Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sa-7-2020.pdf
PDF · 108.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: X. M. M., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. G. H., bez dokladov totožnosti, trvale bytom Y., v zmysle preskúmavaného rozhodnutia v zastúpení zákonným zástupcom bratom M. X. F., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. G. H., toho času miesto pobytu žalobcu Ú. F. N. F. I., W.A. XX, X., zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 05.02.2020, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA6-47-014/2020-AV zo dňa 21.01.2020, takto
rozhodol:
I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-47-014/2020-AV zo dňa 21.01.2020, týkajúce sa žalobcu: X. M. M., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. G. H., bez dokladov totožnosti.
II./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobca: X. M. M., narodený XX.XX.XXXX, bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.
III./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.02.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA6-47-014/2020-AV zo dňa 21.01.2020, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte“, resp. „ZoPC“) preskúmavaným rozhodnutím podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.07.2020.
2. S napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasil z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca v celom jeho rozsahu nesúhlasil z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie trpí závažnou procesnou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jeho rozhodnutie je zároveň aj nepreskúmateľné. Mal za to, že konanie trpí procesnou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v konaní konal s maloletým účastníkom konania, za ktorého zástupcu považoval jeho plnoletého brata X. F. M., narodený XX.XX.XXXX. Na maloletého žalobcu je však nevyhnutné nazerať ako na maloletého cudzinca bez sprievodu zákonného zástupcu. Jeho vyhostenie, zaistenie a držanie v zariadení pre cudzincov, a to už od začiatku, je v hrubom rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj s článkom 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukazoval na príslušné ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine, v zmysle ktorého rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé a rovnako aj v zmysle ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, konkrétne § 88 ods. 8 a § 127 zákona o pobyte cudzincov. Zdôraznil, že zákon o rodine nepripúšťa ako zákonného zástupcu maloletej osoby jeho plnoletého súrodenca bez toho, aby bolo rozhodnutím súdu ustanovený za jeho zástupcu, respektíve opatrovníka. Policajné orgány mali v predmetnej veci oznámiť nájdenie maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny bez sprievodu zákonného zástupcu žalobcu na území SR orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu. Bez rozhodnutia súdu o ustanovení brata žalobcu za jeho opatrovníka nebolo možné považovať ho za zástupcu maloletého dieťaťa a preto ani nebolo možné konať o jeho zaistení. (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/53/2018). Žalovaný teda vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ustanovenie § 127 ods. 4 ZoPC na prejednávanú vec a rovnako nesprávne aplikoval ustanovenia týkajúce sa zastupovania maloletých detí.
3. Žalovaný mienil vyhostiť maloleté dieťa bez zákonného zástupcu - žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Y. G. H., čím porušil článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý na vec vôbec neaplikoval a zároveň porušil ustanovenie § 83 ods. 8 písm. a) ZoPC a § 88 ods. 8 ZoPC. Napadnuté rozhodnutie vôbec neodôvodnil s ohľadom na najlepšie záujmy maloletého dieťaťa ako účastníka konania, ktorý je týmto rozhodnutím dotknutý a preto neboli naplnené zákonné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Týmto postupom žalovaného sa navyše sťažuje prístup maloletého žalobcu ku konaniu o udelenie azylu, keďže tento na osobnom stretnutí s právničkou Centra právnej pomoci prejavil vôľu požiadať na území Slovenska o udelenie azylu. Pre prijatie jeho žiadosti však bude potrebné požiadať súd o ustanovenie riadneho zástupcu v zmysle zákona o rodine, nakoľko v opačnom prípade nebude Migračný úrad v zmysle zákona o azyle na jeho žiadosť prihliadať pre vadu v zastúpení, ak bude pri podávaní vyhlásenia o azyle zastúpený „iba“ bratom.
