Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-943-2016.pdf
PDF · 108.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/943/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov 1/ Ing. F. K., N.. X.X.XXXX, C. A. D. XX P., B. a 2/ V. K., N.. XX.X.XXXX, C. A. D. XX P., B. proti žalovaným 1/. V. A., N.. XX.X.XXXX, C. A. T. XX P. X/ D. Č., N.. XX.XX.XXXX, trvale A. T. XX, obaja zast. JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom Mlynská 26, Košice o zaplatenie 2.400 eur
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 823,33 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V zostávajúcom rozsahu súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 31,40 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2016 domáhali proti žalovaným zaplatenia sumy 2.400 eur titulom nezaplateného nájomného za mesiace apríl až november 2016, t.j. za 8 mesiacov po 300 eur.
2. Rozsudkom zo dňa 28.2.2019 č.k. 16C/943/2016-123 súd žalobu zamietol a žalobcov zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 1.4.2014 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobcovia ako predávajúci odpredali žalovaným ako kupujúcim novostavbu rodinného domu č. 953 v K.. Ú.D.. T. a časť pozemku parc.č. 953/18, ako aj podiel prístupovej cesty parc.č. 953/38. Strany sa dohodli na kúpnej cene 55.000 eur s tým, že kupujúci dohodnutú kúpnu cenu zaplatia v splátkach počnúc 1.4.2014 mesačne vo výške 300 eur, najneskôr do 1.4.2017 tak, že do ukončeného prvého roku splatia 25 % z dohodnutej kúpnej ceny, v druhom roku 25 % a v treťom zvyšok. Ďalej sa dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany kupujúceho sa zaplatené splátky budú považovať za nájom a po vyplatení celej sumy predávajúci bezodkladne prevedú nehnuteľnosť na kupujúcich. Žalobcovia listom zo dňa 11.4.2016 odstúpili od uvedenej zmluvy. Žalovaní od apríla 2016, kedy došlo ku konfliktu medzi stranami, žalobcom neuhradili žiadnu náhradu za bývanie. Súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Súd mal za to, že po odstúpení od zmluvy užívali žalovaní nehnuteľnosť bezdôvodne, čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili a získali tak majetkový prospech, ktorý musia žalobcom vydať. Kvalita bývania žalovaných bola v žalovanom období podstatne nižšia ako v čase uzavretia zmluvy, a preto nebolo možné vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia zo sumy 300 eur uvedenej v zmluve. Na preukázanie výšky obvyklého nájomného za obdobnú nehnuteľnosť v rovnakom čase a na rovnakom mieste nebol napriek výzve súdu zo strany žalobcov predložený žiaden dôkaz a súd zastával názor, že
podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy nemá možnosť určiť výšku plnenia úvahou. Žalobu preto súd pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.
3. Z dôvodu podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 26.2.2020, č.k. 1Co/148/2019-155 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaní v konaní uplatnili námietku premlčania vo vzťahu k žalobcami uplatnenému nároku a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa primárne zaoberať otázkou premlčania. Súd prvej inštancie takto nepostupoval a so vznesenou námietkou sa nevyporiadal. Záver súdu prvej inštancie, že súd podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy nemá možnosť určiť výšku plnenia úvahou, považoval odvolací súd za nesprávny, poukazujúc na možnosť analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa jednalo o rodinný dom v nedokončenom stave, a preto je zo strany súdu neprimeraná požiadavka na žalobcov, aby preukázali výšku obvyklého nájmu obdobnej nehnuteľnosti v rovnakom čase na rovnakom mieste s prihliadnutím na prípadné konkrétne špecifiká nehnuteľnosti. Jednalo sa o bývanie v nedokončenom dome - hospodárskej budove, a preto len ťažko by bolo možné preukázať obvyklý nájom za bývanie v hospodárskej budove. Aj súd konštatoval v rozsudku s ohľadom na tvrdenie žalobcov, že nehnuteľnosti nimi uvádzané (2-izbový byt, rodinný dom) nie sú porovnateľné so spornou nehnuteľnosťou, s čím sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu posúdiť žalovanými vznesenú námietku premlčania a ak dospeje k záveru, že nárok uplatnený žalobcami nie je premlčaný, posúdiť prípadnú výšku žalobcami uplatňovaného bezdôvodného obohatenia v zmysle čl. 4 CSP.
