Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/35/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, W., právne zastúpenej Mgr. Richardom Mošaťom, advokátom so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 140.000 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -617 zo dňa 05.12.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, stranám ani štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 140.000 eur s úrokom z omeškania titulom poistného plnenia. Uviedla, že so žalovaným dňa 12.08.2009 uzatvorila poistnú zmluvu, ktorou bol poistený rodinný dom v X.. Z dôvodu dlhotrvajúcich extrémnych zrážok v noci zo 6. na 7.6.2010 došlo k obci X. k aktivácii prúdového zosuvu pôdy a následne k vzniku škody na poistenom majetku žalobkyne. Dňa 20.07.2010 obec Kapušany oznámila žalobkyni, že nakoľko sa jej rodinný dom nachádza priamo v svahovej deformácii a je stavbou závadnou, ohrozujúcou život a zdravie, pristúpi k odstráneniu stavby v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona. Súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva na poistenie rodinného domu žalobkyne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v mieste poistenia došlo k zosuvu pôdy, čo samo o sebe je poistným rizikom dojednaným v poistnej zmluve. Spornou ostala otázka, či došlo k poškodeniu rodinného domu žalobkyne v dôsledku zisteného zosuvu svahu a v akom rozsahu. Zo stanoviska ministerstva životného prostredia zo dňa 09.03.2011 vyplynulo, že dom žalobkyne posúdení statika nevykazoval znaky porušenia, ale je zosúvajúcim sa svahom ohrozený a v prípade reaktivácie zosuvu, môže dôjsť k jeho porušeniu. Podľa záverov znaleckého posudku Z. D. Q. č. XX/XXXX zistené deformácie stavby sú dôsledkom jej nerovnomerného sadania v dôsledku zosuvu svahu s tým, že je možné navrátenie stavby do pôvodného stavu aj bez súčasného uskutočnenia sanačných opatrení. Podľa znaleckého posudku č. XX, vypracovaného Znaleckým Technickou univerzitou v X. je prevádzková a statická spôsobilosť rodinného domu znemožnená nielen poruchami podložia, ale aj projektovými chybami a nedostatkami, konkrétne neprispôsobeniu tvaru základových konštrukcií rodinného domu terénnemu reliéfu, výrazným priťažením základov oproti pôvodnému zaťaženiu vychádzajúceho z prvej verzie projektu, výrazným rozdielom medzi zaťažením základov prízemnej a poschodovej časti, nedostatočným zhutnením násypu terasy a nedostatočnou úpravou podložia pod základovou škárou. Ďalej, že základová škára nebola v rastlej zemine, ale v násype a rodinný dom bol zrealizovaný podľa 3. verzie projektu, ktorý podstatne

