Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-161-2019.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/161/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci manželov: Mgr. W. H. DiS.art. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. H. na ul. Š. č. XX/X toho času v Z. č. XXX zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 13 a Mgr. J. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v J. H. na ul. Š. č. XX/X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. H. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad a pln. J. H. nar. X.XX.XXXX bývajúceho u manželky o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.3.2019 č.k. 3P 159/2018-115
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode tak, že zaväzuje manžela prispievať na výživu pln. J. sumou 110 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcnosti vždy do 20. dňa v mesiaci vopred plnoletému J..
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode tak, že zaväzuje manžela prispievať na výživu mal. H. sumou 100 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcnosti vždy do 20. dňa v mesiaci vopred manželke.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov. Na čas po rozvode v tom čase mal. J. a mal. H. zveril do osobnej starostlivosti manželky. Rozhodol že obaja rodičia sú oprávnení a povinní deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Manžela zaviazal prispievať na výživu J. 100 € mesačne a na mal. H. 70 € mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Styk manžela s maloletými deťmi neupravil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.f/, h/ CSP. Vyslovila názor, že je v schopnostiach a možnostiach manžela prispievať na výživu J. 180 € mesačne a mal. H. 130 € mesačne. Konštatovala, že v priebehu konania na súde prvej inštancie zdokladovala základné výdavky, ktoré majú deti v súvislosti s ich štúdiom, konkrétne J. na strednej škole. Poukázala na výdavky na stravu mimo školy, oblečenie, hygienu, mobilný telefón, lieky, náklady na mimoškolské aktivity a futbal. Uviedla, že J. je vo veku 17 rokov a pripravuje sa na absolvovanie vodičskej prípravy a štúdium na vysokej škole. Vyčíslila v priebehu prvoinštančného konania aj výdavky na mal. H., do ktorých je potrebné zahrnúť stravu mimo školy, oblečenie, hygienu, lieky, náklady na mimoškolské aktivity a navštevuje niekoľko krúžkov ZUŠ. Maloletý od septembra nastúpi do základnej školy, s čím sa jeho odôvodnené potreby zvýšia, nakoľko je vo veku 6 rokov a súdom určené výživné nepostačuje na úhradu všetkých
jeho výdavkov. Poukázala na to, že v súčasnosti takmer sama sa stará aj o plnoletého syna, ktorý je študentom denného štúdia vysokej školy, s čím sú značne zvýšené jeho odôvodnené potreby. Všetkým trom deťom sama poskytuje plnú starostlivosť, čomu prispôsobuje aj pracovné povinnosti. Poukázala na to, že na konajúcom súde sa vedie konanie pod sp.zn. 12P 163/2018 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie a manžel bol zaviazaný prispievať na výživu detí na každé po 100 € mesačne, pričom bolo konštatované, že takto určené výživné zodpovedalo nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb detí. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie je napriek podanému odvolaniu vykonateľné, manžel si takto súdom určenú vyživovaciu povinnosť plní a v priebehu konania sa nevyjadril, že by to malo byť pre neho likvidačné. Postoj manžela je zrejmý, pretože sa snaží v čo najmenšom rozsahu si plniť vyživovaciu povinnosť k deťom neprihliadajúc na ich odôvodnené potreby. Dlhodobo prispieval na výživu minimálnym výživným na obe deti 55 €. V konaní bol preukázaný príjem manžela 1.200 € v čistom. Uviedla, že má vedomosť o tom, že tento príjem nie je jeho jediným príjmom, pretože si privyrába stavebnými prácami. Citovala § 62 ods. 1, 2, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uviedla, že pokiaľ manžel je schopný uhrádzať pôžičky v sume 352 € mesačne, výdavky na dopravu 250 €, pričom je ochotný prispievať na výživu oboch detí len 130 € mesačne, je to v rozpore s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Uviedla, že výdavok manžela na dopravu 250 € nie je adekvátny a preukázaný vzhľadom k tomu, že žije a väčšinou sa zdržiava v P..
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a je v schopnostiach a možnostiach manžela prispievať na výživu detí vyššou sumou ako bolo súdom rozhodnuté.
