Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/13/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 833 533, zastúpeného Mgr. Michalom Bizoňom, LL.M., advokátom so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/X, XXX XX D., zastúpenej spoločnosťou JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 249 650, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 4.738,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -360 zo dňa 21.12.2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 151,78 eura s príslušným úrokom z omeškania zastavil. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 949,12 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15.05.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,94 %. Rozsudok odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, , , , , , , , až i), až f), vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, , až 4, , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , , , (ďalej len „“). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.738,34 eura s príslušenstvom titulom nezaplatenej odmeny za poskytnutie právnych služieb spočívajúcich v zastupovaní právneho predchodcu žalobkyne E. A. v súdnych a správnych konaniach.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a nebohým manželom žalovanej E. A. bola dňa 21.08.2015 uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej žalobca poskytoval E. A. právne služby spočívajúce v zastupovaní pána A. v súdnom konaní vo veci určenia vlastníckeho práva z titulu neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej so subjektom Poľnohospodárska Pôda s.r.o. E. A. vznikol za predmetný pozemok nárok na zaplatenie vyvlastňovacej náhrady v sume 14.158,07 eura, ktorá bola poukázaná na osobitný účet žalobcu. Žalobca s E. A. uzavreli dňa 06.06.2016 dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorou došlo k zápočtu pohľadávky E. A. na zaplatenie vyvlastňovacej náhrady a nároku žalobcu na trovy právneho zastupovania titulom zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.08.2015 vyčíslených žalobcom

na sumu 3.397,93 eura. V deň uzavretia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavrel žalobca s E. A. ďalšiu zmluvu o poskytovaní právnych služieb, v ktorej sa dohodli na poskytovaní ďalších právnych služieb. Išlo o konania vymedzené v čl. I. bod 2 písm. a), b), c) zmluvy, menovite konanie pred Okresným súdom Bratislava V. vedené pod sp. zn. , konanie pred Okresným súdom Bratislava I., sp. zn. , a akékoľvek súdne, správne a iné konania týkajúce sa predmetu zmluvy, ku ktorým udelí E. A. žalobcovi písomné plnomocenstvo.

3. Keďže E. A. dňa XX.XX.XXXX zomrel a žalovaná v dedičskom konaní nadobudla majetok v hodnote 70.065,765 eura, zodpovedá s poukazom na ustanovenie podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudla k celému dedičstvu, t. j. v rozsahu 98,45 %. Súd nárok nepovažoval za premlčaný, keďže odmena bola splatná až po sumarizácii všetkých úkonov a skončení celej agendy. Vzhľadom na to, že súd mal preukázané, že konania vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. a sp. zn. pred 13.07.2017, teda tri roky pred podaním žaloby, skončené neboli, žalobcovi právo fakturovať nevzniklo, jeho nárok preto nemôže byť premlčaný.

4. Pokiaľ ide o úkony právnej služby vyúčtované žalobcom v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , považoval súd za dôvodný nárok na odmenu za úkon pod písmenom b) vyčíslenia. Za tento úkon žalobcovi patrí odmena v sume 303,74 eura. Za úkon uvedený pod písmenom a) príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 29.02.2016 žalobcovi nárok na odmenu nepatrí, pretože uvedený úkon žalobca vykonal ešte pred uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 06.06.2016. Z dokazovania v tomto konaní vyplynulo, že žalobca mal E. A. o výške odmeny informovať práve pri uzavretí zmluvy dňa 06.06.2016. Pokiaľ žalobca úkon právnej služby realizoval ešte predtým, ako sa s klientom na odmene za úkon dohodli, s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o advokácii mu odmena nepatrí. Za úkon uvedený pod písmenom c), podanie zo dňa 15.06.2018 súd žalobcovi nárok na odmenu nepriznal z dôvodu, že takýto úkon nemožno označiť za úkon právnej služby, pretože ho nemožno subsumovať pod žiadny taxatívne a legálne enumerovaný úkon právnej služby precizovaný a vyhlášky č. Z obsahu úkonu je zrejmé, že ide len o informáciu poskytnutú žalobcom do konania a nie o úkon právnej služby v pravom slova zmysle. Podľa názoru súdu je aj v príkrom rozpore s dobrými mravmi takýto úkon nielen nazvať úkonom právnej služby, ale aj požadovať za takýto úkon odmenu. Vzhľadom na uvedené úkon nespĺňal kvality označenia pre úkon právnej služby, preto zaň žalobcovi odmena nepatrí. K výške požadovanej odmeny za jeden úkon právnej služby uviedol, že dohoda o odmene v sume 303,74 eura za jeden úkon právnej služby bola dojedaná v zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 06.06.2016. Takto dojednaná odmena bola s poukazom na hodnotu nehnuteľnosti vo výške 14.158,07 eura aj tarifnou hodnotou sporu. Za správny nepovažoval názor žalovanej, že v určovacích žalobách je potrebné vychádzať z hodnoty úkonu vo výške 1/13-iny výpočtového základu. V danom prípade síce išlo o určovaciu žalobu, avšak hodnota predmetu sporu bola vyčísliteľná a tarifnú hodnotu je možné určiť v zmysle ustanovenia vyhlášky č.

