Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/76/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému: 1/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, K., 2/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, K., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Angelika Slopovská, Exekútorský úrad so sídlom SNP 13, P.O.BOX 86, Bratislava, pod spisovou značkou EX 51/2013, o vymoženie 27.527,05 eur s príslušenstvom, o schválení rozvrhu výťažku dražby, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. -173 zo dňa 17. mája 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Skalica č.k. -179 zo dňa 4. júna 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a II. výroku p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XX, katastrálne územie K., obec K., okres Skalica, a to pozemok parcelné číslo 342 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. 342, parcelné číslo 343/1

- záhrady o výmere 1 116 m2, parcelné číslo 2485/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, vo vlastníctve povinných 1/, 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/1 vykonaného súdnou exekútorkou Mgr. Angelikou Slopovskou dňa 31.01.2019, podľa ktorého rozdeľovaná podstata vo výške 16.596,95 eur bola rozvrhnutá takto: v prvom poradí podľa § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku: -trovy pôvodného súdneho exekútora JUDr. Libora Samca v exekučnom konaní EX 160/02 vo výške 268,72 eur boli uspokojené v plnej výške a pozostávajú z náhrady hotových výdavkov (vrátane 20 % DPH) v sume 196,70 eur (poštovné poplatky), 39,83 eur (poplatok katastra) a 32,19 eur (poplatok za overenie), -trovy súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej v exekučnom konaní EX 51/13 vo výške 19.149,13 eur pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora (vrátane 20 % DPH) vo výške 19.093,80 eur (20 % z vymoženej sumy vo výške 79.556,31 eur), odmeny za zriadenie exekučného záložného práva (vrátane 20 % DPH) vo výške 39,83 eur a náhrady hotových výdavkov (vrátane 20 % DPH) v sume 15,50 eur (poštovné poplatky) boli uspokojené čiastočne a to v sume 16.328,23 eur, druhým výrokom rozhodol, že ostatné nároky podľa § 157 ods. 1 Exekučného poriadku neboli upokojené z dôvodu vyčerpania rozdeľovanej podstaty uspokojením pohľadávok skoršieho poradia a tretím výrokom rozhodol, že proti rozvrhu výťažku neboli vznesené námietky.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne poukazom na § 156, § 157 ods. 1, 2, § 161 ods. 1, § 164 ods.1, § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie ustálil, že pri rozhodovaní o schválení rozvrhu výťažku skúmal, či bol zo strany súdneho exekútora dodržaný postup pri uskutočňovaní rozvrhového pojednávania podľa §