viac zaťažoval základové konštrukcie, ako keby bol realizovaný podľa 1., resp. 2. verzie projektu. Podľa záverov uvedeného znaleckého posudku v spojení s odborným stanoviskom, k poruchám domu najvýraznejšou mierou prispeli projektové chyby a realizačné nedostatky a v menšej miere boli zapríčinené zosuvom pôdy. Podľa posudku nie je možné navrátenie rozostavaného rodinného domu do pôvodného stavu bez súčasného uskutočnenia sanačných opatrení podložia. Súd uviedol, že obsahom predloženého odborného vyjadrenia D. Z.. N. N. sú statické výpočty, ale tieto sa týkajú nerovnomerného sadania podložia rodinného domu, avšak nešlo o statické výpočty základovej konštrukcie v čase jej výstavby za účelom posúdenia, či táto zodpovedala požiadavkám zakladania stavby v zosuvnom území a súčasne zohľadňovala zmenu priťaženia základových pásov v dôsledku rozšírenia nadzemného podlažia stavby. Súd uviedol, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k poškodeniu rodinného domu došlo v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou - zosuvom svahu, je povinná uvedené tvrdenie preukázať, teda na nej a nie na žalovanej je dôkazné bremeno uvedeného tvrdenia. Keďže žalobkyňa nenavrhla doplniť dokazovanie za účelom odstránenia rozporov ohľadom príčin vzniku zisteného poškodenia domu, súd vychádzal zo záverov predložených znaleckých posudkov, odborných posudkov, ako aj znaleckých posudkov vypracovaných v priebehu súdneho konania. Z odborných posudkov a znaleckých posudkov vyplynuli rozporné príčiny o príčinách poškodenia predmetu poistenia. Nebolo preukázané, že k poškodeniu rodinného domu došlo výlučne v príčinnej súvislosti s rizikom poistného krytia ako dôsledok zosuvu pôdy, a preto súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalobkyňa by mala nárok na vyplatenie poistného plnenia, ale len v rozsahu poškodenia rodinného domu v dôsledku zosuvu pôdy s výnimkou poškodenia vedľajších stavieb, ktoré neboli predmetom poistného vzťahu, ako aj poškodenia oporného múra a pozemku zastavaného rodinným domom z dôvodu výluky poistenia. Znalecký posudok Znaleckého ústavu síce obsahoval výšku rozsahu poškodenia, ale bez špecifikácie sumy poškodenia rodinného domu a nepoistených vedľajších stavieb, ako aj stavieb vylúčených z poistenia. Zároveň z predloženého znaleckého posudku nebolo možné ustáliť, ktoré zo zistených poškodení sú dôsledkom zosuvu pôdy a ktoré sú dôsledkom zistených projektových a realizačných vád. Napriek tomu, že súd aj žalovaná na uvedené skutočnosti v priebehu súdneho konania poukazovali, žalobkyňa zotrvala na tvrdení o dôvodnosti jej nároku na maximálny limit poistného plnenia a dokazovanie v tomto smere nenavrhla. Keďže nebol ustálený nielen rozsah poškodenia predmetu poistenia v dôsledku zosuvu pôdy, ale ani jeho výška, z toho dôvodu súd žalobu zamietol. O trovách konania strán, ako aj štátu súd rozhodol podľa . Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v osobitostiach predmetu sporu. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v rozhodujúcom období došlo k poistnej udalosti, spornou ostala otázka príčiny a rozsahu poškodenia, ktorej vyriešenie záviselo výlučne od posúdenia odborne spôsobilých osôb. Vzhľadom na rozporné tvrdenia sporových strán, bez vypracovania posudkov nebolo možné ustáliť bezprostrednú príčinu vzniku poškodenia, a teda ani existenciu príčinnej súvislosti vzniknutého poškodenia predmetu poistenia v dôsledku dohodnutého poistného rizika. Tieto okolnosti hodné osobitného zreteľa sa vzťahujú na rozhodnutie o trovách konania štátu a rovnako aj na rozhodnutie o trovách konania strán.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie nespochybňuje skutočnosť, že škoda na rodinnom dome žalobkyne vznikla, ale súd nevie ustáliť, ktoré zo zistených poškodení rodinného domu vznikli v dôsledku zosuvu pôdy a ktoré dôsledkom zistených projektových a realizačných vád. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že je na žalobkyni, aby preukázala tvrdenie, že k poškodeniu rodinného domu v predmete poistenia došlo v príčinnej súvislosti so zosuvom pôdy. Poukázala na právny názor Krajského súdu v Prešove prijatý v uznesení zo dňa 26.05.2015, na ktoré poukázala aj žalobkyňa priamo v konaní. Podľa tohto rozhodnutia, ak žalovaná popiera dôvod vzniku škody náhodnou udalosťou, dôkazné bremeno o tom, že príčinou vzniku škody na predmete poistenia nie je príčina tvrdená žalobcom, je na ňom. Musí preukázať, že náhodná škodová udalosť, ktorá nastala, nie je náhodnou udalosťou alebo je takou udalosťou, na ktorú sa vzťahujú možnosti výluky z poistenia podľa dohodnutých všeobecných poistných podmienok. Podľa tohto rozhodnutia je práve na žalovanej, aby preukázala v konaní, že dôvodom vzniku škody na rodinnom dome nie je zosuv pôdy, ale iná skutočnosť. Že práve táto skutočnosť je dôvodom na vyvedenie sa z povinnosti plniť. Pokiaľ žalobkyňa preukázala všetky podstatné skutočnosti, ktoré zakladajú jej nárok na poistné plnenie a pokiaľ žalovaný tvrdí, že k poškodeniu rodinného domu došlo aj v dôsledku inej skutočnosti, je na poisťovni, aby preukázala jednoznačnú existenciu týchto skutočností, pretože z nich pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. Súd prvej inštancie existenciu takýchto skutočností jednoznačne preukázanú nemal a nesprávnou aplikáciou o svojich skutkových zisteniach právnych záverov vec nesprávne právne posúdil. V celom konaní nebolo totiž jednoznačne preukázané, že príčinou vzniku škody bola i iná skutočnosť, ako skutočnosť tvrdená žalobkyňou.

