Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: P. O., Z.. XX. X. XXXX, B., F. XX/XXXX, X. X - J., Č. J., zast. advokátom Mgr. Janem Boučkem, Opatovická 1659/4, Praha, Česká republika, proti žalovanej: Slovenská J., I.. F. G. Q., Š. X, B., o náhradu škody podľa , na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 2. novembra 2017 č. k. - 111, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.202,88 eur s 5,05 % úrokami z omeškania od 13. 7. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napadnutý rozsudok sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ohľadom sumy prevyšujúcej 4.202,88 eur s prísl. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 237.405 Sk (7.880,40 eur) z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Colný úrad Žilina rozhodnutím o zaistení tovaru č. XXX/XX-X zo dňa 13. 10. 1997 zaistil 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc, pričom colné orgány hodnotu tohto tovaru stanovili sumou 237.405,- Sk. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia colný úrad uviedol, že dňa 13. 10. 1997 vstupoval do colného priestoru hraničného priechodu Q. nákladný automobil s prívesom s českými Š. H. XX-XX, XX-H.-XX. Vodič F. A. pri vstupe na územie SR cez hraničný priechod Q. vyhlásil službu konajúcemu colníkovi, že nákladný automobil spolu s prívesným vozíkom je prázdny a chce pokračovať v ceste do Maďarska. Predložil doklady od automobilu a tiež potvrdenie od Českých colných orgánov o tom, že z ČR vystupoval automobil prázdny. Pri kontrole bolo zistené, že na ložnej ploche automobilu sa nachádza 44 ks vriec naplnených 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc. Vodič F. A. nevedel o pôvode, hodnote a vlastníkovi tovaru podať žiadne informácie a taktiež nevedel predložiť doklady o tomto tovare. Dňa 28. 10. 1997 podali žalobca ako vlastník tovaru a X. Q. (vlastník a prevádzkovateľ nákladného automobilu) proti rozhodnutiu o zaistení tovaru č. 497/97-3 zo dňa 13. 10. 1997 námietku, v ktorej uviedli, že žiadna z osôb P.Z. O., X. Š. T. F. A. nemali v úmysle porušiť colné predpisy a k celej udalosti došlo v dôsledku omylu, resp. nešťastnej náhody, lebo P. O. likviduje svoj sklad a uložil tovar, ktorý ako jediný ostal tento tovar nepredaný, do nákladného priestoru vozidla a vozidlo aj s tovarom zaparkoval u jeho vlastníka X. Š. a na tovar v ňom zabudol. Následne dňa 12. 10. 1997 prevzal vozidlo V. F. A. a odišiel s ním do zahraničia, aby tam naložil tovar bez toho, aby sa presvedčil, či je úložný priestor prázdny. O námietke rozhodlo

Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím o odvolaní č. 10235/97 zo dňa 28. 11. 1997 tak, že napadnuté rozhodnutie Colného úradu Žilina potvrdilo. Dňa 28. 5. 1998 vydal Colný úrad Žilina rozhodnutie č. , ktorým uznal F. A. vinného z colného priestupku nezákonného dovozu tovaru a uložil mu ochranné opatrenie zhabanie tovaru, konkrétne 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že vodič F. A. vstupoval do colného priestoru hraničného priechodu Q. s nákladným automobilom s prívesom s českými Š. H. XX-XX, XX-H.-XX, pričom pri vstupe na územie SR cez hraničný priechod Q. vyhlásil službu konajúcemu colníkovi, že nákladný automobil spolu s prívesným vozíkom je prázdny a chce pokračovať v ceste do Maďarska. Predložil doklady od automobilu a tiež potvrdenie od Českých colných orgánov o tom, že z ČR vystupoval automobil prázdny. Pri kontrole bolo zistené, že sa na ložnej ploche automobilu nachádza 44 ks vriec naplnených 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc. Vodič F. A. nevedel o pôvode, hodnote a vlastníkovi tovaru podať žiadne informácie a taktiež nevedel predložiť doklady o tomto tovare. Konajúci orgán z uvedených dôvodov dospel k záveru, že sa vodič dopustil colného priestupku nevedomou nedbanlivosťou. Ďalej colný úrad v odôvodnení poukázal na to, že žalobca ako vlastník zhabaného tovaru sa na predvolanie na konanie o colnom priestupku nedostavil a nedostavil sa na neho ani jeho právny zástupca, napriek riadne vykázaného predvolaniu. Žalobca sa ako vlastník tovaru proti rozhodnutiu č. zo dňa 28. 5. 1998 odvolal. Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím o odvolaní č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 7. 8. 1998 odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Žalobca podal dňa 19. 10. 1998 na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Colného úradu Žilina č. zo dňa 28. 5. 1998 a Colného riaditeľstva SR č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 7. 8. 1998. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. zo dňa 18. 5. 2012 zrušil rozhodnutie o odvolaní č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 7. 8. 1998 a vec vrátil Colnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku sa Finančné riaditeľstvo SR (právny nástupca Colného riaditeľstva SR) odvolalo. O odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp.. zn. zo dňa 13. 12. 2012 tak, že napadnutý prvoinštančný rozsudok potvrdil. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 55475/2013 zo dňa 8. 10. 2013 zrušilo rozhodnutie Colného úradu Žilina č. zo dňa 28. 5. 1998 a vec vrátilo Colnému úradu Žilina na nové prejednanie a rozhodnutie. Colný úrad Žilina rozhodnutím č. 1096031/1/100735/2014 zo dňa 25. 2. 2014 konanie zastavil z dôvodu, že objektívna jednoročná lehota na prejednanie priestupku uplynula a tým zodpovednosť za priestupok zanikla. Z výpovede vodiča F. A.J. zo dňa 13. 10. 1997 súd prvej inštancie zistil, že jeho šéf P. O. mu povedal, aby si prišiel po vozidlo, doklady a povolenky a aby si pripojil vlek. Dal mu peniaze na cestu a následne išiel natankovať, kde zistil, že v aute nie je technický preukaz. Preto išiel domov a telefonoval šéfovi, ktorý mu povedal, aby si vzal druhé vozidlo. Na parkovisku si vzal druhé vozidlo a cestou zobral na jazdu dvoch kamarátov a potom išli priamo na hranice. Na hraniciach sa ich colník pýtal, či je prázdny, na čo odpovedal, že áno. Colník mu preto vypísal potvrdenku, že vozidlo je prázdne. S lístkom išli smerom na Slovensko, tam sa postavil do pruhu pre prázdne vozidlá. Keď prišiel colník odovzdal mu potvrdenie, že ide prázdny. Na to mu colník požiadal, aby otvoril vozidlo a keď tak urobil, zistil, že sa tam nachádza tovar. Ďalej F. A. uviedol, že nie je zamestnancom firmy P. O., uvedenú jazdu uskutočnil z dôvodu, že ho o to, aby išiel pre tovar do Budapešti, požiadal P. O.. Následne po vykonaní colnej kontroly volal vlastníkovi vozidla s tým, že čo to znamená, ktorý mu na to povedal, že je to v ... a že sa má vrátiť späť do ČR, nakoľko si myslel , že je ešte na Českej strane. Napokon vodič Michal Kropáč vo svojej výpovedi uviedol, že kľúče od prvého vozidla, ktorým mal pôvodne ísť, mu odovzdal O. a kľúče od druhého (vozidlo kontrolované na colnom priechode) vozidla mu odovzdal F. B., ktorého meno mu povedal žalobca.