Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_47T-42-2023.pdf
PDF · 92.79 KB
Case nature
Area
Subarea
47T/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Danielou Poprockou v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. decembra 2023 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., E., trvale bytom F. XX, C. D., E., t.č. od 22.02.2023 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,
je vinný, že
dňa 22.02.2023 v čase okolo 13,00 hod. v úmysle získať pre seba finančnú výhodu vo výške 800,00 € nedovolene pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky piatim osobám štátnej príslušnosti Sýrskej Arabskej republiky B. G., nar. XX.XX.XXXX, H. G., nar. XX.XX.XXXX, H. H. A., nar. XX.XX.XXXX, I. J., nar. XX.XX.XXXX, H. H. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, a to tým spôsobom, že po tom, čo tieto osoby v presne nezistený deň v mesiaci február 2023 prekročili srbsko - maďarskú hranicu mimo hraničný prechod, tieto osoby na doposiaľ neznámom mieste vo vnútrozemí Maďarska naložil do osobného motorového vozidla zn. Mazda 6 s poľským evidenčným číslom K. XXXXX s VIN: L., imatrikovaného v Poľsku, striebornej farby, s cieľom ich previesť cez územie Slovenskej republiky ďalej do štátov Európskej únie, pričom predmetné vozidlo, ktorého vodičom bol obžalovaný A. B., bolo dňa 22.02.2023 v čase okolo 13,00 hod. na čerpacej stanici OMV v Košiciach - Barci, na ulici Osloboditeľov kontrolované hliadkou Oddelenia Mýtnej polície Policajného zboru Košice, pri ktorej bolo zistené, že sa jedná o cudzích štátnych príslušníkov bez dokladov, ktorí nevedeli hodnoverne preukázať svoju totožnosť, na základe čoho bol obžalovaný A. B. v čase o 13,00 hod. obmedzený na osobnej slobode, čím takto za odplatu v celkovej výške 800,00 € pre piatich príslušníkov Sýrskej Arabskej republiky, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal pri ich prechode cez územie Slovenskej republiky,
teda
v úmysle získať pre seba finančnú výhodu pomáhal osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ktoré nemajú na jej území ani trvalý pobyt, pri prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to na viacerých osobách,
tým spáchal
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona.
Z a t o s a odsudzuje
Podľa § 355 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 10 (desať) rokov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na trest prepadnutia vecí: osobné motorové vozidlo zn. Mazda 6, striebornej farby, s poľským evidenčným číslom DW 3EV76, VIN: L., spolu s osvedčením od vozidla, kartou od vozidla, vrátane jedného kľúča a mobilný telefón zn. Samsung, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, IMEI2:XXXXXXXXXXXXXXX/XX so SIM kartou, bez udania kódu na odomknutie.
odôvodnenie:
Obžalovaný A. B. je podpísaným súdom trestne stíhaný na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv 110/23/8803 zo dňa 22.11.2023 pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať spôsobom v obžalobe, resp. vo výroku tohto rozsudku popísaným. Obžalovaný je stíhaný väzobne na podklade uznesenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II sp. zn. 3Tp/7/2023 zo dňa 24.02.2023 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a / Trestného poriadku, lehota väzby, ktorú vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, mu plynie od 22.02.2023 od 13,00 hod.
Po preskúmaní vyššie citovanej obžaloby a obsahu s ňou predloženého vyšetrovacieho spisu dospel súd k záveru, že výsledky prípravného konania odôvodňujú postavenie obžalovaného pred súd, že skutok kladený mu za vinu je právne posúdený podľa správnych ustanovení zákona, preto nariadil hlavné pojednávanie, ktorého termín stanovil na 08.12.2023, aby vykonal dokazovanie, resp. posúdil otázku väzobného stíhania obžalovaného v danom štádiu trestného konania.
Po prednesení obžaloby a poučení obžalovaného v rozsahu viažucom sa na toto štádium konania a charakter plánovaných úkonov obžalovaný vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Formou položených otázok podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Trestného poriadku súd od obžalovaného zistil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku kladeného mu za vinu, že bol ako obvinený poučený o jeho právach, najmä o práve na obhajobu, že mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za zločin kladený mu za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Za odporúčajúceho stanoviska prokurátora prítomného na hlavnom pojednávaní súd vyhlásenie obžalovaného prijal postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, pretože okrem kladných odpovedí obžalovaného na položené otázky nemal ani dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a nemal za nevyhnutne potrebné vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie, aj s poukazom na stanovisko prokurátora. Tým istým uznesením súd rozhodol aj o tom, že dokazovanie k otázke viny nebude vykonané a toto sa vykoná len vo vzťahu k výroku o treste.
