Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/48/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Z.. Y. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Š. XXXX/XX, Ľ., právne zastúpenej Mgr. Richardom Mošaťom, advokátom so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 140 000 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Z a m i e t a žalobu.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

III. Nárok na náhradu trov štátu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2013 žiadala zaviazať žalovanú na zaplatenie 140 000 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.2.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania titulom nevyplateného poistného plnenia.

2. V odôvodnení žaloby uviedla, že so žalovanou dňa 12.8.2009 uzatvorila poistnú zmluvu v predmete poistenia nehnuteľnosti, a to rodinného domu s miestom poistenia I. XXXX/XX, X.. Prílohou k tejto zmluve boli aj všeobecné poistné podmienky a podľa 3. hlavy čl. 28 VPP bol rozsah poistného krytia dohodnutý aj na škody spôsobené živelnými pohromami okrem iných aj v dôsledku zosuvu pôdy. Z dôvodu dlhotrvajúcich extrémnych zrážok v noci zo 6. na 7.6.2010 došlo v obci Kapušany k aktivácii prúdového zosuvu pôdy a následne k vzniku škody na poistenom majetku žalobkyne. Žalobkyňa oznámila žalovanej dňa 8.6.2010 vznik poistnej udalosti, ktorej následkom bolo to, že predmet poistenia sa stal závadnou stavbou ohrozujúcou život a zdravie osôb. Dňa 20.7.2010 obec Kapušany oznámila žalobkyni, že nakoľko sa jej rodinný dom nachádza priamo v svahovej deformácii a je stavbou závadnou ohrozujúcou život a zdravie, pristúpi k odstráneniu stavby v zmysle § 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. Dňa 26.7.2010 bolo vydané rozhodnutie o stavebnej uzávere na dobu 5 rokov s dátumom právoplatnosti 16.9.2010. V rozhodnom období bolo vypracovaných niekoľko odborných posudkov, z ktorých vyplynulo, že pokiaľ sa nebudú realizovať rozsiahle a komplexné opatrenia, je vysoká pravdepodobnosť, že v prípade silných dažďov dôjde k ďalším opakovaným zosuvom. Žalovaná dňa 8.10.2010 žalobkyni oznámila, že právo na poistné plnenie jej nevzniklo, pretože na predmete poistenia nevznikla škoda, ktorá by sa rovnala hodnote predmetu poistenia a zároveň, že konečné riešenie ukončenia likvidácie poistnej udalosti bude možné po prijatí odborných záverov podrobného prieskumu ohľadne stabilizácie svahu. Dňa 8.2.2011 žalovaná žalobkyni oznámila, že samotné obmedzenie užívania veci na pôvodný účel nie je v zmysle výkladu jednotlivých článkov všeobecných poistných podmienok škodou na veci ani poškodením, na ktoré sa poistenie vzťahuje.

3. V ďalších dôvodoch žalobkyňa uviedla, že v dôsledku zosuvu pôdy sa predmet poistenia stal závadnou stavbou ohrozujúcou život, voľným okom vidieť pribúdajúce deformačné horizontálne zubovité trhliny v interiéri domu žalobkyne spôsobené nestálym pôdnym podlažím, ktoré sa neustále rozširujú. Podľa geotechnickej správy z februára 2011 sú na predmete poistenia viditeľné vodorovné a šikmé praskliny spôsobené deformačnými poruchami základového podložia, pričom v závere je konštatované, že stupeň rizika bývania v existujúcom dome je vysoký. Súčasťou rodinného domu je aj oporný múr, ktorého jedna časť sa dôsledkom aktivácie posunula cca o 40 cm spolu so schodiskom.

4. Vzhľadom na uvedené má za to, že nárok na poistné plnenie zo strany žalovanej jej vznikol v súlade s čl. 31 ods. 2 všeobecných poistných podmienok, ktoré jej mala žalovaná vyplatiť v lehote 15 dní od skončeného vyšetrovania poistnej udalosti. Žalobkyňa má za to, že za deň skončenia vyšetrovania poistnej udalosti sa považuje deň, kedy jej žalovaná oznámila, že poistné plnenie neposkytne, t. j. listom zo dňa 8.2.2011. Nasledujúcim dňom začala žalovanej plynúť 15 dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 23.2.2011. Žalovaná sa tak dňom 24.2.2011 dostala do omeškania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v danom prípade došlo v mieste poistenia k zosuvu pôdy v dôsledku nadmerných atmosferických zrážok, čo samo o sebe je rizikom dojednaným v poistnej zmluve. Samotný výskyt skutočností náhleho zosuvu pôdy v zmysle jeho pojmového vymedzenia v čl. 2 ods. 5 VPP však nie je jedinou podmienkou vzniku poistnej udalosti v zmysle ustanovení poistnej zmluvy. Podľa čl. 28 ods. 2 VPP sa poistenie vzťahuje na škodu spôsobenú na poistenej budove rizikami modulu poistného krytia dohodnutého v poistnej zmluve.

6. Z uvedeného teda vyplýva, že nepostačuje len samotný výskyt náhleho zosuvu pôdy ale vyžaduje sa vznik škody na poistenej budove práve v príčinnej súvislosti s týmto náhlym zosuvom. Po nahlásení udalosti zo strany žalobkyne došlo zo strany žalovanej k uskutočneniu obhliadky na mieste dňa 22.6.2010 a následne po viacnásobnej komunikácii dňa 20.11.2012. V celom priebehu šetrenia škodovej udalosti nebolo medzi zmluvnými stranami poistnej zmluvy sporné, že v mieste poistenia došlo k výskytu náhleho zosuvu pôdy. Za sporný a za doteraz nepreukázaný žalovaná považuje vznik škody na poistenej veci, resp. jej rozsah. Žalobkyňa argumentovala rozhodnutím obce o stavebnej uzávere, ktorý sa vzťahuje na územie postihnuté zosuvom pôdy. V zmysle ust. § 39d ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. vyplýva, že rozhodnutím o stavebnej uzávere sa zakazuje len stavebná, ale nie iná činnosť, teda sa nezakazuje užívanie už tam existujúcich stavieb. Doposiaľ nie je žalovanej známe, aby bolo nariadené odstránenie stavby podľa § 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na judikatúru zaoberajúcu sa pojmom škody, ktorá za škodu nepovažuje len majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp. majú byť poškodením vynaložené, ale tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Práve s poukazom na tento právny názor žalovaná uvádza, že nie je možné posúdiť, aké majetkové hodnoty bude potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu a či tieto majetkové hodnoty je povinná vynaložiť žalobkyňa alebo iné osoby vzhľadom na možné nedodržanie a nesplnenie preventívno-sanačných opatrení, ktoré vyplynuli z inžiniersko-geologického a hydrogeologického prieskumu z r. 1999.

7. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovanej, oboznámením poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok, rozhodnutím o stavebnej uzávere, správou Ministerstva životného prostredia SR, geotechnickým posúdením, hlásením poistnej udalosti, vyjadrením k žiadosti o poistné plnenie, zápisom z ohliadky, čiastkovou záverečnou prácou z geologických prieskumných prác, znaleckým posudkom č. XX/XXXX Z.. D.G. Q., znaleckým posudkom č. 16 Technickej univerzity v Košiciach, výsluchom znalcov, posudkom D.. Z.. N. N., ako aj jeho výsluchom, geotechnickým posúdením, doplnením k zmenám geotechnického a statického stavu lokality zosuvu, odborným stanoviskom Technickej univerzity v Košiciach č. 11, projektovou dokumentáciou, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 12.8.2009 uzatvorila žalobkyňa so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v predmete poistenia nehnuteľnosti, a to rodinného domu u žalobkyne nachádzajúceho sa na I. I.. Č.. XXXX/XX T. X. v module poistného krytia Standard s uvedením poistných rizík požiar, výbuch, blesk, náraz alebo zrútenia lietadla s posádkou, voda z vodovodného zariadenia, víchrica, krupobitie, ľadovec, krádež vlámaním, vandalizmus po vlámaní, lúpež, náhly zosuv pôdy, zrútenie skál alebo zemín, pád lavíny, stromov, stožiarov a iných predmetov, ťarcha snehu, povodeň, záplava, zemetrasenie, výbuch sopky, náraz vozidla alebo jeho nákladu.

9. Poistná suma bola dojednaná vo výške 140 000 Eur s uvedením, že predmetom poistenia nie sú vedľajšie stavby.

10. Podľa čl.1 bodu 8 všeobecných poistných podmienok sa pod budovou rozumie rodinný dom, byt v bytovom dome, byt v rodinnom dome, chata, nebytový priestor v bytovom dome alebo nebytový priestor v rodinnom dome s viac ako jedným bytom, vrátane všetkých stavebných súčastí, technického, energetického a technologického vybavenia, odkvapových chodníkoch, vonkajšieho schodiska a vonkajších prípojok patriacich výlučne k budove. Budova môže byť dokončená, vo výstavbe, v rekonštrukcii obývaná alebo v rekonštrukcii neobývaná.

11. Podľa čl. 1 bodu 44 sa škodovou udalosťou rozumie udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť a nastala počas trvania poistenia.

12. Podľa čl. 1 bodu 46 VPP technickou hodnotou je východisková hodnota znížená o výšku opotrebenia alebo iného znehodnotenia.

13. Podľa čl. 1 bodu 54 VPP je vedľajšou stavbou: a/ hospodárska budova (kôlňa, stodola, chliev, dielňa, letná kuchyňa a pod.), záhradný prístrešok, altánok, prístrešok na nádoby na odpadky, stavba na chov drobného zvieratstva, vonkajšia pivnica a pod., vonkajší bazén murovaný, sauna, tenisový kurt, okrem trávnatého tenisového kurtu a pod., zásobník plynu, vrátane všetkých stavebných súčastí, technického, energetického a technologického vybavenia vedľajšej stavby a vonkajších prípojok, b/ samostatne stojaca pergola, samostatne stojaci reklamný pútač/tabuľa, slnečné kolektory umiestnené mimo budovy alebo vedľajšej stavby, oplotenie, oplotenie postavené na opornom múre, vrátane hornej časti oporného múru do 80 cm pod oplotením, vybetónované parkovacie plochy, chodníky, zámkové dlažby a pod. pevne spojené so zemou, ktoré sú výsledkom stavebnej činnosti, vonkajšie osvetlenie zabudované v chodníkoch, c/ garáž samostatne stojaca, stojaca vedľa budovy, s ktorou je spojená minimálne jednou spoločnou stenou a nie je nad ňou obytné podlažie, alebo nemá spoločné súvislé zastrešenie s budovou, v radovej zástavbe, v pôdoryse rodinného domu, v pôdoryse vedľajšej stavby, v pôdoryse bytového domu (súčasť rodinného domu alebo bytového domu), garážové miesto/státie, garážový box, d/ tepelné čerpadlo, ak je zároveň taký objekt pevne spojený so zemou, alebo jeho osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

14. Podľa čl. 1 bodu 59 VPP východiskovou hodnotou je suma potrebná na znovuzriadenie alebo obstaranie budovy, vedľajšej stavby alebo vecí rovnakého druhu, rozmerov, množstva a kvality, v danom mieste obvyklá v deň poistnej udalosti.

15. Podľa čl. 1 bodu 65 VPP pod pojmom znovuzriadenie je potrebné považovať opravenie poškodenej budovy alebo vedľajšej stavby alebo veci, resp. ich uvedenie do stavu, v akom boli pred poistnou udalosťou.

16. Podľa čl. 2 bodu 5 VPP zosuv pôdy je prírodnými zapríčinené náhle zosunutie alebo zrútenie pôdy, zeminy alebo skál. Podľa bodu 5.1 sa poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú zosúvaním alebo zrútením pôdy, zeminy alebo skál zapríčinených akoukoľvek ľudskou činnosťou, sadaním pôdy alebo zosuvom pôdy, ktorý sa s ohľadom na situáciu v mieste poistenia dá predpokladať, t. j. jeho výskyt bol častejší ako 1x za 10 rokov pred dátumom vzniku poistnej udalosti.

17. Podľa čl. 11 bodu 6 VPP poisťovateľ vyplatí poistné plnenie vo východiskovej hodnote okrem prípadov, ktoré sú uvedené v čl. 22 ods. 6 a v čl. 31 ods. 18 a okrem plnenia podľa ustanovení 5. hlavy týchto VPP - mod, vtedy vyplatí poistné plnenie v technickej hodnote.

18. Podľa čl. 28 VPP bodu 2 sa poistenie vzťahuje na škodu spôsobenú na poistenej budove alebo poistenej vedľajšej stavby rizikami modulu poistného krytia dohodnutého v poistnej zmluve.

19. Podľa čl. 28 bodu 3 sa poistenie vzťahuje aj na poškodenie alebo zničenie poistenej budovy v príčinnej súvislosti s rizikami poistného krytia a na poškodenie alebo zničenie stavebných súčastí poistenej budovy, pri pokuse o krádež vlámaním alebo krádež prekonaním prekážky.

20. Podľa čl. 31 bod 1 VPP poisťovateľ poskytne poistné plnenie podľa ustanovení tohto článku a čl. 32, ak počas trvania poistenia dôjde k poškodeniu, zničeniu, krádeží alebo lúpeži veci, ktorá je predmetom poistenia alebo k poškodeniu alebo zničeniu poistenej budovy alebo poistenej vedľajšej stavby a príslušné poistenie sa na taký vznik škody vzťahuje.

21. Podľa čl. 31 bodu 2 VPP v prípade poistenia budovy okrem poistenia bytu a nebytového priestoru je výška poistného plnenia jednej poistnej udalosti určená ako súčet súm primeraných nákladov na znovuzriadenie alebo obstaranie poškodených, zničených, ukradnutých alebo ulúpených vecí alebo stavebných súčastí, alebo primeraných nákladov na znovuzriadenie, alebo obstaranie poškodenej alebo zničenej budovy, od ktorých sa odpočíta hodnota zvyškov, maximálne však v rozsahu modelu poistného krytia dojednaného poistnou zmluvou.

