Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-324-2015.pdf
PDF · 97.93 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/324/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: K.. P.. G.. S. D., G.., L.. XX.X.XXXX, J. N. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, proti žalovanej: G.. P.. C. K., G.., L.. XX.X.XXXX, J. N. XXXX/XX, XXX XX G., o vyporiadanie BSM takto
rozhodol:
I. V y p o r i a d a v a BSM sporových strán tak, že:
do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e osobné motorové vozidlo Opel Astra, EČ: G.;
do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. G., a to byt č. XX, vchod č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX, postaveného na parc. č. C-KN č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2, spoluvlastnícky podiel 81/2899 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX a spoluvlastnícky podiel 81/2899, parc. č. C-KN XXXX/X o výmere 459 m2 - zastavané plochy a nádvoria vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. G.,
hnuteľné veci: chladničku, práčku, vysávač, mixér, elektrickú rúru, obývaciu stenu, kuchynský stôl a stoličky, mikrovlnnú rúru a skrine.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi za účelom úplného vyrovnania BSM sumu 30 549,50 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
III. Nárok na náhradu trov konania sporovým stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 31.7.2015 sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ktoré zaniklo rozvodom manželstva rozsudkom OS Prešov zo dňa 30.9.2014 pod sp. zn. 27P/297/2013 s dátumom právoplatnosti 30.10.2014.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Súd na základe skutkových tvrdení sporových strán, výsluchom strán, svedka S. D., výpisom z katastra nehnuteľností, kúpnou zmluvou, čestnými prehláseniami, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
4. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom OS Prešov zo dňa 30.9.2014 pod sp. zn. 27P/297/2013 s dátumom právoplatnosti 30.10.2014.
5. Sporové strany zhodne uviedli, že počas manželstva nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. G., a to byt č. XX, vchod č. XX v bytovom dome súpis. č. XXXX, postaveného na parc. č. C-KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 459 m2, spoluvlastnícky podiel 81/2899 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpis. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel 81/2899, parc. č. C-KN XXXX/X o výmere 459 m2 - zastavané plochy a nádvoria je vedené na LV č. XXXXX, kat. úz. G.M..
6. Pokiaľ ide o cenu predmetných nehnuteľností, na pojednávaní konanom dňa 26.6.2018 ustálili ich všeobecnú hodnotu na sumu 70 000 Eur.
7. Zároveň na uvedenom pojednávaní zhodne uviedli, že z hnuteľných vecí do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí chladnička v zostatkovej hodnote 100 Eur, práčka v hodnote 20 Eur, vysávač v hodnote 10 Eur, mixér v hodnote 10 Eur, elektrická rúra v hodnote 150 Eur, obývacia stena 100 Eur, kuchynský stôl a stoličky v hodnote 50 Eur, mikrovlnná rúra v hodnote 10 Eur, skrine v hodnote 50 Eur a motorové vozidlo Opel Astra v hodnote 4 000 Eur.
8. Spornou ostala položka kuchynská linka s plynovou varnou doskou.
9. Žalobkyňa súdu predložila čestné vyhlásenie rodičov zo dňa 25.6.2018 na č. l. 194, ktorí uviedli, že v roku 2006 na kúpu 3-izbového bytu na N. A.. XX darovali dcére 500 000 Sk, zároveň jej darovali 10 000 Sk na účely prerábania bytového jadra a sumu 3 400 Eur na kúpu vstavanej kuchynskej linky aj so vstavanými spotrebičmi. V r. 1997 darovali dcére 90 000 Sk na kúpu osobného motorového vozidla a 1 200 Eur na opravu motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol žalobca.
10. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2018 žalobca uviedol, že čestné prehlásenie rodičov žalovanej berie na vedomie a súdu predložil čestné prehlásenie svojich rodičov zo dňa 12.11.2018, z ktorého vyplynulo, že synovi prispeli čiastkou 150 000 Sk na kúpu osobných motorových vozidiel, na zariadenie bytu čiastkou 50 000 Sk a na kúpu bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán spolu so súrodencami žalobcu sumou 550 000 Sk.
