Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/9/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2024, v trestnej veci proti Zinivii Yatsiuk, obžalovaného pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 08.12.2023 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa , ods.2 zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B..

Podľa a podľa Tr. zák., , Tr. zák., , Tr. zák. a , Tr. zák. obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., E., u k l a d á trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 08. decembra 2023 sp. zn. uznal obžalovaného A. B. za vinného z trestného činu kvalifikovaného ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.j/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 22.02. 2023 v čase okolo 13,00 hod. v úmysle získať pre seba finančnú výhodu vo výške 800,00 € nedovolene pomáhal pri prechode cez územie F. G. piatim osobám štátnej príslušnosti F. H. G. B. F., nar. XX.XX.XXXX, H. F., nar. XX.XX.XXXX, H. H. A., nar. XX.XX.XXXX, I. J., nar. XX.XX.XXXX, H. H. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorí nie sú občanmi F. G., ani nemajú na území F. G. trvalý pobyt, a to tým spôsobom, že po tom, čo tieto osoby v presne nezistený deň v mesiaci február 2023 prekročili F. – K. I. mimo hraničný prechod, tieto osoby na doposiaľ neznámom mieste vo vnútrozemí K. naložil do osobného motorového vozidla zn. K. X s L. evidenčným číslom M. XXXXX s VIN: N., imatrikovaného v L., F. farby, s cieľom ich previesť cez územie F. G. ďalej do štátov Európskej únie, pričom predmetné vozidlo, ktorého vodičom bol obžalovaný A. B., bolo dňa 22.02.2023 v čase okolo 13,00 hod. na čerpacej stanici OMV v O. – P., na ulici D. kontrolované hliadkou D. K. L. L. A. O., pri ktorej bolo zistené, že sa jedná o cudzích štátnych príslušníkovu bez dokladov, ktorí nevedeli hodnoverne preukázať svoju totožnosť, na základe čoho bol obžalovaný A. B. v čase o 13,00 hod. obmedzený na osobnej slobode, čím takto za odplatu v celkovej výške 800,00 € pre piatich príslušníkov F. H. G., ktorí nie sú občanmi F. G. alebo osobami s trvalým pobytom na území F. G., pomáhal pri ich prechode cez územie F. G..

Za to bol obžalovanému podľa § 355 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 36 písm. /, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest vyhostenia z územia F. G. na dobu 10 (desať) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí, a to osobného motorového vozidla zn. K. X, striebornej farby, s L. evidenčným číslom M. XXXXX, VIN: N., spolu s osvedčením od vozidla, kartou od vozidla, vrátane jedného kľúča a mobilný telefón zn. F., IMEI: XXXXXXXXXXXXXX/XX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX so SIM kartou, bez udania kódu na odomknutie.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, okresný prokurátor podal odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa napadá len vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, nakoľko podľa jeho názoru súdom uložený trest odňatia slobody je neprimerane mierny a tým aj nezákonný. Okresný prokurátor vyslovil názor, že pri ukladaní tohto trestu u obžalovaného v danom prípade neboli splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, a preto súdom uložený trest nemožno považovať za zákonný.

Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, bol obžalovaný napadnutým rozsudkom uznaný vinným zo žalovaného skutku a súd mu za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu uložil okrem iného nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so zaradením pre účely výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému uložil aj trest vyhostenia a trest prepadnutia veci.

Súd svoje rozhodnutie pri ukladaní druhu a výmery trestu odôvodnil aj s prihliadnutím na ustanovenie § 34 a nasledujúce Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., no najmä § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., pričom za použitia vyššie uvedených ustanovení považoval súd s poukazom na všetky okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery obžalovaného, na možnosť jeho nápravy a okolnosti prípadu mimoriadne zníženie trestu za opodstatnené a trest vo výmere dvoch rokov nepodmienečne za dostatočný. Súd zároveň pri zaradení obžalovaného pre účely výkonu trestu použil ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a zaradil ho do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V zmysle citovaného ustanovenia trest má plniť vo vzťahu k spoločnosti ochrannú funkciu a okrem prvku represie má obsahovať aj prvok individuálnej prevýchovy a generálnej prevencie. Trestné právo charakterizuje ochrannú funkciu ako krajný prostriedok ochrany spoločnosti pred konaniami, ktorých protispoločenský charakter je najzávažnejší. Zákonodarca zároveň ustanovil, že úlohou preventívnej funkcie je ochrana spoločnosti z hľadiska predchádzania páchaniu trestných činov a činov inak trestných, pôsobením trestu na konkrétneho páchateľa (individuálna prevencia) a zároveň prostredníctvom tohto páchateľa na celú spoločnosť a na potencionálnych ďalších páchateľov (všeobecná, generálna prevencia).

V ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. je vyjadrená zásada individualizácie trestu, podľa ktorej pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V súvislosti so zásadou vyjadrenou vo vyššie uvedenom ustanovení

okresný prokurátor uviedol, že zastáva názor, že v danom prípade súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 4, no najmä § 39 ods. 1 Tr. zák.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu totižto odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a že účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, čo v danom konkrétnom prípade podľa názoru okresného prokurátora splnené nebolo.

Podľa názoru okresného prokurátora mimoriadnou okolnosťou nie sú v danom prípade osobné a rodinné pomery obžalovaného, ale ani okolnosti prípadu, spočívajúce v tom, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, poukazujúc na spôsob spáchania činu a priznanie sa k spáchaniu skutku.

Vo vzťahu k celkovému trvaniu väzby obžalovaného, na čo súd poukazuje, je potrebné uviesť, že táto nebola v prvom rade neprimeraná a nebola spôsobená orgánmi činnými v trestnom konaní a celé prípravné konanie aj vzhľadom na kvalifikáciou skutku a trest, ktorý obžalovanému hrozil, prebehlo v primeranom čase a bez akýchkoľvek prieťahov. Navyše skutočnosť, že v danej veci doba trvania väzby presiahla desať mesiacov, bola v istej miere ovplyvnená aj správaním sa obžalovaného, ktorá v priebehu prípravného konania napriek priznaniu sa obžalovaného k spáchaniu skutku, nedôvodnými podaniami - sťažnosťami a ďalšími návrhmi vrátane návrhu na postup podľa v podstate sám nedôvodne predlžoval celkovú dĺžku trestného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný prokurátor vyslovil názor, že v rámci trestného konania neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali a odôvodňovali postup súdu pri ukladaní druhu a výmeru trestu za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ktoré by navyše existovali v čase rozhodovania o treste.

V tomto smere je potrebné poukázať na postoj obžalovaného k žalovanému skutku, ktorý v rámci prípravného konania, napriek využívaniu opravných prostriedkov, v konaní pred súdom sa k skutku priznal. Z napádaného rozsudku nie je navyše ani zrejmé, na základe akých relevantných skutočností súd posúdil, že vzhľadom na pomery páchateľa a okolnosti prípadu je postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. opodstatnený a obmedzil sa iba na jeho tvrdenie o osobných a majetkových pomeroch.

Nemožno sa stotožniť ani s názorom prvostupňového súdu, že dôvodnosť aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zák. opodstatňuje jednak spôsob spáchania skutku, priznanie obžalovaného, ako aj to, že doposiaľ nebol súdne trestaný, a že iný trest odňatia slobody by bol neprimerane prísny. Obžalovaný nepochybne konal s vedomím, že na území Slovenskej republiky sa po nelegálnom prekročení hranice dopustí trestného činu, pričom sám potvrdil, že za prevoz ilegálnych migrantov mal sľúbenú finančnú odmenu a pre tento účel si zakúpil aj motorové vozidlo. Aj z uvedenej skutočnosti preto nemožno vylúčiť, že v prípade ak by nedošlo k jeho zadržaniu, by sa trestnej činnosti dopúšťal opätovne. Tu je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o závažnú trestnú činnosť, kde je v rámci generálnej prevencie potrebné postihovať takéto konania prinajmenšom trestami dlhšieho trvania, tak aby sa v budúcnosti zamedzilo obdobným konaniam aj zo strany iných páchateľov.

Súd mal teda podľa názoru okresného prokurátora obžalovanému uložiť podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a zaradiť ho do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. S ostatnými výrokmi o uložených trestoch okresný prokurátor vyslovil, že sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný prokurátor uviedol, že vzhľadom na osobu obžalovaného, predovšetkým s poukazom na závažný spôsob konania, charakter a druh trestnej činnosti súd pri určovaní výmery trestu nepostupoval v súlade s vyššie citovanými zásadami ukladania trestov a obžalovanému uložil trest neprimerane mierny, ktorý okrem iného nedostatočne vyjadruje nielen morálne odsúdenie obžalovaného, ale neplní z hľadiska svojho účelu funkciu individuálnej a generálnej prevencie na ochranu spoločnosti zameranú na ochrane hraníc F. G..

