Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: K. U., B.. XX.X.XXXX, X. V. X/XX, Z., právne zast.: JUDr. Dušan Szabó - advokát, so sídlom Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: AGROTISA spol. s.r.o., IČO: 31 708 803, so sídlom Boľská cesta 1, Kráľovský Chlmec, o zaplatenie 4.838,56 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.838,56 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne

- zo sumy 2.419,28 Eur od 1.1.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 2.419,28 Eur od 1.1.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 4.838,56 Eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 31.12.2015 nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajal žalovanému poľnohospodárske pozemky v k.ú. W. S. v celkovej výmere XX,XXXX ha na dobu 5 rokov a žalovaný za zaviazal mu platiť ročný nájom vo výške 2.419,28 Eur splatný do 31.12. kalendárneho roka. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil za rok 2016, keď za nájom nezaplatil do 31.12.2016 a za rok 2018, keď za nájom nezaplatil za rok do 31.12.2018. K žalobe priložil nájomnú zmluvu, výzvu na zaplatenie dlžného nájomného za rok 2016 s podacím lístkom a splnomocnenie pre právneho zástupcu.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný riadne a včas odpor, v ktorom citoval , v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“) a uviedol, že nájomná zmluva je v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami, nakoľko žalobca ako prenajímateľ nie je väčšinovým spoluvlastníkom všetkých prenajímaných pozemkov, a preto neuznáva jeho nárok v plnom rozsahu. Navrhol platobný rozkaz zrušiť a dodal, že verí sa mu podarí vyriešiť spor so žalobcom dohodou.

3. K odporu sa vyjadril žalobca replikou, v ktorej uviedol, že predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky v celkovom rozmere 24,1928 ha ornej pôdy v k.ú. W. S., ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 nájomnej zmluvy. Ide o viacero samostatných nehnuteľnosti. Žalovaný v podanom odpore neuvádza také konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala pravdivosť jeho tvrdenia, napríklad u nehnuteľnosti číslom listu vlastníctva, parcelným číslom, druhom pozemku, výmerou a spoluvlastníckym podielom iného podielového spoluvlastníka. Žalovaný nepriložil konkrétny list vlastníctva, preukazujúci tieto tvrdenia,

čím by spochybnil odôvodnenosť uplatneného nároku. Žalovaný ďalej v podanom odpore neuznáva uplatnený nárok v plnom rozsahu. Neuvádza však v akom rozsahu tento nárok uznáva resp. v akej výške, aby sa nemuseli dokazovať skutočnosti, ktoré nie sú medzi stranami sporné. Z podaného odporu podľa neho vyplýva, že v časti uplatnený nárok uznáva. Podľa žalobcu, žalovaný nepodložil svoje tvrdenia žiadnym konkrétnym dôkazom. Z uvedených dôvodov žalobca trvá na žalobe v celom rozsahu.

4. Následne bol žalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril k replike žalobcu, pričom žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril.

5. Strany boli následne vyzvané, aby sa vyjadrili, si súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca nesúhlasil s takýmto postupom súdu a navrhol, aby súd na pojednávaní prečítal predložené listinné dôkazy a vypočul žalobcu. K vyjadreniu pripojil prílohy nájomnej zmluvy. Tie spolu s výzvou doručil súd žalovanému. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, navrhol vypočuť strany sporu a dodal, že zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach.

6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu. Nevykonal výsluch žalovaného, nakoľko žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, netrval na jeho výsluchu a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomností. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

7. Strany sporu uzavreli dňa 31.12.2015 nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej žalobca prenajal žalovanému poľnohospodárske pozemky v k.ú W. S. v celkovej výmere XX,XXXX ha na dobu 5 rokov s ročným nájomným vo výške 2.419,28 Eur, ktoré je splatné do 31.12. kalendárneho roka. Prílohou nájomnej zmluvy sú presne špecifikované poľnohospodárske pozemky, ktoré žalobca prenajal žalovanému. Podľa príloh zmluvy žalobca je vo väčšine prípadoch väčšinovým vlastníkom, pričom žalobca prenajímal aj pozemky, ktorých nie je väčšinovým vlastníkom za sumu vo výške prislúchajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný nezaplatil žalobcovi za rok 2016 a 2018, čo žalovaný vo svojich vyjadreniach nepoprel. Rovnako nepoprel, že predmetné pozemky užíval. Žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného, avšak žalovaný dlžnú sumu nezaplatil. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplýva, že žalovaný do podania žaloby na súd nemal žiadne výhrady k uzavretej zmluve.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

9. Podľa v znení neskorších predpisov - o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.

10. Podľa , , , pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

11. Podľa , zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ako aj všetky úkony s ňou súvisiace musia mať písomnú formu. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový spoluvlastnícky podiel, má len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon.

12. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

14. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. V danom prípade ide o zmluvný vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia a , nakoľko ide o vzťah medzi fyzickou osobou nepodnikateľom a právnickou osobou podnikateľom, ktorého predmetom je nájom poľnohospodárskych pozemkov.

16. Povinnosťou žalobcu pre úspech v konaní bolo preukázať, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca prenajímal žalovanému dohodnuté pozemky, pričom žalovaný mu dohodnuté nájomne nezaplatil.

17. Nakoľko žalovaný namietal neplatnosť danej nájomnej zmluvy podľa a , povinnosťou súdu bolo vyporiadať sa s otázkou platnosti predmetnej zmluvy. Súd preskúmal žalovaným namietanú neplatnosť a konštatuje, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je platná.