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Medzi stranami v spore nebolo sporné, že v žalobcom namietanom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a rovnako medzi stranami v spore nebolo sporné, že tovar, ktorý bol žalobcovi zhabaný, t. j. 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc bol na územie Slovenskej republiky dovezený nelegálne s tým, že vodič, ktorý ho previezol, sa k pôvodu tovaru jeho vlastníkovi nevedel vyjadriť, nevedel o ňom nič uviesť a zároveň nemal žiadne doklady k tomuto tovaru preukazujúce jeho hodnotu, ani čokoľvek iné. Samotný žalobca sa v priestupkovom konaní v rámci svojej obrany vyjadril tak, že na tovar v aute zabudol. Z vykonaného dokazovania mal súd bezpečne preukázané, že žalobca svojím konaním, keď zadržaný tovar sám do vozidla uložil a tým ako sám uviedol, že na tovar v ložnom priestore nákladného vozidla vo vzťahu ku ktorému dal vodičovi F. A. pokyn, aby s ním opustil územie Českej republiky a išiel s ním cez územie Slovenskej republiky do Maďarska, zabudol, pričom o umiestnení zadržaného tovaru do ložného priestoru vozidla neupozornil ani samotného vlastníka vozila z dôvodu, že na to nevidel dôvod, si sám zavinil, že bol tovar dovezený na územie Slovenskej republiky zadržaný ako nelegálne dovezený.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sám zavinil, že došlo k zaisteniu a následnému zhabaniu ním označeného tovaru. Inými slovami vyjadrené, nebyť žalobcovho „zabudnutia“ 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc v ložnom priestore vozidla, ktoré vyslal mimo územia Českej republiky, nedošlo by k zadržaniu a zhabaniu uvedeného tovaru. Navyše žalobca nepreukázal, že mu škoda v ním vyčíslenej výške skutočne aj vznikla. Žalobca výšku škodu odvíjal od colnej hodnoty zadržaného tovaru, ktorú určili colníci a nie s prihliadnutím na ním predložené doklady, ktorými preukazoval cenu zadržaného tovaru, za ktorú ho mal nadobudnúť. Žalobca sa počas colného konania bránil tým, že tovar sa dostal na územie Slovenskej republiky omylom a že nebol určený na vývoz ani na predaj na území Slovenskej republiky, preto je nedôvodná argumentácia žalobcu, že ním uvedená výška zohľadňuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok a ktorá je obvyklá predajná cena tovaru. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno teda uzavrieť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie všetkých predpokladov na založenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle , keď neosvedčil existenciu škody v žalovanej výške a ani príčinnú súvislosť medzi namietanými nezákonnými rozhodnutiami žalovaného a škodou. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t. j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a žalobca nepreukázal všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody súčasne, nemôže existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody resp. nemajetkovej ujmy a nezákonnými rozhodnutiami. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu, vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na to, že právoplatné rozhodnutia Colného úradu v Žiline, resp. Colného riaditeľstva SR z 28. 5. 1998, resp. zo 7. 8. 1998 boli zrušené pre nezákonnosť, ale tovar (15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc) mu nebol vrátený. Týmito nezákonnými rozhodnutiami žalobcovi vznikla škoda vo výške 237.405 Sk (7.880,40 eur). Za túto škodu zodpovedá štát v zmysle Z listinných dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že štát (Colný úrad Žilina) predmetný nezákonne zaistený tovar predal dňa 3. 11. 1998 kupujúcemu F. V. za cenu 126.616 Sk. Žalovaná tak nielenže žalobcu poškodila zhabaním a nevrátením tovaru, ale naviac sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila o sumu 126.616 Sk. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že pre určenie hodnoty veci je rozhodujúce, za akú cenu sa táto vec v danom mieste a čase predáva (tzv. trhová cena). V tejto súvislosti žalobca v odvolaní uviedol: „Žalobca má za to, že určil cenu tovaru správne, pretože „colná hodnota tovaru“ vyjadruje cenu v mieste a čase obvyklú (tzv. trhovú cenu), ktorá vychádza zo štatistických a iných ekonomických údajov, z ktorých vychádzajú aj colné orgány. Tieto colné orgány za obvyklú (trhovú) cenu určili čiastkou 237.405 Sk podľa colného sadzobného zaradenia: 62046990, t. j. vo výške 7.880,40 eur.“