22. Podľa čl. 34 bodu 2 písm. g/ sa poistenie nevzťahuje na oporné múry alebo časti oporných múrov, ktoré nie sú súčasťou oplotenia, ak nie je poistenie takejto budovy alebo vedľajšej stavby v poistnej zmluve výslovne dohodnuté.

23. Podľa čl. 34 bodu 3 písm. f/ VPP sa poistenie nevzťahuje na pozemok vrátane rastlín a porastov na ňom rastúcich, na ktorom je poistená budova alebo poistená vedľajšia stavba postavená.

24. V dôsledku dlhotrvajúcich extrémnych zrážok v noci zo 6. na 7.6.2010 v obci Kapušany došlo k aktivácii prúdového zosuvu pôdy a následne malo dôjsť k vzniku škody na poistenom majetku žalobkyne.

25. Dňa 8.6.2010 žalobkyňa oznámila žalovanej vyššie uvedenú poistnú udalosť s tým, že malo dôjsť k poškodeniu oporného múra chrániaceho rodinný dom v predmete poistenia pred zosuvom.

26. Pre účely likvidácie poistnej udalosti žalobkyňa dňa 23.6.2010 odovzdala žalovanej predbežnú správu geológa a dňa 2.7.2010 oznámila, že má dôjsť k vydaniu rozhodnutia o stavebnej uzávere.

27. Dňa 26.7.2010 adresovala žalovanej žiadosť o likvidáciu poistnej udalosti na základe ňou predložených listín.

28. Obcou Tulčík bolo dňa 26.7.2010 s dátumom právoplatnosti 6.9.2010 vydané rozhodnutie o stavebnej uzávere pre územie v lokalite pod hradom na obdobie 5 rokov.

29. Dňa 27.9.2010 žalobkyňa udelila na zastupovanie vo veci likvidácie poistnej udalosti plnú moc H.. N., ktorá vyzvala žalovanú na bezodkladné uskutočnenie všetkých opatrení za účelom vyšetrenia a ukončenia likvidácie poistnej udalosti a vyzvala aj na poskytnutie preddavku na poistné plnenie.

30. Žalovaná dňa 8.10.2010 oznámila, že v súlade s ust. § 788 ods. 1 a 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže vzniknúť právo na plnenie skôr ako vznikne škoda. V prípade poistenia budovy, keď sa jedná o poistnú udalosť je poistné plnenie dané nákladmi na opravu alebo znovuzriadenie poškodených stavebných súčastí. Momentálne nie je možné poskytnúť maximálne plnenie vo výške dojednanej poistnej sumy, nakoľko v zmysle relevantných dokumentov nevznikla na predmete poistenia škoda, ktorá by sa rovnala jeho celkovej hodnote. Poukázala na to, že samotné znemožnenie bývania, resp. náklady na náhradné bývanie ako také nie sú pri poistení budovy na rozdiel od poistenia domácnosti poistením kryté. V prípade stabilizácie svahu by bolo okamžité vyplatenie celej hodnoty domu poskytnutím plnenia bez právneho nároku a z tohto pohľadu je jeho prijatie klientom bezdôvodným obohatením a nie je možné preto uhradiť sumu v hodnote celého domu. Konečné riešenie ukončenia likvidácie bude možné až po prijatí odborných záverov podrobného prieskumu ohľadne stabilizácie svahu.

31. Z geotechnického posúdenia predloženého žalobkyňou z februára roku 2011 (č. l. 34) vyplýva, že neboli realizované hlavné a podstatné sanačné opatrenia podľa projektovej dokumentácie z r. 2002 určujúce spôsob zástavby definovaného v IGHP z roku 1999, a to subhorizontálne odvodňovacie vrty, rigoly a dažďová kanalizácia, drény. Súčasný stav územia je geotechnicky neurčitý a geologický definovaný ako potencionálne zosuvné územie. Pokiaľ by sa uvažovalo s ďalším využitím tohto územia pre zástavbu, je predovšetkým nevyhnutné dokončiť sanačné opatrenia v zmysle projektovej dokumentácie z r. 2002. Pokiaľ tieto realizované nebudú tak je vysoká pravdepodobnosť, že v prípade silných dažďov môže dôjsť k ďalším zosuvom, ktorých smer a tvar je ťažko predpokladať a z tohto dôvodu je vysoké riziko pre postavené objekty rodinných domov, u ktorých stupeň rizika bývania je vysoký.

32. Z predloženej čiastkovej a záverečnej správy z geologických prieskumných správ z júna 2010 (č. l. 56) vyplýva, že sa dňa 7.6.2010 aktivoval rozsiahly planárny zosuv, ktorého príčinou boli extrémne zrážky v období máj až 4.6.2010 s tým, že sa v uvedenej lokalite realizuje orientačný inžiniersko-geologický prieskum čiastočnej svahovej deformácie. Jeho súčasťou boli aj doporučenia smerujúce k zmierneniu následkov svahovej deformácie.

33. Zo správy Ministerstva životného prostredia SR 9.3.2011 (č. l. 31) vyplýva, že dňa 9.2.2011 bola vykonaná obhliadka najrizikovejších havarijných zosuvov v prešovskom a košickom kraji. V dôsledku havarijného zosuvu bolo doposiaľ zbúraných 6 rodinných domov a ďalších 6 čaká na demoláciu. Všetkým rodinám bolo poskytnuté nové bývanie a obec zabezpečila zo združených zdrojov výstavbu bytovky so 6 bytovými jednotkami s tým, že dokončenie stavby je plánované na jún 2011. Zosuvom ohrozených je stále 15 domov, ktoré doposiaľ nevykazujú alebo vykazujú len slabé znaky porušenia a pri použití primeraných sanitačných opatrení by bolo možné zabrániť ich ďalšiemu opatreniu. V nasledujúcom texte bol uvedený zoznam rodinných domov, ktoré sú staticky porušené určené na zbúranie s tým, že na základe listu starostu obce a žiadosti rodiny X. G. X. bol tento zoznam doplnený o majiteľov ďalších 2 domov. Na základe posúdenia statikom, ich domy zatiaľ nevykazujú znaky porušenia, ale sú zosúvajúcim svahom ohrozené a v prípade reaktivácie zosuvu môže dôjsť k ich porušeniu.

34. Zo správy obce Kapušany (č. l. 132) zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že obec začala konanie o odstránenie stavby rodinného dobu u žalobkyne oznámením zo dňa 17.10.2013. Na základe schválenej žiadosti vykonala prvú etapu sanačných prác v zosuvnej lokalite a požiadala ministerstvo aj o dotáciu na vykonanie druhej etapy sanačných prác v roku 2013, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov jej žiadosť nebola podporená. Z uvedeného dôvodu bude žiadať o dotácie na vykonanie ďalších sanačných prác v roku 2014.

