2017/2018 vymeškala celkom 366 neospravedlnených hodín. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané zavinenie obžalovaného, keď obžalovaný ako otec maloletej E., ktorý ju mal v osobnej starostlivosti, bol povinný zabezpečovať riadnu starostlivosť o ňu a keď takúto starostlivosť nebol obžalovaný schopný dcére zabezpečiť, bolo potrebné z jeho strany urobiť kroky k zmene výchovného prostredia maloletej, tak ako je tomu napr. v súčasnosti, keď je v osobnej starostlivosti sestry obžalovaného. Napriek tomu, že obžalovaný mal vedomosť, že maloletá nedôvodne vynecháva povinnú školskú dochádzku, neprijal žiadne účinné opatrenia na nápravu vzniknutého stavu, ním prezentovaný pohovor s maloletou bol nedostatočným opatrením a svojou pasivitou jej umožnil viesť takmer pol roka záhaľčivý spôsob života, kedy si neplnila školské povinnosti a výrazne sa jej zhoršil prospech. Delegovanie časti starostlivosti o maloletú na jeho vtedajšiu priateľku nemožno považovať za účinné opatrenie, nakoľko táto mu so starostlivosťou o maloletú pomáhala už od roku 2014, a teda nepredstavovala nový element v jej výchove, ktorý by dokázal eliminovať jej negatívny postoj k plneniu povinností. Obžalovaný bol pasívny aj v spolupráci so školou ako aj s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ktorí ho viackrát vyzývali na spoluprácu pri riešení vzniknutej situácie. V tomto kontexte
okresný súd zdôraznil, že obžalovaný bol za obdobný skutok za obdobie od septembra do decembra 2017 postihnutý pokutou a teda na riešenie situácie so zanedbávaním povinnej školskej dochádzky maloletou mal široký časový priestor. Ďalej okresný súd v odôvodní uviedol, že obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Tr. zák., nakoľko vedel, že maloletá je vystavená nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý spôsob života, avšak bez primeraného dôvodu sa spoliehal, že napriek neprijatiu účinných opatrení vo výchove maloletej predmetné nebezpečenstvo pominie. Vzhľadom na rozsah trestného činu v podobe 366 neospravedlnených hodín, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a predchádzajúci postih obžalovaného za obdobný skutok, okresný súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, okresný súd argumentoval tým, že prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátorka) v podanej obžalobe právne kvalifikovala konanie obžalovaného ako spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. S týmto sa okresný súd nestotožnil a uviedol, že v danom prípade bolo potrebné venovať pozornosť rozsahu trestného činu, to znamená počtu neospravedlnených vyučovacích hodín. Počet 366 neospravedlnených vyučovacích hodín je rozsah činu spôsobilý kvalifikovať skutok ako trestný čin. Ide o trváci trestný čin, nakoľko predpokladá existenciu trvania protiprávneho stavu (umožnenie vedenia záhaľčivého spôsobu života) isté časové obdobie. Jedná sa o reálne plynutie času počítané na hodiny (nie vyučovacie hodiny), dni, mesiace a roky, v tomto prípade obdobie od 29. januára 2018 do 30. júna 2018, teda cca 5 mesiacov. Bolo treba dôsledne rozlišovať rozsah trestného činu charakterizovaný počtom neospravedlnených vyučovacích hodín a kvalifikačný znak tohto trestného činu, a to spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - páchanie trestného činu po dlhší čas, ktorý zohľadňuje reálne plynutie času. Pojem „dlhší čas“ nie je zákonodarcom definovaný, všeobecne však platí, že v prípade prečinov je súdnou praxou ustálené, že tento kvalifikačný znak je naplnený ak obdobie páchania trestného činu presahuje 6 mesiacov. Dieťa v tomto prípade neplnilo povinnú školskú dochádzku. Školský rok je rozdelený na dva školské polroky, ktoré trvajú každý cca 5 mesiacov, pričom každý školský polrok škola hodnotí výsledky dosiahnuté žiakom vysvedčením, s ktorým sa má reálnu možnosť každý rodič oboznámiť a v prípade zistenia akýchkoľvek negatív alebo ich pretrvávania, prijať opatrenia na ich nápravu. Obžalovanému je kladené za vinu, že v dôsledku jeho pasivity jeho dcéra bez ospravedlnenia vymeškávala vyučovacie hodiny v jednom školskom polroku a po jeho ukončení sa táto situácia viac neopakovala. Preto bol okresný súd toho názoru, že trestný čin nebol obžalovaným páchaný po dlhší čas, ako mu to bolo v obžalobe kladené za vinu, a preto upravil jeho právnu kvalifikáciu spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal okresný súd najmä z § 34 ods. 1 Tr. zák. Pri prečine ohrozovania mravnej výchov mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody do 2 rokov. Po preskúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., dospel okresný súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., nakoľko zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť okresný súd nezistil. V takto upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody do 16 mesiacov okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel okresný súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a preto mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní prítomná prokurátorka ihneď zahlásila odvolanie čo do výroku o vine a treste. Prokurátorka zahlásené odvolanie odôvodnila osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 14. mája 2020. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s upravenou právnou kvalifikáciou skutku okresným súdom, pričom poukazuje na ustálenú súdnu prax , ktorá pri trestnom čine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu (po dlhší čas) vyžadovala, aby ten, kto je povinný zo zákona alebo úradného rozhodnutia sa starať o maloleté dieťa, zavineným konaním spôsobil neplnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťom formou neospravedlneného vynechania viac ako 200 vyučovacích hodín. Nemá tu význam dĺžka doby, počas ktorej páchateľ zavinene spôsobil absenciu dieťaťa v škole, vymeškanie viac ako 200 vyučovacích hodín môže byť pretrhnuté riadnym plnením povinnej školskej dochádzky. V tomto smere poukázala na
usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV Spr 246/09 z 30. novembra 2009 k aplikácii trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zák., ktoré bolo vydané v záujme jednotného postupu prokurátorov - špecialistov na trestnú činnosť mladistvých a trestné činy páchané na deťoch. S poukazom na uvedené preto navrhla, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) ako súd odvolací zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol a pri zmenenej právnej kvalifikáciu uložil obžalovanému primeraný trest. Obžalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie 7. októbra 2020. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 27. mája 2021. Na verejné zasadnutie sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry. Verejné zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento sa bez ospravedlnenia nedostavil. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, keďže žiadne návrhy v tomto smere neboli. Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátorka sa pridržala podaného odvolania. Podľa § 315 Tr. por. o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - prokurátorka, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla a urobila tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom, prokurátorka v odvolaní konkrétne procesné pochybenia nevytýkala a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vykonané dôkazy následne v súlade s ust. § 2 ods.12 Tr. por. vyhodnotil individuálne, ako aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods.1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a rozviedol právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. O správnosti a úplnosti skutkových zistení, ako aj o vine obžalovaného nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátorky týkajúce sa právnej kvalifikácie skutku, krajský súd ich považuje za nedôvodné. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že právnej kvalifikácii skutku sa okresný súd venoval a podrobne rozviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď svoje skutkové zistenia právne kvalifikoval miernejšie oproti obžalobe iba ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súc toho názoru, že kvalifikačný znak - páchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas - v zmysle ust. ods. 3 písm. a) § 211 Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. nie je daný.
Podľa názoru krajského súdu je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere logické, vecne správne a presvedčivé, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, preto si ho v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Na zdôraznenie správnosti argumentácie okresného súdu krajský súd opakuje, že v týchto prípadoch je kľúčové dôsledne rozlišovať na jednej strane medzi rozsahom trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zák. spáchaného formou záškoláctva, ktorý je daný samotným počtom neospravedlnených vyučovacích hodín a na strane druhej časovým hľadiskom páchania tohto trestného činu, ktoré je vymedzené obdobím (dátumovo od do), počas ktorého sa páchateľ tohto konania dopúšťal. Uvedené okolnosti nemožno stotožňovať, ani si ich zamieňať, naopak treba ich dôsledne rozlišovať. Správne tiež okresný súd poukázal na to, že výklad obsiahnutý v usmernení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV Spr 246/09 z 30. novembra 2009 je záväzný len pre prokurátorov, ale nie pre súdy. Pokiaľ ide o výrok o treste, tento prokurátorka v odvolaní osobitne nenamietala, avšak s poukazom na sprísnenú právnu kvalifikáciu, ktorej sa odvolaním domáhala, žiadala obžalovanému uložiť primeraný trest v sprísnenej trestnej sadzbe. Keďže odvolanie prokurátorky ohľadom právnej kvalifikácie skutku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, pri prieskume výroku o treste sa zameral len na všeobecné posúdenie zákonnosti a primeranosti uloženého trestu, keďže chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania vlastným prieskumom nezistil. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Tr. zák., čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Tr. zák. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie upravené v ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., dospel krajský súd k záveru, že okresný súd ohľadom výroku o treste vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Svoje zistenia a závery následne dostatočným a zrozumiteľným spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd u obžalovaného správne preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). A keďže priťažujúcu okolnosť ani krajský súd nezistil, správne pri prevahe poľahčujúcich okolností aplikoval okresný súd ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil tak hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda na 16 mesiacov. V rámci takto upraveného rozpätia trestnej sadzby trestu odňatia slobody potom okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. Takto
uložený trest vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter súdenej trestnej činnosti, okolnosti prípadu a spôsobený následok považuje aj krajský súd za primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného. Na základe prezentovaných úvah a právnych názorov krajský súd konštatuje, že nezistil žiadne zákonné dôvody na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto na verejnom zasadnutí odvolanie prokurátorky postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.