Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3Co-86-2019.pdf
PDF · 102.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: K. právne zastúpeného JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, proti žalovanej: G., o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/324/2015 - 276 zo dňa 11. februára 2019 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 31.7.2015 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ktoré zaniklo rozvodom manželstva na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 30.9.2014 vedeného pod sp. zn. 27P/297/2013.
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. V y p o r i a d a v a BSM sporových strán tak, že:
do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e osobné motorové vozidlo M. S., EČ: G
do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. G., a to byt č. XX, vchod č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX, postaveného na parc. č. C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2, spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX a spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, parc. č. C-KN XXXX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. G.,
hnuteľné veci: chladničku, práčku, vysávač, mixér, elektrickú rúru, obývaciu stenu, kuchynský stôl a stoličky, mikrovlnnú rúru a skrine.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi za účelom úplného vyrovnania BSM sumu 30 549,50 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
III. Nárok na náhradu trov konania sporovým stranám n e p r i z n á v a.“
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 149 ods. 1, § 149 ods. 2, § 149 ods. 3, § 149 ods. 4, § 149 ods. 5, § 150 Občianskeho zákonníka.
4. Svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom OS Prešov zo dňa 30.9.2014 pod sp. zn. 27P/297/2013 s dátumom právoplatnosti 30.10.2014. Sporové strany zhodne uviedli, že počas manželstva nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. G., a to byt č. XX, vchod č. XX v bytovom dome súpis. č. XXXX, postaveného na parc. č. C-KN XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 459 m2, spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpis. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, parc. č. C-KN XXXX/X o výmere 459 m2 - zastavané plochy a nádvoria je vedené na LV č. XXXXX, kat. úz. G.. Pokiaľ ide o cenu predmetných nehnuteľností, na pojednávaní konanom dňa 26.6.2018 ustálili ich všeobecnú hodnotu na sumu 70 000 Eur. Zároveň na uvedenom pojednávaní zhodne uviedli, že z hnuteľných vecí do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí chladnička v zostatkovej hodnote 100 Eur, práčka v hodnote 20 Eur, vysávač v hodnote 10 Eur, mixér v hodnote 10 Eur, elektrická rúra v hodnote 150 Eur, obývacia stena 100 Eur, kuchynský stôl a stoličky v hodnote 50 Eur, mikrovlnná rúra v hodnote 10 Eur, skrine v hodnote 50 Eur a motorové vozidlo M. S. v hodnote 4 000 Eur. Spornou ostala položka kuchynská linka s plynovou varnou doskou. Žalovaná súdu predložila čestné vyhlásenie rodičov zo dňa 25.6.2018 na č. l. 194, ktorí uviedli, že v roku 2006 na kúpu 3-izbového bytu na N. ul. XX darovali dcére 500 000 Sk, zároveň jej darovali 10 000 Sk na účely prerábania bytového jadra a sumu 3 400 Eur na kúpu vstavanej kuchynskej linky aj so vstavanými spotrebičmi. V r. 1997 darovali dcére 90 000 Sk na kúpu osobného motorového vozidla a 1 200 Eur na opravu motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol žalobca. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2018 žalobca uviedol, že čestné prehlásenie rodičov žalovanej berie na vedomie a súdu predložil čestné prehlásenie svojich rodičov zo dňa 12.11.2018, z ktorého vyplynulo, že synovi prispeli čiastkou 150 000 Sk na kúpu osobných motorových vozidiel, na zariadenie bytu čiastkou 50 000 Sk a na kúpu bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán spolu so súrodencami žalobcu sumou 550 000 Sk. Žalovaná k čestnému prehláseniu rodičov žalobcu uviedla, že jej rodičia poskytli sumu 500 000 Sk, ďalej disponovali sumou 100 000 Sk, čo nesporne vyplýva z výpisu účtu na č. l. 247 a zvyšnou sumou 450 000 Sk prispela rodina žalobcu (100 000 Sk sestra žalobcu, 280 000 Sk brat žalobcu a zvyšnú sumu jeho rodičia). Zároveň uviedla, že sumu poskytnutú rodinou žalobcu na kúpu nehnuteľnosti patriacej do ich bezpodielového spoluvlastníctva postupne splácali za trvania manželstva. Keďže nedisponovala s účtom žalobcu, nemá dôkazy preukazujúce uvedené tvrdenie. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 26.11.2018 uviedol, že žiada započítať ako svoj vnos do spoločného majetku iba sumu 550 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti patriacej do bezpodielovom spoluvlastníctva sporových strán. Žalovaná súdu predložila kópiu kúpnej zmluvy v predmete prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacich do ich BSM uzatvorenej dňa 3.7.2006, kde v čl. V. je uvedená cena bytu vo výške 1 050 000 Sk.