35. Zo znaleckého posudku vypracovaného Z.. D. Q. Č.. XX/XXXX vyplýva, že na základe ohliadky rodinného domu dňa 27.3.2014 bolo zistené poškodenie rodinného domu v interiéri 1. nadzemného podlažia v časti styku stropu a steny, kde sú viditeľné trhliny od 5 do 10 mm po celej dĺžke a ďalšie vlásočnícové trhliny sú viditeľné pri oknách, pričom ide o typické trhliny, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnomerného sadania stavieb. Obhliadkou exteriéru nebolo na fasáde rodinného domu zistené poškodenie fasády, a to z dôvodu realizovaného zateplenia z minerálnych dosiek. Oprava poškodenia v zmysle záverov znaleckého posudku spočíva vo vytmelení vzniknutých špár akrylátovým tmelom, vystierkovaním v mieste tmelenia a aplikácie maľby stropu a príslušnej steny. Oprava trhlín v okolí okna spočíva vo vysekaní škár, tmelenie, prestierkovaním v mieste tmelenia, vymaľovaním stien v mieste opravy. Zároveň vyčíslil celkový rozsah opravy na sumu 289,73 Eur. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva možnosť navrátenia rodinného domu do pôvodného stavu bez súčasného uskutočnenia sanačných opatrení podložia, avšak v prípade nezabezpečenia stabilizácie podložia môže dôjsť k ďalšiemu zosuvu. V čase obhliadky bolo poškodenie rodinného domu malé a tieto poškodenia nemali vplyv na budúce užívanie stavby rodinného domu za predpokladu stabilizácie asanácie priľahlého územia, resp. jeho podložia. Zistené poškodenia sú spôsobené výlučne nerovnomerným sadaním stavby ako dôsledok svahových deformácií.

36. Na uvedených záveroch znalec zotrval aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 25.3.2015, kedy potvrdil, že zistené poruchy na stavbe rodinného domu je možné odstrániť navrhnutými opravami v zmysle záverov jeho znaleckého posudku s tým, že zistené deformácie nepredstavovali v čase realizovanej ohliadky ohrozenie stability stavby.

37. Keďže žalobkyňa nesúhlasila so závermi znaleckého posudku vypracovaného Z.. D. Q., súd na jej návrh nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, ktorý súdu dňa 12.7.2016 predložil vypracovaný znalecký posudok. Z jeho obsahu vyplýva, že projektová dokumentácia rodinného domu má 3 verzie s tým, že v prvej verzii sa uvažovalo s prízemným rodinným domom so sedlovou strechou a relatívne malým sklonom, v druhej verzii sa uvažovalo takisto so sedlovou strechou, avšak s väčším sklonom a tretiu verziu vypracoval Z.. J. F. v auguste 2008, ktorá obsahuje aj statické posúdenie stavby, ktoré vypracovala projektová kancelária. Na túto verziu projektu bolo vydané stavebné povolenie a bola aj realizovaná. Vzhľad domu sa výrazne zmenil, sedlová strecha bola nahradená pultovou s menším sklonom a nad prevažnou časťou pôdorysu rodinného domu boli zvýšené obvodové múry a vzniklo 2. nadzemné podlažie s drevenou stropnou konštrukciou. Tretia verzia projektu neobsahuje pôdorys základov, základové konštrukcie preto zrejme zostali rovnaké ako v druhej verzii projektu. Statické posúdenie je popisné a odporúčacie, avšak neobsahuje konkrétne statické výpočty. Reálnou súčasťou rodinného domu je aj rozsiahly oporný múr, ktorý však nie je súčasťou ani jednej verzie projektu.

38. Následne obsahom znaleckého posudku bol popis zistených porúch rodinného domu zistením trhlín na prízemí a poschodí pri strednom nosnom múre s tým, že išlo väčšinou o trhliny vlasové, priebežné, horizontálne medzi stenami a z stropom, resp. sadrokartónovým zníženým podhľadom. Ďalšie vlasové trhliny sú na nosnom murive hrúbky 250 mm pod prievlakom. Tieto majú väčšinou šikmý a stupňovitý priebeh. Šikmé vlasové trhliny sa vyskytujú aj na nosnom murive v kúpeľni a na poschodí v šatníku sa vyskytujú na nosných obvodových murivách horizontálne trhliny. Na keramickej podlahe prízemia sa v línii stredného nosného múra roztvorila škára medzi dlaždicami, resp. medzi dlažbou a soklíkom. V exteriéri je v pravej časti terasy preliačená keramická dlažba, chodníkové dielce po pravej strane oporného múra, terasy sú poklesnutné na stranu od oporného múra. Medzi vyhotovením fotodokumentácie pre znalecký posudok Z.. D. Q. a vyhotovených pre predmetný znalecký posudok nemožno konštatovať, že by došlo k viditeľnému zhoršeniu stavu porúch rodinného domu. Samotnú príčinu zistených porúch znalecký ústav videl v unáhlenosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu pri vydaní stavebného povolenia z dôvodu nezohľadnenia zakladania na zvláštnych staveniskách. Poukázal aj na rozhodnutie o stavebnej uzávere, ktoré nebolo prekážkou pre stavebníka priľahlej parcely č. 1690/56, na ktorej došlo k ukončeniu a zápisu stavby rodinného domu. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že pozemok, na ktorom je umiestnený rodinný dom žalobkyne je charakterizovaný ako zakladanie na zvláštnych staveniskách (zosuvné územie). Navrátenie rodinného domu do stavu bez súčasného uskutočnenia sanačných opatrení podložia možné nie je. Rozostavaný rodinný dom založený na zvláštnom stanovisku je naďalej užívaný rodinou žalobkyne napriek tomu, že nebol skolaudovaný v zmysle stavebného zákona a jeho prevádzková a statická spôsobilosť je znemožnená poruchami podložia rodinného domu, ale aj projektovými chybami a nedostatkami, a to neprispôsobením tvaru základových konštrukcií rodinného domu terennému reliéfu, významným priťažením základov oproti pôvodnému zaťaženiu vychádzajúceho z prvej verzie projektu rodinného domu a výrazného rozdielu medzi zaťažením základov prízemnej a poschodovej časti rodinného domu. Základové pomery pre predmetný rodinný dom bolo potrebné považovať ako zložité a k poruchám rodinného domu s vysokou pravdepodobnosťou mohli prispieť aj realizačné nedostatky, a to nedostatočným zhutnením násypov terasy a nedostatočná úprava podložia pod základovou škárou. Zúbkovité trhliny v okolí stredného nosného muriva v interiéri domu sú s vysokou pravdepodobnosťou spôsobené sadaním stavby. Ak boli základy predmetného rodinného domu realizované podľa výkresu č. 3, pôdorys základov z prvej, resp. druhej verzie projektu, potom základová škára nebola v rastlej zemine, ale v násype; rodinný dom realizovaný podľa tretej verzie projektu podstatne viac zaťažoval základné konštrukcie ako keby bol realizovaný podľa prvej, resp. druhej verzie projektu a pri danom mieste sa spája prízemná a poschodová časť rodinného domu. V menšej miere k trhlinám prispel zosuv svahu a nestále podložie.