Na základe vyššie uvedeného preto v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd po uznaní viny u obžalovaného za žalovaný zločin, kde je zákonodarcom stanovená trestná sadzba sedem až desať, uložil obžalovanému najmiernejší možný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd postupom podľa , zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a v zmysle uložil obžalovanému zákonný a primeraný trest.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého rozsudku a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je v celom rozsahu dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, a to v rozsahu podaného odvolania okresným prokurátorom, ktoré smerovalo len proti výroku o treste odňatia slobody, dospel k záveru, že súd prvého stupňa evidentne pochybil, pokiaľ pri ukladaní tohto trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.

v ustanovení umožňuje uložiť páchateľovi trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom v prípade, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd zato, že by použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Z vyššie citovaného ustanovenia nepochybne je zistiteľné, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v podstate vo výnimočných prípadoch, a to za splnenia aspoň jednej zákonodarcom uvádzanej podmienky, teda ak existujú okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa.

Okolnosťami prípadu možno považovať také skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Okolnosti prípadu môžu byť aj znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

V teraz posudzovanom trestnom prípade obžalovaného odvolací súd nezistil, poukazujúc na vyššie uvedené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, aplikujúc zníženie trestu vzhľadom na okolnosti prípadu. Práve naopak odvolací súd poukazuje, že obžalovaný vedome sa dopustil žalovaného konania, za týmto účelom zakúpil motorové vozidlo, prevážal piatich príslušníkov Sýrskej Arabskej republiky, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, a tak pomáhal pri ich nedovolenom prechode cez územie Slovenskej republiky.

Obžalovaný ohľadne žalovaného konania na súde prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine, ktoré súdom bolo prijaté a toto naplnilo znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. Odvolací súd preto poukazuje na ustálenú súdnu prax, že v prípade uznania viny podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, neprichádza do úvahy tie isté skutočnosti na jednej strane hodnotiť v neprospech obžalovaného, teda že naplnil trestný čin v kvalifikovanej skutkovej podstate a zároveň tie isté skutočnosti hodnotiť v prospech obžalovaného a ukladať mu trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.

Rovnako odvolací súd nezistil ani žiadne také osobné pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., a preto vyhovel odvolaniu okresného prokurátora, na podklade ktorého zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a vzhľadom na urobenie vyhlásenia o vine obžalovaným nič nebránilo odvolaciemu súdu v teraz posudzovanom trestnom prípade pri určení výšky trestu odňatia slobody aplikovať zníženie dolnej trestnej sadzby v súlade s § 39 ods. 4 Tr. zák.

Medzi poľahčujúce okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. l/, Tr. zák. patrí priznanie sa a oľutovanie spáchaného trestného činu, čo urobil a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, teda prevládajú poľahčujúce okolnosti, preto po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa , neexistovali žiadne prekážky pre aplikáciu analógie v zmysle zásady, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, potom možno označené ustanovenie per analógiám aplikovať pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) a použiť ho aj v prípade uznania viny podľa , teda po prijatí takého vyhlásenia súdom, keďže ako obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle a , to znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo spravidla prichádza do úvahy len výnimočne.

Je preto potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého, pre obžalovaného priaznivého rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na kompletné súdne konanie, v rámci ktorého je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. Predmetný názor zaujalo aj trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že v teraz posudzovanom trestnom prípade je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 4 Tr. zák., teda uložiť trest odňatia slobody znížený jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v teraz posudzovanom prípade predstavovalo uloženie trestu odňatia slobody vo výmere päťdesiatšesť mesiacov, pre ktorého výkon ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také pochybenie súdu prvého stupňa vo výroku o uložených trestoch prepadnutia veci a trestu vyhostenia, ktoré by boli v rozpore s účelom trestu a nezistil ani také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, napokon okrem trestu odňatia slobody napadnutého odvolaním okresného prokurátora neboli ani jednou stranou trestného konania napadnuté, preto odvolací súd tak výrok o vine, ako aj výroky o treste prepadnutia veci a trestu vyhostenia ponechal v platnosti v celom rozsahu, poukazujúc pritom na správnosť argumentácie súdu prvého stupňa uvedenú v dôvodoch napadnutého rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.