11. Žalovaná k čestnému prehláseniu rodičov žalobcu uviedla, že jej rodičia poskytli sumu 500 000 Sk, ďalej disponovali sumou 100 000 Sk, čo nesporne vyplýva z výpisu účtu na č. l. 247 a zvyšnou sumou 450 000 Sk prispela rodina žalobcu (100 000 Sk sestra žalobcu, 280 000 Sk brat žalobcu a zvyšnú sumu jeho rodičia). Zároveň uviedla, že sumu poskytnutú rodinou žalobcu na kúpu nehnuteľnosti patriacej do ich bezpodielového spoluvlastníctva postupne splácali za trvania manželstva. Keďže nedisponovala s účtom žalobcu, nemá dôkazy preukazujúce uvedené tvrdenie.
12. Syn sporových strán S. D. vo svojej výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že rodičia matky im darovali sumu 500 000 Sk a ďalšiu sumu súrodenci a rodičia otca. Keď bol na návšteve u starých rodičov (zo strany otca), bol viackrát svedkom rozhovorov otca s bratom, ktorého sa mal opakovane pýtať, či mu došli peniaze na účet. Má vedomosť o tom, že tieto sumy boli splácané okolo 500 Eur.
13. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 26.11.2018 uviedol, že žiada započítať ako svoj vnos do spoločného majetku iba sumu 550 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti patriacej do bezpodielovom spoluvlastníctva sporových strán.
14. Žalovaná súdu predložila kópiu kúpnej zmluvy v predmete prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacich do ich BSM uzatvorenej dňa 3.7.2006, kde v čl. V. je uvedená cena bytu vo výške 1 050 000 Sk.
15. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20190130>.
16. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
17. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
18. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
19. Podľa § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
20. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo sporových strán zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom OS Prešov zo dňa 30.9.2014 pod sp. zn. 27P/297/2013 s dátumom právoplatnosti 30.10.2014.
22. Medzi sporovými stranami došlo k zhode v otázke, ktoré nehnuteľné, ako aj hnuteľné veci patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a teda majú byť predmetom vyporiadania.
23. Zhodne uviedli, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX, kat. úz. G., a to byt č. XX, vo vchode č. XX, v bytovom dome súpis. č. XXXX, postaveného na parc. č. C-KN XXXX/X o výmere 459 m2, spoluvlastnícky podiel 81/2899 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj spoluvlastnícky podiel 81/2899 na parc. č. C-KN XXXX/ X vedenej na LV č. XXXXX, ako aj hnuteľné veci, a to chladnička, práčka, vysávač, mixér, elektrická rúra, obývacia stena, kuchynský stôl a stoličky, mikrovlnná rúra, skrine, ako aj motorové vozidlo Opel Astra.
24. Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny sa spravidla vychádza z ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Základnou zásadou ust. § 150 Občianskeho zákonníka je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní však uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.
25. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho majetok oddelený. Pri určení výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci napr. v dôsledku jej spoločného užívania, pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich a naopak nie je rozhodujúce, o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov.
26. V danom prípade vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd nedospel k záveru, aby podiely strán sporu na spoločnom majetku mali byť vyjadrené rozdielne v neprospech jednej zo strán sporu. 27. Pokiaľ ide o nehnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva sporových strán, títo zhodne uviedli, že ich všeobecná hodnota ku dňu vyporiadania BSM je 70 000 Eur a súhlasili, aby tieto boli prikázané žalovanej, ktorá predmetné nehnuteľnosti spolu s deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva užíva.