4. Žalobca zároveň namietal, že rozhodnutie žalovaného trpí taktiež vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia, pričom stanovil vo výroku rozhodnutia za čas nevyhnutne potrebný na zaistenie maximálnu dobu 6 mesiacov. Žalovaný pritom v napadnutom rozhodnutí neuviedol dostatočne dôkazné prostriedky z ktorých vychádzal pri stanovení dĺžky doby zaistenia a ktorými odôvodňuje svoje právne závery, pretože iba blankytne a formálne uvádza, že bude vo veci vykonávať úkony a bude zabezpečovať materiálny proces vyhostenia. Neuviedol však, aké konkrétne úkony bude musieť zariadenie pre cudzincov vykonať za účelom vyhostenia žalobcu a či je zrealizovanie cesty do Y. v prvom rade bezpečné a možné. V napadnutom rozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednania veci dĺžku stanovenej doby zaistenia žalobcu. Keďže zaistenie žalobcu je predovšetkým neprípustné a neúčelné a v rozpore s Dohovorom navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a zároveň nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
5. Žalovaný rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-47-014/2020-AV zo dňa 21.01.2020 rozhodol o zaistení žalobcu v zastúpení zákonným zástupcom bratom M. X. F., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. G. H., dňom XX.XX.XXXX E. XX:XX M.. podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.07.2020.
6. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca bol dňa XX.XX.XXXX kontrolovaný hliadkou, pričom nevedel predložiť doklady preukazujúce totožnosť a oprávnenosť svojho pobytu na území SR. Dňa 21.01.2020 mu bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- BA6-47-008/2020-AV podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC z dôvodu, že účastník konania má na území SR neoprávnený pobyt, pričom mu nebola stanovená lehota na vycestovanie.
7. V prípade žalobcu nepristúpil k zohľadneniu alternatív zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b), keďže z jeho vyjadrení vyplýva, že je zrejmé, že nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území SR a ani nemá dostatočné finančné prostriedky. Je teda nespochybniteľné, že nemohol by splniť stanovené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ sa týka stanovenej dĺžky zaistenia uviedol, že túto stanovil podľa § 88 ods. 4 ZoPC na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.07.2020. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej správny orgán vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov.
Správny orgán v spolupráci s Ú.S. F. N. F. I. X. bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia SR, pričom sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, nutné k reálnemu vyhosteniu účastníka konania. Ďalej sa bude zabezpečovať materiálne, ako aj personálne zabezpečenie prepravy účastníka konania. Doba zaistenia je z pohľadu správneho orgánu priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu účastníka konania do domovskej krajiny. Počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle § 90 ods. 1 písm. d). Konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom zaistenie účastníka konania pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia SR.
8. Žalovaný rozhodnutím o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-47-008/2020-AV zo dňa 21.02.2020 podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC administratívne vyhostil žalobcu v zastúpení zákonným zástupcom bratom M. X. F., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. G. H., z územia Slovenskej republiky na územie Y. G. H. podľa § 77 ods. 1 ZoPC. S poukazom na § 83 ods. 2 písm. a) a b) ZoPC neurčil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie a podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC uložil účastníkovi konania zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu dva roky s tým, že vylúčil odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu (§ 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.02.2020 navrhol rozhodnutie žalovaného potvrdiť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že dôvodom zaistenia žalobcu bol výkon jeho administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Pokiaľ sa týka poukazovania žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je neúčelné a neefektívne, ako aj nezohľadňuje článok 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa uviedol, že v prípade žalobcu bolo v celom konaní vydávanie sa za maloletú osobu v sprievode svojho staršieho brata iba účelné, klamlivé a zavádzajúce, čo potvrdilo vyšetrenie veku menovaného cudzinca, ktorého sa počas umiestnenia v útvare policajného zaistenia podrobil dňa XX.XX.XXXX Q. A. Y.. D., M., kde z tohto vyšetrenia vyplýva, že nález zodpovedá kostnému veku 19 a viac rokov, čiže je zrejmé, že ide o plnoletú osobu a nie o maloletého bez sprievodu.