154 ods. 1 Exekučného poriadku a či bolo určené správne poradie a výška uspokojených pohľadávok. Preskúmaním súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor určil vo veci rozvrhové pojednávanie na deň 31.01.2019 o 10.00 hod. Súdny exekútor v súlade s Exekučným poriadkom doručil predvolanie na rozvrhové pojednávanie všetkým osobám a subjektom uvedeným v ustanovení § 154 ods. 1 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 157 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon pre určenie poradia rozvrhu výťažku rozdeľuje pohľadávky do jednotlivých skupín, pričom platí, že ak nemožno z výťažku uspokojiť všetky pohľadávky, uspokoja sa pohľadávky skoršej skupiny. V prípade, ak v rámci jednej skupiny nemožno uspokojiť všetky pohľadávky, tieto sa podľa ods. 2 spomínaného ustanovenia uspokoja pomerne. Do rozvrhu boli prihlásené viaceré pohľadávky, pričom súdny exekútor určil poradie a spôsob vyporiadania pohľadávok v zmysle § 157 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku sa ako prvé v poradí uspokojujú trovy exekúcie a súdne trovy. Súdny exekútor preto do prvej skupiny zaradil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora v celkovej výške 268,72 eur (pozostávajúce z poštových poplatkov vo výške 196,70 eur, poplatku katastra vo výške 39,83 eur a poplatku za overenie vo výške 32,19) a vlastné trovy exekúcie vo výške 19.093,80 eur ako odmena súdneho exekútora (20 % z vymáhanej sumy vo výške 79.556,31 eur), 39,83 eur za zriadenie exekučného záložného práva a 15,50 eur ako hotové výdavky. Pohľadávky v zmysle § 157 ods. 1 písm. b) a nasledujúce nebolo možné uspokojiť, nakoľko rozdeľovaná podstata z výťažku bolo rozvrhnutá na uspokojenie trov exekúcie a na ostatné prihlásené pohľadávky nezostali z rozdeľovanej podstaty žiadne finančné prostriedky. Súd prvej inštancie mal zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 31.01.2019 preukázané, že súdny exekútor správne vypočítal odmenu (20 % z vymoženej pohľadávky a odmenu za zriadenie exekučného záložného práva) ako aj hotové výdavky, nakoľko tieto sú v spise súdneho exekútora špecifikované, ako aj preukázané a zároveň mal súd prvej inštancie dostatočne preukázaný vznik trov pôvodného súdneho exekútora. Rozdeľovaná podstata bola vyčerpaná. Proti rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti neboli vznesené žiadne námietky. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor vykonal rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností povinných 1/, 2/ v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, súd prvej inštancie rozhodol tak, že schválil rozvrh výťažku z dražby ako ho navrhol súdny exekútor.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti schválenia rozvrhu výťažku a v časti neuspokojenia ostatných nárokov podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ], konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ] a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.3.2002 (17 rokov) domáha vymoženia pohľadávky na základe notárskej zápisnice spísanej dňa 31.10.2000 notárom JUDr. Deziderom Ravlukom pod sp. zn. N 295/00, Nz 294/00. V zmysle súdom schváleného rozvrhu bol celý výťažok dražby použitý na uspokojenie trov pôvodného súdneho exekútora JUDr. Libora Samca (v celkovej výške 268,72 €) a trov súdneho exekútora Mgr. Angeliky Slopovskej (v celkovej výške 16.328,23 €). Pohľadávka oprávneného nebola uspokojená ani sčasti (!). Vzhľadom na povahu, účel exekučného konania a doterajší priebeh exekúcie sa však nemožno s formalistickým postupom súdneho exekútora a exekučného súdu stotožniť, a to vzhľadom na tieto špecifiká: - exekučné konanie prebieha od roku 2002, - príklep bol vydražiteľovi udelený a schválený v roku 2007, - súdny exekútor doručil súdu prvý návrh na schválenie rozvrhu výťažku až v roku 2018 (t.j. bezmála 11 rokov po schválení príklepu); rozvrh výťažku nebol súdom schválený, - druhý návrh na schválenie rozvrhu výťažku bol súdu doručený 11.3.2019 a schválený napadnutým uznesením 17.5.2019 (t.j. k schváleniu rozvrhu výťažku tak došlo až po 12 rokoch od udelenia príklepu). Súdny exekútor si pritom odmenu vo výške 20 % uplatnil zo sumy vymáhanej ku dňu zostavovania druhého rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností. Vymáhaná suma v danom čase predstavovala 79.556,31 €, z toho istina bola vo výške 27.527,05 € (!). Zvyšné dve tretiny pohľadávky tvorili kapitalizované úroky z omeškania, vypočítané práve za obdobie od 24.10.2001 do 31.1.2018. Je preto absolútne neakceptovateľné, aby výška odmeny bola priamo úmerná nezákonnej pasivite súdneho exekútora; tzn. čím neskoršie zostavenie rozvrhu výťažku, tým vyššia odmena z dôvodu zvyšovania vymáhanej pohľadávky v dôsledku prirastajúceho príslušenstva. Ak by totiž súdny exekútor postupoval s odbornou starostlivosťou, mohol pristúpiť k zostaveniu rozvrhu výťažku výrazne skôr, keďže exekučný súd mu udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 6.2.2013. K tomuto dňu bola vymáhaná pohľadávka podstatne nižšia. Ilustratívne, napr. ku dňu 5.8.2013 predstavovala vymáhaná pohľadávka sumu vo výške 65.720,76 €, o čom oprávnený informoval súdneho exekútora v nadväznosti na jeho žiadosť o poskytnutie súčinnosti. Aj pri prísne formalistickom prístupe a výklade §

