Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Er-292-2009.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Subarea
4Er/292/2009
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: R. K., nar. X.X.XXXX, E. XXX, XXX XX Z. H. S., o vymoženie 9,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa trovy exekúcie vo výške 42,23 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.11.2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. k. 2007/00363-197 pr., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2007 a vykonateľnosť dňa 17.6.2007.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 30.11.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5710 017138*.
3. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko opakovaným šetrením exekútor zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto podaní si súdny exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 65,01 eur.
4. Podľa § 243b ods. 1 EP exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.
10. Keďže prekluzívna lehote na vymoženie plnenia z exekučného titulu v tomto prípade začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 17.6.2007, a márne uplynula dňa 17.6.2010, čím sa exekučný titul stal neúčinný, súd exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona zastavil.
11. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.
14. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
20. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa §14, § 22, § 25 cit. vyhl.. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. titulom poštovného vo výške 2 eur
3/ DPH z priznanej odmeny a náhrad vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z., § 196 EP) zo sumy 35,19 eur t.j. 7,04 eur.
21. Súd nepriznal trovy, ktoré by mali vzniknúť až po samotnom zastavení exekúcie (exekútorom označené ako „poštovné - vrátenie poverenia“) - náhrada trov predstavuje náhradu toho, čo exekútor v priebehu exekúcie reálne vynaložil, nie náhradu nákladov, ktoré možno vzniknú až po zastavení exekúcie a ktoré možno považovať už len za náklady spojené s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súdnemu exekútorovi tak neboli priznané „budúce výdavky“, a to požadované poštovné za vrátenie poverenia vo výške 1,25 eur ako aj požadované 20 % DPH. Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. - konkrétne § 25 - „v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou“. Vyššie uvedený úkon je nepochybne iba administratívnym úkonom v súvislosti s exekučnou činnosťou a náhrada za tento úkon je zahrnutá už vo vyššie priznanej odmene. K vráteniu poverenia dochádza po zastavení exekúcie a týmto administratívnym úkonom Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani EP, ani vyhláška č. 288/1995 Z. z., napriek tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú zahrnuté už vo vyššie priznanej odmene.
22. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj výdavky na založenie a archiváciu spisu po dobu 10 rokov v sume 8,50 eur vrátane DPH, ktoré subsumoval pod hotové výdavky v zmysle ustanovenia § 22 cit. vyhl. Súd však túto náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože na výkon administratívnych prác sú jednoznačne potrebné aj vyššie uvedené výdavky a náhrad za administratívne práce je podľa § 25 cit. vyhl. zahrnutá už priamo v odmene súdneho exekútora. Uvedené výdavky nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí. Súd preto túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
23. Vzhľadom na skutočnosť že lehota na plnenie z exekučného titulu márne uplynula dňa 17.6.2010, čím sa exekučný titul stal neúčinný, úkony súdneho exekútora, ktoré boli urobené po tomto dátume boli neúčelné a nehospodárne, preto ich náhradu súd nepriznal. Konkrétne sa jednalo o náhradu hotových výdavkov uvedených vo vyúčtovaní súdneho exekútora pod bodmi 3 až 17, nakoľko tu súdny exekútor doručoval písomnosti aj napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom poštovného za úkony v bode 1 a 2 spolu vo výške 2 eur.
24. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie teda súd rozhodol s poukazom na ust. § 200 ods. 1, ods. 2, § 196 a § 197 EP tak, že priznal exekútorovi trovy vo výške 42,23 eur a zaviazal na ich úhradu povinného.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.