Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-148-2019.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/148/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1. J.. F. K., nar. X.X.XXXX, bytom v Košiciach, Š. Č.. XX a 2. V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, Š. Č.. XX proti žalovaným: 1. V. A., nar. 23.9.1981, bytom v Košiciach, A. Č.. XX, 2. D. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Košiciach, V. Č.. XX, zastúpení JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 26, o zaplatenie 2.400,- eur s prísl. o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.02.2019 č.k. 16C/943/2016 - 123 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 2.400,- eur titulom dlžného nájomného za obdobie apríl až november 2016.
2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 01.04.2014 kúpnu zmluvu na základe ktorej žalobcovia ako predávajúci odpredali žalovaným ako kupujúcim novostavbu rodinného domu Č.. XXX M. K.. Ú.. T. P. Č. W. W..Č.. XXX/XX P. P. W. W. E. W..Č.. XXX/ XX. Účastníci dohodli kúpnu cenu vo výške 55.000,- eur s tým, že kupujúci dohodnutú kúpnu cenu zaplatia v splátkach počnúc 01.04.2014 mesačne vo výške 300,- eur, a to najneskôr do 01.04.2017 takým spôsobom, že do ukončeného prvého roku splatia 25 % z dohodnutej kúpnej ceny, v druhom roku 25 % a v treťom zvyšok. Ďalej účastníci dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany kupujúceho sa zaplatené splátky budú považovať za nájom a po vyplatení celej sumy predávajúci bezodkladne prevedú nehnuteľnosť na kupujúcich. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobcovia listom zo dňa 11.04.2016 odstúpili od uvedenej kúpnej zmluvy. Žalovaní od apríla 2016, kedy došlo ku konfliktu medzi stranami žalobcom neuhradili žiadnu náhradu za bývanie.
3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Súd bol toho názoru, že po odstúpení od zmluvy užívali žalovaní nehnuteľnosť bezdôvodne, nakoľko odpadol dôvod na jej užívanie. Tým sa žalovaní podľa názoru súdu na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili a získali tak majetkový prospech, ktorý musia žalobcom vydať.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalovaní boli počnúc mesiacom apríl 2016 odpojení od vody a počnúc augustom 2016 od elektriny. Kvalita bývania žalovaných bola v žalovanom období v podstate nižšia, ako v čase uzavretia zmluvy. Nemožno preto podľa názoru súdu vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia zo sumy 300,- eur uvedenej v zmluve. Na preukázanie výšky a obvyklého nájomného za obdobie nehnuteľnosť v rovnakom čase a na rovnakom mieste nebol zo strany žalobcov predložený žiaden dôkaz napriek výzve súdu. Nakoľko išlo o bývanie v nedokončenom dome (v uvedenom čase išlo o hospodársku budovu), nie je možné považovať za dostatočné tvrdenie
žalobcov, že za dvojizbový byt v Košiciach platia žalobcovia nájomné vo výške 320,- eur, resp. žalovaní za prenájom rodinného domu v obci uhrádzali nájomné 600,- eur mesačne. Tieto nehnuteľnosti podľa názoru súdu nie sú porovnateľné s predmetnou nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa na inom mieste a uvádzané nájomné bolo platené za iné obdobie. Súd ďalej uviedol, že nemá možnosť určiť výšku plnenia podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy. Je teda výlučne na žalobcovi, aby preukázal dôvodnosť žalobného návrhu, v danom prípade výšku obvyklého nájomného zohľadňujúcu vyššie uvedené kritéria (obdobná nehnuteľnosť v rovnakom čase na rovnakom mieste s prihliadnutím na prípadné konkrétne špecifiká nehnuteľnosti). Nakoľko žalobcovia túto skutočnosť nepreukázali, súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali odvolací súd aby zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaných zaplatiť im sumu 2.400,- eur s príslušenstvom. V odvolaní uviedli, že užívaním ich domu od apríla vrátane do novembra vrátane žalovaní im bolo znemožnené ako vlastníkom ho užívať. Z toho dôvodu majú za to, že za dané obdobie sa bezdôvodne obohatili. Podľa ich názoru žalovaní nemali najmenší dôvod do domu nič investovať, bolo treba iba formálne papierovo zmeniť účel využitia stavby. Žalovaní už v čase podpisu zmluvy vedeli, že nikdy nebudú mať prostriedky v potrebnej výške, aby dom vyplatili. Výhovorky, že ich odpojili od vody sú nezmyselné. O spotrebe vody hovoria faktúry za vodu. Ak by vodu chceli mať, mohli si dať navŕtať studňu a problém by bol vyriešený na druhý deň. Žalovaní nepodpisovali zmluvu v žiadnej bytovej tiesni, pretože bývali u W. F. za 600,- eur mesačne a nikto ich odtiaľ nevyhadzoval. Dodnes v predmetnom dome bývajú nájomníci za takú istú sumu.
7. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne, ak súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby sa vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania. a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho názoru.
10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Premlčanie možno definovať ako uplynutie času ustanovenom v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použiť vznesenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať.
12. Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo priznať. Návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. Ak je v konaní uplatnená námietka premlčania, je na súde, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v čl. 17 C.s.p. prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, a nie samým nárokom. Ak je teda vynútiteľnosť určitého práva odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu uplatnené právo priznať. Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom.
13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaní v konaní uplatnili námietku premlčania vo vzťahu k žalobcom uplatneného nároku, preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa primárne zaoberať
len otázkou premlčania. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval a so vznesenou námietkou sa nevyporiadal, jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne.
14. Za nesprávny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o tom, že „súd podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy nemá možnosť určiť výšku plnenia úvahou“.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci.
16. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takéto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
17. V prejednávanej veci je predmetom sporu výška bezdôvodného obohatenia požadovaná žalobcom, za užívanie jeho rodinného domu žalovanými. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa jednalo o rodinný dom v nedokončenom stave - nekolaudovaný a preto zo strany súdu je neprimeraná požiadavka na žalobcov, aby preukázali dôvodnosť žalobného návrhu, v danom prípade výšku obvyklého nájmu obdobnej nehnuteľnosti v rovnakom čase na rovnakom mieste s prihliadnutím na prípadné konkrétne špecifiká nehnuteľnosti.
18. Je tomu tak preto, že sa jednalo o bývanie v nedokončenom dome, išlo - ako uviedol súd prvej inštancie - o hospodársku budovu a preto len ťažko by bolo možné preukázať obvyklý nájom za bývanie v hospodárskej budove. navyše aj súd konštatoval v rozsudku s ohľadom na tvrdenie žalobcov, že nehnuteľnosti nimi uvádzané (2-izbový byt, rodinný dom) nie sú porovnateľné so spornou nehnuteľnosťou, s čím možno súhlasiť, lebo naozaj byt, resp. rodinný dom nemožno porovnávať s hospodárskou budovou.
19. Nesprávny je preto aj záver súdu o neunesení dôkazného bremena, ak súd nezohľadnil špecifikum žalovanými užívanej nehnuteľnosti - hospodárskej budovy. Prípadnú výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia mal súd posúdiť v zmysle cit. čl. 4 C.s.p.
20. Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť žalovaným vznesenú námietku premlčania a ak dospeje k záveru, že nárok uplatnený žalobcami nie je premlčaný, posúdi prípadnú výšku žalobcom uplatňovaného bezdôvodného obohatenia v zmysle čl. 4 C.s.p.
22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).