28. Zároveň zhodne uviedli, že počas manželstva nadobudli hnuteľné veci, a to chladničku so zostatkovou cenou 100 Eur, prášku, vysávač a mixér so zostatkovou hodnotou 10 Eur, elektrickú rúru so zostatkovou hodnotou 150 Eur, obývaciu stenu so zostatkovou hodnotou 100 Eur, kuchynský stôl a stoličky so zostatkovou hodnotou 50 Eur, mikrovlnnú rúru so zostatkovou hodnotou 10 Eur, skrine so zostatkovou hodnotou 50 Eur a motorové vozidlo Opel Astra so zostatkovou hodnotou 4 000 Eur. Medzi sporovými stranami došlo aj k zhode, že uvedené hnuteľné veci okrem motorového vozidla Opel Astra budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej.
29. Spornou ostala položka kuchynskej linky s plynovou varnou doskou. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže byť samostatným predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, keďže kuchynská linka ako súčasť stavby bytu, resp. rodinného domu je v prípade znaleckého skúmania ako súčasť stavby predmetom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.
30. Žalobkyňa v rámci konania o vyporiadanie BSM žiadala zohľadniť jej vnosy vo výške 500 000 Sk na kúpu bytu patriaceho do BSM z peňažných prostriedkov darovaných jej rodičmi, ďalej sumu 10 000 Sk darovanú jej rodičmi na účely prerábanie bytového jadra bytu a sumu 3 400 Eur na kúpu kuchynskej linky so vstavanými spotrebičmi. Súčasne uviedla, že v r. 1997 jej darovali 90 000 Sk na kúpu motorového vozidla a sumu 1 200 Eur na opravu motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
31. Žalobca vnosy žalovanej síce nerozporoval, ale súdu predložil čestné prehlásenie, že jeho rodinou mu boli darované finančné prostriedky vo výške 550 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM, ktorú žiada zohľadniť ako svoj vnos.
32. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z BSM (rozsudok NS ČSSR z 28.11.1969 pod sp. zn. R/57/1970 a rozsudok NS ČR zo 7.1.2008 pod sp. zn. 22Cdo/3596/2006).
33. Zároveň pri vyporiadaní BSM nie je možné zohľadniť prostriedky patriace výlučne jednému z manželov vynaložené na bežnú spotrebu, čo nesporne vyplýva z rozhodnutia NS ČR pod sp. zn. 22Cdo/3421/2006, v zmysle ktorého, ak sú peniaze výlučne patriace jednému z manželov vynaložené na bežnú spotrebu, nemožno za takýto vnos do spoločného hospodárenia požadovať náhradu. Náhrada za prostriedky vnesené do BSM prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú použité na zabezpečenie určitej veci, a to za predpokladu, že takáto vec ku dňu zániku BSM existuje, resp. nebola spotrebovaná či nestratila hodnotu.
34. Z uvedeného dôvodu, preto súd v danom prípade neprihliadal na vnos žalovanej vo výške 90 000 Sk na kúpu motorového vozidla v r. 1997 z dôvodu jeho neexistencie ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že predmetom vyporiadania BSM je iba osobné motorové vozidlo Opel Astra, ktoré bolo nadobudnuté až v r. 2010.
35. Zároveň súd neprihliadal na vnos žalovanej vo výške 1 200 Eur použitého na opravu motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú iba spoločné finančné prostriedky použité na oddelený majetok manželov alebo výlučné peňažné prostriedky jedného z manželov použité na spoločný majetok. V danom prípade však išlo o výlučné prostriedky žalovanej použité na výlučný majetok žalobcu, ktoré nie sú predmetom vyporiadania BSM.
36. V danom prípade žalobca nerozporoval vnos žalovanej pozostávajúci z peňažných prostriedkov darovaných jej rodičmi vo výške 500 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM, 10 000 Sk na konštrukciu bytového jadra a 3 400 Eur na zakúpenie kuchynskej linky vrátane elektrospotrebičov, preto
súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaná z výlučných peňažných prostriedkov na spoločný majetok vniesla sumu 20 328 Eur.
37. Súčasne žalobca žiadal, aby súd v rámci konania o vyporiadanie BSM prihliadol na jeho vnos vo výške 550 000 Sk na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM vo výške 550 000 Sk poskytnutých zo strany jeho súrodencov a rodičov na kúpu nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.