4. Po vrátení veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.10.2020, na ktoré sa nedostavili žalobcovia, ktorí si predvolanie prevzali dňa 16.7.2020. Žalobcovia o odročenie pojednávania nežiadali a svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnili. V súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
5. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.4.2014, označenej ako Kúpno-predajná zmluva, nájomná zmluva (zmluva o budúcej zmluve) vyplýva, že predmetom zmluvy je kúpa novostavby RD W..Č.. XXX/XX M. K.. Ú.. T. a časť pozemku parc.č. XXX/XX Y. M.V. XXXmX, ako aj podiel na prístupovej ceste W..Č.. XXX/XX Y. M. XX V.. Dohodnutá cena za nehnuteľnosť je 55.000 eur (čl. I, II). Podľa čl. III zmluvy bol dom postavený ako hospodárska budova na základe stavebného povolenia, t.č. ide o holodom. Predávajúci predáva a kupujúci kupuje nehnuteľnosť v stave akom je, dokončovacie práce si kupujúci zrealizuje svojpomocne. Po dokončení prác predávajúci splnomocní kupujúceho, ktorý zrealizuje bezodkladne kolaudáciu na stavebnom úrade a zmenu účelu stavby. Všetky zrealizované práce na dome ostávajú v prípade odstúpenia od zmluvy súčasťou domu. Nehnuteľnosť ostáva v majetku predávajúceho až do úplného splatenia dohodnutej sumy. Po vyplatení celej sumy predávajúci bezodkladne prevedie nehnuteľnosť na kupujúceho. V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany kupujúceho, sa už zaplatené splátky budú považovať za nájom spojený s užívaním domu a ostávajú majetkom predávajúceho. Spotrebované energie si platí nájomca podľa spotreby. Vodu do zrealizovania svojej vodomernej šachty bude odoberať zo samostatnej vetvy opatrenej meračom z rodinného domu predávajúceho. V čl.IV zmluvy sa strany dohodli na úhrade sumy 300 eur mesačne vždy k 1.dňu v mesiaci od 1.4.2014. Celkovú sumu vo výške 55.000 eur sa kupujúci zaviazal splatiť mimoriadnymi splátkami najneskôr do 1.4.2017 tak, že do ukončeného prvého roku splatí 25% z dohodnutej kúpnej ceny, v druhom roku 25 % a v treťom zvyšok. Z čl. V zmluvy vyplýva, že po podpise zmluvy odovzdá predávajúci kupujúcemu kľúče od domu, aby si ho mohol dokončiť do obývateľného stavu. V prípade, že sa nájomcovia dostanú do omeškania splátok viac ako tri mesiace, sú povinní dom opustiť bez nárokov.
6. Z výpisu z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) Č.. XXXX, K.. Ú.. T., obec: T., Y.: K. - Y.e zo dňa 14.6.2016 vyplýva, že na parc.č. XXX/XX je zapísaná hospodárska budova. N. R. Č.. XXXX, K.. Ú.. T. D. F. XX.X.XXXX je na W. Č.. XXX/XX zapísaný rodinný dom súp.č. XXX (N. D. Č..D.. XXX/XX).
7. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
8. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
9. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
10. Uzavretú zmluvu zo dňa 1.4.2014 súd posúdil ako kúpnu zmluvu. Aj keď je zmluva dosť neurčitá a nejasná, z jej znenia jednoznačne vyplýva vôľa predávajúcich odplatne previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti - hospodárskej budove spolu s časťou pozemku a podielu na prístupovej ceste kupujúcim a ich vôľa túto nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho vlastníctva. Dohodnutá suma 300 eur mesačne predstavovala mesačné splátky, ktoré boli žalovaní ako kupujúci povinní spolu s mimoriadnymi splátkami titulom kúpnej ceny zaplatiť žalobcom ako predávajúcim.
11. Súčasťou zmluvy nebola dohoda o nájme za nehnuteľnosť. Aj keď sú v zmluve zmluvné strany označené ako predávajúci /dočasne ako prenajímateľ a kupujúci /dočasne ako nájomcovia, zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o prenajatí nehnuteľnosti žalovaným a o odplate zaň. Skutočnosť, že žalobcovia odovzdali žalovaným nehnuteľnosť do užívania už po podpise zmluvy neznamená, že došlo zároveň k uzavretiu nájomnej zmluvy. Nehnuteľnosť bola žalovaným odovzdaná za účelom jej dokončenia a užívania s tým, že po zaplatení celej kúpnej ceny za nehnuteľnosť sa žalovaní stanú jej vlastníkmi.
12. Tvrdenie žalobcov, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo dodatočne ústne, čo žalovaní popierali, nebolo v konaní preukázané. Súd teda nemal za preukázanú existenciu nájomnej zmluvy k nehnuteľnosti medzi sporovými stranami.