5. Za zastupovanie E. A. v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. mal podľa súdu žalobca nárok na odmenu, avšak nie vo výške 303,74 eura za jeden úkon právnej služby, ale len v sume zodpovedajúcej tarifnej odmene v zmysle vyhlášky č. Súd poukázal na článok I. bod 2 písm. c) zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 06.06.2016, v ktorom je uvedené, že advokát poskytne klientovi právne služby spočívajúce v zastupovaní klienta v akýchkoľvek ďalších súdnych, správnych a iných konaniach, týkajúcich sa predmetu tejto zmluvy, ku ktorým klient udelí advokátovi plnomocenstvo. Súd dospel k záveru, že ide o neprijateľnú podmienku zmluvy, pretože v čase podpisu zmluvy nemal klient vedomosť o tom, o aké konkrétne konania by malo ísť. Zmyslom nekalej zmluvnej podmienky definovanej v písmene v) je zabrániť skrytým klauzulám v zmluvných podmienkach, o ktorých spotrebiteľ nebol pri uzavieraní zmluvy riadne informovaný, resp. ktoré majú byť aktivované až počas poskytovania nejakej služby. S poukazom na to, súd predmetné ustanovenie zmluvy vyhodnotil ako neplatné. Uviedol, že v prípadoch právneho zastupovania v konaniach podľa priamo upravuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako jednu šestinu výpočtového základu ( vyhlášky č. ). V súdenej veci uvedené znamená, že v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby sumu 143 eur za úkony realizované v roku 2016, a vo výške 147,33 eura za úkony realizované v roku 2017. E. A. v čase podpisu zmluvy o poskytovaní právnych služieb dňa 06.06.2016 nemal vedomosť o tom, že mu žalobca poskytne právne služby i v súvisiacich správnych konaniach

a bude mu za tieto právne služby účtovať odmenu dosahujúcu viac ako dvojnásobok tarifnej odmeny, ktorá by žalobcovi patrila v zmysle vyhlášky č. Z čl. V. uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb naviac vyplýva, že úmyslom strán bolo dojednať si odmenu zodpovedajúcu tarifnej odmene v zmysle vyhlášky č. Ak by žalobca pre prípad zastupovania E. A. v správnom konaní vyčíslil tarifnú odmenu, táto by nebola vo výške 303,74 eura za jeden úkon, ale vo výške 1/6 výpočtového základu, teda v sume viac ako dvakrát nižšej. Takto uplatnenú výšku zmluvnej odmeny považoval súd za rozpornú s dobrými mravmi. Žalobca v konaní nepreukázal mimoriadnu náročnosť jednotlivých úkonov, ktoré by odôvodnili priznanie vyššej odmeny, čo naznačoval na pojednávaní, a už vôbec nepreukázal, že klienta na túto skutočnosť osobitne upozornil. Naopak z výsluchu svedkyne D. C. vyplynulo, že žalobca mal E. A. v deň uzavretia zmluvy o poskytovaní právnych služieb pri zložení zálohy v sume 700 eur povedať, že by ho určite potešilo, keby sa mu 200 eur zo zloženej zálohy vrátilo. Aj z toho je zrejmé, že E. A. nepredpokladal finančnú náročnosť právnych služieb v takom rozsahu, ako si žalobca napokon vyčíslil. Súd preto žalobcovi za zastupovanie v konaní pred Krajským súdom v Nitre vo veci sp. zn. priznal odmenu za úkony pod písm. a), b) v sume 143 eur a za úkony pod písm. c), d) v sume 147,33 eura, čo spolu predstavuje nárok na sumu vo výške 580,66 eura.