Podľa znaleckého posudku č. XX sú takmer všetky tvrdenia tvrdeniami o pravdepodobnej príčine, a preto skutočnosť jednoznačne nepreukazujú a sú nepreskúmateľné. Žalobkyňa v prvoinštančnom konaní poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.11.2011 , z ktorého vyplývalo, že pokiaľ odporca tvrdí, že ide o výluku z poistenia, zaťažuje ho dôkazné bremeno o tomto jeho tvrdení, a to bez ohľadu na to, či mu vzniknú náklady v súvislosti so zisťovaním príčiny požiaru, preto ako poisťovateľ je povinný predmet svojej činnosti vykonávať s odbornou starostlivosťou. Zároveň žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.11.2014 , podľa ktorého zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade dopad dôkaznej núdze pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie túto judikatúru nebral do úvahy. Tvrdenia žalovanej o nedostatočne vypracovanej projektovej dokumentácii nemôžu obstáť, keďže žalovaný mal predsa kompletnú projektovú dokumentáciu rodinného domu k dispozícii. Žalovaný projektovú dokumentáciu poznal, poznať mal a v prípade pochybností o projektových chybách, poistnú zmluvu nemusel uzavrieť. Zo žiadneho znaleckého posudku, ani z vykonaného dôkazu nevyplýva, že by škoda na rodinnom dome bola spôsobená výslovne projektovými chybami a nedostatkami. Čo sa týka výšky škody, vzhľadom na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu poistenia znaleckým posudkom č. XX na sumu 137.000 eur, vyčíslenú všeobecnú hodnotu neadaptabilných častí príslušenstva vo výške 8.907,44 eur a všeobecnú hodnotu adaptabilných častí príslušenstva vo výške 5.605,78 eur a výnosov z predaja adaptabilných materiálov a výrobkov vo výške 2.029 eur, nákladov na demoláciu rodinného domu vo výške 32.576,54 eur, by mala žalobkyňa právo na zaplatenie poistného plnenia v celkovej výške 186.118,76 eur. Vzhľadom na hornú hranicu plnenia limitovaného dohodnutou poistnou sumou, vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie poistného plnenia vo výške 140.000 eur. Žalobkyňa sa nedomáhala poistného plnenia za nepoistenie vedľajšej stavby alebo za stavby, ktoré sú z poistenia vylúčené a predmetný znalecký posudok rozsah škody na vedľajšej stavbe nikde nezohľadňoval, preto nebolo ani potrebné tento rozsah bližšie špecifikovať, a preto záver súdu o tom, že znalecký posudok Znaleckého ústavu síce obsahoval výšku škody, avšak bez špecifikácie nepoistených vedľajších stavieb, ako aj stavieb vylúčených z poistenia, je neopodstatnený. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že v analogicky prejednávanej veci pred Okresným súdom Prešov, vedenou pod sp. zn. , Okresný súd Prešov dospel k obdobným skutkovým zisteniam. Súd však vyhodnocoval skutkové okolnosti rozdielne. Veľkosť podielu konštrukčných vád na vzniku škody vôbec nezohľadňoval, avšak v tomto prejednávanom konaní nepreukázanie výšky podielu na poškodenie rodinného domu v dôsledku projektových chýb a nedostatkov bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby. Účastníci konania musia mať dôveru v určitú rozhodovaciu prax súdov v skutkovo a právne porovnateľných veciach. Súd prvej inštancie ničím neodôvodnil svoj odklon od rozhodovacej praxe, a preto možno konštatovať, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala ďalej na princíp právnej istoty. Poukázala na to, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX a odborného stanoviska č. XX vychádzal z nesprávnej projektovej dokumentácie. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení rozsahu poškodenia domu sústredil výslovne len na zlé zakladanie stavby a na absenciu statického výkresu základov. Prehĺbenie základov vôbec nebral do úvahy. Zápisnica z pojednávania z dňa 07.11.2018, ktorú žalobkyňa potrebovala pre prípravu odvolania, bola právnemu zástupcovi elektronicky doručená až 17.12.2018, teda 3 dni pred lehotou na odoslanie odvolania. Na konanie znalcov Technickej univerzity X. v nadväznosti na vypracovaný znalecký posudok a odborné stanovisko bol podaný zo strany žalobkyne podnet na Ministerstvo spravodlivosti na vykonanie dohľadu, nakoľko žalobkyňa považovala niektoré vyjadrenia Znaleckého ústavu za nepreskúmateľné a tendenčné. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo aby ho zrušil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Bolo naozaj úlohou žalobkyne preukázať, že na poistenej veci vznikla škoda v dôsledku rizika krytého poistnou zmluvou. Už z úvodných vyjadrení žalovaného vyplýva, že nepopiera, že zosuv pôdy je poisteným rizikom, popiera však, že v dôsledku tohto zosuvu na stavbe žalobkyne vznikla škoda a popiera aj rozsah tejto škody. V konaní bolo vykonané dokazovanie práve za účelom preukázania tejto skutočnosti a vychádzajúc z