18. Podľa žalovaného nájomná zmluva svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom tým, že žalobca prenajímal pozemky, ku ktorým nemal väčšinový vlastnícky podiel a zároveň ani súhlas väčšinových vlastníkov na takýto nájom. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, lebo z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon umožňuje aj menšinovým spoluvlastníkom prenajímať ich spoluvlastnícky podiel s tým, že mu z toho vznikajú práva a povinnosti len vo vzťahu k jeho spoluvlastníckemu podielu. Žalobca teda prenajímal žalovanému pozemky, ktorých je väčšinovým spoluvlastníkom a pozemky, ktorých je menšinovým spoluvlastníkom len za cenu pomernú vo vzťahu k veľkosti jeho vlastníckeho podielu. Keďže žalobca prenajímal pozemky ku ktorým mal menšinový vlastnícky podiel za sumu vo výške prislúchajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, nemožno hodnotiť predmetnú zmluvu ako obsahom či účelom odporujúcu zákonu alebo obchádzajúcu zákon alebo takú, ktorá sa prieči dobrým mravom.

19. Vo vzťahu súd uvádza, že dané ustanovenie zákona stanovuje prípad tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Jej podstata a odlíšenie od absolútnej neplatnosti právneho úkonu okrem iného spočíva v tom, že relatívnej neplatnosti sa musí dotknutá strana dovolať, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada a skúma súd z úradnej povinnosti, teda bez toho, aby sa jej niekto dovolával. Relatívnej neplatnosti sa môže domáhať len ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba). Účelom je umožniť väčšinovým spoluvlastníkom rýchlo efektívne rozhodovať o hospodárení s vecou bez toho, aby si museli žiadať súhlas menšinových spoluvlastníkov a zároveň ich chrániť pred neoprávneným hospodárením so spoločnou vecou zo strany menšinových spoluvlastníkov. Ide o prípad relatívnej neplatnosti, ktorý reguluje vzťah spoluvlastníkov, a ktorej sa musí väčšinový spoluvlastník dovolať, inak bude úkon menšinového spoluvlastníka platný. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tejto relatívnej neplatnosti sa môže dovolávať len väčšinový spoluvlastník, ktorým žalovaný nie je. Na základe uvedeného považuje súd namietanú neplatnosti zmluvy za neúčinnú.

20. K platnosti predmetnej zmluvy je zároveň vhodné poukázať na nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

21. Za dôležité súd považuje spomenúť, že žalovaný namieta zaplatenie dlžnej sumy, až po podaní žaloby na súd. Do momentu doručenia platobného rozkazu voči predmetnej zmluve nemal evidentne

žiadne námietky, od zmluvy neodstúpil, nevypovedal ju. Zmluvu a jej platnosť spochybňuje až keď zistil, že sa žalobca domáha splnenia zmluvného záväzku žalovaného súdnou cestou.

22. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmluvy súd v neposlednom rade dodáva, že ak by súd aj určil, že zmluva je neplatná, nasledovala by povinnosť zmluvných strán vrátiť si vzájomné plnenia. To znamená, že nájomca by musel vrátiť prenajaté pozemky a prenajímateľ by musel vrátiť zaplatený nájom. V danom prípade by žalovaný ako nájomca musel vrátiť prenajaté poľnohospodárske pozemky s úžitkami, bez povinnosti žalobcu ako prenajímateľa vrátiť nájomné, nakoľko nájomné nebolo žalobcovi zaplatené. Z vykonaného dokazovania a tvrdenia strán možno usúdiť, že žalovaný užíva resp. užíval prenajaté pozemky. V takom prípade má rovnako žalobca právo požadovať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenie z neplatného právneho úkonu). Bezdôvodné obohatenie v danom prípade predstavuje výšku - cenu nájmu alebo cenu obvyklú za podobný nájom. Súd chcel tým poukázať na to, že aj v prípade úspešnej námietky neplatnosti zmluvy by nezanikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu. Evidentne by žalovaný musel zaplatiť žalobcovi sumu vo výške dlžného nájmu, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nepoukázal na to, že by mal platiť nižšiu sumu, a zároveň ani žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by mal platiť nižšiu sumu.

23. Súd k tomu dodáva, že pri rozhodovaní je viazaný žalobným návrhom, nie je však viazaný právnym dôvodom vzniku pohľadávky, dlžnej sumy. Je tomu tak, lebo v opačnom prípade, ak by súd z dôvodu neplatnosti zmluvy žalobu zamietol, podnecoval by tým vznik ďalšieho sporu, ktoré by sa týkalo tých istých strán, toho istého predmetu, zrejme aj tej istej sumy, čo by bolo v rozpore so zásadou rýchlej a účinnej ochrany práv strany sporu ako aj zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania.

24. V závere teda súd konštatuje, že žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť, lebo vykonanými dôkazmi preukázal súdu, že medzi stranami sporu bol zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca ako prenajímateľ si splnil svoje zmluvné povinnosti spočívajúce v poskytnutí pozemkov, pričom žalovaný ako nájomca pozemky užíval bez, aby mu za ne riadne zaplatil nájomné. Na druhej strane žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal súdu, že nebolo jeho povinnosťou žalobcovi zaplatiť, že nárok žalobcu je nedôvodný.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.838,56 Eur.

1. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

2. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

3. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

4. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlžné nájomné za rok 2016 ku dňu splatnosti do 31.12.2016 vo výške 2.419,28 Eur a nájomné za rok 2018 ku dňu splatnosti do 31.12.2018 vo výške 2.419,28, dňami nasledujúcimi po splatnosti (1.1.2017 a 1.1.2019) sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa , lebo žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.