Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21Csp-61-2019.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka proti žalovanej D. S., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom T. XXX/XX, W. N., o zaplatenie sumy 2.493,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica (ako upomínacieho súdu) na tunajší súd 2. 7. 2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.493,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.493,81 eur od 7. 9. 2018 do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 6. 9. 2018 uzatvorenej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00686930 ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom, došlo k hmotnoprávnemu postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Postupca predtým (19. 11. 2014) uzatvoril so žalovanou zmluvu č. 0110122620191114, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky. Žalovaná však neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoje povinnosti podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 2.493,81 eur, ktorá pozostávala len z istiny vo výške 2.493,81 eur (bez úrokov, úrokov z omeškania, či poplatkov.) Po postúpení pohľadávky pritom žalovaná nevykonala žiadne úhrady.
2. Žalovaná sa však napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadrila.
3. Na pojednávaní konanom 25. 2. 2020 žalobca zopakoval svoje skutkové tvrdenia zo žaloby a ako dôkaz navrhol a predložil podací hárok č. EPH1530844519, ktorým chcel preukázať skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo spoločnosti U. H., a.s. na EOS KSI Slovensko, s.r.o. (na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 6. 9. 2018) bolo doručené do dispozičnej sféry žalovanej. Žalovaná na pojednávanie neprišla, pričom svoju neúčasť nijako neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania.
4. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
5. Zo zmluvy o pôžičke č. 0110122620191114 uzatvorenej 19. 11. 2014 medzi F. H. Z., G. G. I. XX, D., M. M., konajúcej prostredníctvom slovenskej organizačnej zložky ZUNO BANK AG, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 36867594 ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníčkou súd zistil, že táto banka sa zaviazala poskytnúť žalovanej pôžičku (spotrebiteľský úver) s úverovým limitom 3.000 eur.
6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 6. 9. 2018 medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00686930 ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom (v spojení s prílohou č. 1 k tejto zmluve na č.l. 21 spisu) vyplynulo, že v tomto konaná uplatnená pohľadávka bola hmotnoprávne postúpená zo spoločnosti Tatra banka, a.s. na spoločnosť žalobcu 6. 9. 2018. Z článku II. súd tiež zistil, že právny predchodca žalobcu - Tatra banka, a.s., 27. 4. 2017 uzatvorila so spoločnosťou ZUNO BANK AG zmluvu o predaji časti podniku.
7. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
8. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke z 19. 11. 2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch apotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
11. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke z 19. 11. 2014 (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 - o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo 6. 9. 2018 (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. Zmluva o pôžičke z 19. 11. 2014 napĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (spotrebiteľský úver) podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spoločnosťou, ktorá vystupovala ako veriteľ podľa § 2 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnická osoba, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovanej ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraná zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
15. Žalobca (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) tvrdil a preukázal, že hmotnoprávne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od svojho právneho predchodcu (Tatra banky, a.s.) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 6. 9. 2018 (v spojení s jej prílohou č. 1). Žalobca však netvrdil a neoznačil dôkaz ohľadne hmotnoprávneho prevodu tejto pohľadávky zo spoločnosti ZUNO BANK AG na spoločnosť Tatra banka, a.s. V žalobe dokonca žalobca výslovne tvrdil (a ani na pojednávaní toto tvrdenie nezmenil), že zmluvu o pôžičke č. 0110122620191114 z 19. 11. 2014 mala uzatvoriť ako veriteľ spoločnosť Tatra banka, a.s. Z obsahu zmluvy o pôžičke pritom vyplýva, že ju uzatvorila ako veriteľ spoločnosť ZUNO BANK AG, konajúca prostredníctvom slovenskej organizačnej zložky - ZUNO BANK AG, pobočky zahraničnej banky, teda subjekt odlišný od právneho predchodcu žalobcu - Tatra banky, a.s. Z obsahu žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo 6. 9. 2019 (čl. II.) síce vyplýva, že Tatra banka, a.s. 27. 4. 2017 uzatvorila so ZUNO BANK AG zmluvu o predaji časti podniku, túto zmluvu však žalobca v rámci preukazovaní svojej aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní nepredložil a nebolo tak možné posúdiť, či predávaná časť podniku sa týkala aj pohľadávky uplatnenej v tomto konaní.
16. Ďalším dôvodom pre záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie bolo to, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca (Tatra banka, a.s.) v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách pred hmotnoprávnym postúpením pohľadávky na spoločnosť žalobcu písomne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, čo robí takéto postúpenie podľa § 39 OZ (absolútne) neplatným pre rozpor so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona o bankách.) Od tohto kogentného ustanovenia sa nebolo možné zmluvne odchýliť. Súd je vždy oprávnený skúmať platnosť dohody o postúpení pohľadávky aj za situácie, že postupca dotknuté postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/84/2018 z 26. 4. 2018.)
17. Vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie, ktorú je súd povinný vždy skúmať ex offo, súd zamietol žalobu.
18. Súd z dôvodu hospodárnosti a uplatnenej sudcovskej koncentrácie nevykonal dokazovanie prostredníctvom v záverečnej reči na pojednávaní žalobcom navrhnutého dôkazu - elektronického podacieho hárku k oznámeniu o postúpení pohľadávky, pretože mal už skutočnosť postúpenia pohľadávky zo spoločnosti Tatrabanka, a.s. na žalobcu za nepochybne preukázanú príslušnou zmluvou o postúpení pohľadávok (v spojení s jej prílohou.)
19. Porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, je zrejmé, že plne úspešnou v konaní bola žalovaná, ktorá by tak mala mať proti žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak vzhľadom na to, že žalovaná bola v priebehu celého konania pasívna a žiadne trovy konania jej preto nevznikli, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, že nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.