5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil tak, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo sporových strán zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom OS Prešov zo dňa 30.9.2014 pod sp. zn. 27P/297/2013 s dátumom právoplatnosti 30.10.2014. Medzi sporovými stranami došlo k zhode v otázke, ktoré nehnuteľné, ako aj hnuteľné veci patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a teda majú byť predmetom vyporiadania. Zhodne uviedli, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX, kat. úz. G., a to byt č. XX, vo vchode č. XX, v bytovom dome súpis. č. XXXX, postaveného na parc. č. C-KN XXXX/X o výmere 459 m2, spoluvlastnícky podiel XX/ XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na parc. č. C-KN XXXX/X vedenej na LV č. XXXXX, ako aj hnuteľné veci, a to chladnička, práčka, vysávač, mixér, elektrická rúra, obývacia stena, kuchynský stôl a stoličky, mikrovlnná rúra, skrine, ako aj motorové vozidlo M. S.. Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. V danom prípade vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd nedospel k záveru, aby podiely strán sporu na spoločnom majetku mali byť vyjadrené rozdielne v neprospech jednej zo strán sporu. Pokiaľ ide o nehnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva sporových strán, títo zhodne uviedli, že ich všeobecná hodnota ku dňu vyporiadania BSM je 70 000 Eur a súhlasili, aby tieto boli prikázané žalovanej, ktorá predmetné nehnuteľnosti spolu s deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva užíva. Zároveň zhodne uviedli, že počas manželstva nadobudli hnuteľné veci, a to chladničku so zostatkovou cenou 100 Eur, prášku, vysávač a mixér so zostatkovou hodnotou 10 Eur, elektrickú rúru so zostatkovou hodnotou 150 Eur, obývaciu stenu so zostatkovou hodnotou 100 Eur, kuchynský stôl a stoličky so zostatkovou hodnotou 50 Eur, mikrovlnnú rúru so zostatkovou hodnotou 10 Eur, skrine so zostatkovou
hodnotou 50 Eur a motorové vozidlo M. S. so zostatkovou hodnotou 4 000 Eur. Medzi sporovými stranami došlo aj k zhode, že uvedené hnuteľné veci okrem motorového vozidla M. S. budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Spornou ostala položka kuchynskej linky s plynovou varnou doskou. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže byť samostatným predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, keďže kuchynská linka ako súčasť stavby bytu, resp. rodinného domu je v prípade znaleckého skúmania ako súčasť stavby predmetom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Žalobkyňa v rámci konania o vyporiadanie BSM žiadala zohľadniť jej vnosy vo výške 500 000 Sk na kúpu bytu patriaceho do BSM z peňažných prostriedkov darovaných jej rodičmi, ďalej sumu 10 000 Sk darovanú jej rodičmi na účely prerábanie bytového jadra bytu a sumu 3 400 Eur na kúpu kuchynskej linky so vstavanými spotrebičmi. Súčasne uviedla, že v r. 1997 jej darovali 90 000 Sk na kúpu motorového vozidla a sumu 1 200 Eur na opravu motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca vnosy žalovanej síce nerozporoval, ale súdu predložil čestné prehlásenie, že jeho rodinou mu boli darované finančné prostriedky vo výške 550 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM, ktorú žiada zohľadniť ako svoj vnos. Z uvedeného dôvodu, preto súd v danom prípade neprihliadal na vnos žalovanej vo výške 90 000 Sk na kúpu motorového vozidla v r. 1997 z dôvodu jeho neexistencie ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že predmetom vyporiadania BSM je iba osobné motorové vozidlo M. S., ktoré bolo nadobudnuté až v r. 2010. Zároveň súd neprihliadal na vnos žalovanej vo výške 1 200 Eur použitého na opravu motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú iba spoločné finančné prostriedky použité na oddelený