4 ods. 1 vyhlášky v znení do 30.4.2008 (s čím sa nestotožňujeme), by v roku 2013 odmena vo výške 20 % z vymáhanej sumy „neskonzumovala“ celý výťažok dražby nehnuteľností. Poukázal na ustanovenie vyhlášky v znení účinnom od 1.5.2008 a na vyhlášku MS SR V danom prípade povinní prišli o majetok („o strechu nad hlavou“), avšak bez primeranej satisfakcie spočívajúcej v aspoň čiastočnom uspokojení vymáhanej pohľadávky oprávneného. „Priorizovanie“ záujmov súdneho exekútora totiž nemôže ísť na úkor základných práv ostatných účastníkov exekučného konania. Ak by malo byť napadnuté uznesenie potvrdené, celé vedenie exekúcie od roku 2002, vyznieva iracionálne, nespravodlivo a samoúčelne. Z exekučného titulu nemá byť uspokojená pohľadávka oprávneného ani sčasti, dlh povinných sa neznížil ani sčasti (pričom bol exekučne speňažený ich rodinný dom), avšak exekútorovi má byť vyplatená odmena 16.328,23 €. Formálna správnosť postupu súdneho exekútora nie je za daných okolností relevantná. Osobitne poukázal na skutočnosť, že príklep udelil vydražiteľovi súdny exekútor JUDr. Libor Samec v roku 2007. V zmysle schváleného rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností mu však bola určená „bagateľná“ odmena vo výške 268,72 €. Súdny exekútor Mgr. Angelika Slopovská nevykonal žiadny bezprostredný úkon smerujúci k speňaženiu nehnuteľností, napriek tomu mu má byť ad absurdum priznaná odmena až vo výške takmer celého výťažku z dražby nehnuteľností (t.j. 16.328,23 €). Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie zo dňa 2.6.2011 sp. zn. publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 106/2011), nález zo dňa 16.6.2009 sp. zn. publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 46/2009. Vzhľadom na okolnosti prípadu neprináleží súdnemu exekútorovi v zmysle prezentovanej judikatúry ÚS SR žiadna odmena. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením v zmysle zmenil tak, že rozvrh výťažku z dobrovoľnej dražby nehnuteľností neschváli.

