Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-157-2019.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/157/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu V. N., R.., so sídlom X. XXX/A, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanej Z. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 972,26 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 10Csp/147/2017-59 zo dňa 29. januára 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III..
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 669,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy, od 8.6.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 261 ods. 6 písm. d), § 467 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 52 ods. 2, 3, 5, § 39, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaná ako klient uzavreli dňa XX.XX.XXXX K. o úvere na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 25.08.2019. Žalobca výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.11.2014 žalovanej oznámil, že vzhľadom k tomu, že svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy, stáva sa pohľadávka k 28.11.2014 predčasne splatnou v celom
rozsahu. Zároveň vyzval žalovanú uhradiť dlžnú sumu v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 05.12.2014.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových zmluvných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Mal za to, že ak by bol na daný právny vzťah použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- Eur a žalovaná uhradila celkovo sumu 303,18 Eur, pričom súd žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 669,08 Eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na vyčíslený úrok z úveru, ako aj úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 972,26 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, kde súd uviedol, že úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (august 2013) činila úrok 10,31% p.a.. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutý úrok z úveru medzi účastníkmi bol v danom prípade vyšší o 15,9% ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Úroková miera medzi účastníkmi konania tak viac ako 2-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú a pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná bola v danom prípade úspešnejšia, avšak trovy konania jej nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výrokom II. a III.. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že úrokové sadzby sú ovplyvnené najmä ponukou a dopytom po kapitály, ako aj celým radom ďalších faktorov, čo v praxi znamená, že napríklad zvýšenie dopytu po zdrojoch (úveroch) spôsobí zvýšenie úrokových sadzieb, čo rovnako spôsobí aj vyššie riziko na strane dlžníka. Zároveň výška odzrkadľuje, nakoľko rizikovým sa banke javí poskytnutie úveru, pričom čím bude dlhšia doba splácania a čím bude nižšia bonita klienta, tým vyššiemu riziku sa banka vystavuje, že úver ktorý poskytla nebude splatený. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby 25,5% je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a súdom uvedená hodnota 10,31% predstavuje priemernú hodnotu, teda ide o tzv. aritmetický priemer. Za dôležité považoval uviesť, že v prípade, ak chcel súd zaujať takýto záver, mal tak urobiť po dôkladnom dokazovaní a detailnom odôvodnení rozsudku, pretože na uzavretie záveru o prípadnej neplatnosti dojednanej výšky dohodnutých zmluvných úrokov len odkaz na priemernú výšku úrokových sadzieb v danom období nestačí. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, Okresného súdu Žiar nad Hronom, ako aj na stanovisko ústavného sudcu L.. U. Z.. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietaným nesplnením procesných podmienok, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
11. K námietke nesplnenia procesných podmienok odvolací súd uvádza, že procesné podmienky, sú vo svojej podstate podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. V teórii civilného práva sa tieto podmienky kategorizujú do štyroch skupín, a to vecné procesné podmienky (žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), podmienky na strane účastníkov/strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom, riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (res iudicata). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu, a to počas celého priebehu konania, s výnimkou skúmania podmienky všeobecnej miestnej a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného, a to pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. V prípade, ak súd zistí nedostatky v procesných podmienkach, musí skúmať, či sú tieto nedostatky odstrániteľné alebo neodstrániteľné. O odstrániteľné nedostatky v procesných podmienkach ide vtedy, ak sa súd po ich zistení pokúsi tieto odstrániť, či už vlastným postupom alebo výzvou tej sporovej strane, na ktorej tento nedostatok vznikol. V prípade, ak ide o neodstrániteľné nedostatky v procesných podmienkach, alebo ak nedošlo k odstráneniu odstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, je dôvod na zastavenie konania. V prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol aj napriek uvedeným nedostatkom, potom konanie trpí vadou nesplnenia procesných podmienok. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní iba formálne citoval tento odvolací súdov bez toho, aby identifikoval v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie tohto ktorého odvolacieho dôvodu. Odvolací súd však nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.
12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.
13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola v predmetnom prípade naplnená.
14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.
15. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom túto charakteristiku spĺňa. V uvedenom prípade je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, nakoľko právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri jej uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, nakoľko pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Z podaného odvolania žalobcu vyplýva, že jeho jediná odvolacia námietka sa týkala toho, že nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohodnutý zmluvný úrok vo výške 25,50 % je v rozpore s dobrými mravmi, a teda je absolútne neplatný, čo spôsobuje bezúročnosť poskytnutého úveru. Odvolací súd sa preto v rámci odvolacieho konania zaoberal otázkou, či zo postup súdu prvej inštancie bol správny, a teda či dohodnutý úrok v čase uzatvorenia zmluvy skutočne bol v rozpore s dobrými mravmi.
17. K námietke žalobcu týkajúcej sa výšky úrokovej sadzby za poskytnutý úver odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v predmetnom prípade správne zaoberal výškou úrokovej sadzby predmetného úveru a správne ju porovnával aj s úrokovými mierami podobných úverov, ktoré uzatvárali banky s klientmi v tom istom období.
18. Súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky úrokových sadzieb vychádzal z údajov zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska za obdobie august 2013 (zmluva uzatvorená dňa 26.08.2013), avšak odvolací súd uvádza, že v auguste 2013 došlo v predmetnom prípade k uzatvoreniu tzv. nového obchodu, preto mal súd prvej inštancie pri výške priemerných úrokových sadzieb vychádzať z údajov uvedených pre nové obchody za obdobie august 2013, nie z údajov pre stavy už uzatvorených údajov, ako z nich vychádzal súd prvej inštancie. Napriek uvedenému však odvolací súd poukazuje na to, že výška priemerných úrokových sadzieb pre nové obchody v auguste 2013 predstavovala úrokovú sadzbu 14,54%, čo aj napriek uvedenému, predstavuje takmer 2-násobné prevýšenie priemerných úrokových sadzieb úverov poskytnutých bankami za uvedené obdobie. Odvolací súd preto taktiež považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom takmer viac ako 2-násobne prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru tak spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy.
19. Odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil úrokovú sadzbu ako odporujúcu dobrým mravom, ani odvolaciemu súdu neprináleží ju upravovať tak, aby zodpovedala zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k iným úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 01.04.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.
20. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok vo výške 25,50% ročne (p.a.), pretože ho považoval za rozporný s dobrými mravmi.
21. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).