4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky vyslovil názor, že súd prvej inštancie pri určovaní rozsahu výživného vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov a vzal do úvahy pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí. Vyslovil názor, že manželka neodôvodnene preukazovala opätovné výdavky na J. a mal. H., čím chcela účelovo súd zavádzať, čo bolo v priebehu dokazovania preukázané, a preto súd dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov k správnemu záveru a manželka nenavrhovala žiadne iné dôkazy vykonať. Rozsah výživného považuje v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie za súladný s jeho potencionálnymi schopnosťami a možnosťami a na základe jeho majetkových pomerov. Konštatoval, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi, ku ktorému doposiaľ nebolo výživné súdom určené. Pokiaľ manželka uviedla, že J. sa pripravuje na absolvovanie vodičskej prípravy, neuviedla však, že sa na nej vôbec finančne nepodieľala, nakoľko toto v plnej výške uhradil on. Na Vianoce 2017 mu dal ako dar 100 €, ktoré si uschovala u seba a tieto finančné prostriedky na účel výživného nepoužila. Uviedol, že v čase podania návrhu J. nastupoval do 2. ročníka Technickej akadémie v Spišskej Novej Vsi a aj v súčasnom období je žiakom 2. ročníka a nepripravuje sa na štúdium na vysokej škole. Maloletý M. od septembra nastúpil do 1. ročníka základnej školy a dostal od štátu príspevok 100 €, ktorý v plnej miere jeho náklady pokryje, a preto ich nemôže manželka započítavať dvakrát. Poukázal na to, že nariadené neodkladné opatrenie v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu je nespravodlivé, pretože v uvedenom konaní neprebehlo konanie na základe reálne zistených skutočností, pretože súd nevzal do úvahy jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi, ktorý študuje v 3. ročníku na Technickej univerzite v Košiciach a dohodol sa so synom, že mu bude prispievať na výživu 130 € mesačne vzhľadom na skutočnosť, že má zhoršený zdravotný stav, na čo súd neprihliadal pri schvaľovaní výživného. Uviedol, že manželka dosahuje príjem 1.866 €, k čomu je potrebné prirátať 140 € ako prídavky na deti a daňový bonus, čo celkovo predstavuje 2.000 €. Citoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine a poukázal na to, že manželka účelovo predkladá nepreukázateľné a nepravdivé údaje, ktoré následne upravuje na súde, nakoľko nevie preukázať ich hodnovernosť napríklad náklady na stravu mal. H., ktorú nehradí, keďže sa jedná o predškoláka, neopodstatnené a prehnané sú náklady na oblečenie a podobne. U J. náklady na cestovné niekoľkonásobne navýšila, čo svedčí o skutočných charakterových vlastnostiach manželky. Uviedol, že manželka svoj príjem, ktorý je podstatne vyšší ako ho deklarovala, použila na svoju potrebu, svoj kariérny rast v oblasti hudby, nakoľko sa venuje spevu, nahráva skladby, videoklipy, ktoré sú finančne nákladné. Vystupuje taktiež napríklad na plesoch, svadbách a podobne, z čoho má nemalý finančný príjem, ktorý účelovo zamlčala pred súdom. Poukázal na to, že so synom plnoletým sa vzájomne dohodli na výživnom 130 € mesačne, ktorý je vysokoškolák a má zhoršený zdravotný stav a dohodli sa na splátkach dlžného výživného v sume 15 € mesačne, tak má za to, že požiadavky na výživné pre 6 a 17 ročné deti, ktoré nemajú vážnejšie zdravotné problémy sú neadekvátne a neprimerané vysoké v sumách ako požaduje manželka, preto navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
5. Manželka vo vyjadrení poukázala na to, že trvá na dôvodoch odvolania vzhľadom na prezentované príjmy a výdavky manžela, v zmysle ktorých je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu detí sumou v rozsahu ako rozhodol súd prvej inštancie a zmeniť rozsudok v týchto intenciách odporúčal aj kolízny opatrovník. Konštatovala, že z vyjadrenia manžela možno dospieť k záveru, že hľadá dôvody, prečo výživné neplatiť, resp. platiť v čo najnižšej sume, o čom svedčí jeho finančné správanie pred podaním návrhu s cieľom uškodiť jej neuvedomujúc si, že je to na úkor odôvodnených potrieb detí.
6. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky opätovne poukázal na to, že súdom prvej inštancie určené výživné je v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Uviedol, že manželka neodôvodnene opätovne preukazovala výdavky na deti, čím účelovo zavádzala súd pri určovaní výživného a keď súd prvej inštancie dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov k správnemu záveru, nenavrhovala doplniť dokazovanie. Určený rozsah výživného je aj v jeho potencionálnych schopnostiach a možnostiach aj s prihliadnutím na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Opätovne poukázal na to, že manželka sa nepodieľala na úhrade absolvovania vodičskej prípravy pre J., darček pre J. na Vianoce 2017 v sume 100 € použila na vlastné účely, J. je v 2. ročníku technickej akadémie, nepripravuje sa na vysokoškolské štúdium, M. nastúpil do 1. ročníka a od štátu pre neho bol poskytnutý príspevok 100 €, ktorý v plnej miere pokryl náklady v súvislosti s nástupom do základnej školy pre M.. S dospelým synom sa dohodol na výživnom v sume 130 € vzhľadom k tomu, že je študent vysokej školy a má zhoršený zdravotný stav. Opätovne poukázal na príjem manželky 1.866 €, zároveň poberá prídavky na deti, daňový bonus, takže jej príjem činí 2.000 €. Citoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine a konštatoval, že manželka účelovo predkladala nepravdivé a nepreukázateľné údaje ohľadne stravy, ubytovania, nákladov na oblečenie, obuv. Uviedol, že náklady na cestovné pre J. niekoľkonásobne navýšila. Konštatoval ďalší príjem manželky, ktorý dosahuje tým, že sa venuje spevu, nahráva sklady, videoklipy, zúčastňuje sa plesov, svadieb, z čoho má finančný príjem.
7. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že zotrváva na odvolaní, odmieta tvrdenia manžela ohľadne využívania svojich príjmov pre vlastné potreby a svojho nového priateľa. Poukázala na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že je v schopnostiach a možnostiach manžela prispievať na odôvodnené potreby detí vyšším výživným. Konštatovala, že deťom zabezpečuje plne osobnú starostlivosť, na ich výžive sa podieľa aj finančne vo väčšej miere ako manžel, nakoľko osobná starostlivosť deťom od manžela sa nedostáva a je namieste, aby bola patričným spôsobom finančne kompenzovaná určenou vyživovacou povinnosťou, nakoľko súdom určené výživné nepostačuje na základné potreby detí a ani na voľnočasové aktivity, prípadne tvorbu úspor.
8. Podaním zo dňa 18.9.2019 podal stanovisko manžel, ktorý konštatuje, že ohľadne výšky výživného, ak povinný zarába minimálnu mzdu sa môže v konkrétnych prípadoch líšiť, nakoľko neexistuje univerzálny vzorec na výpočet výživného. Výška výživného automaticky neznamená, že povinný bude výživné určené v minimálnej hranici uhrádzať a výška príjmu nie je jediným rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky výživného. Priemernú výšku výživného, rovnako ako minimálnu výšku výživného nie je možné určiť konkrétnym výpočtom. V každom prípade súd osobitne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Vyslovil názor, že súdna prax ustálila, že výživné by malo zodpovedať 20 až 40 % príjmu povinného rodiča. Opätovne poukázal na účelové zavádzanie súdu ohľadne príjmu manželky a môže zdokladovať existenciu videoklipov plne dostupných na sociálnych sieťach, YouTube, čo môže súd hodnotiť ako dostatočne preukázateľné a manželka môže celý príjem použiť len na svoju potrebu a nového priateľa, pretože podstatnú časť vyživovacej povinnosti sa snaží presunúť na neho ako povinného rodiča. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 12P 163/2018, ktoré považuje za neadekvátne a neprimerane vysoké, a preto navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Stanovisko kolízneho opatrovníka považuje za subjektívne a ničím nepodložené, pretože nezohľadňuje žiadne reálne skutočnosti, o ktoré by sa opieralo a zároveň citoval § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
9. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, úprave výchovy, zastupovania maloletého, spravovania jeho majetku a úpravy styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. X tohto zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na čas po rozvode, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžadujú život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky (predškolskej prípravy) sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým spôsobom. V predmetnej veci súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery manžela vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami mal. H., ktorý je žiakom základnej školy a navštevuje aj rôzne mimoškolské aktivity a záujmové krúžky, ktorého odôvodnené potreby sú všeobecne známou skutočnosťou a v súčasnosti už plnoletého J.tudenta strednej školy. Konajúci súd len zohľadnil príjem manžela bez toho, aby riadne posúdil a vyhodnotil jeho životnú úroveň, ako aj jeho reálne výdavky spojené so stravou, bývaním a ostatnými výdavkami, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie po zistení skutočného stavu veci nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, preto sa odvolací súd nestotožňuje s výškou výživného, ktorú určil súd prvej inštancie a po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že v konaní deklarovaným odôvodneným potrebám detí so zreteľom na ich právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov zodpovedá výživné v sume 110 € mesačne, ktoré zodpovedá dennému výživnému v sume 3,66 € v súčasnosti už plnoletého J. a v sume 100 € mesačne, ktoré zodpovedá dennému výživnému v sume 3,33 € pre mal. H.. Takto určené výživné zohľadňuje celkové majetkové pomery manžela, ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi C., študentovi vysokej školy v sume 130 € mesačne, ako aj mesačné výdavky, ktoré
je manžel nútený vynaložiť na zabezpečenie svojich životných potrieb. K odvolacej námietke manžela je potrebné podotknúť, že kritériá určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajú zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, keďže doposiaľ nebolo zákonom ani iným právnym predpisom ohraničené percentuálne vyjadrenie pomeru výživného k čistému príjmu rodiča, pričom takáto súdna prax v obvode tunajšieho odvolacieho súdu realizovaná nie je, lebo zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a nevyplýva ani z rozhodnutí vyšších súdnych autorít (najvyššieho súdu či ústavného súdu). Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach, je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôžu byť považované za pravidlo pre iné prípady, pričom táto súdna prax vyplýva i z rozhodnutí vyšších autorít (porov. 5Cdo 87/2017, 8Cdo 50/2017). Odvolacie námietky ohľadne špecifikácie odôvodnených potrieb detí sú nedôvodné s prihliadnutím na to, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať v zmysle zákona. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou týkajúcou sa pomerov manželky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade manžel.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku podľa § 388 CSP.
16. Odvolací súd dodáva, že dovŕšením plnoletosti syna účastníkov J. zaniklo zákonné zastúpenie rodičmi, ako i kolíznym opatrovníkom v tomto konaní, preto výživné je oprávnený preberať plnoletý J. vo vlastnom mene, zjednodušene povedané manžel je povinný uhrádzať výživné priamo plnoletému J..
17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).