39. Súčasťou znaleckého posudku bolo aj určenie všeobecnej hodnoty rozostavaného rodinného domu s rozlíšením na všeobecnú hodnotu neadaptabilných a adaptabilných častí príslušenstva rodinného domu, nákladov na demoláciu vrátane predpokladaného zisku z materiálu.

40. Žalobkyňa s uvedenými závermi znaleckého posudku nesúhlasila a poukazovala na posudok D.. Z.. N. N. k zmenám geotechnického a statického stavu lokality zosuvu, ktorý nesúhlasil so závermi znaleckého posudku Z.. Q. s tým, že nerovnomerné sadanie je predovšetkým reakcia základov s okolitou základovou pôdou na zaťaženie zhodnej konštrukcie. Závažné je, že uvedené trhliny sú na nosných pomerne veľmi tuhých vystužených prvkov, prípadne iba na ich kontaktoch, nosných prvkov a nie s priečkami. Veľmi vážne je, že sú to skoro zúbkovité trhliny, ktoré sú prejavom veľkého pretvorenia tuhého nosného prvku hraničiace s jeho ďalšou použiteľnosťou. Prehliadkou 11.5.2015 konštatoval zväčšenie trhliniek hlavne do ich dĺžky, ktoré zistil ako poškodenie a zdokumentoval fotodokumentáciou a konštatoval, že majú plnú súvislosť s nerovnomerným pohybom domu od zosuvnej činnosti. Jeho obsahom bol aj výpočet sadania pre podložie obvodového pásu základu, zo záverov ktorých vyplýva, že nameraným deformáciám a trhlinkám treba pripísať podstatný vplyv zo zosuvu a oveľa väčší podiel na potrebných opravách uvedením do pôvodného stavu pomocou injektovania podložia na vyrovnanie rozdielov v sadaniach. To znamená, že na to, aby mohol byť dom uvedený do pôvodného stavu a zabezpečiť jeho stabilitu pred hroziacou deštrukciou je potrebné vykonať stabilizačné opatrenia do podložia a okolia domu.

41. Dňa 7.6.2017 bol vypracovaný doplnok k uvedenému posudku, v ktorom D.. Z.. N. N. vyjadril nesúhlas so závermi znaleckého posudku ústavu, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými vykonateľnými výpočtami. Ak sa jedná o statické vyjadrenie alebo k veci mechanicko-fyzikálnej odolnosti, je potrebné hodnotenie s preukázne doloženými a kontrolovateľnými posúdeniami v číselných vyjadreniach síl, napätie odolnosti, tuhosti a pod. Okrem toho, základná zásada zakladania stavieb je, že sa základová škára musí realizovať - umiestniť do rastlých prírodných hornín alebo zemín a túto má prebrať na stavbe statik, geotechnik alebo inžiniersky geológ. Uvedené hodnotenie znaleckého ústavu, že tvary základových konštrukcií rodinného domu sa neprispôsobili terénnemu reliéfu je viac beletristické ako technické. Zmeny v zaťažení na základy neznamenajú chybu, predsa na zaťaženia sa tieto dimenzujú do vyskytujúcich sa základových pôd s rozdielnymi hĺbkami a šírkami tvarov základov so zámerom prenesenia zaťažení s únosnosťou s minimálnymi rozdielmi v sadaní. Násypy nie sú základová pôda, úpravy zhutnením alebo napísané, že bola nedostatočná úprava podložia pod základovou škárou je možné zverejniť do novín, ale technici počítajú a dopĺňajú tvrdenia aspoň orientačnými zákresmi. Z toho dôvodu považuje stanovisko znaleckého ústavu za neprofesionálne a neverifikovateľné. Zároveň bolo predložené geotechnické posúdenie spoločnosti STATIC STUDIO s.r.o. z mája r. 2017, zo záverov ktorého vyplýva, že stav v lokalite pod hradom Kapušany vzniklo najmä nedodržaním a iba čiastočným zrealizovaním navrhovaných sanačných opatrení. Nie je možné v rámci zosuvného územia, ktorého sanácia nebola dodržaná zanedbať stabilitný problém a orientovať sa na posudzovanie existujúcich stavieb iba z hľadiska zakladania a ignorovať indície, ktoré poukazujú práve na CREEP územia. Táto skutočnosť nebola v posudku znaleckého ústavu braná do úvahy ani technicky nijak odôvodnená. Nerovnomerné sadanie objektu je spôsobené jednoznačne zosuvom svahu. Tvrdenie znaleckého ústavu, že prevádzková a statická spôsobilosť je znemožnená poruchami podložia rodinného domu, ale aj projektovými chybami a nedostatkami nie je podložené žiadnym výpočtom, ale iba tvrdením s vysokou pravdepodobnosťou, ktoré nezodpovedá technickej skutočnosti.

42. Na závery predložených odborných posudkov reagoval znalecký ústav predloženým odborným stanoviskom, z ktorého vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii. Keďže pri jeho spracovaní nemal relevantnejšie informácie ako tie, ktoré mal k dispozícii D.. Z.. N. N., od vlastných výpočtov ako zbytočnej duplicity upustil. Z dôvodu objektívnosti sa zameral na poukázanie ďalších možných skutočností, ktoré sa mohli podieľať na poruchách predmetného rodinného domu. Vyhodnotenie základových pomeroch rodinného domu ako zložitých vychádza nielen z vlastných zistení, ale aj konštatovania posudku doc. Z.. N. N.. Žalobkyňa bola pri ohliadke rodinného domu vyzvaná na predloženie všetkých projektových podkladov tak, aby sa znalecký posudok mohol vypracovať čo najobjektívnejšie. Medzi doloženými dokladmi chýbal statický výpočet základov, ktorý nie je podkladom ani predložených odborných posudkov. Znalecký ústav má preto za to, že nikdy vypracovaný nebol, čo naznačuje aj poznámka na výkrese Pôdorys základov a zároveň v nej chýba zmienka o tom, aké parametre má dosahovať zemina v základovej škáre, aby mohla byť požadovaná za vyhovujúcu. S pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno tvrdiť, že predmetný rodinný dom bol založený v zložitých základových pomeroch vyhodnotených ako nedostatočné pre zástavbu, a to bez statického výpočtu základových konštrukcií a návrhu na zlepšenie základových pomerov. Ak by sa zakladaniu predmetného domu venovala aspoň minimálna pozornosť, tak by sa už z údajov dostupných v čase projektovania dalo zistiť, že pozemok rodinného domu sa nachádza na území, ktorý vykazuje svahové deformácie.