týchto dôkazov možno prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že jednak nebolo zistené aké škody na dome žalobkyne vznikli práve v dôsledku zosuvu pôdy, pretože z vykonaných dôkazov vyplynulo, že škody na dome žalobkyne vznikli aj v dôsledku nesprávnej realizácie stavby a nesprávnej projektovej dokumentácie. Zároveň je možné prisvedčiť aj záveru, že v konaní nebolo preukázané aká je výška škody vzniknutá práve poisteným rizikom. Zo znaleckého posudku vyplýva síce výška škody, ale bez určenia, aký bol podiel jednotlivých príčin na vzniku tejto škody.

5. Princíp právnej istoty znamená aj to, že sa na určitú skutkovú a právnu otázku má dávať stále tá istá odpoveď. V danom prípade však nie je možné argumentáciu, že súd prvej inštancie rozhodol inak ako Okresný súd Prešov v podobnom súdnom konaní považovať za dôkaz o porušení princípu právnej istoty. Súd je pri rozhodovaní viazaný najmä rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ sa nejedná o formulárovú agendu, v zásade platí, že každý súdny spor je odlišný od iného súdneho sporu. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodnutie založil na správnej aplikácii zákona a odvolací súd nezistil vybočenie od rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

6. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že dôkazná povinnosť preukázať výšku a rozsah škody bola na žalobkyni. Rozhodnutia, na ktoré poukazovala žalobkyňa, by boli aplikovateľné vtedy, pokiaľ by príčina vzniku škody vyplývala z dôkazov predložených žalobkyňou, a žalovaný by túto príčinu popieral. Teda, ak by z dôkazov predložených žalobkyňou vyplývalo, že jediná príčina vzniku škody je zosuv pôdy, bolo by dôkaznou povinnosťou žalovaného preukázať, že škoda nevznikla v dôsledku zosuvu pôdy. V danom prípade však zo všetkých dôkazov vyplýva, že škoda na rodinnom dome žalobkyne vznikla jednak v dôsledku zosuvu pôdy a jednak v dôsledku zlej realizácie stavby. Za tejto situácie mala žalobkyňa preukazovať buď to, že škoda vznikla výlučne následkom zosuvu pôdy alebo pri akceptácii viacerých príčin vzniku škody mala preukazovať rozsah škody vzniknutej zosuvom pôdy. Ako uviedol súd prvej inštancie, žalobkyňa zotrvala na tom, že príčinou škody je iba zosuv pôdy (čo nebolo preukázané), trvala na vyplatení poistnej sumy (teda sumy dojednanej ako maximálny limit plnenia) a nesnažila sa preukázať výšku reálne vzniknutej škody. V konaní nebolo preukázané také poškodenie rodinného domu žalobkyne, ktoré by malo viesť až k jeho zbúraniu (žalobkyňa dom počas konania užíva).

7. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý žalobkyňa v podanom odvolaní nespochybňuje.

8. Odvolací súd sa oboznámil s rozhodnutím MS SR zo dňa 16.05.2019 č. , ktorým MS SR uznalo Technickú univerzitu v X. v súvislosti s podaným znaleckým posudkom za vinnú zo správneho deliktu, a zistil, že toto rozhodnutie vyčíta podanému znaleckému posudku väčšinou formálne nedostatky. Pre konanie podstatný skutkový záver, že škoda na dome žalobkyne vznikla následkom pôsobenia viacerých činiteľov (minimálne zosuvu pôdy a nesprávnej výstavby) ani týmto rozhodnutím nebola spochybnená.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa .

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . V odvolacom konaní žalobkyňa nebola úspešná a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).