6. Za zastupovanie E. A. pred Najvyšším súdom SR v konaní vedenej pod sp. zn. žalobcovi odmena nepatrí. Žalobca si uplatnil nárok len za jeden úkon právnej služby, a to prípravu a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 14.09.2018. Ide o plnú moc v konaní o kasačnej sťažnosti, ktorá je mimoriadnym opravným prostriedkom v správnom súdnictve. Súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. z 20.12.2011, podľa ktorého, pokiaľ advokát zastupoval účastníkov už pred súdmi nižších stupňov v predmetnej veci, nemá právo na odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, keďže tento zástupca už bol náležite oboznámený s problematikou predmetného sporu. Podľa záveru súdu treba predmetné rozhodnutie aplikovať aj na tento prípad. V konaní, ktoré predchádzalo konaniu o kasačnej sťažnosti, mal súd preukázané, že žalobca klienta zastupoval, a preto mu za jeho ďalšie zastupovanie pred súdom vyššej inštancie v rovnakej veci nárok na odmenu za úkon príprava a prevzatie veci nepatrí.

7. Zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej s neb. E. A. dňa 06.06.2016 vyplýva, že zmluvné strany sa v čl. I. bode 2 písm. b) dohodli aj na zastupovaní E. A. v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. (na Okresnom súde Nitra vedené pod sp. zn. ). Za zastupovanie v tomto súdnom konaní žiadal žalobca priznať odmenu za 5 úkonov právnej služby, keďže v časti nároku na odmenu za úkon pod písm. c) vzal žalobu späť. Za úkon uvedený pod písm. a) príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 29.02.2016 požadoval odmenu 303,74 eura, a za ďalšie úkony si s poukazom na ustanovenie vyhlášky č. odmenu znížil o 50%, teda na sumu 151,87 eura. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. vyplýva, že žalobca v tomto konaní zastupoval až 31 intervenientov, a jeden úkon právnej služby pripadajúci na každého intervenienta vyčíslil na sumu 17,71 eura. Pokiaľ si žalobca voči žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie podstatne vyššej sumy, tento nárok mu nie je možné priznať. síce umožňuje advokátovi, aby sa s klientom dojednal aj na inej ako tarifnej odmene, táto však podľa názoru súdu musí byť primeraná a v súlade s dobrými mravmi ( vyhlášky č. ). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sám vyčíslil tarifnú hodnotu jedného úkonu právnej služby v konaní sp. zn. na sumu 70,85 eura a zároveň pripustil zníženie odplaty o 50 % na sumu 35,43 eura z dôvodu zastupovania viacerých klientov. Požadovanie odplaty v sume 303,74 eura, resp. sumy 151,87 eura po jej znížení považoval súd za rozporné s dobrými mravmi, a to zvlášť za situácie, kedy žalobca nepreukázal, že klienta E. A. informoval o tom, že odmena, ktorú si s ním dojednal, je viac ako štvornásobne vyššia ako odmena, ktorú sám žalobca považoval za tarifnú hodnotu sporu. Zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 06.06.2016 mal súd preukázané, že žalobca a klient mali záujem dojednať si odmenu zodpovedajúcu advokátskej tarife, a preto žalobcovi priznal nárok na odmenu za úkony pod písm. d), e), f). Za úkony uvedené pod písm. a), b), ktoré boli vykonané pred podpísaním zmluvy o poskytnutí právnych služieb, žalobcovi s poukazom na zákona o advokácii odmena nepatrí. Súd žalobcovi priznal odmenu za úkon vyjadrenie intervenienta zo dňa 12.09.2016 uvedený pod písm. d) v sume 35,43 eura, za úkon vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 23.08.2018 uvedený pod písm. e) v sume 17,71 eura a za úkon sťažnosť zo dňa 01.02.2019 uvedený pod písm. f) v sume 17,71 eura. Odmena za konanie sp. zn. tak predstavuje sumu 70,85 eura. Za úkony pod písm. d), e), f) súd odmenu znížil o 50%, pretože žalobca v konaní zastupoval viac osôb (50 % zo sumy 70,85 eura = 35,43 eura), a v prípade úkonov pod písm. e), f) odmenu znížil ešte na polovicu. V prípade úkonu uvedeného pod písm. e) ide o vyjadrenie k odvolaniu, preto podľa ustanovenia

