Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/56/2018

Potvrdené rozhodnutím 8Co/30/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - H., J. XX, zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, p r o t i žalovanému: G. N., nar X.XX.XXXX, bytom Y., U. 6, zastúpený: Mgr. Marcel Kandrík, advokát, so sídlom v Prešove, Grešova 7, o zaplatenie 3.000 eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.02.2020 č.k. 11C 56/2018-144 takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Z. M., P.. XX.X.XXXX, Y. E.

- H., Š. XX, zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, p r o t i žalovanému: G. N., P. X.XX.XXXX, Y. Y., U. X, zastúpený: Mgr. Marcel Kandrík, advokát, so sídlom v Prešove, Grešova 7, o zaplatenie 3.000 Eur a prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou z 28.12.2018 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000 Eur s úrokmi z omeškania 8% ročne z uvedenej sumy od 2.1.2016 do zaplatenia a to na základe písomnej zmluvy o pôžičke z XX.XX.XXXX. V žalobe uviedol, že žalovaný doposiaľ mu uhradil len 4 splátky po 150 Eur a to 12.1.2013, 18.2.2013, 2.4.2013 a 24.5.2013 a jeho dlh predstavuje žalovanú sumu. K žalobe pripojil kópiu tejto zmluvy, podľa ktorej požičal žalovanému 3.600 Eur podľa splátkového kalendára uvedeného v článku 3 bode 4.1 Zmluvy najneskôr do X.X.XXXX.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že od žalobcu prevzal 3.600 Eur na kúpu auta, táto suma bola predmetom Zmluvy o pôžičke uzavretej so žalobcom, ale nie tej, ktorú predložil žalobca. Podľa pravej zmluvy mal totiž pôžičku splatiť do X.X.XXXX. Auto kúpil za 2.700 Eur, pôžičku z finančných dôvodov prestal splácať a následne toto auto odovzdal žalobcovi, ktorý ho predal. Bol preto ochotný žalobcovi doplatiť do sumy 3.600 Eur, po predaji auta ostáva 750 Eur, avšak žalobca predložil zmluvu, na ktorej sfalšoval jeho podpis a dátum splatnosti pôžičky a preto so žalobou nesúhlasil, nakoľko pohľadávka je premlčaná. Doložil facebookovú komunikáciu so žalobcom z X.X.XXXX, v ktorej sám žalobca uviedol, že 3.600 Eur malo byť splatených k X.X.XXXX a doložil aj časť kópie zmluvy o pôžičke, v ktorej lehota splatnosti pôžičky 3.600 eur bola stranami dohodnutá do 1.1.2015.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného považoval jeho tvrdenia za nepravdivé. Uviedol, že návrh písomnej zmluvy o pôžičke dal vytlačiť známemu J. V., ktorý mal k dispozícii tlačiareň a tento návrh preposlal žalovanému, ktorý ho však prosil, aby lehotu splatnosti predlžili o ďalší rok. Žalobca jeho prosbe vyhovel a prepracoval v zmluve len termín splatnosti pôžičky do X.X.XXXX. S týmto textom žalovaný zmluvu prečítal, podpísal a podpis overil u notára. Žalobca predložil aj výpis z mailovej komunikácie so žalovaným, v ktorej menovaný potvrdzoval svoj dlh. V čase od 1.8.2016 do 2.7.2018 viackrát sľuboval žalobcovi úhradu dlhu v splátkach.

4. V duplike na repliku žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca manipuluje s dôkazmi. Označil svedkov, ktorí mu potvrdia, že žalobca predal jeho auto. Poukázal na totožné deformácie v texte oboch zmlúv

(pravej a falšovanej), čo je možné len kópiou pôvodnej zmluvy. Uviedol tiež, že jeho podpis na zmluve predloženej žalobcom nekorešponduje s jeho podpisovým vzorom.

5. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení vyslovil názor, že žalovaný by mal preukázať a predložiť kompletnú zmluvu o pôžičke s termínom jej splatnosti X.X.XXXX a navrhol vypočuť notárku G.. M. N. k osvedčeniu podpisu žalovaného na zmluve.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich písomnými vyjadreniami, kópiami zmluvy o pôžičke, výsluchmi svedkov J. V., O. M., D. U., D. J., písomnou svedeckou výpoveďou Y. Z., elektronickou komunikáciou medzi stranami, odborným vyjadrením znalca JUDr. G. U. č. 21/2019, spisom tohto súdu , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Je nesporné, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi stranami písomná zmluva o pôžičke, ktorou žalobca požičal peňažnú hotovosť žalovanému. V zmluve bolo uvedené, že išlo o sumu 3.600 Eur, hoci žalovaný až na pojednávaní začal tvrdiť, že v skutočnosti reálne žalobca mu požičal len 2.200 eur a zvyšok do 3.600 Eur mali tvoriť úroky. Toto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal.

8. Strany sa tiež zhodli na tom, že zmluvu podpísali a overili podpisy u notárky G.. M. N.. Originál zmluvy o pôžičke však ani jeden z nich nemá k dispozícii, obaja tvrdili, že ich stratili. Medzi stranami je sporný dohodnutý termín splatnosti pôžičky. Žalobca doložil len kópiu zmluvy o pôžičke, v ktorej je uvedený termín splatnosti do X.X.XXXX. V článku 2 bode 2.1 sa uvádza, že žalovaný podpisom potvrdzuje prevzatie čiastky 3.600 Eur a zaväzuje sa túto čiastku vrátiť žalobcovi podľa splátkového kalendára najneskôr do 1.1.2016.

9. V článku 3 bode 3.1. je uvedený splátkový kalendár tak, že dlžník sa zaväzuje splatiť dlžnú sumu formou splátok na konkrétne číslo účtu po 150 eur tak, že prvá splátka je splatná 1.1.2013, druhá splátka 1.2.2013, tretia splátka 1.3.2014, pri štvrtej sú uvedené už len bodky.

10. V žalobcom predloženej kópii zmluvy v texte v bode 2.1. je vynechaná časť textu v slove „splátkového“, konkrétne ide o písmená spla.

11. Žalovaný zase predložil kópiu časti zmluvy o pôžičke úplne totožnej so zodpovedajúcou časťou zmluvy predloženej žalobcom, ktorá sa však končí bodom 2.1, ale v tejto kópii zmluvy o pôžičke je uvedený termín splatnosti pôžičky do 1.1.2015 a čo je dôležité, v jej texte sa vyskytuje tá istá chyba v slove „splátkového“ ako v zmluve predloženej žalobcom. Išlo o kópiu nekompletnej zmluvy o pôžičke, ktorú mu elektronicky zaslal žalobca, čo potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní vo svojej výpovedi.

12. Žalobca na vysvetlenie existencie dvoch zmlúv s inou splatnosťou pôžičky uviedol, že spracoval najprv prvý návrh zmluvy, v ktorej bola uvedená splatnosť 1.1.2015, ktorú však zmenil na naliehanie žalovaného a posunul ju o rok a tvrdil, že až túto druhú zmluvu on aj žalovaný podpísali. Na vysvetlenie tej istej technickej nedokonalosti v texte v oboch rozdielnych kópiách zmluvy uviedol len to, že to bola chyba tlačiarne.

13. Žalobca na pojednávaní uviedol aj to, že prvý návrh zmluvy mu spracoval jeho známy J. V., ktorý mu vytlačenú zmluvu priniesol do jeho prevádzky, ktorý podľa neho mal byť prítomný pri odovzdaní peňazí, podobne ako aj jeho spolukonateľ O. M., ale keďže žalovaný tvrdil, že do X.X.XXXX pôžičku nestihne vrátiť, dohodli sa na zmene termínu splatnosti teda do X.X.XXXX a podľa toho uvedenú zmluvu J. V. aj prepracoval.

14. Nesporná je elektronická komunikácia medzi stranami. V nej žalobca dňa 1.8.2016 uviedol žalovanému, že 3.600 Eur malo byť splatených k 1.1.2015 a že už je 1,5 roka po splatnosti. Žalobca toto tvrdenie vysvetlil tým, že v tom čase bol v zahraničí a žalovaný požadoval od neho doklad o tom, aký má dlh. Žalobca mal v mobile odfotený pôvodný návrh zmluvy s termínom splatnosti 1.1.2015, neuvedomil si, že si dohodli iný termín splatnosti a žalovanému preposlal tento prvý návrh zmluvy.