10. Žalovaný mal za to, že samotné jeho zaistenie je efektívne, účelné a nevyhnutné, nakoľko žalobca celé konanie zavádzal správny orgán a svoj štatút maloletého chcel zneužiť vo svoj prospech. Sám žalobca nie je schopný opustiť územie Slovenskej republiky, nakoľko aj k prechodu v rámci krajín schengenského priestoru je nutné byť držiteľom dokladu totožnosti. Je neprijateľné, aby sa osoby bez akýchkoľvek dokladov totožnosti a povolenia na pobyt beztrestne a voľne pohybovali po jednotlivých krajinách schengenského priestoru. Počas celého konania klamal o svojom veku, pričom je možné, že celá jeho totožnosť je klamlivá a zavádzajúca.
11. Mal za to, že vyhostenie, respektíve odsun žalobcu je reálny a uskutočniteľný, čoho dôkazom je vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Pokiaľ by bol osobou, ktorej v domovskej krajine alebo v krajine, z ktorej prichádza, hrozilo nebezpečenstvo, tak by o medzinárodnú ochranu požiadal prvú bezpečnú krajinu, do ktorej prišiel. Žalobca však svojvoľne neuviedol krajinu v ktorej chce žiť a ktorá mu má poskytnúť primeranú ochranu. Ako sám uviedol, malo by to byť Taliansko alebo Francúzsko, čo je neprijateľné. Na žalobcu treba hľadieť ako na osobu, ktorá sa počas jeho cesty z domovskej krajiny nachádzala na území viacerých bezpečných krajín, pričom ako človek utekajúci pred ohrozením života by mal byť v pozícii osoby, ktorá je rada, že už jej nehrozí bezprostredné ohrozenie a nie, aby si sama určovala krajinu, v ktorej chce požiadať o ochranu. Sám žalobca v zápisnici uviedol, že z Y. odišiel z dôvodu, že chce pracovať a žiť vo Francúzsku.
12. Zástupca žalobcu doručil súdu podanie zo dňa 24.02.2020 označené ako Doplnenie dôkazov a správnej žaloby a navrhol súdu postup v zmysle § 206 ods. 4 a 5 Správneho súdneho poriadku, nakoľko po vydaní napadnutého rozhodnutia a po podaní správnej žaloby nastali nové skutkové okolnosti. Uviedol, že žalovaný konal so žalobcom ako s maloletým účastníkom konania, za ktorého zástupcu považoval jeho plnoletého brata X. F. M., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 17.02.2020 sa žalobca podrobil vyšetreniu kostného veku, ktoré potvrdilo vek 18 rokov a viac, čím podľa výsledkov vyšetrenia je žalobca plnoletou osobu.
13. Mal zato, že okrem vady v konaní pred súdom spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení účastníctva konania a zastupovania účastníka konania, boli vo veci žalobcu zistené nové skutočnosti zakladajúce dôvod na obnovu konania podľa § 62 Správneho poriadku. Keďže tak žalovaný doposiaľ nespravil, hoci je zrejmé, že má vedomosť o výsledku vyšetrenia kostného veku žalobcu navrhol, aby tak spravil konajúci súd.
14. Zdôraznil, že žalovaný v konaní nemal pochybnosti o veku žalobcu, hoci bol oprávnený podrobiť ho vyšetreniu veku. Napriek tomu ho on samotný považoval za maloletého, no konal s nesprávnym zástupcom. Žalobca nebol konaní vypočutý, konal zaň nezákonný zástupca a aj z toho dôvodu a v súlade s § 206 ods. 1 Správneho súdneho poriadku navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť.
15. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
16. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
17. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
18. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
19. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
20. Podľa § 127 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Za maloleté dieťa koná vo veciach pobytu zákonný zástupca. Maloleté dieťa staršie ako 15 rokov môže konať samostatne vo veciach pobytu na účely štúdia alebo osobitnej činnosti; žiadosť o udelenie prechodného pobytu na tieto účely však musí byť podpísaná zákonným zástupcom maloletého, pričom podpis zákonného zástupcu musí byť osvedčený.
21. Podľa § 127 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, Za maloleté dieťa, ktoré nemá zákonného zástupcu, koná vo veciach pobytu ustanovený opatrovník.