vyhlášky č. má žalobca nárok na odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny súd žalobcovi priznal aj v prípade úkonu pod písm. f), ktorým je sťažnosť, pretože nejde o podanie vo veci samej. Hoci výslovne neupravuje nároky za takýto úkon, s poukazom na ho súd posúdil analogicky ako vyjadrenie k odvolaniu a žalobcovi priznal nárok na odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.

8. Žalobca sa ďalej dožadoval zaplatenia odmeny za úkony, ktoré v mene klienta E. A. vykonal v konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-2. Žalobca si uplatnil dva úkony právnej služby po 303,74 eura. Vzhľadom na to, že aj v tomto konaní žalobca zastupoval viacerých klientov, súd mu za úkon pod písm. b) priznal odmenu zníženú o 50 % posudzujúc vykonanie takéhoto úkonu analogicky v zmysle vyhlášky č. Za zastupovanie E. A. v tomto administratívnom konaní súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 455,61 eura.

9. V konaní nebolo sporné, že žalobca od E. A. prijal dňa 06.06.2016 zálohu za budúce dodanie právnych služieb v sume 607,48 eura bez DPH (728,98 eura s DPH). Vzhľadom na skutočnosť, že započítaním sa pohľadávka žalobcu na zaplatenie odmeny za právne služby s pohľadávkou právnych nástupcov po neb. E. A. titulom zloženej zálohy stretli, v tejto časti obe pohľadávky zanikli, čo súd zohľadnil v rozhodnutí. Keďže žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny za právne služby v sume 1.410,86 eura bez DPH, po odpočítaní zloženej zálohy predstavuje nárok žalobcu voči dedičom E. A. sumu 803,38 eura (964,06 eura s DPH). Vzhľadom na to, že dedičov po neb. E. A. bolo viac, žalovaná v súlade s ustanovením zodpovedá za dlhy poručiteľa v rozsahu 98,45 %, čo predstavuje sumu 949,12 eura. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na úhradu tejto sumy. Nárok žalobcu v zostávajúcej časti ako nedôvodný zamietol.