15. Podľa ďalšej komunikácie strán cez messenger, žalovaný dňa 1.8.2016 oznámil žalobcovi, že 1.500 Eur by mu vedel dať do mesiaca a zvyšok každý mesiac podľa dohody. 12.8.2016 tvrdil, že v septembri

dá žalobcovi celú úhradu alebo polovicu, 2.7.2008 uviedol, že prvá splátka 1.300 eur bude 3-4. budúci mesiac a ďalšia takisto o ďalší, s čím žalobca súhlasil.

16. Žalovaný až na pojednávaní začal tvrdiť, že žalobca mu reálne požičal len 2.200 Eur, zvyšok mali byť úroky a na vysvetlenie rozporu s písomným vyjadrením k žalobe, v ktorom potvrdil prevzatie sumy 3.600 Eur od žalobcu uviedol, že to nebola pravda a že nie je právnik.

17. Žalovaný tvrdil aj to, že za požičané peniaze od žalobcu kúpil ojazdené osobné motorové vozidlo Mercedes A, ktoré neskôr bolo v servise, ktorého spolumajiteľom je žalobca a ten si auto zobral. Potvrdil však, že na dopravnom inšpektoráte bolo toto auto zapísané na žalobcu, ktorý na tom trval s tým, že auto prepíše na žalobcu až keď mu vráti pôžičku. Uviedol tiež, že nemá k dispozícii príslušnú kúpnu zmluvu, ale má svedkov, že auto kupoval pre seba. Žalobca však toto tvrdenie poprel s tým, že auto kupoval on za 1.800 Eur, nepamätal si kde, tvrdil, že má aj kúpnu zmluvu, ale uznal, že nejaký čas toto auto užíval žalovaný na základe ústnej dohody s ním. Na ďalšom pojednávaní však už uviedol, že kúpnu zmluvu nenašiel.

18. Žalovaný po prvom pojednávaní si dal zhotoviť odborné vyjadrenie znalcom z odboru písmoznalectva I.. G. U. pod č. 21/2019. Ten sa mal vyjadriť k pravosti podpisu žalovaného na kópii zmluvy o pôžičke predloženej v tomto spore žalobcom. Ako porovnávací materiál mal znalec podpisy žalovaného z rôznych listín z rokov 2009 až 2016, ktoré mu predložil žalovaný. Podpis na spornej zmluve je však len v tvare parafy bez žiadneho písmena, porovnávacie podpisy predstavovali čitateľné priezvisko žalovaného, teda boli druhovo rozdielne. Znalec preto skonštatoval, že sporný podpis a predložené porovnávacie podpisy sa nezhodujú. Zdôraznil, že len po preskúmaní originálneho dokumentu je možné určiť, či sporný podpis bol skutočne vyhotovený aj na originálnej zmluve a že kópie neumožňujú skúmať znaky pozmeňovania dokumentov technickou montážou dvoch písomnosti napr. prenesením podpisu z inej písomnosti.

19. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pri overovaní podpisu u notárky sa rozhodne nepodpísal len parafou, ale v súlade so svojimi podpisovými vzormi, teda čitateľne priezviskom a že sa tak podpísal tak na zmluve o pôžičke ako aj v osvedčovacej knihe u notárky.

20. K tejto okolnosti bola vypočutá ako svedkyňa D. U. pracovníčka notárskeho úradu G.. M. N., ktorá predložila na pojednávaní k nahliadnutiu aj overovaciu knihu, v ktorej dňa 21.12.2012 je podpis žalovaného pod poradovým číslom 1308, pričom jednoznačne išlo len o tzv. parafu.