Obžalovaný A. B. k svojim osobným pomerom na hlavnom pojednávaní uviedol, že v svojej domovskej krajine pracoval na stavbách bez pracovnej zmluvy. 17 alebo 18 rokov žil v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá pracovala v skleníkoch. Má jedného 32-ročného syna, ktorý slúži v armáde a aktuálne je nasadený na frontovej línii. Práve preto sa rozhodol nájsť si výhodnejšiu prácu a dňa 01.11.2022
vycestoval do Estónska, kde má švagrinú. Nenašiel vhodnú prácu a po dvoch alebo troch týždňoch odišiel do Poľska, kde dlhšie pracuje jeho kamarát, ktorý ho informoval o pracovných príležitostiach vo Varšave. Na práce v Poľsku mal pracovné povolenie, pracoval na stavbách vo Varšave, naposledy v meste Vroclav pri rekonštrukcii hotela. Kamarát G. ho požiadal o prevoz nejakých ľudí. Nevedel, že by sa mohlo jednať o trestnú činnosť, a teda podľa jeho usmernenia vycestoval. V Poľsku si kúpil osobné motorové vozidlo Mazda 6, staré, v zlom technickom stave. Inak po krajinách Európskej únie necestoval. Na Ukrajine vlastní rodinný dom, ktorý zdedil po rodičoch, ku ktorému prináleží záhrada a sad. Iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Jediný brat je kňaz, býva na fare. Aj on je silne veriaci, vieru praktizuje aj počas výkonu väzby. Má najľahší stupeň invalidity, priznaný po páde pred siedmymi rokmi, pri ktorom si zlomil chrbticu. V súčasnosti sa cíti dobre, užíva len lieky na tlak. Nemá vypestovanú závislosť na alkohole ani na drogách, ktoré nikdy v živote nevyskúšal. Súdne trestaný nebol v domovskej krajine ani inde a okrem predmetného trestného stíhania sa voči nemu iné nevedie.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listiny:
Zápisnice o vydaní veci zo dňa 22.02.2023 preukazujú, že obžalovaný po zákonnom poučení dobrovoľne vydal veci: motorové vozidlo zn. Mazda 6, striebornej farby, EČV: K. XXXXX, MPZ Poľska, VIN: L. s kľúčmi a dokladmi od vozidla a kúpno-predajnou zmluvou k vozidlu a 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX so SIM kartou, bez kódu na odomknutie telefónu.
Záznam o fyzickom odovzdaní a prevzatí veci do úschovy vypovedá o tom, že vyššie označené vozidlo s príslušenstvom bolo dňa 01.03.2023 prevzaté do úschovy splnomocneným zástupcom Centra bezpečnostnotechnických činností Topoľčianky pri Ministerstve vnútra SR, do skladu v Jasove.
Charakteristika obžalovaného vypracovaná dňa 31.05.2023 Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach informuje, že do väzby bol dodaný dňa 24.02.2023 na príkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 3Tp 7/2023. Počas výkonu väzby sa správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. V podmienkach zmierneného režimu výkonu väzby prebieha formácia obžalovaného v požadovanom sociálnom smere. Nebola mu uložená disciplinárna odmena ani disciplinárny trest. Nie je pracovne zaradený. Sociálne kontakty udržiava korešpondenčne telefonovaním a videonávštevami.
Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR preukazuje, že do 02.08.2023 sa obžalovaný priestupkov na území SR nedopustil.
Odpis registra trestov obžalovaného je bez záznamu.
V nadväznosti na prijaté vyhlásenie obžalovaného, na výsledky dokazovania vykonaného v štádiu prípravného konania, ako aj na to, že postup orgánov činných v trestnom konaní pri zhromažďovaní dôkazov a ich vykonávaní, ako aj pri ďalších úkonoch trestného konania bol v súlade so zákonom, rozhodol súd o vine obžalovaného skutkovo i právne v súlade s obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv 110/23/8803 zo dňa 22.11.2023.