38. V danom prípade však súd prvej inštancie vzhľadom na výšku kúpnej ceny nehnuteľnosti v predmete vyporiadania BSM v sume 1 050 000 Sk, nerozporovanú výšku vnosu u žalovanej na ich kúpu v sume 500 000 Sk, ako aj sumu 100 000 Sk, ktorou sporové strany disponovali pred ich nadobudnutím za súčasného označenia účelu použitia tvrdeného vnosu žalobcom, tak mohol vychádzať iba z výšky jeho vnosu v sume 450 000 Sk, čo predstavuje 14 937 Eur.
39. Pri určení podielov strán sporu na vyporiadavanom majetku vychádzal zo súčtu aktív 74 490 Eur (byt 70 000 Eur, chladnička 100 Eur, práčka 10 Eur, vysávač 10 Eur, mixér 10 Eur, elektrická rúra 150 Eur, obývacia stena 100 Eur, kuchynský stôl a stoličky 50 Eur, mikrovlnná rúra 10 Eur, skrine 50 Eur a motorové vozidlo Opel Astra 4 000 Eur), a teda podiel každého z manželov je 37 245 Eur.
40. S poukazom na vyššie uvedené vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je nesporné, že žalobcovi boli prikázané veci v nižšej hodnote ako je hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu, preto má nárok od žalovanej na vyplatenie jeho finančnej náhrady.
41. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok a zároveň je povinný uhradiť to, čo do spoločného majetku bolo vynaložené na jeho oddelený majetok.
42. S poukazom na uvedené skutočnosti, preto súd pri určení výšky náhrady za podiel žalobcu vychádzal zo sumy 37 245 Eur, z ktorého odpočítal hodnotu hnuteľných vecí mu prikázaných pre účely vyporiadania do jeho výlučného vlastníctva vo výške 4 000 Eur (motorové vozidlo Opel Astra), čo predstavuje sumu 33 245 Eur.
43. Zároveň obom sporovým stranách vznikol nárok na náhradu ich výlučných peňažných prostriedkov vynaložených na spoločný majetok zo strany druhého manžela, teda u žalobcu vo výške 14 937 Eur a žalovanej vo výške 20 328 Eur.
44. Keďže žalovaná na spoločný majetok z výlučných peňažných prostriedkov vynaložila vyššiu sumu, súd v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadal iba vnos žalovanej vo výške 5 391 Eur zodpovedajúci rozdielu celkového vnosu u žalovanej vo výške 20 328 Eur a žalobcu vo výške 14 937 Eur.
45. Na základe uvedeného, preto z hodnoty náhrady za podiel žalobcu súd odpočítal 1 vnosu žalovanej na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM v sume uvedeného rozdielu vnosu žalovanej a žalobcu vo výške 5 391 Eur, čo predstavuje sumu 2 695,50 Eur na podiel žalobcu, nakoľko druhá polovica hodnoty vnosu žalovanej je započítaná v hodnote jej podielu zodpovedajúcemu aktívam na celom majetku patriaceho do BSM. Na základe uvedených skutočností, preto hodnota náhrady spoluvlastníckeho podielu, ktorú má žalovaná žalobcovi vyplatiť je v sume 30 549,50 Eur.
46. S poukazom na výšku náhrady za podiel žalobcu súd určil žalovanej dlhšiu lehotu za účelom vytvorenia časového priestoru na získanie finančných prostriedkov pre účely vyplatenia určenej náhrady v prospech žalobcu.
47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP z dôvodu, že konanie o vyporiadanie BSM je síce návrhovým konaním, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov vzájomne vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie viazaný iba návrhmi
sporových strán. Súd postupuje v súlade s ust. § 216 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami. Keďže každému z bývalých manželov pripadla 1 z majetku v predmete vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, nemožno konštatovať plnú úspešnosť v spore ktoréhokoľvek z nich, a preto postupom podľa § 255 ods. 2 CSP im nárok na náhradu trov konania priznaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.