21. Svedok J. V., ktorý je priateľom žalobcu potvrdil, že na jeho požiadanie a podľa jeho pokynov spracoval na svojom počítači zmluvu o pôžičke medzi stranami ohľadom sumy 3.500 alebo 3.600 Eur. Pamätal si, že tam boli uvedené nejaké splátky a že splatnosť pôžičky končila konkrétnym dátumom, deň a mesiac si nepamätal, ale pamätal si rok, išlo o rok 2015. Túto zmluvu preposlal žalobcovi, ktorý však neskôr mu oznámil, aby prepísal len rok splatnosti na rok 2016, čo on urobil, zmluvu vytlačil a v dvoch exemplároch priniesol žalobcovi. Nepamätal si, či v tom čase bol tam aj žalovaný.

22. Svedok D. J. pozná obe procesné strany, so žalovaným, ktorý je jeho priateľom sa stretáva už len sporadicky a v minulosti bol kamarátom aj žalobcu, s ktorým však mal neskôr súdny spor, taktiež o vrátenie pôžičky, ktorý svedok prehral. Uviedol, že taktiež si požičal od žalobcu 2.500 Eur, ktorý však trval na tom, aby jeho osobné motorové vozidlo ako zábezpeka bolo prepísané na neho a neskôr toto vozidlo sa predalo. Tvrdil, že napriek tomu, že žalobcovi vrátil takýmto spôsobom 3.000 Eur bol súdom zaviazaný zaplatiť ďalších 3.000 Eur. Uvedený svedok prehlásil, že žalobcu s J. V. zoznámil on a že určite to bolo až po uzavretí zmluvy o pôžičke medzi stranami a že do vtedy sa menovaní nepoznali. Svedok bol prítomný aj pri odovzdaní pôžičky žalovanému, na sumu a ani na termín splatnosti pôžičky si však nepamätal. Potvrdil však, že bol pri kúpe auta značky Mercedes typu A, ktoré kupoval žalovaný za peniaze požičané od žalobcu a že stálo asi 1.800 Eur. Svedok bol pritom, keď žalobca trval na tom, aby toto auto bolo zapísané na neho ako forma zábezpeky a neskôr, keďže auto sa dostalo do servisu žalobcu, žalobca ho odpredal za sumu asi 900 až 1.200 Eur, pričom svedok tvrdil, že bol prítomný aj pri tomto odpredaji.

23. Vypočutý bol aj svedok O. M., ktorý bol bývalým spoločníkom žalobcu. Bol pritom, keď žalovaný prišiel za žalobcom do ich prevádzky za účelom pôžičky na kúpu osobného motorového vozidla značky

Mercedes A čiernej farby. Neskôr svedok videl žalovaného na takom vozidle jazdiť a preto usúdil, že majiteľom tohto vozidla je žalovaný. Bližšie k spornej pôžičke sa vyjadriť nevedel.

24. Na návrh žalovaného súd vyzval na písomnú svedeckú výpoveď Y. Z. žijúceho v U., ktorý je priateľom žalovaného. Ten vo svojej písomnej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol pri kúpe Mercedesu A tmavofialovej farby v nejakej obci pri Bardejove s tým, že auto kupoval žalovaný a prítomný bol aj D. J. a O. U.. Na výšku kúpnej ceny si už nepamätal, vedel o tom, že vyplatenú sumu si žalovaný požičal a napokon uviedol, že spomínané auto sa neskôr pokazilo, žalovaný ho odovzdal do servisu žalobcu a už mu ho nevrátili.

