Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-45-2020.pdf
PDF · 68.56 KB
Case nature
Subarea
7CoE/45/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, o vymoženie sumy 9,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka so sídlom Stará Ľubovňa, Nám. gen. Štefánika č. 529/4, proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 26.02.2020 č.k. 4Er 292/2009-16 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie.
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
Súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému a povinnému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 42,23 eur a povinnému uložil tieto trovy uhradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej exekučným titulom je rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2007 a vykonateľnosť dňa 27.06.2007. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Prekluzívna lehota na vymoženie plnenia z exekučného titulu v tomto prípade začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. 27.06.2007 a márne uplynula v júni roku 2010, čím sa exekučný titul stal neúčinným. Súd prvej inštancie preto v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
3. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, vo veci sa skúmalo, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to ak exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek v prejednávanej veci mohla prichádzať do úvahy len prvá možnosť, a to zavinenie oprávneného. V danom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie
exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, ovplyvniť nemohol. Preto na náhradu trov exekúcie musel byť zaviazaný povinný.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie vo výške 42,23 eur zaviazať oprávneného. Ako dôvod uviedol, že exekučný titul bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, teda v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. dňom 27.06.2007 a uplynula dňa 27.06.2010. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila.
5. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie je podané neoprávnenou osobou.
6. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Vychádzajúc z tohto ustanovenia súdny exekútor má postavenie účastníka konania iba vtedy, ak sa rozhoduje o trovách exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie sa súdny exekútor nestáva účastníkom konania, a preto nemá ani postavenie oprávnenej osoby na podanie odvolania proti výroku o zastavení exekúcie.
9. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 386 písm. b) CSP odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
10. Čo sa týka výroku o trovách konania, tento je vecne správny. Výrok o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť, nakoľko proti tomuto výroku žiadna oprávnená osoba odvolanie nepodala. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa preto muselo vychádzať iba z dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, ktorým bolo ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie možnosť uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému by prichádzala do úvahy len vtedy, ak zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, čo vyplýva z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko táto podmienka splnená nebola, súd prvej inštancie na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
11. Odvolací súd preto uznesenie vo výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému oprávnenému a povinnému v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli a neúspešný súdny exekútor nemá právo na ich náhradu.
13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).