13. Žalobcovia listom zo dňa 11.4.2016 odstúpili od uzavretej zmluvy. Aj keď žalovaní pôvodne považovali odstúpenie od zmluvy za bezpredmetné a neplatné, zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Žalovaní v novembri 2016 opustili predmetnú nehnuteľnosť a žalobcovia ju v roku 2017 predali tretej osobe. Znenie zmluvy ohľadom povinnosti vypratania nehnuteľnosti, a teda ukončenia zmluvného vzťahu pri neplatení splátok je nejasné (omeškanie splátok viac ako tri mesiace). Ak by išlo o omeškanie s tromi splátkami, žalovaní nepreukázali zaplatenie prvých dvoch mimoriadnych splátok i riadnej splátky splatnej dňa 1.4.2016. Ak tým zmluvné strany mysleli omeškanie s úhradou splátky, aj len jednej o viac ako tri mesiace, aj pre tento prípad súd považoval odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov za dôvodné, pretože žalovaní boli v omeškaní s úhradou prvej mimoriadnej splátky viac ako tri mesiace.
14. Súd má za to, že po odstúpení od zmluvy užívali žalovaní nehnuteľnosť bezdôvodne, nakoľko odpadol dôvod na jej užívanie. Ide teda o nárok z bezdôvodného obohatenia.
15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získa. Ak toho na úkor koho sa získa nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
19. Vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania sa súd prioritne zaoberal touto námietkou.
20. Právo žalobcov ako právo majetkovej povahy podlieha premlčaniu v súlade s ust. 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 - § 110 Občianskeho zákonníka).
21. Podľa ust. § 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá (§100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka).
23. Zákon pre premlčanie bezdôvodného obohatenia stanovuje 2-ročnú subjektívnu premlčaciu lehotu plynúcu od odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Zároveň je však stanovená 3-ročná objektívna premlčacia lehota 3 roky a začína plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.
24. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti žalovanými v období 4-11/2016. O bezdôvodnom užívaní nehnuteľnosti žalovanými v uvedenom období vedeli žalobcovia samotným okamihom užívania nehnuteľnosti žalovanými. Keďže žaloba bola podaná dňa 19.12.2016, je zrejmé, že k premlčaniu práva nedošlo, pretože k uplatneniu práva došlo v 2-ročnej subjektívnej i 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Podaná námietka premlčania je teda nedôvodná.
25. Užívaním nehnuteľnosti žalobcov bez právneho titulu sa žalovaní na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili a získali tak majetkový prospech, ktorý musia žalobcom, na úkor ktorých sa obohatili, vydať. Žalovaní v danom prípade nemôžu vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu užívacieho práva, do úvahy preto prichádza poskytnutie peňažnej náhrady zodpovedajúcej sume vynakladanej obvykle na užívanie takejto veci spravidla formou nájmu.
26. Žalobcovia považovali za dôvodnú výšku nájomného 300 eur mesačne, čo bola splátka kúpnej ceny, ktorá sa po jej úhrade pre prípad odstúpenia od zmluvy považovala za nájom spojený s užívaním nehnuteľnosti. Túto sumu považovali za primeranú aj vzhľadom na veľkosť a charakter uvedenej nehnuteľnosti. Poukazovali na to, že žalovaní bývali a užívali rodinný dom bez toho, aby zaň platili dohodnutú mesačnú splátku. Žalobcovia po odmietnutí zaplatenia 1 faktúry za vodu žalovaných odpojili od vody a následne vypovedali nájom, pretože žalovaní okrem nezaplatenej vody nemali uhradené ani dohodnuté mimoriadne splátky. Potom žalovaných odpojili od elektrickej energie. Do domu sa dostali koncom novembra 2016 a tento bol v dezolátnom stave.