25. Na tomto súde sa viedlo tiež konanie o vrátenie pôžičky 3.000 Eur medzi žalobcom ako veriteľom a D. J. ako dlžníkom pod sp. zn. , doložená bola písomná zmluva o pôžičke uzavretá 20.2.2013, podľa ktorej mala byť pôžička vrátená do 20.4.2013. V danom spore od začiatku žalovaný sa bránil tvrdením o vrátení pôžičky z predaja jeho osobného motorového vozidla s tým, že na požiadanie žalobcu auto formálne previedol na žalobcu ako zábezpeku vrátenia pôžičky. Žalobca však toto tvrdenie poprel, doložil písomnú kúpnu zmluvu ohľadom spomínaného auta z 19.2.2013 (deň pred zmluvou o pôžičke), ktorou mu žalovaný odpredal spomínané motorové vozidla za 3.500 Eur a v zmluve potvrdil, že kúpna cena mu bola vyplatená. Ako držiteľ auta bol na dopravnom inšpektoráte zapísaný žalobca od 20.2.2013, dňa 29.4.2013 bolo vozidlo prepísané na iného držiteľa (krátko po termíne splatnosti pôžičky). V konaní boli vypočutí dvaja svedkovia - kamaráti oboch strán. Svedok E. Y. uviedol, že žalobca požičiaval peniaze a vyžadoval nejakú zábezpeku. Spomínal prípad ďalšieho kamaráta Juraja (dá sa predpokladať že išlo o Juraja (žalobca potvrdil, že išlo o G. N.) a konkrétne uviedol, že menovaný si chcel kúpiť auto, žalobca ho vlastne kúpil pre spomínaného Juraja, ale bolo zapísané na žalobcu. Svedok H. D. sa denne stretával s oboma stranami, nevedel sa vyjadriť k dohodám medzi nimi, ale vyslovil názor, že podľa neho pôžičku Veteráni vrátil z peňazí z predaja auta a dedukoval tak z toho, že žalobca a žalovaný v tom čase spolu podnikali, budovali servis a nemohli by spolu fungovať, ak by pôžička nebola vrátená. Svedok vypovedal aj o tom, že obe strany, žalobca, ale aj žalovaný boli pri predaji spomínaného auta tretej osobe. Súd na prvom pojednávaní rozsudkom č.k. -50 zo dňa 4.4.2017 žalobe vyhovel z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vrátenia pôžičky. Voči rozsudku odvolanie nebolo podané, takže nadobudol právoplatnosť 24.11.2018.

26. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť podľa , teda zo zmluvy o pôžičke. Podľa citovaného ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

27. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že zákon nevyžaduje pre platnosť zmluvy o pôžičke jej písomnú formu, strany však uzavreli zmluvu o pôžičke písomne a preto na akúkoľvek jej zmenu je potrebná písomná forma, čo vyplýva z ustanovenia .

28. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke 21.12.2012, zhodli sa na tom, že písomnú zmluvu podpísali, že v písomnom texte ako predmet pôžičky bola uvedená suma 3.600 Eur a tú sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť ku konkrétnemu termínu. Spor medzi nimi bol predovšetkým ohľadom dohodnutej lehoty splatnosti pôžičky. Problém je v tom, že ani jeden z nich nemá originál zmluvy a predložili len jej kópie, žalovaný len časť kópie danej zmluvy. Podľa kópie zmluvy predloženej žalobcom mal žalovaný najneskôr pôžičku vrátiť do 1.1.2016, podľa kópie zmluvy (jej časti) predloženej žalovaným bol tento termín stanovený do 1.1.2015. Túto časť kópie zmluvy s dátumom splatnosti 1.1.2015 pritom zaslal elektronicky žalovanému sám žalobca.

29. Dohodnutý termín splatnosti pôžičky bol pre tento spor zásadný vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto sporného termínu splatnosti bolo na žalobcovi. V spore o vrátenie pôžičky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol konkrétne finančné prostriedky a že žalovaný svoj dlh riadne a včas nezaplatil a pokiaľ bol dohodnutý konkrétny termín splatnosti, má vo vzťahu k tomu tvrdeniu (tak ako aj k ostatným náležitostiam zmluvy) aj dôkaznú povinnosť. Žalovaný ako dlžník má zase dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu (napr. splnením).

30. Žalobca predložil ako dôkaz kópiu zmluvy o pôžičke so sporným dátumom splatnosti. Ide však o súkromnú listinu, ktorú je potrebné hodnotiť z hľadiska splnenia dôkaznej povinnosti inak ako verejnú listinu. Pri verejnej listine totiž, ak sa popiera jej správnosť, má dôkazné bremeno preukázania jej nesprávnosti ten, kto verejnú listinu popiera. Pri súkromnej listine to však neplatí. Stačí popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdí skutočnosti, ktoré majú byť preukázané súkromnou listinou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.4.2009).