10. Proti výrokom III. a IV. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci (, , , ). Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď mu nepriznal odmenu za úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 29.02.2016. Z rozhodnutia nevyplýva, že žalovaná vôbec tvrdila, že by klient nebol poučený. O poučení klienta pritom svedčí už samotná zmluva, ktorú by klient určite nepodpísal, ak by si myslel, že mu mal právne služby poskytovať bezplatne alebo za odmenu v inej výške. Prípadná absencia poučenia môže mať v tomto prípade za následok nanajvýš tak posunutie vzniku nároku na odmenu za tento úkon až na moment vykonania úkonu zo dňa 14.12.2016, pretože objektívne sa nedá podať vyjadrenie k žalobe, ak advokát ani len neprevezme a nepripraví právne zastúpenie. Za nesprávne považoval aj nepriznanie odmeny za úkon podanie zo dňa 15.06.2018. Každý procesný úkon sa má posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa toho, ako bol nazvaný. V predmetnom podaní poukázal na obdobné rozhodnutia vydané v prospech klienta, ktorými odôvodňoval jeho procesný úspech. Jednoznačne išlo o úkon týkajúci sa veci samej podľa vyhlášky č. Neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie, že “pokiaľ ide o veci, ktoré vykazujú skutkovú a právnu podobnosť, o týchto majú sudcovia pôsobiaci na určitom úseku pozitívnu vedomosť.” Ako advokát s 30-ročnou praxou vie, že toto nie je vždy pravdou, prípadne sa stáva, že súd napriek vedomosti o týchto obdobných rozhodnutiach aj tak rozhodne inak. Pre posúdenie jeho nároku na odmenu za úkony vykonané v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. je irelevantné, že podľa vyhlášky vychádza nižšia odmena, keďže zmluvným stranám nič nebráni dohodnúť sa na odmene v inej výške. Ak by klient nebol v konaní sp. zn. úspešný, mohol prísť o celú vyvlastňovaciu náhradu. Hodnotu veci tak bolo možné určiť a rozhodne preto “takto uplatnenú výšku zmluvnej odmeny” nemožno považovať “za rozpornú s dobrými mravmi.” Ak sa súdu prvej inštancie zdal byť neprimeraný rozdiel medzi dohodnutou odmenou a odmenou podľa vyhlášky, tak problematické je skôr to, že vyhláška nerozlišuje správne súdne konania podľa hodnoty veci a paušalizuje všetky na rovnakú úroveň. Za nesprávny považuje aj záver súdu, že zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 06.06.2016, konkrétne jej článok I. ods. 2 písm. c), obsahuje neprijateľnú podmienku. Namietal, že za každou úhradou/poplatkom je reálna služba, konkrétny úkon právnej služby. Súd nechal bez povšimnutia časť ustanovenia, podľa ktorého sa zmluva vzťahuje aj na tie konania, “ku ktorým klient udelí advokátovi plnomocenstvo.” Toto ustanovenie robilo Zmluvu v podstate rámcovou zmluvou o poskytovaní právnych služieb a bolo na

slobodnom uvážení klienta, či v budúcnosti udelí žalobcovi plnomocenstvo v ďalšom konaní alebo nie, a teda či sa zmluva bude vzťahovať aj na toto nové konanie. Za správne nepovažuje ani nepriznanie odmeny za úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 14.09.2018. V tejto súvislosti nie je náležitý poukaz na civilné rozhodnutie NS SR z roku 2011. Dôvody odvolania a dovolania podľa vtedy účinného sa prelínali v tom zmysle, že v podstate všetko, čo bolo dovolacím dôvodom, bolo zároveň upravené aj ako odvolací dôvod, takže pre účely dovolacieho konania skutočne nemal advokát čo nové na veci študovať. Toto ale neplatí pri dôvodoch správnej žaloby a kasačnej sťažnosti podľa . Takže aj keď sa v správnom súdnom konaní skutkový stav ako taký nemení, menia sa rozhodujúce právne otázky a s tým súvisiace právne posúdenie, ktoré je predmetom prieskumu kasačného súdu. Vo vzťahu k nepriznaným úkonom príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 29.02.2016 a oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania z 22.03.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. platí, že žalovaná netvrdila, že by klient nebol poučený. O poučení klienta pritom svedčí už samotná zmluva, ktorú by klient určite nepodpísal, ak by si myslel, že mu mal právne služby poskytovať bezplatne alebo za odmenu v inej výške. Prípadná absencia poučenia môže mať v tomto prípade za následok nanajvýš tak posunutie vzniku nároku na odmenu za tieto úkony až na moment vykonania úkonu zo dňa 12.09.2016, pretože objektívne sa nedá podať vyjadrenie intervenienta, ak tento najprv neoznámi svoj vstup do konania, a zároveň advokát ani len neprevezme a nepripraví právne zastúpenie. Súd prvej inštancie údajné započítanie pohľadávky účelovo vytrhol z kontextu predmetných listov, z ktorých vyplýva akurát tak to, že bol ochotný pre účely mimosúdnej dohody prihliadnuť na prijatú zálohu, ale nevyplýva z neho, že by niekedy v minulosti, prípadne týmito listami malo dôjsť k zápočtu. Žiaden dôkaz preukazujúci, kedy konkrétne k zápočtu malo dôjsť a akým úkonom, predložený nebol, ani žalovaná to v konaní netvrdila. Nekonkretizoval to jasne ani súd prvej inštancie, v tomto smere je preto napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