27. Žalovaní poukazovali na skutočnosť, že žalobcovia im dali do užívania hospodársku budovu (chliev), ktorí oni prerobili na rodinný dom. Keďže žalovaní si mali nehnuteľnosť upraviť do obývateľného stavu na vlastné náklady, zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci budú kúpnu cenu splácať v splátkach po 300 eur mesačne, ktoré sa budú odrátavať z istiny. Dohodnuté splátky za nehnuteľnosť vo výške 300 eur mesačne žalovaní riadne hradili za obdobie od mája 2014 do marca 2016. Všetky náklady spojené s bývaním ako voda, elektrická energia, plyn a kúrenie si žalovaní hradili sami. Pri ročnom vyúčtovaní za rok 2015 žalovaní zistili, že žalobcovia od nich žiadajú zaplatiť nedoplatok za vodu vo vyššej sume, aká bola skutočná spotreba vody žalovanými. Požiadavku žalovaných na prístup k vodomeru za účelom preverenia reálnej spotreby vody žalobca v 1. rade odmietol a následne merač odmontoval. Žalovaní zaplatili žalobcom sumu 130 eur a odmietli im zaplatiť sumu 92 eur, ktorú žalobcovia požadovali neoprávnene. Odpoveďou na postup žalovaných bolo odpojenie žalovaných od prívodu vody a požiadavka na ich vysťahovanie z nehnuteľnosti. Listom zo dňa 11.4.2016 žalobca v 1. rade oznámil žalovaným, že odstupuje od zmluvy a žiada ich o vypratanie domu do 31.5.2016. V dôsledku neustálych útokov zo strany žalobcu v 1. rade na žalovaných a v dôsledku popísaného konania žalobcu v 1. rade boli žalovaní nútení sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovať. Žalovaní sa vysťahovali dňa 16.9.2016, veci z nehnuteľnosti si vzali dňa 31.10.2016 a kľúče odovzdali žalovaným dňa 7.11.2016.
Zdôrazňovali, že od apríla 2016 sa mohli dostať k nehnuteľnosti len okľukou, cez poľnú cestu, lebo im žalobca znemožnil riadny prístup. Boli odpojení od elektrickej energie, plynu, vody, aj kanalizácia bola odstavená a prakticky absolútne bolo žalovaným znemožnené užívať túto nehnuteľnosť. Z týchto dôvodov 20.4.2016, kedy dostali objekt od obce, začali núdzovo bývať už v tomto objekte. Žalobca už v čase podpísania zmluvy so žalovanými sledoval zrekonštruovanie stodoly na rodinný dom a keď už bola rekonštrukcia hotová a bolo potrebné vykonať kolaudáciu a predaj nehnuteľnosti, odstúpil od zmluvy. Kolaudáciu účelovo nevykonal a tak zmaril žalovaným naplniť tú časť dohody, že kúpia nehnuteľnosť za určitú cenu. Išlo o špekulatívne správanie žalobcov, ktoré sa prieči dobrým mravom, a teda je nedôvodné zaplatiť žalobcom ešte akési „nájomné“. Nehnuteľnosť bola v čase podpisu zmluvy neobývateľná, a teda nemohla byť predmetom nájmu, jedine predmetom kúpy. Žalovaní uvádzali, že riadne uhradili náklady vodného a stočného. Mali údaje na poslednom vodomere a z toho vypočítali svoju spotrebu a za túto uhradili. Po odpojení od vody žalovaný v 1.rade nosil denne vodu v štyroch 25 litrových bandaskách t.j. 100 litrov denne od kamaráta bývajúceho v blízkosti. Zdroj elektrickej energie mali od susedov, ku ktorým sa pripojili. Žalovaní potvrdili, že predmetnú nehnuteľnosť v rozhodujúcom období užívali, avšak zdôrazňovali, že ju aj zveľaďovali a upravili na obytné priestory, na rodinný dom a na základe tohto ich pričinenia bolo možné hospodársku budovu prepísať na rodinný dom. Tento žalobcovia následne ako rodinný dom predali tretej osobe. Podľa žalovaných v danom prípade nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. V predmetnom období išlo len o stodolu, nešlo o rodinný dom, a preto je potrebné vychádzať z toho, za koľko by bolo možné prípadne prenajať stodolu, nie rodinný dom (max. 50 eur mesačne). V prípade hospodárskych budov a poľnohospodárskych pozemkov sa ako obvyklá výška nájmu stanovuje cena jednej desatiny hodnoty nehnuteľnosti.
28. K výške bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že výška vydávaného plnenia sa odvíja v zásade od prospechu nadobudnutého obohateným, a nie od ujmy toho, na úkor ktorého ho získal. Výšku bezdôvodného obohatenia treba odvodzovať od prospechu, ktorý nadobudli žalovaní. Vznik bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanými a stanovenie jeho výšky sa odvíja od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase, ktorej predmetom sú obdobné nehnuteľnosti, pričom treba vziať do úvahy i konkrétne podmienky týkajúce sa užívanej nehnuteľnosti. Je potrebné však prihliadnuť predovšetkým na skutočnosť, že v danom prípade išlo o špecifickú situáciu a predmetom užívania nebol dom v stave spôsobilom na obývanie, ale o hospodársku budovu.