31. Žalobcovi sa však nepodarilo v konaní nepochybne preukázať, že so žalovaným si dohodol splatnosť pôžičky poskytnutej v roku XXXX až do X.X.XXXX.

32. Súčasťou zmluvy bol totiž v bode 3.1 aj splátkový kalendár, dohodnuté boli mesačné splátky po 150 Eur od 1.1.2013, čo by znamenalo, že posledná splátka by bola splatná 1.1.2015, teda tak, ako to tvrdil žalovaný, o čom doložil aj kópiu tejto časti zmluvy. Navyše je zjavné, že obe kópie zmlúv sú úplne zhodné ( v rozsahu predloženej časti žalovaným), iný je len dátum splatnosti a dokonca zhodujú sa aj v nedokonalosti textu v slove „splátkovom“, vynechaním písmen a teda nepochybne boli okopírované z toho istého dokumentu. Na jednej z kópii však bol technicky zmenený dátum splatnosti.

33. Úplne zhodná chyba v texte nevytlačením konkrétnej časti jedného slova svedčí o tom, že táto chyba tlače bola na origináli zmluvy, ktorá bola odkopírovaná. Jedna kópia zodpovedala originálu a na druhej bol technicky zmenený dátum splatnosti. Žalovaný však žiadnu falošnú kópiu zmluvy nevyrobil, súdu predložil len tú časť kópie zmluvy, ktorú mu elektronicky zaslal žalobca. Logicky pri závere že jedna z kópii zmluvy bola falošná, na otázku kto mal záujem predložiť súdu nepravú zmluvu vychádza, že to bol žalobca. Navyše svedok V. vypovedal, že prvú zmluvu, ktorú napísal so splatnosťou v roku 2015 len elektronicky preposlal žalobcovi (teda ju nevytlačil), čo by znamenalo, že na tejto zmluve by nemohla byť spomínaná chyba spôsobená tlačiarňou. Keďže však tá istá chyba v nej bola, súd neuveril výpovedi svedka a tým ani žalovanému. Nevierohodnosť svedka V. bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou J., ktorý uviedol, že V. so žalobcom zoznámil on sám až po uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke.

34. Za dôležitú skutočnosť pri hodnotení dôkazov súd považuje aj to, že sám žalobca v komunikácii so žalovaným dňa X.X.XXXX uviedol, že 3.600 Eur malo byť splatených X.X.XXXX a v nasledujúcej správe z toho istého dňa uviedol, že je už 1,5 roka po splatnosti.

35. Bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že skutočne so žalovaným si dohodol splatnosť pôžičky do 1.1.2016 tak ako to tvrdil. Dôkazné bremeno v tomto smere však neuniesol. Súd vychádzal zo záveru, že účastníci zmluvy si dohodli splatnosť pôžičky do 1.1.2015 tak ako to tvrdil žalovaný a čo vyplynulo aj v kontexte s ďalšími dôkazmi popísanými v predchádzajúcej časti rozsudku. Nedá sa nepoukázať ani na to, že aj dohodnutý splátkový kalendár v zmluve po 150 Eur mesačne od X.X.XXXX nasvedčuje tomu, že posledná splátka vychádza na X.XX.XXXX, teda v súlade s tým ako bola stanovená splatnosť pôžičky najneskôr na 1.1.2015 a nie až na X.X.XXXX, pretože v takomto prípade splátkový kalendár by bol v rozpore so spomínanou lehotou splatnosti.

36. Súd následne sa zaoberal tým, či neskôr po uzavretí písomnej zmluvy o pôžičke nedošlo k jej zmene ohľadom splatnosti pôžičky. Nasvedčovala tomu elektronická komunikácia strán z 2.7.2018, v ktorej žalovaný navrhol splátky po 1.300 Eur od nasledujúceho mesiaca, s čím žalobca súhlasil.