majetok manželov alebo výlučné peňažné prostriedky jedného z manželov použité na spoločný majetok. V danom prípade však išlo o výlučné prostriedky žalovanej použité na výlučný majetok žalobcu, ktoré nie sú predmetom vyporiadania BSM. V danom prípade žalobca nerozporoval vnos žalovanej pozostávajúci z peňažných prostriedkov darovaných jej rodičmi vo výške 500 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM, 10 000 Sk na konštrukciu bytového jadra a 3 400 Eur na zakúpenie kuchynskej linky vrátane elektrospotrebičov, preto súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaná z výlučných peňažných prostriedkov na spoločný majetok vniesla sumu 20 328 Eur. Súčasne žalobca žiadal, aby súd v rámci konania o vyporiadanie BSM prihliadol na jeho vnos vo výške 550 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM vo výške 550 000 Sk poskytnutých zo strany jeho súrodencov a rodičov na kúpu nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. V danom prípade však súd prvej inštancie vzhľadom na výšku kúpnej ceny nehnuteľnosti v predmete vyporiadania BSM v sume 1 050 000 Sk, nerozporovanú výšku vnosu u žalovanej na ich kúpu v sume 500 000 Sk, ako aj sumu 100 000 Sk, ktorou sporové strany disponovali pred ich nadobudnutím za súčasného označenia účelu použitia tvrdeného vnosu žalobcom, tak mohol vychádzať iba z výšky jeho vnosu v sume 450 000 Sk, čo predstavuje 14 937 Eur. Pri určení podielov strán sporu na vyporiadavanom majetku vychádzal zo súčtu aktív 74 490 Eur (byt 70 000 Eur, chladnička 100 Eur, práčka 10 Eur, vysávač 10 Eur, mixér 10 Eur, elektrická rúra 150 Eur, obývacia stena 100 Eur, kuchynský stôl a stoličky 50 Eur, mikrovlnná rúra 10 Eur, skrine 50 Eur a motorové vozidlo M. S. 4 000 Eur), a teda podiel každého z manželov je 37 245 Eur. S poukazom na vyššie uvedené vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je nesporné, že žalobcovi boli prikázané veci v nižšej hodnote ako je hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu, preto má nárok od žalovanej na vyplatenie jeho finančnej náhrady. S poukazom na uvedené skutočnosti, preto súd pri určení výšky náhrady za podiel žalobcu vychádzal zo sumy 37 245 Eur, z ktorého odpočítal hodnotu hnuteľných vecí mu prikázaných pre účely vyporiadania do jeho výlučného vlastníctva vo výške 4 000 Eur (motorové vozidlo M. S.), čo predstavuje sumu 33 245 Eur. Zároveň obom sporovým stranách vznikol nárok na náhradu ich výlučných peňažných prostriedkov vynaložených na spoločný majetok zo strany druhého manžela, teda u žalobcu vo výške 14 937 Eur a žalovanej vo výške 20 328 Eur. Keďže žalovaná na spoločný majetok z výlučných peňažných prostriedkov vynaložila vyššiu sumu, súd v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadal iba vnos žalovanej vo výške 5 391 Eur zodpovedajúci rozdielu celkového vnosu u žalovanej vo výške 20 328 Eur a žalobcu vo výške 14 937 Eur. Na základe uvedeného, preto z hodnoty náhrady za podiel žalobcu súd odpočítal 1 vnosu žalovanej na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM v sume uvedeného rozdielu vnosu žalovanej a žalobcu vo výške 5 391 Eur, čo predstavuje sumu 2 695,50 Eur na podiel žalobcu, nakoľko druhá polovica hodnoty vnosu žalovanej je započítaná v hodnote jej podielu zodpovedajúcemu aktívam na celom majetku patriaceho do BSM. Na základe uvedených skutočností, preto hodnota náhrady spoluvlastníckeho podielu, ktorú má žalovaná žalobcovi vyplatiť je v sume 30 549,50 Eur.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP s tým, že, keďže každému z bývalých manželov pripadla polovica z majetku v predmete vyporiadania ich bezpodielového
spoluvlastníctva, nemožno konštatovať plnú úspešnosť v spore ktoréhokoľvek z nich, a preto podľa ust. § 255 ods. 2 CSP im nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal.
7. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná s tým, že žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové konanie a nové rozhodnutie. Žalovanou podané odvolanie v zásade obsahovalo dve základné odvolacieho námietky. Prvá odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že súd prvej inštancie neprihliadol na výpovede žalovanej a syna žalovanej ohľadne chýbajúceho dôkazného preukázania finančného príspevku žalobcových rodičov vo výške 550.000,- Sk. Žalobca nepreukázal pravdivosť čestného prehlásenia, ktoré poskytol súdu. Finančný dar rodičov žalovanej však pritom pôvodne spochybňoval a žiadal podporiť dôkazmi. Žalobca napriek BSM manželov neumožnil žalovanej prístup k spoločnému účtu, bol jeho jediným disponentom. Z týchto dôvodov žiada žalovaná o predloženie dôkazného materiálu v podobe výpisu z účtu, prípadne potvrdenia z banky o predmetnej výške uvádzaného vkladu rodičmi, spolu so súrodencami žalobcu, ako aj sumu, ktorá im bola následne vrátená formou mesačných splátok, približne od septembra 2006 do konca roku 2011. V podanom odvolaní žalovaná poukazovala na morálny status žalobcu, ktorý je kňazom. Žalovaná uviedla, že k vlastníctvu predmetného bytu pristupuje tým spôsobom, že sa vzdá svojho podielu v prospech detí rovnakým dielom. V tomto prípade, podľa jej názoru, nie je potrebné riešiť finančné vyrovnanie. Celá hodnota bytu bude rozdelená rovným dielom medzi súrodencov. Druhá odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že samotný žalobca od roku 2015 má zákaz vstupu do bytu z dôvodu opakovaného priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, k čomu sa aj nachádzajú doklady v súdnom spise. Táto skutočnosť bola aj príčinou rozvodu manželstva a následného delenia majetku. Podľa názoru žalovanej by súd na túto skutočnosť mal pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadať.
8. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná vytýka vo svojom odvolaní prvostupňovému súdu nedostatočne zistený skutkový stav a z toho vyvodený nesprávny právny záver. Z dôvodov, ktoré uvádza žalovaná v odvolací nevyplýva tá skutočnosť, že by prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav. Podľa názoru žalobcu skutkový stav bol súdom dostatočne zistený a tento aj riadne ustálil masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj samotnú hodnotu, ktorá bola predmetom vyporiadania. Hodnota vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola v zásade počas prebiehajúceho súdneho konania odsúhlasená všetkými účastníkmi konania, a teda táto skutočnosť medzi nimi ani sporná nebola. Žalovaná vo svojom odvolaní žiada, aby boli predložené ďalšie dôkazné materiály v podobe výpisov z účtu. Je však zrejmé zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.2.2019, že žalovaná nemá ďalšie návrhy na dokazovanie ani na doplnenie dokazovania, pričom o tejto skutočnosti bola súdom prvej inštancie poučená, že v takomto prípade sa navrhované dôkazy prihliadať nebude. Preto podľa názoru žalobcu neexistuje zákonný dôvod, aby bolo doplňované dokazovanie. Zároveň žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. K žalobcom podanému vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité, presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné. K prvej odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie neprihliadol na výpovede žalovanej a syna žalovanej ohľadne chýbajúceho dôkazného preukázania finančného
príspevku žalobcových rodičov vo výške 550.000,- Sk a zároveň nezabezpečil dôkazový materiál v podobe výpisu z účtu, ktorý by mal preukazovať, že predmetná suma 550.000,- Sk bola následne postupne vracaná formou mesačných splátok približne od septembra roku 2006 až do konca roku 2011, odvolací súd uvádza nasledovné. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2018 (č.l. 236) samotná žalovaná nepoprela skutočnosť o poukázaní finančného príspevku žalobcových rodičov vo výške 550.000,- Sk. Priamo na tomto pojednávaní samotná žalovaná uviedla cit.: „Nepopieram, že zo strany súrodencov, ako aj rodičov bývalého manžela, bola poskytnutá suma uvedená v ich čestnom prehlásení“. V zmysle tejto skutočnosti uvedenej samotnou žalovanou na pojednávaní, prvá časť prvej odvolacej námietky stráca na akomkoľvek opodstatnení. Čo sa týka druhej časti prvej námietky, a to žiadosti, resp. namietania skutočnosti, že nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k zabezpečeniu dôkazného materiálu v podobe výpisov z účtu, tu odvolací súd konštatuje, že síce prvotne samotná žalovaná v písomnom podaní zo dňa 09.01.2019 (č.l. 250 súdneho spisu) pôvodne navrhovala zo E. Z. vyžiadať výpisy z konkrétneho účtu, ktorý mal patriť žalobcovi za obdobie rokov 2007 až 2012, avšak na pojednávaní konanom dňa 11.2.2019, či žalovaná má ďalšie návrhy na dokazovanie, resp., či žiada doplnenie dokazovania, táto po poučení súdu uviedla, cit.: „Žalovaná uvádza, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá“. Aj z tohto vyjadrenia samotnej žalovanej na pojednávaní konanom dňa 11.2.2019 je zrejmé, že táto na svojom pôvodnom návrhu na dokazovanie ohľadne vyžiadania si výpisov z účtu, tak ako je vyššie uvedené, už naďalej netrvala. Z tohto dôvodu aj vzhľadom na vydané uznesenie na predmetnom pojednávaní o skončení dokazovania, súd prvej inštancie nemal dôvod v kontradiktórnom spore vykonávať ďalšie dokazovanie tak, ako to namietala v podanom odvolaní samotná žalovaná. Zároveň iba tvrdenie žalovanej a neurčité vyjadrenie svedka S. D., že „počul ako sa otec rozprával so svojím bratom či mu došli peniaze na účet“ samo o sebe, bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že predmetná suma 550.000,- Sk bola žalobcom následne postupne pravidelne vracaná formou konkrétnych mesačných splátok približne od septembra roku 2006 až do konca roku 2011 jeho rodine (súrodencom či rodičom). Čo sa týka samotného písomného podania predkladaného odvolaciemu súdu samotnou žalovanou datovaného dňom 15.8.2019, predloženého osobne do podateľne Okresného súdu v Prešove dňa 16.8.2019, kde samotná žalovaná opätovne žiada o predloženie dôkazného materiálu v podobe výpisov z účtov je potrebné konštatovať, že túto žiadosť samotnej žalovanej nie je možné posúdiť ako novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366. Uvedená žiadosť nespĺňa kritérium ust. § 366 písm. d) CSP, ktorý uvádza, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v konaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Túto žiadosť/návrh žalovanej teda nemožno posúdiť ako „novotu v konaní“ v zmysle ust. § 366 CSP. O uvedených skutočnostiach už samotná žalovaná pred súdom prvej inštancie vedela, pričom pôvodne návrh na dokazovanie ohľadne predloženia ďalšieho dôkazného materiálu v podobe výpisov z účtov, príp. potvrdení z banky k účtu, ktorého vlastníkom bol samotný žalobca podala, avšak pred skončením dokazovania na predmetnom návrhu netrvala a nežiadala o tieto skutočnosti doplniť ďalšie dokazovanie. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd posúdil podanie žalovanej zo dňa 15.8.2019 ako irelevantné.
13. Druhá odvolacia námietka, ktorá spočívala v zohľadnení skutočností, že žalobca mal zákaz vstupu do bytu z dôvodu priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, pričom podľa názoru žalovanej mala byť táto skutočnosť zohľadňovaná aj pri vyporiadaní BSM, k uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd nedospel k záveru, aby podiely strán sporu na spoločnom majetku mali byť vyjadrené rozdielne v neprospech jednej zo strán sporu. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že dôvod prečo v odvolaní samotná žalovaná žiada určiť disparitu podielov medzi sporovými stranami je síce konanie samotného žalobcu, avšak toto bolo iba v podobe priestupku voči občianskemu spolunažívaniu. Nejednalo sa o konkrétny trestný čin, resp. odvolací súd má za to, že iba existencia samotného priestupku voči občianskemu spolunažívaniu v intenzite tak, ako sa nachádza opísané v podkladoch predložených samotnou žalovanou, nie je dôvodom pre vyslovenie disparity podielov medzi sporovými stranami.
14. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalovanej bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).