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala na to, že prvotnou a bezprostrednou príčinou vzniku škody bola tá skutočnosť, že sa predmetný tovar dostal zavinením žalobcu nelegálne na územie Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že pojem „colná hodnota tovaru“ je pojem používaný výlučne pre účely colného konania (ako prostriedok na stanovenie výšky cla a DPH).

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

7. Obe nezákonné rozhodnutia, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, boli vydané v roku 1998, teda za účinnosti Vec preto treba po právnej stránke posúdiť podľa (prechodné ust. ).

8. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nimi, 4/ zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom (, ). V prejednávanej veci bolo vykonaným

dokazovaním preukázané, že Colný úrad Žilina rozhodnutím z 28. 5. 1998 č. P 4913/1196-1/97/040 uznal F. A. vinným z colného priestupku podľa , keď menovaný porušil colné predpisy spôsobom uvedeným v tohto zákona a súčasne týmto rozhodnutím Colný úrad Žilina rozhodol o zhabaní tovaru (44 ks vriec a 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc) s tým, že vlastníkom zhabaného tovaru sa stala Slovenská republika. Na odvolanie žalobcu Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo 7. 8. 1998 č. 7241/98-3819/98/1 uvedené rozhodnutie Colného úradu Žilina potvrdilo. Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (nástupca Colného riaditeľstva SR) zo 7. 8. 1998 rozsudkom z 18. 5. 2012 č. k. 2S 69/2007- 99 uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie. Na odvolanie Finančného riaditeľstva SR Najvyšší súd SR rozsudkom z 13. 12. 2012 sp. zn. spomenutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Následne Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím z 8. 10. 2013 č. 55475/20103 rozhodnutie Colného úradu Žilina z 28. 5. 1998 č. zrušilo a vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Colný úrad Žilina napokon konanie zastavil z dôvodu, že uplynula jednoročná lehota na prejednanie priestupku.

9. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie Colného úradu Žilina z 28. 5. 1998 č. ako nezákonné príslušný orgán zrušil. Vzhľadom na to sa vlastníkom zhabaného tovaru nemohla stať Slovenská republika, ktorá ho teda ani nebola oprávnená následne predať tretej osobe. Vlastníkom zhabaného tovaru tak zostal žalobca. V konaní nebolo sporné, že Michal Kropáč predmetný tovar neprihlásil pohraničnému colnému orgánu a nepredložil ho spolu s dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi, čím postupoval v rozpore s ust. Došlo teda k porušeniu colných predpisov v zmysle Tá skutočnosť, že Colný úrad v Žiline v odôvodnení rozhodnutia z 28.5.1998 uviedol, že vodič vozidla sa dopustil colného priestupku nevedomou nedbanlivosťou, nemení nič na tom, že colný priestupok bol spáchaný. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. 5. 2012 č. k. - 99 zrušil rozhodnutie Colného riaditeľstva Žilina (jeho nástupcom sa stalo Finančné riaditeľstvo SR) zo 7. 8. 1998 nie z dôvodu, že by sa priestupok nestal, ale výlučne z procesných dôvodov (viď str. 6, 7 odôvodnenia uvedeného rozsudku). Najvyšší súd SR však v odôvodnení rozsudku z 13. 12. 2012 sp. zn. okrem iného uviedol: „ V nadväznosti na uznanie viny F. A. z priestupku (bez uloženia sankcie a pri konštatovaní nevedomej nedbanlivosti priestupcu) je výrok o zhabaní dovezeného tovaru vo „všeobecnom záujme“ bez uvedenie dôvodov v prvostupňovom rozhodnutí nepreskúmateľný a uvedený nedostatok neodstránil ani odvolací orgán. Okolnosti prípadu tak, ako sú uvedené vo výpovedi priestupcu, vodiča motorového vozidla, nevylučujú tvrdenia žalobcu, že tovar bol uložený - uskladnený v motorovom vozidle, ktorý patril inému majiteľovi a tento dal príkaz k použitiu vozidla na cestu do SR. Odvolací súd dospel k záveru, že výsluchom majiteľa vozidla bolo možné overiť dôvody, pre ktoré bol tovar prevezený na územie SR a vyvrátiť alebo potvrdiť okolnosti tvrdené vodičom vozidla, že o tovare vo vozidle nemal vedomosť, resp. že sa vývoz uskutočnil bez vedomia majiteľa tovaru, podľa tvrdenia žalobcu „omylom“. Rozhodnutie žalovaného postráda zdôvodnenie zhabania tovaru aj z hľadiska posúdenia podľa v spojitosti s zákona o priestupkoch, t. j. z hľadiska proporcionality uloženého ochranného opatrenia.“

10. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je teda zrejmé, že Colný úrad Žilina a ani Colné riaditeľstvo SR si nezadovážili podklady potrebné na rozhodnutie o tom, či možno dovezený tovar zhabať a neposúdili, či hodnota tovaru nie je v nepomere k povahe priestupku ( v spojení s ). Za tohto stavu nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že žalobca sám zavinil, že došlo k zhabaniu predmetného tovaru a že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Je nepochybné, že medzi nezákonným rozhodnutím o zhabaní predmetného tovaru, v dôsledku čoho bol tento tovar následne predaný tretej osobe a vznikom škody na strane vlastníka tohto tovaru - žalobcu, je bezprostredná a priama príčinná súvislosť. Je totiž logické, že ak by nebolo vydané rozhodnutie o zhabaní predmetného tovaru, tento tovar by nemohol byť predaný inému a mohol byť vrátený žalobcovi.

11. Možno teda zhrnúť, že v konaní bola preukázaná existencia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím tak, ako sú uvedené v ods. 8. Pokiaľ ide o výšku škody, odvolací súd je zhodne so žalovanou toho názoru, že pri vyčíslení výšky škody nemožno vychádzať iba z tzv. colnej hodnoty tovaru, pretože colná hodnota tovaru má význam iba pre účely colného konania a nie je možné použiť ju ako základ pre vyčíslenie výšky škody spôsobenej predmetným nezákonným rozhodnutím. Škoda spôsobená predmetným nezákonným rozhodnutím sa bude rovnať trhovej cene zhabaného tovaru, teda cene, za ktorú by sa tento tovar dal predať v danom mieste a čase

(rok 1998, Slovensko - Kysuce). Na č. l. 93 spisu je založená kúpna zmluva z 3. 11. 1998, ktorou Colný úrad Žilina predal kupujúcemu F. V. okrem iného aj predmetné dámske elastické lýtkové nohavice, pričom zo zoznamu na č. l. 94 vyplýva, že cena bola dojednaná sumou 8 Sk za 1 kus, takže pri počte 15.827 nohavíc ich cena predstavovala sumu 126.616 Sk, čo je 4.202,88 eur ( 15.827 x 8 = 126.616 Sk ). Odvolací súd je toho názoru, že práve cena 8 Sk za 1 kus predmetných nohavíc je ich trhovou cenou, pretože bolo preukázané, že za túto cenu boli tieto nohavice reálne predané v roku 1998 a to práve na mieste, kde došlo k ich zhabaniu, teda na Kysuciach (kupujúci F. V. mal bydlisko v K., t. j. na Kysuciach).

12. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.202,88 eur z titulu náhrady škody. Odvolací súd súčasne priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanej doručená dňa 12. 1. 2015. 6 - mesačná lehota uvedená v ust. uplynula dňa 12. 7. 2015 a žalovaná sa dostala do omeškania prvým dňom po uplynutí tejto lehoty, teda dňom 13. 7. 2015. K tomuto dňu boli úroky z omeškania vo výške 5,05 % p. a. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že záväzkový vzťah medzi stranami vznikol po 1. 2. 2013 ( nar. vlády č. ). Povinnosť žalovanej plniť totiž vznikla až 13. 7. 2015.

13. Z uvedeného vyplýva, že žaloba nie je dôvodná v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy prevyšujúcej 4.202,88 eur. Preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa

14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže každá zo strán mala vo veci čiastočný úspech a neúspech. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).