5. Vyjadrenie k odvolaniu podal súdny exekútor. Uviedol, že uznesením zo dňa 6.2.2013, právoplatné 7.3.2013, Okresný súd Skalica rozhodol o zmene súdneho exekútora na podnet oprávneného (len oprávnený vie prečo požiadal o zmenu). Po viacerých urgenciách (písomných a telefonických) súdny exekútor až dňa 2.7.2013 zaslal jeho exekučný spis a taktiež po urgenciách až dňa 12.12.2014 zaslal výťažok z dražby. Nakoľko súdny exekútor JUDr. Samec už vykonal rozvrh výťažku, nebol dôvod predvolávať na nové rozvrhové pojednávanie, nakoľko v spise bola zápisnica z rozvrhu, ale neboli tam doručenky, zase s ním viac krát (písomne aj telefonicky) komunikoval, aby sa vyjadril, či zápisnicu z rozvrhu doručoval alebo nie, nikdy od neho nedostal odpoveď. Z toho dôvodu doručoval pôvodnú zápisnicu z rozvrhu dňa 11.1.2018 všetkým účastníkom konania podľa EP. Upozornil, že zápisnicu z rozvrhu mal posielať pôvodný súdny exekútor JUDr. Samec, a to ešte v roku 2007, čo neurobil. Súd vyhovel zmene súdneho exekútora až v roku 2013, prečo súdny exekútor 6 rokov neposlal zápisnicu z rozvrhu? Okresný súd uznesením zo dňa 13.12.2018 rozvrh výťažku neschválil, lebo finančné prostriedky neboli rozvrhnuté podľa § 157 EP. Z toho dôvodu vykonal nový rozvrh výťažku z dražby dňa 31.1.2019 a predvolal všetkých účastníkov konania. Na rozvrhu výťažku sa nikto nezúčastnil. Poukázal na § 161 EP. Zapierací prejav je potrebné vykonať na rozvrhovom pojednávaní, v lehote na podanie námietok ho už nie je možné relevantne uviesť. Oprávnený túto zákonnú možnosť neuplatnil, čo znamená, že s rozvrhom výťažku súhlasil. Nakoľko exekúcia začala ešte v roku 2002, odmena súdneho exekútora sa počíta 20 % z vymáhanej sumy podľa vyhlášky. Až následne sa zmenil spôsob výpočtu odmeny. Exekúcia a aj samotná dražba prebehla ešte pred účinnosťou tohto zákona. Takže súdnemu exekútorovi prináleží 20 % z vymáhanej pohľadávky. Poukázal na EP. Tak ako oprávnený má zo zákona (zo zmluvy, na základe ktorej vznikol tento dlh) nárok na 10,9 % úrok z istiny, tak aj exekútor podľa platných a účinných zákonov má nárok na 20 % odmenu z vymáhanej pohľadávky. Oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie si musel byť vedomý, že takáto situácia sa môže vyskytnúť a mohol povinným odpustiť úroky. Súdny exekútor JUDr. Samec si v pôvodnom rozvrhu výťažku dražby vyčíslil trovy exekúcie vo výške 733,27 EUR, okresný súd mu schválil 268,72 EUR, keď sa právnemu zástupcovi nepáči, že len tak málo mu súd schválil, rozdiel mu môže doplatiť, určite sa súdny exekútor poteší. JUDr. Samec vykonal dražbu ešte v roku 2007, oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorej súd vyhovel uznesením v roku 2013. Súdny exekútor mal dosť času, aby dokončil všetky úkony smerujúce k ukončeniu dražby nehnuteľnosti (doručiť rozvrh výťažku z dražby), nakoľko bol nečinný - z toho dôvodu asi oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora. Nejaké úkony súdny exekútor vykonal smerujúce k speňaženiu pohľadávky, len mal smolu, že súd ho vylúčil z predmetnej exekúcie a odmena už prináleží inému novo poverenému súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval odvolanie právneho zástupcu oprávneného za neopodstatnené. Žiadal odvolací súd, aby uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 17.5.2019 potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( a EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a II. výroku je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie tej časti správnosti, postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol schválený návrh súdneho exekútora na schválenie rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľností a určenie, že ostatné nároky neboli uspokojené.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje a s použitím ustanovenia sa obmedzuje už len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. K odvolacím argumentom oprávneného sa však žiada uviesť nasledovné:

9. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

10. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. „Podľa ustanovenia vyhlášky č. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16). To teda znamená, že za výkon exekučnej činnosti, s výnimkou opakujúcich sa plnení ( vyhlášky) a s výnimkou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie a odmene, ktorou sa odmeňujú paušálne jednotlivé úkony exekučnej činnosti, patrí súdnemu exekútorovi vždy odmena vypočítaná z vymáhanej sumy. Za vymáhanú sumu je pritom treba považovať peňažnú sumu uvedenú v poverení na vykonanie exekúcie. Nemožno preto prijať záver, ktorý je v rozpore s dikciou zákona (odôvodnený iba poukazom na spravodlivé riešenie), že základom nároku pre výpočet odmeny súdneho exekútora je súdnym exekútorom skutočne vymožená peňažná suma.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 22.11.2010)