Pri rozhodovaní o treste, ako o druhej základnej otázke trestného konania, súd aplikoval okrem základných zásad trestného stíhania prináležiacich pre dané štádium trestného konania aj zásady pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona, ktoré kladú dôraz predovšetkým na zásadu nulla poena sine lege, v zmysle ktorej možno tresty ukladať len na základe zákona, pretože len tento môže ustanoviť druh trestu a podmienky jeho ukladania. Trestný zákon zakotvuje možnosť širšieho ukladania iných trestov než je trest odňatia slobody, ktorý ako jediný ustanovuje v svojej osobitnej časti za jednotlivé trestné činy a upravuje sadzby tohto trestu, a to ako trestov samostatných, prípadne trestov ukladaných popri treste odňatia slobody. Zásady pre ukladanie trestov sú spresnené a doplnené aj ustanoveniami o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, ktoré sú dôležitým prostriedkom individualizácie trestov a zároveň významné pre dosiahnutie účelu trestu, pretože vyjadrujú možnosti nápravy páchateľa alebo pomery páchateľa, a tým v jeho prospech alebo neprospech ovplyvňujú druh a výmeru ukladaného trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd zaoberal nielen zisťovaním spomenutých okolností na strane obžalovaného, ale prihliadal aj na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, všetko čo zistil o osobe A. B. a jeho pomeroch. Súd dôsledne aplikoval aj zásadu v zmysle ktorej má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Účelom trestu má byť zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria sa podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol do budúcna riadny život, okrem toho sa má v treste prejaviť aj prvok generálnej prevencie, teda výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti, ktorých má odradiť od páchania trestných činov, v neposlednom rade má byť trest vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Jednou zo základných zásad pre ukladanie trestov je aj tá, že páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, ktorý v svojej osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pre zločin podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona ustanovuje Trestný zákon trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov až 10 rokov. Nakoľko obžalovanému poľahčujú okolnosti podľa § 36 písm. j/ a písm. l/ Trestného zákona, a teda to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti a priznal sa k spáchaniu trestného činu kladeného mu za vinu a tento aj úprimne oľutoval a žiadna z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona zistená nebola, pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby ustanovenej zákonom znižuje o jednu tretinu. V takto upravenej trestnej sadzbe by sa súd pohyboval, keby zvažoval vymerať trest odňatia slobody v zákonom ustanovenej, resp. upravenej sadzbe.
Trestný zákon v § 39 ods. 1 však umožňuje uložiť páchateľovi trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom v prípade, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd zato, že by použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.
Aplikovanie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu ovplyvnila okrem osobných pomerov obžalovaného, ktoré boli zistené z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní i z listín skutočnosť, že obžalovaný je takmer desať mesiacov, od 22.02.2023 stíhaný väzobne a je teda v prísnejších podmienkach obmedzenia osobnej slobody ako je výkon trestu odňatia slobody. Aj keď väzba je len prostriedkom na zabezpečenie páchateľa pre účely trestného stíhania, a teda nie je trestom ako ho chápe Trestný zákon, má súd zato, že podmienky jej výkonu a v danom prípade aj jej dĺžka pôsobili na obžalovaného výchovne a dá sa dôvodne domnievať, že vytvorila aj dostatočný časový rámec pre sebareflexiu obžalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre účely výkonu ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je dostatočný, primeraný a spravodlivý aj vzhľadom na to, že popri ňom uložil obžalovanému aj iné druhy trestov.
Trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 10 rokov uložil súd obžalovanému, pretože to vyžaduje bezpečnosť nielen osôb a majetku, ale aj verejný záujem štátu na tom, aby sa na územie Slovenskej republiky nedostali nedovoleným prekročením štátnej hranice závadové osoby, ktoré by mohli byť spoločenskou hrozbou. Pre uloženie takéhoto druhu trestu je splnená aj zákonná podmienka spočívajúca v tom, že obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu Európskej únie, ani občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom priestore a takisto ani osobou, ktorej by bolo na našom území priznané postavenie azylanta. Trest vyhostenia možno podľa zákona uložiť aj popri inom treste, ako to súd v danom prípade aj učinil a uložil ho obžalovanému ako štátnemu príslušníkovi Ukrajiny.
Obžalovaný A. B. použil na spáchanie trestnej činnosti osobné motorové vozidlo Mazda 6 a mobilný telefón zn. Samsung, ktoré veci vydal dobrovoľne pre účely trestného konania. Popri treste odňatia slobody a treste vyhostenia z územia Slovenskej republiky súd tomuto obžalovanému uložil aj trest prepadnutia označených vecí, čím je postihnutý majetok v jeho vlastníctve a vlastníkom vecí sa stáva štát.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.