29. Predmetom zmluvy uzavretej dňa 1.4.2014 bola hospodárska budova, kde bolo potrebné dokončiť podlahy, obklady, omietky, elektrinu, zrealizovať žumpu, elektrickú a vodovodnú príp. plynovú prípojku. Na dokončenie týchto prác sa zaviazali žalovaní. V čase bezdôvodného užívania tejto nehnuteľnosti išlo stále o hospodársku budovu, k zmene účelu využitia stavby, prideleniu súp.čísla a zápisu rodinného domu došlo až po opustení nehnuteľnosti žalovanými. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní uvedenú nehnuteľnosť užívali v období do 7.11.2016 (kedy odovzdali kľúče žalovaným), pričom od apríla 2016, kedy došlo ku konfliktu medzi sporovými stranami, žalobcom neuhradili žiadnu náhradu. Dovtedy žalobcom uhrádzali splátky kúpnej ceny 300 eur mesačne. Žalovaní boli počnúc mesiacom apríl 2016 odpojení od vody a počnúc augustom 2016 od elektriny. Žalovaní si vodu zabezpečili denno-denným nosením v bandaskách a k zdroju elektrickej energie boli pripojení na inom mieste, čo si museli sami zabezpečiť. Žalovaným tak nebolo zo strany žalobcov zabezpečené pripojenie k uvedeným zdrojom, a teda kvalita bývania žalovaných bola v žalovanom období podstatne nižšia ako v čase uzavretia zmluvy. Žalovaní tiež neboli pripojení na kanalizáciu a mali sťažený prístup k nehnuteľnosti.
30. Na preukázanie výšky obvyklého nájomného za obdobnú nehnuteľnosť v rovnakom čase a na rovnakom mieste nebol zo strany žalobcov predložený žiaden dôkaz. Nakoľko išlo o bývanie v hospodárskej budove, nie je možné porovnávať nájomné za 2-izbový byt v Košiciach resp. nešpecifikovaný rodinný dom v obci. Tieto nehnuteľnosti nie sú porovnateľné s predmetnou nehnuteľnosťou.
31. Podľa čl.4 ods. 1, ods.2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Ak takéto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
32. V súlade s uvedenou analógiu práva súd rozhodol o nároku žalobcov úvahou, pretože nie je možné vo veci rozhodnúť na základe porovnania s obdobnou nehnuteľnosťou na obdobnom mieste a v obdobnom čase.
33. Súd pritom vychádzal z charakteru užívanej nehnuteľnosti - hospodárska budova o výmere 90 m2, ku ktorej nemali žalovaní počnúc mesiacom apríl 2016 prístup k vode a počnúc augustom 2016 prístup k elektrine. Vodu si museli žalobcovia nosiť v bandaskách a k elektrine sa pripojiť u iných osôb. Nehnuteľnosť nemala ani pripojenie na plyn a kanalizáciu a žalovaní nemali riadny prístup k nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov nemožno uvažovať o hodnote bezdôvodného obohatenia ako v prípade nehnuteľnosti určenej na bývanie. Súd ustálil výšku vzniknutého obohatenia za mesiac 4/2016 na sumu 200 eur mesačne a počnúc mesiacom 5/2016 na sumu 100 eur, s ohľadom na skutočnosť, že od uvedeného mesiaca nemala nehnuteľnosť pripojenie k vode, čím sa kvalita jej užívania podstatne znížila. Súd teda priznal žalobcom náhradu za užívanie nehnuteľnosti za mesiac 4/2016 vo výške 200 eur, za mesiace 5-10/2016 vo výške á 100 eur a za mesiac 11/2016 vo výške 23,33 eur (pomerná časť zo sumy 100 eur za sedem dní), t.j. suma celkom 823,33 eur. Počnúc 8.11.2016 žalobcom nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože po odovzdaní kľúčov dňa 7.11.2016 už oni mohli nehnuteľnosť užívať. Námietka žalovaných, že v dôsledku zhodnotenia nehnuteľnosti žalobcov žalovanými, žalobcovia nemajú nárok na akúkoľvek náhradu za užívanie, je nedôvodná, pretože je nesporné, že žalovaní nehnuteľnosť bezdôvodne užívali, a z uvedeného dôvodu sú povinní za toto užívanie poskytnúť žalobcom primeranú náhradu. Vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcami titulom zhodnotenia ich nehnuteľnosti žalovanými, je predmetom samostatného súdneho konania.
34. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § § 255 ods. 1, ods.2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP). Odvolací súd uznesením zo dňa 26.2.2020 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní.
37. Žalobcovia boli voči žalovaným úspešní v rozsahu 34,30 % (823,33 eur) a žalovaní v zostávajúcom rozsahu 65,70 %, v pomere vzájomnej úspešnosti v spore sú teda žalovaní úspešní v rozsahu 31,40 % (65,70 % - 34,30 %). Súd im preto priznal náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania, v tomto rozsahu. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
38. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).