12. „Vymáhanou pohľadávkou je totiž pohľadávka, ktorej vymoženie bolo predmetom návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, a nie aj pohľadávky prihlásené inými veriteľmi na uspokojenie z rozdeľovanej podstaty. V zmysle § 157 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku môžu byť do prvej skupiny uspokojovaných pohľadávok zaradené len trovy prebiehajúcej exekúcie, predmetom ktorej je vymoženie pohľadávky podľa návrhu na jej vykonanie, a nie aj trovy iných prípadných exekúcií. Z ustanovenia § 157 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku možno tiež vyvodiť, že až po úplnom uspokojení všetkých pohľadávok v skoršej skupine, možno pristúpiť k uspokojeniu pohľadávok v ďalšej skupine.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.7.2008)

13. K odvolaciemu argumentu oprávneného, že jeho pohľadávka nebola uspokojená ani sčasti, je na mieste uviesť, že ustanovenie § 157 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zreteľné a jednoznačné poradie uspokojovania pohľadávok z rozdeľovanej podstaty. Prvú skupinu predstavujú súdne trovy a trovy exekúcie. Až po uspokojení všetkých pohľadávok v prvej skupine možno pristúpiť k uspokojovaniu pohľadávok v druhej skupine. V prípade, že rozdeľovaná podstata je už vyčerpaná pri uspokojovaní pohľadávok v prvej skupine, nemožno vôbec pristúpiť k uspokojovaniu pohľadávok v druhej skupine. V preskúmavanom prípade došlo k takému výsledku, že rozdeľovanú podstatu vo výške 16.596,95 eur úplne vyčerpali trovy exekúcie, ktoré pozostávali z trov pôvodného súdneho exekútora JUDr. Libora Samca v exekučnom konaní EX 160/02 v plnej výške 268,72 eur a z trov súdneho exekútora Mgr. Angeliky Slopovskej v exekučnom konaní EX 51/13 v čiastočnej výške 16,328,23 eur. Keďže rozdeľovaná podstata nepokryla v plnom rozsahu ani trovy exekúcie, je zrejmé, že na úhradu ostatných pohľadávok nezostali žiadne finančné prostriedky. Z dôvodu vyčerpania rozdeľovanej podstaty nebolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani len čiastočne.

14. K odvolaciemu argumentu oprávneného, že sa nestotožňuje s formalistickým prístupom a výkladom vyhlášky v znení do 30.4.2008 s poukazom na vyhlášku MS SR , je potrebné sa vyjadriť, že dikcia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 pred a po novele uskutočnenej vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. je odlišná, čo sa musí odzrkadliť aj v tom, že výklad ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 bude odlišný do 30.4.2008 a od 1.5.2008. V žiadnom prípade nemožno zamieňať výraz „vymáhaný“ účinný do 30.4.2008 s výrazom „vymožený“ účinný od 1.5.2008. Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je vo všeobecnosti výška vymáhanej pohľadávky. To teda znamená, že za výkon exekučnej činnosti, s výnimkou opakujúcich sa plnení a s výnimkou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie a odmene, ktorou sa odmeňujú paušálne jednotlivé úkony exekučnej činnosti, patrí súdnemu exekútorovi vždy odmena vypočítaná z vymáhanej sumy. Za vymáhanú sumu je pritom treba považovať peňažnú sumu uvedenú v poverení na vykonanie exekúcie. Nemožno preto prijať záver, ktorý je v rozpore s dikciou zákona (odôvodnený iba poukazom na spravodlivé riešenie), že základom nároku pre výpočet odmeny súdneho exekútora je súdnym exekútorom skutočne vymožená peňažná suma.

15. Podľa , resp. ods. 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť závery súdu prvej inštancie a správnosť uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie uvádzaných v napadnutom uznesení, keďže tieto sú správne a v súlade s literou zákona. Odvolací súd potom nemal inú možnosť, ako uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a II. výroku potvrdiť v zmysle , resp. i ods. 2 z dôvodu jeho vecnej a právnej správnosti.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).