11. Proti výrokom II. a IV. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietala porušenie práva na spravodlivý súdny proces, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci (, , ). Uviedla, že žalobca nepripojil dôkazy, ktorými by preukázal odôvodnenosť žalovanej sumy. Nepreukázal za aké úkony si uplatňuje žalované plnenie, že tieto úkony boli žalobcom vykonané, že išlo o účelne vykonané úkony a napokon, že žalobcovi za ich vykonanie náleží konkrétna odmena. Už len z tohto dôvodu mala byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá, keďže žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a následne ani dôkazné bremeno, aké úkony právnemu predchodcovi žalovanej poskytol. Je totiž možné predpokladať, a napokon od žalobcu aj vyžadovať, že ako advokát dokladmi o vykonaní úkonov, ktoré sám vykonal, disponuje. Neobstojí vyjadrenie žalobcu, že smrťou právneho predchodcu žalovanej mu zanikli plné moci, v dôsledku čoho už nemal prístup do súdnych spisov v konaniach, v ktorých právneho predchodcu žalovanej zastupoval. Dôkazné bremeno nemožno nahradiť len konštatovaním, že úkony vie preukázať pripojením spisov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 10.12.2020, podľa ktorého pripojenie spisu z iného konania v inej právnej veci samo o sebe nepredstavuje dôkazný prostriedok preukazujúci tvrdenie strany sporu. Je povinnosťou tej-ktorej strany sporu na preukázanie svojho tvrdenia označiť alebo predložiť konkrétny dôkaz, ktorým je možné a efektívne jeho tvrdenie preukázať. Za takýto dôkaz dovolací súd nepovažuje pripojenie spisu z iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže určovať, ktorý dôkazný prostriedok, vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu v tom-ktorom prejednávanom spore. Ak súd napriek tomu pripojil súdne spisy a určil dôkazné prostriedky namiesto žalobcu, tým ho na jej úkor neoprávnene zvýhodnil. Nie je zrejmé, prečo súd na jednej strane skonštatoval podmienku podľa článku I., bodu 2., písm. c) zmluvy ako neprijateľnú, a teda neplatnú v súvislosti s úkonmi v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , a za úkony v konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky žalobcovi nepochopiteľne odmenu priznal vo výške podľa zmluvy zo dňa 06.06.2016, pričom klient žalobcu nemohol v čase podpisu zmluvy čo i len tušiť o tomto správnom konaní. Súd nesprávnym spôsobom aplikoval aj ustanovenie , ktoré zúžil len na úkony, ktoré mali byť žalobcom vykonané pred podpisom zmluvy zo dňa 06.06.2016, čo však zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, keďže určujúcim je informovanie klienta - spotrebiteľa o odmene za ten ktorý konkrétny úkon právnej služby priebežne a najmä pred jeho vykonaním, t. j. nie je rozhodujúce, či úkony boli vykonané pred alebo po uzatvorení zmluvy. Z dokazovania pred súdom pritom z viacerých dôkazov vyplýva, že žalobca o odmene pred začatím jednotlivých úkonov právneho predchodcu žalovanej