43. Jeho obsahom bolo aj vysvetlenie záverov predloženého znaleckého posudku.

44. K neprispôsobeniu tvaru základových konštrukcií terénnemu reliéfu uviedol, že parcela predmetného rodinného domu je v svahovitom teréne, teda pri takomto teréne sú spravidla aj geologické vrstvy šikmé. Podľa doporučení prevzatých do posudku D.. Z.. N. základová konštrukcia rodinného domu mala byť železobetónová. Podľa výkresu pôdorys základov základová konštrukcia je vytvorená zo základových pásov z prostého betónu a základy predmetného rodinného domu majú základovú škáru pre obvodové murivá v rovnakej hĺbke, teda sú navrhnuté tak ako keby predmetný rodinný dom bol postavený v jednoduchých základových pomeroch. Na výkrese základov chýba priečny rez s výškopisom a vyznačenie pôvodného terénneho reliéfu, ktorý by ukazoval, v akej hĺbke je základová škára vzhľadom na pôvodný terén a poskytoval informáciu, či základová škára je v každej časti pôdorysu rodinného dom v potrebnej hĺbke. Vzhľadom na predpokladaný pôvodný reliéf je možné, že v najnižšej časti terénu, na ktorom je rodinný dom vybudovaný, základová škára nie je v potrebnej hĺbke. V každom rohu pôdorysu základov totiž chýba hodnota rastlého a hodnota upraveného terénu nie je popísaná nadmorskou výškou.

45. K záveru významného priťaženia základov oproti pôvodnému zaťaženiu uviedol, že predmetný rodinný dom bol počas výstavby oproti projektu zmenený. Došlo k rozšíreniu poschodia a tým k priťaženiu základov v časti, ktoré sú situované v najnižšej časti terénu. Toto priťaženie nebolo zohľadnené v konštrukcií základov, napr. zväčšenou šírkou základov a tieto zostali ako keby rodinný dom bol budovaný podľa pôvodného projektu.

46. K záveru výrazného rozdielu medzi zaťažením základov prízemnej a poschodovej časti rodinného domu uviedol, že všetky základové pásy pod obvodovými stenami majú okrem rovnakej hrúbky aj rovnakú šírku. Šírka základových pásov nie je odstupňovaná od reálneho zaťaženia. Napríklad užšie vnútorné základy pod murivom medzi vyššou a nižšou časťou rodinného domu sú zaťažené podstatne viac ako širšie základy pod obvodovým murivom nižšej časti rodinného domu. Z toho vyplýva, že rozmery základov neodrážajú skutočné zaťaženie od hornej časti rodinného domu. K záveru nedostatočného zhutnenia násypu terasy uviedol, že preliačená dlažba terasy z priloženého obrázku s vysokou pravdepodobnosťou dôsledkom nedostatočné zhutneného násypu terasy.

47. K nedostatočnej úprave pod základovou škárou uviedol, že nakoľko na výkrese základov chýba výškopis a vyznačenie pôvodného terénu a vzhľadom na predpokladaný nákres pôvodného terénu je možné vopred konštatovať, že časť základovej konštrukcie pod obvodovou stenou popri terase nie je dostatočne uložená v únosnej zemine.

48. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

49. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

50. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

51. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

52. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu dňa 12.8.2009 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX v predmete poistenia rodinného domu nachádzajúceho sa na I. I.. XXXX/XX T. X. s uvedením individualizovaných poistných rizík s tým, že poistenie vedľajších budov dohodnuté nebolo. Na základe uvedeného možno konštatovať, že predmetom poistenia bol v súlade v čl. 1 bodu 8 VPP rodinný dom žalobkyne vrátane všetkých stavebných súčastí, technického, energetického a technologického vybavenia, odkvapových chodníkov, vonkajšieho schodiska a vonkajších prípojok patriacich výlučne k budove okrem vedľajších stavieb definovaných v čl. 1 bodu 54 VPP, teda v danom prípade chodníky, zámkové dlažby umiestnené okolo rodinného domu u žalobkyne, ktoré sú pevne spojené so zemou.

53. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku NS SR zo dňa 6.4.2011 pod sp. zn. 4Cdo/216/2009, v ktorom sa konštatuje, že ak sa účastníci poistnej zmluvy dohodli na poistení rodinného domu, stáva sa samostatne stojaca vedľajšia stavba, ktorá je s ním funkčne spojená predmetom poistenia, len ak sa účastníci poistnej zmluvy výslovne dohodli, že predmetom poistenia je aj táto vedľajšia stavba. Z uvedeného dôvodu je z poistenia vylúčený aj oporný múr nachádzajúci sa okolo rodinného domu u žalobkyne s poukazom na čl. 34 ods. 2 písm. g/ VPP. Poistenie sa taktiež v súlade s čl. 34 ods. 3 písm. f/ nevzťahuje na pozemok, na ktorom je poistená budova postavená. Podľa čl. 28 bodu 2 VPP sa poistenie vzťahuje na škodu spôsobenú na poistenej budove alebo poistenej vedľajšie stavby B rizikami modulu poistného krytia dohodnutého v poistnej zmluve.

54. V zmysle čl. 31 VPP poisťovateľ poskytne poistné plnenie, ak počas trvania poistenia dôjde k poškodeniu, zničeniu, krádeži alebo lúpeži veci, ktorá je predmetom poistenia alebo k poškodeniu alebo zničeniu poistenej budove. Výška poistného plnenia je určená ako súčet súm primeraných nákladov na znovuzriadenie alebo obstaranie poškodenej alebo zničenej budovy okrem bytu a nebytového priestoru, od ktorých sa odpočíta hodnota zvyškov.

55. V danom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že v mieste poistenia zo dňa 6. na 7.6.2010 došlo k zosuvu pôdy v dôsledku nadmerných atmosferických zrážok, čo samo o sebe je poistným rizikom dojednaným v poistnej zmluve.

56. Spornou ostala otázka, či došlo k poškodeniu rodinného domu žalobkyne v dôsledku zisteného zosuvu svahu a v akom rozsahu.

57. Podľa žalobkyne s poukazom na predložené odborné posudky sú zistené poruchy rodinného domu spôsobené nerovnomerným sadaním rodinného domu v dôsledku zosuvu svahu, ktorý nastal zo 6. na 7.6.2010. Bez sanačných opatrení za účelom stabilizácie svahu a podložia rodinného domu nie je možné jeho uvedenie do pôvodného stavu, a preto má nárok na zaplatenie poistného plnenia vo výške dohodnutej ako maximálny limit. Dôsledkom zosuvu pôdy sa rodinný dom žalobkyne stal závadnou stavbou ohrozujúcou život a zdravie a z tohto dôvodu je neobývateľný. Strata statickej spôsobilosti môže ohroziť životy a spôsobiť škody na majetku. Vzhľadom k tomu, že na predmete poistenia došlo k takej zmene, že túto vec nie možné užívať na pôvodný účel, teda bývanie a na tento účel nie je možné ho prinavrátiť do pôvodného stavu, má za to, že v dôsledku predmetnej náhodnej udalosti došlo ku vzniku škody, ktorá znehodnotila predmet poistenia, následkom čoho jej vznikol nárok na dohodnuté poistné plnenie.