22. Podľa § 127 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar bezodkladne oznámi nájdenie maloletého štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
24. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
25. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
27. Podľa § 16 ods. 1 Správneho poriadku, účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu, a ak je potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka.
28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
29. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
32. Podľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
33. Podľa § 206 ods. 5 Správneho súdneho poriadku, Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.
34. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:
35. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA6-47-014/2020-AV zo dňa 21.01.2020, ktorým žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu v zastúpení zákonným zástupcom bratom M. X. F., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. G. H., dňom XX.XX.XXXX E. XX:XX M.. podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.07.2020 (§ 88 ods. 4 ZoPC) s tým, že ho umiestnil v Ú. X.Č..
36. Rozhodnutím o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-47-008/2020-AV zo dňa 21.01.2020 v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu v zastúpení zákonným zástupcom bratom M. X. F., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Y. G. H. žalovaný v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC administratívne vyhostil žalobcu z územia SR na územie Y. G. H. podľa § 77 ods. 1 ZoPC.
37. V konaní bolo preukázané, že v prípade žalobcu ide v čase rozhodovania súdu o plnoletú osobu. Tento však v konaní o zaistení, ako aj v konaní o administratívnom vyhostení, bol na základe uváženia správneho orgánu zastúpený svojím bratom ako zákonným zástupcom. Žalovaný nemal počas administratívneho konania pochybnosti o veku žalobcu, ktorého považoval, či už v konaní o administratívnom vyhostení, ako aj v konaní o zaistení, za maloletú osobu.
38. V zmysle platnej právnej úpravy koná za maloletého jeho zákonný zástupca, ktorým brat žalobcu nie je, pretože takýmto zástupcom je rodič maloletého. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom ak nerešpektoval v danej veci postup upravený v § 16 ods. 1 Správneho poriadku a § 127 zákona o pobyte cudzincov a nekontaktoval orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu, resp. neustanovil maloletému účastníkovi konania opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní.
39. Odhliadnuc od tej skutočnosti, že v zmysle zákona o rodine zákonným zástupcom maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, resp. iné osoby na základe rozhodnutia príslušného orgánu a iba títo môžu bez osobitného procesného postupu zastupovať maloleté dieťa v konaní, žalovaný napriek zisteniu, že v prípade žalobcu sa nejedná o maloletú osobu nepristúpil k jej prepusteniu zo zaistenia v zmysle preskúmavaného rozhodnutia. Následne bolo na posúdení žalovaného, či naďalej v prípade žalobcu existujú dôvody na jeho zaistenie v zmysle § 88 ZoPC ako účastníka konania.
40. Rovnako žalovaný rozhodnutím o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-47-008/2020-AV zo dňa 21.02.2020 podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC administratívne vyhostil žalobcu v zastúpení zákonným zástupcom bratom podľa § 77 ods. 1 ZoPC.
41. Napriek tej skutočnosti, že žalovaný zistil, že žalobcu nemožno považovať za maloletého nepristúpil k vydaniu nového rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Správny súd má zato, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu z 21.02.2020 nemôže byť podkladom na jeho zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, keďže trpí procesnou vadou spočívajúcou v zastúpení žalobcu (aj napriek tomu, že ide o plnoletú osobu) svojím bratom ako zákonným zástupcom. Navyše žalobca nebol ani v jednom z týchto dvoch konaní vypočutý a poučený o svojich procesných právach a povinnostiach.
42. Správny súd má zato, že držanie žalobcu v zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je nezákonné vzhľadom na procesné pochybenia žalovaného, ktoré mali dopad na zákonnosť samotného preskúmavaného rozhodnutia.
43. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a vzhľadom na to, že po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného sa podstatne zmenili okolnosti veci (nejde o maloletého žalobcu), správny súd podľa § 206 ods. 5 Správneho súdneho poriadku zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-47-014/2020-AV zo dňa 21.01.2020. Zároveň súd za analogického použitia ustanovenia § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku nariadil žalovanému, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.