neinformoval, čo znamená, že odmena mu za ich vykonanie podľa zákona nepatrí. Zároveň je zrejmé, že jednoznačne nešlo o bezodkladné úkony. Žiadna zo žalobcom tvrdených položiek nebola vykonaná ani v deň podpisu zmluvy, ani v čase, ktorý by na tento okamih bezprostredne krátko časovo nadväzoval, kedy by sa dalo teoreticky uvažovať o možnom informovaní právneho predchodcu žalovanej o výške odmeny za úkon právnej služby, čo však bolo v konaní napokon vyvrátené, keď z výpovedí svedkov výslovne vyplynulo, že právny predchodca žalovanej nebol o odmene informovaný.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa a v odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.05.2020 domáhal zaplatenia odmeny za poskytovanie právnych služieb spočívajúcich v zastupovaní právneho predchodcu žalovanej v súdnych a správnych konaniach. Súd prvej inštancie v časti žalobe vyhovel a časť uplatneného nároku žalobcovi nepriznal. Žalobca, aj žalovaná podali voči rozsudku odvolanie, pričom každá zo strán vzniesla viacero námietok voči jednotlivým záverom súdu.

14. Žalovaná namietala neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalobcu. Dôkazné bremeno podľa nej nemožno nahradiť len konštatovaním, že úkony vie žalobca preukázať pripojením spisov. Neobstojí ani vyjadrenie žalobcu, že smrťou právneho predchodcu žalovanej mu zanikli plné moci, v dôsledku čoho už nemal prístup do súdnych spisov. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej o neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena, keďže žalobca uviedol za aké úkony právnej služby si odmenu uplatnil. Tieto špecifikoval vo faktúre č. 20202023 zo dňa 06.05.2020, pričom označil konkrétne súdne, resp. správne konanie, v ktorom právneho predchodcu žalovanej zastupoval, a označil aj jednotlivé úkony právnej služby s uvedením konkrétneho dňa, za ktoré si odmenu uplatnil. Pripojenie žalobcom označených spisov bolo následne súdom na návrh žalobcu zrealizované už len za účelom overenia, či úkony uplatňované žalobcom v tomto konaní boli aj reálne jeho klientovi poskytnuté. Nie je možné sa preto stotožniť s námietkou žalovanej o nepreukázaní skutkového tvrdenia žalobcu, keďže žalobca presne špecifikoval, za ktoré úkony právnej služby v jednotlivých konaniach si odmenu uplatnil. Neuviedol len všeobecne, že si odmenu uplatňuje za všetky úkony poskytnuté v tom-ktorom konaní a neponechal na súd, aby poskytnuté právne služby a teda dôkazy sám v jednotlivých spisoch vyhľadal a tým aj určil za žalobcu, za ktoré úkony právnej služby by žalobcovi odmena patrila. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie, v ktorom dovolací súd vyslovil názor, že za dôkaz nemožno považovať pripojenie spisu z iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže určovať, ktorý dôkazný prostriedok vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu v tom-ktorom prejednávanom spore. S uvedeným názorom dovolacieho súdu sa odvolací súd plne stotožňuje, avšak zároveň musí uviesť, že v danom prípade nešlo a vykonanie dôkazu spôsobom opísaným v rozhodnutí dovolacieho súdu. Žalobca totiž presne označil dôkazy uvedením konkrétnych úkonov právnej služby s konkrétnym dňom, za ktoré si odmenu uplatnil, a navrhol na preukázanie jeho tvrdení pripojiť konkrétne spisy. Z pripojených spisov súd následne len zistil, či sa žalobcom špecifikované úkony právnej služby v tom-ktorom spise aj nachádzajú a boli žalobcom zrealizované.

15. Žalovaná ďalej súdu vytkla, že nesprávnym spôsobom aplikoval ustanovenie , ktoré zúžil len na úkony, ktoré mali byť žalobcom vykonané pred podpisom zmluvy zo dňa 06.06.2016, čo však zo znenia uvedeného ustanovenia nevyplýva. Zákon hovorí o informovaní klienta o odmene za ten ktorý konkrétny úkon právnej služby priebežne a najmä pred jeho vykonaním, teda nie je rozhodujúce, či úkony boli vykonané pred alebo po uzatvorení zmluvy. Poukázala tiež na to, že z dokazovania pred súdom pritom z viacerých dôkazov, aj z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalobca o odmene pred začatím jednotlivých úkonov právneho predchodcu žalovanej neinformoval, čo znamená, že odmena mu za ich vykonanie podľa zákona nepatrí. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že podľa znenia ustanovenia je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Súd prvej inštancie uvedené znenie zákona