58. Podľa žalovanej samotný výskyt skutočnosti náhleho zosuvu pôdy nie je jedinou podmienkou vzniku poistnej udalosti. Poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej budovy v príčinnej súvislosti s rizikami modulu poistného krytia. Za sporný a za nepreukázaný žalovaná považovala vznik škody na poistenej veci. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala rozhodnutím o stavebnej uzávere, týmto sa vymedzuje územie, v ktorom sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebná činnosť iba na nevyhnutne potrebný čas, avšak priamo nezakazuje užívanie už tam existujúcich stavieb. Za podstatné považovala zistenia, že v predmetnej lokalite neboli vykonané preventívno-sanačné opatrenia určujúce spôsob zástavby definované v inžiniersko-geologickom a hydrogeologickom prieskume z roku 1999 a v projektovej dokumentácii z roku 2002. Za podstatné považovala aj vyjadrenie príslušných orgánov na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, z akého dôvodu došlo k povoleniu stavieb, keď neboli realizované preventívno-sanačné opatrenia. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné posúdiť, aké majetkové hodnoty bude potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, či tieto je povinná vynaložiť žalobkyňa alebo iné osoby vzhľadom na možné nedodržanie a nesplnenie vyššie spomínaných preventívno-sanačných opatrení.

59. Z uvedeného dôvodu žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie majúc za to, že v prípade stabilizácie svahu by bolo okamžité vyplatenie celej hodnoty domu poskytnutím plnenia bez právneho nároku a z tohto pohľadu je jeho prijatie klientom bezdôvodným obohatením. Samotné obmedzenie užívania veci na pôvodný účel nie je v zmysle jednotlivých článkov VPP škodou na veci ani poškodením, na ktoré sa poistenie vzťahuje. Z uvedeného dôvodu bol preto nárok žalobkyne na poistné plnenie zamietnutý (list zo dňa 8.10.2010 a 8.2.2011).

60. Zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 9.3.2011 (č. l. 37) vyplynulo, že dom žalobkyne po posúdení statika nevykazoval znaky porušenia, ale je zosúvajúcim svahom ohrozený a v prípade reaktivizácie zosuvu môže dôjsť k jeho porušeniu. Súdu boli predložené posudky odborne spôsobilých osôb v odbore statiky a geotechnického posúdenia majúce charakter odborných vyjadrení v zmysle ust. § 206 CSP, zo záverov ktorých vyplynulo, že zistené poruchy stavby rodinného domu žalobkyne sú výlučne spôsobené zosuvom svahu a bez realizácie sanačných opatrení podložia stavby nie je možné túto uviesť do pôvodného stavu a zabezpečiť jej stabilizáciu pred deštrukciou v prípade reaktivizácie zosuvu. V priebehu konania na návrh žalobkyne bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu poškodenia predmetu poistenia a príčin zistených porúch stavby. V zmysle záverov znaleckého posudku Z.. D. Q. Č.. XX/XXXX zistené deformácie stavby sú dôsledkom jej nerovnomerného sadania v dôsledku zosuvu svahu s tým, že je možné navrátenie stavby do pôvodného stavu aj bez súčasného uskutočnenia sanačných opatrení.

61. Podľa znaleckého posudku č. 16 vypracovaného znaleckým ústavom Technickou univerzitou v Košiciach je prevádzková a statická spôsobilosť rodinného domu znemožnená nielen poruchami podložia, ale aj projektovými chybami a nedostatkami, konkrétne neprispôsobením tvaru základových konštrukcií rodinného domu terénnemu reliéfu, významným priťažením základov oproti pôvodnému zaťaženiu vychádzajúceho z prvej verzie projektu, výrazným rozdielom medzi zaťažením základov prízemnej a poschodovej časti, nedostatočným zhutnením násypu terasy a nedostatočnou úpravou podložia pod základnou škárou, ďalej že základová škára nebola v rastlej zemine, ale v násype a rodinný dom bol realizovaný podľa tretej verzie projektu, ktorý podstatne viac zaťažoval základové konštrukcie ako keby bol realizovaný podľa prvej, resp. druhej verzie projektu upresnenými v odbornom stanovisku číslo 11.

62. V zmysle záverov uvedeného znaleckého posudku v spojení s odborným stanoviskom k poruchám domu najvýraznejšou mierou prispeli projektové chyby a realizačné nedostatky a v menšej miere boli zapríčinené zosuvom pôdy.

63. Súčasťou znaleckého posudku bol aj krycí list rozpočtu v predmete zistenia rozsahu poškodenia a výšky škody v sume 35 839,96 Eur so záverom, že navrátenie rozostavaného rodinného domu do pôvodného stavu bez súčasného uskutočnenia sanačných opatrení podložia možné nie je.

64. Napriek realizovanému výsluchu spracovateľov odborných vyjadrení a znaleckých posudkov sa súdu nepodarilo odstrániť rozpornosť ich záverov ohľadom príčin zisteného poškodenia predmetu poistenia.

65. Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. tendenčnosť záverov vypracovaného znaleckého posudku znaleckým ústavom súd nezistil objektívne skutočnosti, pre ktoré by bol znalec vylúčený a súčasne dospel k záveru, že znalecký posudok v spojení s odborným stanoviskom obsahuje logickú analýzu skutočností, ktoré znalec zistil z vlastného vyšetrovania, z predložených podkladov ako aj skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu a prijatý záver zodpovedal rozboru skúmaných skutočnosti.

66. Zároveň za nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, že znalecký ústav pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z nesprávnej verzie projektovej dokumentácie pri posudzovaní základovej konštrukcie stavby rodinného domu, konkrétne z verzie č. 2, na základe, ktorej sa stavba nerealizovala. Uviedla, že stavba rodinného domu bola realizovaná podľa projektovej dokumentácie Z.. J. F., ktorá bola aj podkladom pre stavebné povolenie.

67. Uvedené tvrdenie je v rozpore s rozhodnutím o vydaní stavebného povolenia (č. l. 213) vydaného ešte dňa 13.11.2007 s dátumom právoplatnosti 22.11.2007 (teda pred spracovaním projektovej dokumentácie Z.. J. F. v auguste 2008), z odôvodnenia ktorého vyplýva, že projekt vypracoval architekt Z.. R. X..

68. Okrem iného z výkresovej časti architektonicko-stavebného riešenia rodinného domu žalobkyne spracovaného Z.. J. F.G. vyplýva, že jej obsahom nie je pôdorys základov, ktorý bol spracovaný iba v rámci projektu novostavby rodinného domu v projekte na územné a stavebné konanie v roku 2007 Z.. R. X., z ktorého znalecký ústav vychádzal pri spracovaní znaleckého posudku.

69. Zároveň zotrval na správnosti záverov, že rodinný dom žalobkyne bol založený na zložitých základových pomerov vyhodnotených ako nedostatočné pre zástavbu a bol vyhotovený bez statického výpočtu základových konštrukcií a návrhu na zlepšenie základových pomerov.

70. Samotné navýšenie kubatúry použitého betónu z dôvodu prehĺbenia základov na základe dodatku zmluvy o dielo (č. l. 504) nie je relevantným dôkazom prehĺbenia základov za účelom zistenia, či uvedená konštrukcia rešpektovala reliéf terénu alebo či šírka základu odzrkadľovala zaťaženie na základové pásy.

71. Pred spracovaním znaleckého posudku bola žalobkyňa vyzvaná na predloženie všetkých podkladov v predmete architektonicko-stavebného riešenia rodinného domu vrátane realizačnej projektovej dokumentácie.