37. Aj keď zákon nestanovuje povinnú písomnú formu zmluvy o pôžičke, pokiaľ účastníci zvolia jej písomnú formu, ako tomu bolo aj v tomto prípade, potom aj jej zmena musí mať písomnú formu. Vyplýva to z kogentnej právnej úpravy . Najnovšia judikatúra smeruje k tomu, aby sa favorizoval záujem zmluvných strán a aj ústna forma zmeny písomnej zmluvy predstavuje v zmysle nej platný právny úkon, pokiaľ nie je namietaná jeho relatívna neplatnosť (napr. nález Ústavného súdu ČR z 12.7.2011). Žalovaný však v písomnom vyjadrení z 30.9.2019 (č.l. 87) namietal neplatnosť dohody zmene zmluvy uvedenej v ústnej alebo elektronickej forme. Pre každý písomný právny úkon vrátane jeho zmeny je nevyhnutný podpis účastníkov dohody o zmene právneho úkonu a ten nepochybne pri elektronickej komunikácii, ku ktorej došlo medzi stranami, chýbal (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.1.2009).

38. Súd teda vychádzal zo záveru, že strany sporu dohodli pôžičku so splatnosťou 1.1.2015, žalobca nepreukázal inú lehotu splatnosti a ani platnú dohodu zmene zmluvy, čo znamená, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne.

39. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20191201>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

41. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. V danom prípade trojročná premlčacia doba uplynula 1.1.2018 (počítaná od 1.1.2015) a keďže žaloba bola podaná až 28.12.2018, z dôvodu premlčania súd žalobu zamietol.

43. Ostatnými spornými okolnosťami sa súd už nezaoberal. Sporná je totiž aj výška požičanej sumy, započítanie pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške hodnoty motorového vozidla, ktoré mu zabavil žalobca a následne predal.

44. Súd nezistil dôvod pre vyhodnotenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi, takéto posúdenie je možné len pri výnimočných okolnostiach konkrétneho prípadu, čo však súd v tomto spore nezistil. Žalobca mal byť dostatočne opatrný a ustriehnuť si včasné podanie žaloby a nespoliehať na sľuby žalovaného o vrátení pôžičky.

45. Súd na záver dodáva, že pri hodnotení všetkých dôkazov, ktoré posudzoval vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru o nevieryhodnosti aj ďalších tvrdení žalobcu svedčiacich o jeho minimálne amorálnom správaní. Súd totiž neuveril jeho tvrdeniu o tom, že bol vlastníkom motorového vozidla značky Mercedes, o ktorom vypovedal žalovaný, keďže z výpovedi svedkov mal za preukázané, že ho kúpil žalovaný. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o opaku a aj ním potvrdená skutočnosť, že toto auto užíval žalovaný, vedie k záveru, že jeho majiteľom bol žalovaný. To, že ako jeho držiteľ bol na dopravnom inšpektoráte zapísaný žalobca je irelevantné, takýto zápis má len evidenčný charakter. Z dôkazov vykonaných v spore , pritom vyplynulo, že žalobca bežne postupoval tak, že pri požičiavaní peňazí motorové vozidlo dlžníka zapísal ako formu nejakej zábezpeky na dopravnom inšpektoráte na seba, čo vyplynulo konkrétne z výpovede svedka Y., ktorý dokonca spomenul prípad žalovaného. Žalobca najprv na pojednávaní tvrdil, že má aj písomnú kúpnu zmluvu preukazujúcu to, že spomínané motorového vozidlo Mercedes kúpil on sám, na ďalšom pojednávaní však súdu oznámil, že zmluvu nemá, nevedel uviesť kde a od koho vozidlo kúpil. Do celej mozaiky prípadu zapadá tvrdenie žalovaného, že zápis na dopravnom inšpektoráte bol vykonaný na požiadanie žalobcu ako nejakej formy zábezpeky, čo potvrdil aj svedok Veteráni, ktorý bol pri tejto dohode.

46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a . V spore bol žalovaný úspešný a preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania, pretože nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne a to napriek tomu, že žalovanému možno vytknúť jeho správanie, ktorým opakovane ubezpečoval žalobcu o vrátení pôžičky. Táto skutočnosť však v porovnaní so skutočnosťou, že žalobca v zásadných veciach vypovedal nepravdivo a dokonca predložil súdu nepravú zmluvu o pôžičke je malicherná a absolútne vylúčila úvahu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.