citoval v bode 26. rozsudku a poukázal naň aj v bode 62. odôvodnenia, avšak neskúmal, či žalobca pri poskytovaní právnych služieb postupoval v zmysle citovanej právnej úpravy, hoci žalovaná uvedené v priebehu konania viackrát spochybnila. Svoje výhrady k dodržaniu postupu zakotveného v ustanovení vzniesla opakovane prostredníctvom jej právneho zástupcu, a to na pojednávaniach konaných dňa 14.10.2020, 19.10.2022 a 28.11.2022, pričom poukazovala na korešpondenciu samotného žalobcu, z ktorej malo vyplývať, že svojho klienta o úkonoch právnej služby vopred neinformoval, a preto mu odmena nepatrí. Uvedená argumentácia žalovanej však zostala bez povšimnutia súdu a tento sa s ňou v odvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený argument zásadný pre priznanie, resp. zamietnutie žalobcom uplatnených nárokov. Až po zodpovedaní otázky ohľadom dodržania postupu žalobcu v súlade s je namieste sa ďalej zaoberať jednotlivými úkonmi z hľadiska ich správnosti výpočtu, realizácie a pod. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že pre priznanie odmeny za úkony právnej služby nie je ani tak podstatné, či úkony boli vykonané pred podpisom zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ale či žalobca informoval svojho klienta pred začatím úkonu právnej služby o výške odmeny za tento úkon tak, ako mu to ukladá ustanovenie Cieľom uvedeného ustanovenia je poskytovanie informácií advokáta jeho klientovi pred začatím úkonu právnej služby, aby klient vedel o počte úkonov a o ich výške a mal možnosť v prípade, ak už nie je v jeho možnostiach odmenu za poskytnuté právne služby platiť, od zmluvy odstúpiť. Klient ako spotrebiteľ musí mať vedomosť o počte úkonov a o ich výške, aby vedel akú odmenu bude musieť za poskytnuté právne služby advokátovi uhradiť. Je rozdiel, či v konaní pred súdom advokát poskytne klientovi napr. 4 úkony právnej služby zahŕňajúce prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní, vyjadrenie, alebo mu poskytne 10 úkonov, ktoré budú zahŕňať ďalšie vyjadrenia a účasti na pojednávaniach. Klient by v každom prípade mal mať možnosť sa na základe relevantných informácií o počte a výške úkonov právnej služby rozhodnúť, aký počet úkonov je v jeho možnostiach ako odmenu advokátovi uhradiť.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo ďalej bezpredmetné sa bližšie zaoberať odvolacími námietkami žalobcu, ktorými spochybnil závery súdu prvej inštancie týkajúce sa úkonov právnej služby, za ktoré mu súd odmenu nepriznal, resp. mu ich priznal v nižšej výške. Prioritou v konaní by najskôr malo byť vysporiadanie sa s námietku žalovanej o neinformovaní jej právneho predchodcu žalobcom v súlade , a až následne, pokiaľ súd dôjde k záveru o dodržaní postupu žalobcu, je namieste zaoberať sa konkrétnymi úkonmi právnej služby poskytnutými žalobcom v jednotlivých konaniach aj hľadiska ich správnosti výpočtu.

17. Čo sa týka žalobcom spochybneného započítania pohľadávok, tak odvolací súd musí uviesť, že žalobca v rozpore s tým, čo sám uviedol v listoch zo dňa 12.03.2020 a 31.03.2020 adresovaných právnemu predchodcovi žalovanej a samotnej žalovanej, sa snaží spochybniť svoj jednostranný zápočet, ku ktorému jednoznačne (za predpokladu, že mal v čase započítania pohľadávku voči žalovanej) listom došlo, keďže je zrejmé, že svoju odmenu žalobca ponížil o poskytnutý preddavok v sume 728,98 eura. K započítaniu sa vyžaduje právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Ide o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie strán sporu je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) opätovne po vyhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich zo spisu posúdi, či je nárok žalobcu uplatňovaný v konaní dôvodný. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti ( ). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).