72. V uvedených podkladoch absentoval nielen upravený pôdorys základov v zmysle predloženého dodatku k zmluve o dielo, ale aj statický výpočet základov rodinného domu, ktorý nebol ani súčasťou podkladov odborného vyjadrenia D.. Z.. N. N., ako aj geotechnického posúdenia spracovaného spoločnosťou STATIC STUDIO s.r.o., Prešov. Zároveň poukázal na to, že počas výstavby došlo k zmene stavby oproti pôvodného projektu rozšírením podlažia, čo nebolo zohľadnené v konštrukcii základov, ktoré ostali nezmenené.

73. Odborné vyjadrenia predložené žalobkyňou síce konštatujú nesprávnosť záverov znaleckého posudku spracovaného znaleckým ústavom, avšak ich obsahom nie sú verifikovateľné statické výpočty vyvracajúce správnosť záverov znaleckého posudku vo vzťahu k nedostatkom základovej konštrukcie rodinného domu založeného na zvláštnom stavenisku - zosuvnom území.

74. Obsahom predloženého odborného vyjadrenia (posudku) D.. Z.. N. N. síce sú statické výpočty, ale tieto sa týkajú sa nerovnomerného sadania podložia rodinného domu, avšak nešlo o statické výpočty základovej konštrukcie v čase jej výstavby za účelom posúdenia, či táto zodpovedala požiadavkám zakladania stavby v zosuvnom území a súčasne zohľadňovala zmenu priťaženia základových pásov v dôsledku rozšírenia nadzemného podlažia stavby.

75. Z predloženého odborného posudku D.. Z.. N. N. vyplýva, že tento pri jeho spracovaní vychádzal z projektovej dokumentácie, podľa ktorej základy rodinného domu žalobkyne boli vytvorené zo železobetónových pásov a železobetónovej dosky, avšak z predloženej projektovej dokumentácie, technickej správy spracovanej Z.. J. F., ako aj z rozpočtu v dodatku zmluvy o dielo vyplýva, že základové pásy boli vytvorené z prostého betónu triedy B15, čo zodpovedá aj obsahu rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia.

76. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k poškodeniu rodinného domu v predmete poistenia došlo v príčinnej súvislosti poistnej udalosti zosuvom svahu, je povinná uvedené tvrdenie preukázať, teda na nej a nie na žalovanej je dôkazné bremeno uvedeného tvrdenia.

77. Dôkazným bremenom sa totižto rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie NS SR z 24.6.2010 pod sp. zn. 5Obo/52/2010, uznesenie NS ČR pod sp. zn. 30Cdo/2675/2006).

78. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa v prípade neunesenia dôkazného bremena tvrdenia poškodenia domu výlučne následkom dohodnutého poistného rizika bude znášať nepriaznivý výsledok v podobe neúspechu v spore.

79. Keďže nenavrhla doplniť dokazovanie za účelom odstránenia rozporov ohľadom príčin vzniku zisteného poškodenia domu, súd s poukazom na čl. 15 ods. 2 CSP, podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu vychádzal zo záverov predložených odborných posudkov, ako aj znaleckých posudkov vypracovaných v priebehu súdneho konania.

80. Práve vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vypracovanými odbornými odvolaním a znaleckými posudkami, z ktorých vyplynuli rozporné závery o príčinách poškodenia predmetu poistenia, nebolo spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázané, že k poškodeniu rodinného domu došlo výlučne v príčinnej súvislosti s rizikom poistného krytia ako dôsledok zosuvu pôdy, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

81. V danom prípade by žalobkyňa mala nárok na vyplatenie poistného plnenia, ale len v rozsahu poškodenia rodinného domu v dôsledku zosuvu pôdy s výnimkou zisteného poškodenia vedľajších stavieb, ktoré neboli predmetom poistného vzťahu, ako aj poškodenia oporného múra a pozemku zastavaného rodinným domom z dôvodu výluky poistenia.

82. Znalecký posudok znaleckého ústavu síce obsahoval výšku rozsahu poškodenia, avšak bez špecifikácie sumy poškodenia rodinného domu, nepoistených vedľajších stavieb, ako aj stavieb vylúčených z poistenia.

83. Zároveň z predloženého znaleckého posudku nebolo možné ustáliť, ktoré zo zistených poškodení sú dôsledkom zosuvu pôdy a ktoré dôsledkom zistených projektových a realizačných vád.

84. Napriek tomu, že súd, ako aj žalovaná na uvedené skutočnosti v priebehu súdneho konania poukazovali, žalobkyňa naďalej zotrvala na tvrdení o dôvodnosti jej nároku na maximálny limit poistného plnenia a v tomto smere doplnenie dokazovania nenavrhovala.

85. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nebol ustálený nielen rozsah poškodenia predmetu poistenia v dôsledku zosuvu pôdy, ale ani jeho výška a aj z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

86. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

87. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

88. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

89. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

91. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

92. Keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ustanovenia § 148 O. s. p. (náhrada trov štátu), možno tu použiť len všeobecné ustanovenie § 251 CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy konania, teda aj trovy štátu a tiež ustanovenie § 259 CSP, z ktorého vyplýva, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva aj z čl. 4 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ustanovenie CSP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V zmysle ust. § 251 trovami konania sú aj trovy dokazovania, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním jednotlivých dôkazných prostriedkov v sporovom konaní. Ide predovšetkým o svedočné, znalečné, výdavky tretej osoby podľa § 259 CSP, náklady odborného stanoviska a pod. Aj v takomto prípade trovy dôkazu znáša neúspešná strana sporu.

93. V danom prípade trovy štátu pozostávajú z vyplatenej odmeny znalcom preddavkovane zo štátnych prostriedkov.

94. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257 je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 . Aplikácia ust. § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná.

95. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa súd pre aplikáciu ust. § 257 vo vzťahu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania a trov štátu videl práve v osobitostiach predmetu sporu.

96. Medzi sporovými stranami totižto nebolo sporné, že v rozhodnom období v mieste predmetu poistenia došlo k poistnej udalosti, ale spornou ostala otázka príčiny a rozsahu jeho poškodenia, ktorej vyriešenie záviselo výlučne od posúdenia odborne spôsobilých osôb. Vzhľadom na rozporné tvrdenia sporových strán bez ich vypracovania nebolo možné ustáliť bezprostrednú príčinu vzniku poškodenia, teda ani existenciu príčinnej súvislosti vzniknutého poškodenia predmetu poistenia v dôsledku dohodnutého poistného rizika.

97. Keďže výsledok súdneho sporu výlučne závisel od odborného posúdenia právneho dôvodu jeho predmetu, ide podľa názoru súdu prvej inštancie o dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v okolnostiach prípadu, ktorý odôvodňuje aplikáciu § 257 vo vzťahu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ako aj trovách štátu. Na základe vyššie uvedeného, preto súd o nároku na náhradu trov štátu a náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 257 tak, že sporovým stranám, ako aj štátu nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.